{"guid": "02fdb337-bd59-4d50-8d9f-b7b6012a6d4d:5ed744dd-62b6-4ca8-88fa-a2fbe98445e3", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2018:3117010235.3", "spisova_znacka": "23To/119/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 23To/119/2017 z 28. 1. 2018", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trenčín z 28. januára 2018, sp. zn. 23To/119/2017, ECLI:SK:KSTN:2018:3117010235.3", "identifikacne_cislo": "3117010235", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Ondrej Samaš", "sudca_id": 1328, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ondrej-samas-1328", "datum_vydania": "2018-01-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce", "Zmeňujúce"], "oblast": ["Trestné právo", "Trestné právo"], "podoblast": ["Sloboda a ľudská dôstojnosť", "Všeobecne nebezpečné a proti životnému prostrediu"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-73.odsek-2.pismeno-d", "nazov": "§ 73 ods. 2 písm. d) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-73.odsek-2.pismeno-d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-73"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/300#paragraf-73"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5ed744dd-62b6-4ca8-88fa-a2fbe98445e3", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2018:3117010235.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2018:3117010235.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2018:3117010235.3/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/119/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117010235
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Samaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3117010235.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr.
Františka Kováča a JUDr. Beáty Javorkovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 29. januára 2018
prejednal odvolania prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín a obžalovaného

P. G.,

nar. X.X.XXXX v I., trvale bytom E. B., J. XX/XX, prechodne bytom I., S. XX (u L. G.), t.č. na slobode,
na verejnom zasadnutí prítomného,

ktoré podali proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, sp.zn. 2T/28/2017 zo dňa 20. júla 2017 a takto

r o z h o d o l :

I.

Podľa § 321 ods. 1 písm. b/, ods. 2 Tr.por. zrušuje sa v napadnutom rozsudku výrok, ktorým bolo
obžalovanému podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Tr.zák. uložené ochranné protialkoholické liečenie ústavnou
formou.

Podľa § 322 ods. 3 Tr.por. sa obžalovanému pri nezmenenom výroku o vine, treste odňatia slobody a
uložených povinnostiach a obmedzeniach v rozsudku súdu prvého stupňa podľa §§ 73 ods. 2 písm. d/,
74 ods. 1 Tr.zák. ukladá ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou.
II.

Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie prokurátora zamieta, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný P. G. uznaný vinným z prečinu porušovania domovej
slobody podľa § 194 ods. 1, 2 písm. a/ Tr.zák. s poukazom na § 138 písm. d/ Tr.zák. v súbehu s prečinom
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b/ Tr.zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm.
c/ Tr.zák., pretože od dňa 21.11.2016 v čase asi o 17:30 hod. násilím vošiel do bytu číslo XX, ktorý sa
nachádza na treťom poschodí bytového domu na adrese E. B., S. T. a A. číslo XX/X, ktorého užívateľom
je poškodená a bývalá družka obvineného P. E., bytom E. B., B. č. XXX/X a to tak, že keď poškodená
zatvárala vchodové dvere do uvedeného bytu, obvinený vložil nohu medzi prah a dvere, následne na tieto
zatlačil, dvere narazili do poškodenej, následkom čoho sa poškodená uderila chrbtom do kľučky ďalších
dverí vedúcich do kuchyne, potom obvinený vošiel za poškodenou do chodby bytu, ktorá ho následne
rukami vytlačila z bytu na spoločnú chodbu bytového domu, kde ju obvinený sotil do presklených dverí
vedúcich na spoločné schodisko bytového domu a následne pri odchode obvinený poškodenú pozerajúc



sa priamo do jej očí kričal, že ak pôjde na políciu, tak ju zabije a zoberie so sebou aj svoje dieťa, ktoré
už neuvidí.

Bol za to odsúdený podľa § 194 ods. 2 Tr.zák. s poukazom na § 41 ods. 1 Tr.zák. k úhrnnému trestu
odňatia slobody na 1 rok, výkon ktorého trestu mu bol podľa 51 ods. 1, 2 Tr.zák. podmienečne odložený
s probačným dohľadom na 2 roky.

Podľa § 51 ods. 4 písm. a/ Tr.zák. bola obžalovanému uložená povinnosť spočívajúca v príkaze
nepriblížiť sa k poškodenej P. E. na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov a nezdržiavať sa v blízkosti obydlia
poškodenej.

Podľa § 51 ods. 3 písm. f/ Tr.zák. bolo obžalovanému uložené obmedzenie spočívajúce v zákaze
kontaktu s vyššie uvedenou osobu v akejkoľvek forme, vrátane kontaktovania sa prostredníctvom
elektronickej komunikačnej služby, alebo inými obdobnými prostriedkami.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Tr.zák. súd zároveň obžalovanému uložil ochranné protialkoholické liečenie
ústavnou formou.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolania prokurátor a obžalovaný P. G..

Prokurátor zahlásil odvolanie do zápisnice o hlavnom pojednávaní ihneď po vyhlásení rozsudku s tým,
že smeruje proti výroku o treste v neprospech obžalovaného. Následne prokurátor odvolanie písomne
odôvodnil. Prokurátor sa domáhal uloženia prísnejšieho nepodmienečného trestu odňatia slobody,
vzhľadom na závažnosť a nebezpečnosť domáceho násilia v konaní obžalovaného, keď poškodená
uviedla, že má z konania obžalovaného strach. Prokurátor tiež poukázal na to, že obžalovaný už
v minulosti bol aj vo výkone trestu odňatia slobody a skúšobná doba podmienečného posledného
odsúdenia mu uplynula len 4 mesiace pred spáchaním predmetného skutku. Prokurátor navrhol zrušiť
rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 321 ods. 1 písm. e/ Tr.por. a podľa § 322 ods. 3 Tr.por. uložiť
obžalovanému úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody pri dolnej hranici zákonnej trestnej sadzby
so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Odvolanie obžalovaný podal sám písomne tak, že nesúhlasil s probačným dohľadom a uloženou
ústavnou formou ochranného liečenia. Uviedol, že nie je problémový človek, pričom býva s matkou v
I. a je riadne zamestnaný na benzínovej pumpe. Alkoholické nápoje nepožíva. V ďalšom písomnom
podaní obžalovaný uviedol, že prokurátor nedodržal dohodu o vine a treste. Uviedol tiež, že si riadne
platí výživné na dieťa vo výške 100 €. V okolí E. sa už vôbec nezdržiava.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaniach zotrvali prítomné procesné strany na svojich
odvolaniach.

Odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov
rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré týmto výrokom prechádzalo a dospel k záveru, že
čiastočne dôvodné je len odvolanie obžalovaného.

Pokiaľ ide o procesný postup orgánov činných v trestnom konaní a súdu prvého stupňa, v tomto smere
nebola v odvolaniach vytýkaná žiadna chyba, pričom ani odvolací súd sám nezistil také chyby, ktoré by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por.

Vo vzťahu k výroku o vine, ktorý odvolaniami napadnutý nebol, senát odvolacieho súdu uvádza, že
súd prvého stupňa správne vychádzal z usvedčujúcich dôkazov, pričom obžalovaný sa k svojej trestnej
činnosti priznal. Použitá právna kvalifikácia súbehu vyššie uvedených prečinov taktiež zodpovedá
príslušným ustanoveniam Trestného zákona, pretože obžalovaný násilím neoprávnene vnikol do obydlia
svojej bývalej družky a pri odchode z obydlia sa tejto vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to vzbudilo
jej dôvodnú obavu. V danom prípade je bývalá družka obžalovaného osoba mu blízka, teda chránená
osoba.

K výroku o treste z pohľadu obidvoch odvolaní, uvádza senát odvolacieho súdu nasledovné. K
samotnému odvolaniu prokurátora odvolací súd poukazuje aj na tú okolnosť, že súdom prvého stupňa



uložený trest, ktorý považuje prokurátor za neprimerane mierny, je rovnaký ako trest, ktorý pôvodne
navrhoval prokurátor uložiť obžalovanému v dohode o vine a treste. (Súdu predloženú dohodu o vine a
treste zobral prokurátor na pokyn nadriadenej prokuratúry späť.) Nie že by odvolací súd spochybňoval
právo prokurátora disponovať takto s už uzavretou dohodou. Senát odvolacieho súdu je však toho
názoru, že trest, na ktorom sa predtým písomne „dohodli“ prokurátor a obžalovaný a ktorý trest uložil
obžalovanému v rozsudku súd prvého stupňa, je trestom zákonným a primeraným.

V danom prípade pritom nešlo ani o typický prípad „domáceho násilia“, pretože konflikt medzi
obžalovaným a poškodenou vznikol za situácie, kedy sa vzťah (druh a družka) medzi nimi skončil a
obžalovaný si išiel pre televízor a doniesol poškodenej posteľné prádlo. Poškodená aj uviedla, že sa jej
obžalovaný za tento skutok ospravedlnil.

K okolnosti uvádzanej prokurátorom v odvolaní, že poškodená mala z konania obžalovaného strach,
senát odvolacieho súdu uvádza, že „dôvodná obava“ poškodenej je zákonným znakom skutkovej
podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr.zák. a na túto okolnosť potom
nemožno už v neprospech obžalovaného  osobitne prihliadať aj pri rozhodovaní o treste (§ 38 ods. 1
Tr.zák.). Senát odvolacieho súdu nie je pritom ani názoru, že by predmetný prečin verbálneho charakteru
bol spáchaný spôsobom podstatne zvyšujúcom bežnú závažnosť jeho páchania.

Súd prvého stupňa sa pritom správne vysporiadal aj s trestnou minulosťou obžalovaného,
ktorého predchádzajúce odsúdenia sú už zahladené. Zároveň ale odvolací súd neprisvedčil názoru
obžalovaného v tom, že by u neho nebol potrebný dohľad probačného a mediačného úradníka.
Obžalovaný sa síce v skúšobných dobách doterajších podmienečných odsúdení osvedčil (odsúdenie k
nepodmienečnému trestu odňatia slobody má tiež zahladené), avšak spáchanie ďalšej trestnej činnosti
nasvedčuje tomu, že je potrebné v skúšobnej dobe na neho vplývať v smere prevýchovy aj takýmto
dohľadom, vrátane plnenia uložených povinností a obmedzení.

Na druhej strane sa ale senát odvolacieho súdu nestotožnil s názorom súdu prvého stupňa v tom,
že protialkoholické ochranné liečenie je potrebné u obžalovaného vykonávať ústavným spôsobom. Zo
znaleckého posudku z odvetvia psychiatria síce vyplýva odporúčanie znalca na uloženie ochranného
protialkoholického liečenia ústavnou formou. Na druhej strane súčasne zo znaleckého posudku vyplýva,
že obžalovaný prakticky sám zvláda závislosť od opioidu heroínu (dlhodobá výdatná remisia bez klinickej
manifestácie). Taktiež znalec sám v znaleckom posudku uvádza opakovane, že obžalovaný sa chce
liečiť zo závislosti na alkohole.

Z vyššie uvedených dôvodov dospel preto odvolací súd k záveru, že účel ochranného protialkoholického
liečenia môže byť splnený aj ambulantnou formou. Keď znak dobrovoľnosti a záujmu sa liečiť obžalovaný
preukázal.

Z takto rozvedených dôvodov rozhodol odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2T/28/2017", "guid": "b8fb76bc-3bb9-441e-a5cc-7967e63580c0:e8ee6a24-bf7e-4ba6-ba44-3abf60c9189e", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "02fdb337-bd59-4d50-8d9f-b7b6012a6d4d:a2fc9b3b-dc65-4b71-a025-c0e071d0ae7d", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2018:3117010235.3", "spisova_znacka": "23To/119/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 23To/119/2017 z 28. 1. 2018", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2018-01-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2018:3117010235.3"}]}