Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 22CoE/14/2014 z 26. 3. 2014 Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 26. marca 2014, sp. zn. 22CoE/14/2014, ECLI:SK:KSPO:2014:8413206226.1 Krajský súd Prešov | 22CoE/14/2014 | ECLI:SK:KSPO:2014:8413206226.1 | 2014-03-26 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/698ac004-845b-415f-bb03-1d24d9e97841 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2014:8413206226.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 22CoE/14/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8413206226
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Magdaléna Želinská
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8413206226.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného EOS KSI Slovensko s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, právne zast. TOMÁŠOM KUŠNÍROM s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pajštúnska 5, proti povinnej T. D. bytom X. Q. č. XXX, o vymoženie sumy 250,91 EUR s prísl., o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok, č. k. 6Er/547/2013 - 26 zo dňa 30. septembra
2013 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa ako exekučný súd napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora JUDr.
Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Rozhodnutie odôvodnil tým,
že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu Slovenskej rozhodcovskej, a.s., sp. zn. SR 04946/12 zo dňa 8.11.2012. Zmluvou
o postúpení pohľadávok došlo k postúpeniu pohľadávky spolu s príslušenstvom z pôvodného veriteľa
TatraCredit, a.s. na Consumer Finance Holding, a.s. a následne na EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
oprávneného. S odkazom na § 41 ods. 2, § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného
poriadku, § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, § 52 a nasl. zákona
č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka a Smernice Rady č. 93/13/EHS využijúc oprávnenie dané
Exekučným poriadkom, preskúmal exekučný súd predložený exekučný titul, všeobecné obchodné
podmienky uzavretej zmluvy a dospel k záveru, že vo veci rozhodoval orgán, ktorý nemal právomoc
vo veci konať. Rozhodcovská doložka, o ktorú opieral rozhodcovský súd svoju právomoc konať, je
posúdená ako neprijateľná zmluvná podmienka, keďže nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti
spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka
sa prieči dobrým mravom, a teda výkon práv a povinností z takejto doložky rovnako odporuje dobrým
mravom. Neprimeranou zmluvnou podmienkou spotrebiteľ nie je viazaný. Vzhľadom na vyššie uvedené
skutočnosti súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie a navrhol napadnuté uznesenie
zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Podľa názoru oprávneného exekučný súd prekročil preskúmavaciu
právomoc zverenú mu Exekučným poriadkom. Poukázal na § 35 Zákona o rozhodcovskom konaní
a § 159 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), podľa ktorých je
právoplatný a vykonateľný rozhodcovský rozsudok spôsobilým podkladom pre výkon exekúcie. Súd je
podľa § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní oprávnený skúmať len povahu plnenia, na ktoré zaväzuje
rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul a vysloviť jeho prípadný rozpor s dobrými mravmi. Exekučný
súd nemá oprávnenie skúmať rozhodnutie samotné, či dokonca rozhodcovské konanie. V súvislosti
s otázkou zabezpečenia stability práva, záväznosti konečných rozhodnutí súdov, oprávnený uviedol
rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie C-40/08, bod 37, 47. Zároveň upozornil na nesprávny
postup súdu, ktorým sa nahrádza celková pasivita spotrebiteľa ako povinnej osoby, ktorý si neuplatňuje
a nebráni svoje práva. Na druhej strane sa týmto postupom súdu porušujú princípy právnej istoty a



neoprávnene sa zasahuje do práva oprávneného na súdnu ochranu. Oprávnený odvolacie argumenty
doplnil odkazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3M Cdo 11/2010 s tým,
že vyslovenie rozporu s dobrými mravmi podľa § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní sa viaže výlučne
na plnenie, a nie na zmluvné podmienky, pričom nie každá neprijateľná zmluvná podmienka spôsobuje
rozpor s dobrými mravmi, čo by súdu umožňovalo zastavenie exekúcie. Právna dovolenosť či rozpor
s dobrými mravmi môžu byť posudzované len podľa právnych predpisov platných v čase uzatvárania
zmluvy. Súd tak nesprávne aplikuje a vykladá § 52 - § 54 Občianskeho zákonníka, predovšetkým § 53
ods. 4 písm. r/ vo vzťahu k otázke neplatnosti rozhodcovskej doložky ako takej.

Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212
O.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že
odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Exekučný súd je podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku o.i. povinný skúmať súlad exekučného
titulu so zákonom. Súd teda neskúma vecnú správnosť vydaného rozhodcovského rozsudku, ale jeho
súlad so zákonom. Pri existencii rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu v spotrebiteľských
veciach skúma, či rozhodcovskému orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, bola daná právomoc vo veci konať
a či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy. V prípade
zistenia nedostatku v tomto smere, t.j. pri zistení neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej
doložky, je treba konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci materiálnu
nevykonateľnosť takéhoto exekučného titulu. Toto spolu s princípom dôslednej ochrany práv spotrebiteľa
ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu dáva podklad pre taký postup exekučného súdu v konaní,
ktorý mal za následok neudelenie poverenia.

Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejedať daný spor,
nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný
zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak pri postupe podľa
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je
nútený výkon rozhodnutia neprípustný (3Cdo 146/2011).

Pre rozhodnutie odvolacieho súdu v predmetnej veci má zásadný význam skutočnosť, že rozhodcovská
doložka ako súčasť dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 1.6.2010
medzi právnym nástupcom veriteľa a povinnou nebola platne uzavretá, a teda ako taká nebola spôsobilá
založiť právomoc rozhodcovského súdu. Rozhodcovský súd tak nemal oprávnenie vo veci konať.
Platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky je základnou a nevyhnutnou
skutočnosťou, bez ktorej nie je daná právomoc rozhodcovského súdu rozhodovať vo veci.

Ak má byť rozhodcovská zmluva, resp. doložka právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie,
musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o
možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo konkrétna voľba znamená. Kritériom
pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú rozhodcovskú zmluvu je nepochybne forma uzavretej
dohody, t.j. skutočnosť, že rozhodcovská doložka bola povinnej predložená ako súčasť dohody o uznaní
záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach ako formulárová zmluva, bez možnosti zmeny jej obsahu,
či výberu konkrétneho rozhodcovského súdu, bez možnosti rozhodcovskú zmluvu neuzavrieť.

Zmluvné dojednanie, ktoré nie je spotrebiteľom individuálne vyjednané je možné považovať za
neprijateľnú zmluvnú podmienku, pričom rozhodcovská doložka uzavretá v takejto podobe je zároveň v
rozpore s ústavným právom osoby na súdnu ochranu.

Podstatou a hlavnou črtou formulárových spotrebiteľských zmlúv, či všeobecných obchodných
podmienok je, že pri uzatváraní zmluvného vzťahu sa nemenia, sú všeobecné a záujemca o službu
tieto podmienky prijme alebo ich odmietne a zmluva nevznikne. Predovšetkým v tom spočíva faktická
nerovnosť zmluvných strán. Je zrejmé, že spotrebiteľ je tak čo do vyjednávacej pozície, ako aj čo
do informovanosti v nevýhodnom postavení oproti dodávateľovi (Mostaza Claro bod 25-28, uznesenie
POHOTOVOSŤ C-76/10 bod 37, a iné).

Súdna kontrola neprijateľnosti zmluvných podmienok v časti rozhodcovskej doložky je opodstatnená.
Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka spĺňa kritériá požadované na to, aby ju



bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 Smernice Rady ES 93/13/EHS ako nekalú (Rozsudok
Súdneho dvora Európskej únie C-243/08 Pannon).

Podľa Smernice č. 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
podľa čl. 3 ods. 1 zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dojednaná sa považuje za nekalú, ak
v rozpore s požiadavkou primeranosti spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe zmluvy, a to v neprospech spotrebiteľa. Podľa čl. 3 ods. 2 je podmienka vždy
považovaná za nedohodnutú individuálne, pokiaľ bola spísaná vopred a spotrebiteľ preto nemohol mať
žiaden vplyv na obsah podmienky, najmä v súvislosti s vopred spísanou štandardnou, formulárovou
zmluvou.

Európska únia vzhľadom na význam ochrany spotrebiteľa a v záujme vyššej kvality života ľudí
podporuje v rozhodcovských veciach zbavenie účinku rozhodcovského rozsudku v záujme dosiahnutia
ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami, a to aj keď spotrebiteľ v rozhodcovskom konaní
nenamietal rozhodcovskú doložku, s poukazom na tzv. geografickú neprijateľnosť miesta konania
(Rozsudok Súdneho dvora EÚ C-240/98 -C-244/98 Oceano Grupo Editorial,C-40/08 Asturcom).

Rozhodcovská doložka, ktorá bola predformulovaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby sa podrobil
rozhodcovskému konaniu, navyše na geograficky neprijateľnom mieste, je v rozpore s dobrými mravmi
(IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011). Súdu nič nebráni judikovať neplatnosť rozhodcovskej doložky pre
rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka, v zmysle generálnej klauzuly podľa §
53 ods. 1, pre rozpor s § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, podľa ktorých sú neprijateľné podmienky
upravené v spotrebiteľských zmluvách neplatné.

Každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami (§ 3 ods. 3 zákona
č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa). Zmluvná podmienka, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinnej osoby ako spotrebiteľa, je neplatná.
Za takéto zmluvné podmienky je možné považovať formulárové ustanovenia zmluvy, vopred pripravené
poskytovateľom služby, ktoré neboli individuálne vyjednané a ktoré spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť,
pričom výrazným spôsobom zasahujú do jeho postavenia v rámci zmluvného vzťahu. Rozhodcovská
zmluva či doložka nedohodnutá individuálne zo strany spotrebiteľa, ale vnútená spotrebiteľovi ako
neoddeliteľná súčasť inej zmluvy (v tomto prípade dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v
splátkach) je preto neplatná. Neplatná rozhodcovská doložka znamená vo svojich dôsledkoch nulitný
rozhodcovský rozsudok, ktorý nemožno vykonať.

Nie je sporná ani otázka, či uzavretá zmluva je spotrebiteľskou zmluvou. Podľa § 52 Občianskeho
zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Dodávateľ
je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti. Je preto nepochybné, že oprávnený, ktorého predmetom podnikateľskej činnosti je
poskytovanie úverov, je v pozícii dodávateľa voči prijímateľovi úveru, spotrebiteľovi. Aplikácia zákonných
ustanovení na ochranu práv spotrebiteľa v tejto veci je preto plne dôvodná.

V zmysle uvedených skutočností je zrejmé, že pre vykonanie exekúcie chýba základný predpoklad, a
to právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Ak zohľadníme skutočnosť, že rozhodcovský rozsudok v
tejto veci vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodnúť, vydaný rozsudok nie je platný,
nemá právne účinky, a takýto rozsudok nemôže byť považovaný za rozhodnutie, ktoré je spôsobilým
podkladom pre nariadenie exekúcie. Na splnenie tejto podmienky musí exekučný súd prihliadať v
každom štádiu exekučného konania. Práva oprávneného v tomto prípade, vzhľadom na prelomenie
zásady res iudicatae, vo vzťahu k možnosti vymôcť pohľadávku voči povinnej, nie sú dotknuté.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Súd prvého stupňa správne v súlade s postupom podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúmal
exekučný titul a následne žiadosť o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi zamietol.



Na základe uvedeného odvolací súd postupom podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil uznesenie súdu
prvého stupňa ako vecne správne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.