Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 9Co/359/2018 z 9. 7. 2019 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 9. júla 2019, sp. zn. 9Co/359/2018, ECLI:SK:KSKE:2019:7518200327.1 Krajský súd Košice | 9Co/359/2018 | ECLI:SK:KSKE:2019:7518200327.1 | 2019-07-09 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0 Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/10b57320-83b4-49e1-865f-657c157bce6a Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2019:7518200327.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/359/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7518200327
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Veščičiková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7518200327.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a členiek
senátu JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcu Intrum Slovakia s.r.o.,
Bratislava, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, Advokátska kancelária,
Bratislava, Mýtna 48, P. O. Box 205, proti žalovanému G. A., nar. X.X.XXXX, I. XX, o zaplatenie 572,54
eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 10Csp/8/2018-41 z 21.6.2018 Okresného súdu Košice-
okolie

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku II. o zamietnutí žaloby a vo výroku III. o náhrade trov konania.

Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) rozsudkom I. Pripustil, aby z konania vystúpil žalobca: Všeobecná
úverová banka, a.s., IČO: 31 320 155, so sídlom Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava a na jeho miesto
vstúpil: Intrum Slovakia s.r.o., Mýtna 48,811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, II. žalobu zamietol a III.
rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení, o.i., uviedol, že právny predchodca žalobcu podanou žalobou žiadal zaviazať
žalovaného zaplatiť mu 572,54 eur spolu s 5,05 % ročným úrokom z omeškania ročne z dlžnej sumy
od 31.03.2015 až do zaplatenia, ako aj náhradu trov tohto konania. Vykonaným dokazovaním zistil,
že spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. uzavrela 18.07.2012 so žalovaným zmluvu o pôžičke
č. 6124820. V zmysle tejto zmluvy poskytla pôžičku vo výške 1.000 eur, ktorú sa žalovaný zaviazal
pravidelne uhrádzať v 60 mesačných splátkach vo výške 31,19 eur pri ročnej úrokovej sadzbe vo výške
32%, priemernej RPMN vo výške 46,52% a RPMN vo výške 32%, s tým, že celková výška činí 1.871,40
eur. Podľa výpisu z účtu žalovaný uhradil 1.060,46 eur. Žalovaný si svoju zmluvnú povinnosť neplnil,
čím sa dostal do omeškania s úhradou dlžnej sumy vo výške 572,54 eur. Žalobca 27.01.2015 zaslal
žalovanému predžalobnú upomienku, ktorou upozornil žalovaného na hrozbu zosplatnenia, no žalovaný
nereagoval a preto právny predchodca žalobcu úver zosplatnil 19.03.2015, čo oznámil žalovanému
listom z 25.03.2015. Na základe uvedeného tak žiada, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy
572,54 eur v zmysle podaného žalobného návrhu. Žalobca , podaním z 18.05.2018 navrhol, aby súd
pripustil zmenu účastníka konania na strane žalobcu Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31 320 155,
so sídlom Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava na Intrum Slovakia s.r.o., Mýtna 48, 821 08 Bratislava, IČO:
35 831 154. Súd mal za to, že po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy
spájajú prevod práv a povinností, a to Zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretej 23.04.2018 došlo k
postúpeniu pohľadávky, na základe ktorej namiesto doterajšieho veriteľa -Všeobecná úverová banka,
a.s., IČO: 31 320 155, so sídlom Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava vstúpil do trvajúceho záväzku
nový veriteľ - spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o., Mýtna 48,811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, preto súd



rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. rozhodnutia. Z vykonaného dokazovania mal za to, že právny
vzťah medzi stranami je potrebné posúdiť podľa § 52 - 54, §§ 657 a nasl. Obč. zák., zák. č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch a zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Vychádzajúc z § 52 ods.
1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, § 54 ods. 2, § 657 ods. 1, § 658 ods. 1, § 52a ods. 1 Obč. zák., § 1, § 2 písm. d/, § 9
ods. 2, §11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch , z vykonaného dokazovania mal
za zrejmé, že žalovanému bola poskytnutá spotrebiteľská pôžička vo výške 1.000 eur, ktorú žalovaný
aj začal čerpať. Súd preskúmal dohodnuté úroky z úveru a zistil, že tieto sú v hrubom rozpore
s dobrými mravmi, nakoľko podľa zverejnených priemerných úrokových sadzieb (na webovom sídle
Národnej banky Slovenska: ) poskytnutých pre spotrebiteľské úvery
v rozhodujúcom období (t.j. ku dňu 18.07.2012, kedy bola uzavretá úverová zmluva) v kategórii Nové
úvery pre domácnosti, pri spotrebiteľských úveroch so splatnosťou 2-5 rokov činila úroková sadzba
hodnotu 11,98% ročne. V zmluve bola dohodnutá ročná úroková sadzba 32 %, čo je zjavne v rozpore
s dobrými mravmi. Vzhľadom na to sa v zmysle § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch sa
poskytnutý úver pokladá za bezúročný a bez poplatkov, pretože odporuje dobrým mravom a zásadám
poctivého obchodného styku.

3. Poukázal na to, že k problematike dobrých mravov sa vo svojej rozhodovacej činnosti vyjadril aj
Najvyšší súd Slovenskej republike, keď vo svojom rozhodnutí 3Cdo/173/2003. Urobil záver, že úroková
miera dohodnutá medzi stranami konania prevyšuje obvyklú úrokovú mieru, preto je takéto dojednanie
neplatné pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Obč. zák., nakoľko v čase poskytnutia úveru priemerná
výška úroku za novoposkytnuté spotrebiteľské úvery činila výšku 11,98% a dohodnutá úroková miera
medzi stranami konania činila výšku 32%, čo niekoľkonásobok obvyklej úrokovej miery poskytovanej
finančnými inštitúciami v rozhodujúcom období. Vzhľadom na uvedené závery, považoval dohodu o
výške úrokov za absolútne neplatnú. Pokiaľ sú úroky neplatné, nemožno ich ďalej moderovať a tým
poskytnuté úvery aj revolvingy sú z uvedeného dôvodu bezúročné a bez poplatkov. Poukázal na to, že
podľa zmluvy bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 1.000 eur a žalovaný uhradil sumu 1.060,46
eur. Vzhľadom na to, že považuje túto zmluvu za uzavretú ako bezúročnú a bez poplatkov, úhrady
žalovaného mali byť tak pripísané v celom rozsahu na istinu úveru, pričom žalovaný v celom rozsahu
úver už uhradil, dokonca uhradil viac, než bol povinný uhradiť, a preto zamietol žalobu v celom rozsahu
ako nedôvodnú. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. Žalobca nemal vo veci úspech,
úspešnejší žalovaný nežiadal priznať náhradu trov konania, nakoľko mu trovy konania nevznikli, a preto
súd rozhodol tak, že žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania.

4. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z odvolacieho dôvodu uvedeného v § 365
ods. 1 písm. h) C.s.p., t.j. že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

5. V odvolaní poukázal na to, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 1.000,00 eur, ktorý sa
zaviazal vrátiť v 60 pravidelných mesačných spátkach á 31,19 eur, že navýšenie úveru predstavuje
len zmluvne dojednaný úrok vo výške ročnej úrokovej sadzby 32,00%. Celková čiastka, ku ktorej
zaplateniu sa žalovaný zaviazal predstavuje 1.871,40 eur. Celkové náklady spotrebiteľa s úverom
predstavujú 871,40 eur. Dôvodil, že odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru nachádza svoje
vyjadrenie v RPMN vo výške 32,00% zhodne s dojednanou úrokovou sadzbou, nakoľko jedinou
odplatou poskytnutého úveru je len zmluvný úrok, že výška priemernej hodnoty RPMN pre úvery vo
výške 1.500,00 eur vrátane so splatnosťou od 1 do 5 rokov zverejnená naposledy v čase uzavretia
úverovej zmluvy MF SR v súlade s § 21 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. v súhrnných informáciách
o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 1. štvrťrok 2012 so stavom ku
dňu 31.3.2012 predstavovala 46,52% tak, ako je táto hodnota uvedená v úverovej zmluve (priemerná
hodnota RPMN). Uviedol, že súdna prax zaujal názor, že postup súdu podľa § 3 ods. 1 OZ má miesto len
vo výnimočných situáciách, napr. v prípade šikanózneho výkonu práva účastníkom zmluvného vzťahu,
že korektív dobrých mravov nesmie byť na ujmu princípu právnej istoty a nesmie neprimerane oslabovať
subjektívne práva účastníkov vyplývajúcich z právnych noriem, že nie výška úrokovej sadzby, ale celková
výška odplaty vyjadrená prostredníctvom RPMN je rozhodujúcim faktorom pre ustálenie celkových
nákladov spotrebiteľa spojených s úverom. Veličina vyjadrená prostredníctvom RPMN predstavuje
celkovú odplatu spojenú s úverom, t.j. navýšenie úveru, ktoré je povinný dlžník veriteľovi zaplatiť a
tento faktor je rozhodujúci pre ustálenie primeranosti odplaty. Tvrdil, že výška dojednanej odplaty za



poskytnutie spotrebiteľského úveru v úverovej zmluve 32,00% neprevyšuje odplatu obvykle požadovanú
na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch podľa § 53 ods. 6 OZ platného a
účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy a je v súlade so zákonom stanovenou maximálnou výškou
odplaty pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa § 1a ods. 1 Nariadenia vlády SR
č. 87/1995 platného a účinného od 1.9.2014. Napriek skutočnosti, že uvedené pravidlo maximálneho
stropu výšky odplaty, nebolo v čase dojednania úverovej zmluvy v platnosti, zastával názor, že pokiaľ
sám zákonodarca považuje odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi do výšky 2x
priemernej RPMN za akceptovanú, v takom prípade výška dojednanej odplaty dojednaná v predmetnej
úverovej zmluve, nemôže byť označená za neprimeranú a v rozpore s dobrými mravmi. Dojednaná
odplata v úverovej zmluve vo výške 32,00% nepresahuje 2x váženého priemeru priemerných hodnôt
RPMN za všetky typy spotrebiteľských úverov zverejneného MF SR v súhrnných informáciách o údajoch
o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 1. štvrťrok 2012 so stavom ku dňu 31.3.2012
vo výške 20,23% a zároveň nepresahuje 2x priemernej výšky RPMN zverejnenej MF SR v súhrnných
informáciách o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 1. štvrťrok 2012 so
stavom ku dňu 31.3.2012 vo výške 46,52% pre obdobné úvery. Dojednaná odplata je primeraná, v
súlade so zákonom (§ 53 ods. 6 OZ platného a účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy) a dobrými
mravmi. Podporne odkázal na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach 5Co/181/2017-74 z 25.1.2018
a rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach pod 5Co/298/2017 z 13.2.2018. Navrhol rozsudok zmeniť a
zaviazať žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 572,64 eur, úrok z omeškania vo výške 8,05% p.a. zo sumy
572,54 eur od 31.3.2015 do zaplatenia, to všetko v lehote do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti
rozsudku a priznať mu nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

6. Rozsudok vo výroku I. odvolaním nebol napadnutý, nadobudol právoplatnosť, preto v uvedenom
rozsahu v odvolacom konaní nebol preskúmavaný.

7. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. - na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1, 2 C.s.p. a rozsudok
vo výroku II. o zamietnutí žaloby a vo výroku III. o náhrade trov konania ako vecne správny potvrdil podľa
§ 387 ods. 1, 2 C.s.p., lebo súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ho právne posúdil a odvolací súd
sa s jeho odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, na dôvody, ktoré odkazuje, pretože sú správne,
na čom nič nemení ani podané odvolanie žalobcom.

8. Žalobca predovšetkým vytýka súdu nesprávne právne posúdenie veci podľa § 365 ods. 1 písm.
h) C.s.p. Tvrdí, že dohodnuté úroky v úverovej zmluve 32,00 % nemožno považovať za neprimerane
vysoké a v rozpore s dobrými mravmi, pretože stále nie je prekročená najvyššie prípustná výška odplaty.

9. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že výška dojednaného zmluvného úroku
32,00 % ročne nepochybne odporuje zákonu a dobrým mravom. V prejednávanej veci je nesporné,
že právny vzťah medzi stranami sporu je vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy, na ktorý je potrebné
aplikovať ust. Občianskeho zákonníka, zamerané aj na ochranu práv spotrebiteľov. Uvedenú právnu
úpravu obsiahnutú v Občianskom zákonníku aplikoval aj súd prvej inštancie.

10. Výška úrokov závisí od dohody účastníkov zmluvy o pôžičke a nepodlieha žiadnemu obmedzeniu.
Neprimeranou, odporujúcou dobrým mravom je však taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje
úrokovú mieru v dobe jej dojednania obvyklú, najmä s prihliadnutím k úrokovým sadzbám uplatňovaným
bankami pri poskytnutí úveru, ako správne ustálil súd prvej inštancie. Výška úroku z úveru 32,00 % ročne
je aj podľa názoru odvolacieho súdu v rozpore so zákonom a prieči sa dobrým mravom. Ust. § 39 Obč.
zák. je aplikovateľné aj na zmluvu uzavretú medzi stranami sporu, preto dojednanie o zmluvných úrokoch
je absolútne neplatné a na takéto dojednanie nie je možné prihliadať z dôvodov bližšie uvedených v
napadnutom rozsudku.

11. Z uvedených dôvodov bolo potrebné rozsudok vo výroku II. ako vecne správny potvrdiť, vrátane
výroku III. o trovách konania.

12. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení § 255 ods. 1 C.s.p.



13. Žalobca nemal v odvolacom konaní úspech a žalovanému trovy odvolacieho konania nevznikli, preto
stranám náhrada trov odvolacieho konania nebola priznaná.

14. Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).



Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).