{"guid": "02fceca8-5c06-464b-8cc8-5856470e806a:1825839d-ce35-42f9-bbc3-6e085c449d06", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2015:5113228516.1", "spisova_znacka": "9Co/518/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 9Co/518/2015 z 28. 10. 2015", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Žilina z 28. októbra 2015, sp. zn. 9Co/518/2015, ECLI:SK:KSZA:2015:5113228516.1", "identifikacne_cislo": "5113228516", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Ďurišová", "sudca_id": 1005, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-zuzana-durisova-1005", "datum_vydania": "2015-10-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Neplatnosť právnych úkonov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "nazov": "§ 219 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1825839d-ce35-42f9-bbc3-6e085c449d06", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2015:5113228516.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2015:5113228516.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2015:5113228516.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/518/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113228516
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5113228516.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej,
členov senátu JUDr. Jána Burika, JUDr. Ladislava Mejstríka, v právnej veci navrhovateliek v rade 1/
RNDr. B. E., nar... XXXX, bytom E. D. XX, XXXX K., Belgicko, v rade 2/ M. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q.
XX, XXXX T., Belgicko, v rade 3/ M. I., nar. XX. X. XXXX, bytom L. XX, XXXX Y., Belgicko, navrhovateľky
v rade 1/ až 3/ zastúpené JUDr. Lenkou Senčákovou, advokátkou, so sídlom advokátskej kancelárie v
O., B. S. X proti odporkyni Mgr. Y. E., nar. X. X. XXXX, bytom N., O. X, zastúpenej Mgr. Branislavom
Samcom, advokátom, so sídlom advokátskej kancelárie v N., X. X. X, v konaní o určenie neplatnosti
dohody, na odvolanie navrhovateliek proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č. k. 8C/243/2013-96 zo dňa
11. 02. 2015 v súvislosti s opravným uznesením Okresného súdu Žilina, č. k. 8C/243/2013-115 zo dňa
23. júna 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu    p o t v r d z u j e .

Navrhovateľky v rade 1/ až 3/ sú   p o v i n n é   zaplatiť odporkyni na účet právneho zástupcu Mgr.
Branislava Samca náhradu trov odvolacieho konania vo výške 87,52 Eur, do troch dní.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu navrhovateliek, ktorou sa domáhali určenia neplatnosti
dohody medzi RNDr. B. E. a Mgr. Y. E. o zrušení spoluvlastníctva a vzájomnom vyporiadaní
spoluvlastníckych podielov zo dňa 18.05.1998 v rozsahu článku V., zamietol. Navrhovateľkám uložil
uhradiť odporkyni na účet jej právneho zástupcu trovy právneho zastúpenia vo výške 3.255,30 Eur do
troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Po vykonanom dokazovaní ustálil, že žalované určenie o neplatnosť dohody v rozsahu článku V. v
časti zriadenia vecného bremena považuje v zmysle ustanovenia § 41 O. z. za neoddeliteľné od
ďalšieho obsahu predmetnej dohody zo dňa 18.05.2008 a pri nedostatku žaloby o zrušení celej dohody
o zrušení spoluvlastníctva a vzájomnom vyporiadaní spoluvlastníckych podielov zo dňa 18.05.2008
musel nevyhnutne žalobu zamietnuť. Oddeliteľnosť časti dohody v rozsahu článku V. v časti zriadenia
vecného bremena od ďalšieho obsahu dohody vzhliadol najmä v obsahu predmetnej dohody, v ktorej
došlo k vyporiadaniu pôvodne spoluvlastníckeho práva účastníkov dohody, prednostne spôsobom
vedúcim k zápisu výlučných vlastníckych práv jednotlivých účastníkov dohody, vrátane dohody o
zriadení vecného bremena, ktorá podľa svojej povahy smerovala k zabezpečeniu prístupu na jednu
takto vyporiadavanú tu panujúcu nehnuteľnosť cez ďalšiu takto vyporiadavanú nehnuteľnosť - slúžiacu.
Potencionálne vyhlásenie neplatnosti predmetnej dohody zo dňa 18.05.1998, výhradne v časti zriadenia
vecného bremena podľa článku V. by tak narušilo balans vzájomných práv účastníkov zmluvy o
zrušení spoluvlastníctva o vzájomnom vyporiadaní spoluvlastníckych podielov, čo by bolo v rozpore
s interpretačnými pravidlami týkajúcimi sa platnosti právneho úkonu a faktickej oddeliteľnosti takejto
jeho vybranej časti. Pokiaľ sa týkalo posúdenia naliehavosti právneho záujmu na podaní predmetnej



určovacej žaloby v zmysle § 80 písm. c) O.s.p., okresný súd uviedol, že tento uznal systematicky,
lebo výrok súdu by bol relevantným titulom zápisu, resp. výmazu práva k nehnuteľnostiam v katastri
nehnuteľností.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 prvá veta O.s.p. s prihliadnutím na úspech odporkyne
v spore a účelnosť vynaložených trov v konaní.

Proti rozsudku okresného súdu, v zákonnej lehote, doručili odvolanie navrhovateľky. Uviedli, že dôvodom
podania žaloby bola skutočnosť, že namietaným článkom V.  dohody o zrušení spoluvlastníctva a
vzájomnom vyporiadaní spoluvlastníckych podielov uzatvorenej medzi účastníkmi 18.05.2008 nebolo
nikdy  zriadené vecné bremeno. Zmluvné strany nemali ani v úmysle vecné bremeno zriadiť a nikdy
ani nenavrhli začať konanie o zápis vecného bremena na list vlastníctva č. XXXX k. ú. N.. Napriek
tomu sa na liste vlastníctva nachádza zápis, ktorý nie je vecným bremenom, hoci odporkyňa a všetci
jej podnájomníci, vrátane zákazníkov, si zápis na liste vlastníctva vysvetľujú ako vecné bremeno
zriadené bezodplatne v prospech vopred neurčeného počtu ľudí. Pozemok parc. č. 1754/2 k. ú. N.
patriaci navrhovateľkám sa tak stal fakticky korzom podnájomníkov odporkyne. Rozsah zaťaženia tohto
pozemku je enormný, pričom tiež preukázali, že mala a má zabezpečený prístup k svojej budove súp. č.
XXX, stojacej na parcele č. 1754/12 k. ú. N. z ulice X. X., a preto prechod cez predmetný pozemok nie
je nevyhnutný. Nebol stanovený rozsah zriadenia vecného bremena, a to zásah do vlastníckeho práva
zaťaženej nehnuteľnosti v nevyhnutnom rozsahu. K námietkam odporkyne o tom, že zriadenie vecného
bremena, ktoré umožňovalo prechod kohokoľvek z Národnej ulice k budove odporkyne bolo zásadnou
podmienkou uzavretia dohody ako celku. K uvedenému navrhovateľky uviedli, že vecné bremeno
ako bolo dohodnuté v článku V. dohody, bolo akceptované obomi jej účastníčkami, ako aj právnymi
nástupkyňami až do konca apríla 2007. V máji 2007 došlo k zmene po tom, čo nájomca odporkyne
Správca nehnuteľností s.r.o. odovzdal do podnájmu nebytové priestory domu č. XXX podnájomníkovi
F. O.. Od tej doby navrhovateľky začali brániť vo večerných hodinách ľuďom v prechode cez sporný
pozemok zamknutím kovovej mreže. Ďalej uviedli, že v súčasnosti bar/krčmu prevádzkuje podnikateľ
F. W.. Niektorí návštevníci krčmy si svoju agresivitu vybíjajú na reklamných vitrínach umiestnených v
prechode cez dom navrhovateliek postavený na parcele č. 1754/1 a rozbíjajú sklenené časti, demolujú,
ničia železné časti budov. V predmetnom dome mali v úmysle prenajímať priestory na účely bývania,
po tom, čo však potencionálni nájomníci zažili vyčínanie návštevníkov krčmy, odmietli si prenajať tieto
priestory, v dôsledku čoho prišli o zisk z prenájmu. V nadväznosti na uvedené, mali za to, že zabezpečiť
poriadok na ich pozemku parc. č. 1754/2 je možné len na základe právoplatného rozhodnutia súdu o
tom, že ustanovenia týkajúce sa údajného vecného bremena uvedeného v článku V. dohody sú neplatné.
Poukazovali na znenie ustanovenia § 37 O. z. s tým, že článok V. neobsahuje presné vymedzenie
obsahu a rozsahu vecného bremena, ako vecného práva, ktoré obmedzuje vlastníka nehnuteľnosti v
prospech niekoho iného, neobsahuje okruh účastníkov vecného bremena, a teda ide o úkon neúplný a
neurčitý. Ani vôľa B. E. ako výlučnej vlastníčky nehnuteľnosti zaťaženej vecným bremenom nesmerovala
k zriadeniu vecného bremena pre „verejnosť“, t. j. v prospech konkrétne neurčenej osoby alebo bez
vzťahu k určitej nehnuteľnosti. Popreli zriadenie vecného bremena dohodou, nikdy taký úmysel nemali.
Narušenie tzv. balansu práv účastníkov zmluvy by zrejme spočívalo v tom, že odporkyňa by musela
namiesto dvoch prístupových ciest v súčasnosti vedúcich k jej nehnuteľnostiam využívať len jednu,
od X. X. a navrhovateľky by mohli zjednať poriadok na ich pozemku parc. č. 1754/2 a chrániť ho
i ich ostatné nehnuteľnosti pre opilcami, vandalmi a agresivitou zákazníkov. Napadnuté rozhodnutie
okresného súdu označili za arbitrárne vzhľadom na rozsah vykonaného dokazovania, obsah svedeckých
výpovedí, ako aj na to, že predmetnou vecou sa už Okresný súd Žilina zaoberal, pričom veľmi podrobne
svoje úvahy uviedol v odôvodnení rozsudku. Taktiež namietli výšku priznaných prvostupňových trov
konania vo vzťahu k odporkyni s tým, že okresný súd vo výroku uložil navrhovateľkám zaplatiť jej na
trovách konania 3.255,30 Eur, a to i napriek tomu, že v dôvodoch rozhodnutia výšku trov odporkyne ustálil
sumou 255,30 Eur. V tejto súvislosti rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách konania považovali
za  nepreskúmateľný, žiadali rozsudok okresného súdu zmeniť, ich návrhu vyhovieť, uložiť odporkyni
zaplatiť im na trovách odvolacieho konania sumu, ktorú vyčíslili.

Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateliek uviedla, že zriadenie vecného bremena, ktoré
by umožňovalo prechod z Národnej ulice k budove odporkyne, tak aby bolo možné zabezpečiť plné
podnikateľské využitie tejto budovy, bolo imanentnou podmienkou uzavretia dohody ako celku, t. j. bez
dojednania tohto vecného bremena by dohoda v ostatnom znení nikdy uzavretá nebola v čase jej vzniku
ani v následných takmer 9-tich rokoch s takýmto stavom nemali problémy ani navrhovateľky. Bez jeho
zriadenia by vyporiadanie podielového spoluvlastníctva tak, ako bolo realizované dohodou, nemalo pre



odporkyňu žiaden význam. Zastala názor, že nie je možné, aby súd určil čiastočnú neplatnosť dohody
len v časti zriadenia vecného bremena, nakoľko ani z povahy právneho úkonu, ani z jeho obsahu a už
vôbec nie z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť možno oddeliť od ostatného
obsahu. Pokiaľ i poukazovali navrhovateľky na odôvodnenie rozhodnutia Okresného súdu Žilina sp. zn.
17C/117/2008, pokiaľ v odôvodnení predmetného rozhodnutia okresný súd vyslovoval právne závery
a úvahy, tieto nie sú záväzné pre konanie iné, takže ani neexistuje zákonný dôvod, aby sa s nimi
súd v tomto konaní zaoberal a vyporiadaval tak, ako požadujú navrhovateľky. Tvrdenia svedka W.,
na výpoveď ktorého navrhovateľky poukazujú, sú v rozpore so samotným znením článku V. dohody,
ktorú síce vlastnoručne podpísal, avšak v súčasnosti tvrdí, že žiadne vecné bremeno nevzniklo, ani
nemalo byť zriadené. Pokiaľ podstatnú časť odvolania navrhovateliek tvorí poukazovanie na problémy pri
výkone práv z vecného bremena, ohrozovanie ich majetku a porušovanie verejného poriadku, k ochrane
takýchto práv slúžia najmä normy verejného práva. Okresný súd vykonal dostatočné dokazovanie,
dospel k správnym skutkovým zisteniam, vyvodil správny právny záver, a preto žiadala jeho rozhodnutie
v zmysle ust. § 219 O.s.p. potvrdiť. Pre prípad úspechu si uplatnila náhradu trov odvolacieho konania,
pozostávajúce z jedného úkonu právnej pomoci, a to vyjadrenie k odvolaniu navrhovateliek v celkovej
výške 87,52 Eur, pozostávajúcej z jedného úkonu právnej služby - 64,54 Eur, náhrady hotových výdavkov
- 8,39 Eur + 20% DPH zo základu dane 72,93 Eur, celkovo 87,52 Eur.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a postupom
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. rozsudok okresného súdu ako správny, podľa
§ 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.

Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal vo veci dostatočné
dokazovanie, z výsledkov vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam, vyvodil
správny právny záver, svoje rozhodnutie náležitým a vyčerpávajúcim spôsobom postupom podľa § 157
ods. 2 O.s.p. odôvodnil.

Vo všeobecnosti právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv a
povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú (§ 34 O. z.).

Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný (§ 37 ods. 1 O.
z.). Ako vyplýva z ustanovenia § 34 O. z. právny úkon je určovaný prejavom vôle, zameraním tohto
prejavu vôle a vznikom, zmenou alebo zánikom práv a povinností alebo iných právnych následkov,
ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Z uvedených definičných znakov právneho úkonu
má rozhodujúci význam akt spočívajúci v jednote vôle a jej prejavu. Pokiaľ by totiž neexistovala vôľa
(napr. z dôvodu fyzického donútenia), nebol by ani právny úkon; právny úkon by však nebol ani vtedy,
ak by nedošlo k prejavu vôle. Nevyhnutným pojmovým predpokladom vzniku právneho úkonu je preto
vôľa ako psychický vzťah konajúceho človeka (fyzickej osoby) k zamýšľanému (chcenému)  následku.
Na existenciu vôle sa pri prejave usudzuje predovšetkým na základe objektívnych skutočností, t. j.
okolností, za ktorých vôľa bola prejavená. Pokiaľ ide o prejav vôle, je ním akákoľvek forma jej vonkajšieho
manifestovania poznateľná aj inými osobami, pričom nie je podstatné, akými prostriedkami sa táto
poznateľnosť dosiahne.

Vychádzajúc z ustanovenia § 37 ods. 1 O. z. sankcia neplatnosti právneho úkonu sa viaže k náležitostiam
prejavu vôle. Prejav je neurčitý, ak je jeho obsah neistý, t. j. ak sa konajúcemu subjektu nepodarí
obsah vôle stanoviť jednoznačným spôsobom a je nezrozumiteľný, ak konajúci subjekt nedosiahol
plnohodnotné včasné vyjadrenie tejto vôle.

Z ustanovenia § 41 O. z. vyplýva, že ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu,
je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Nesporné bolo, že dňa 18.05.2008 bola medzi B. E., nar. XX.XX.XXXX a Y. E., nar. XX.XX.XXXX
uzavretá dohoda o zrušení spoluvlastníctva o vzájomnom vyporiadaní spoluvlastníckych podielov, v
rámci ktorej účastníčky zrušili podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam označeným v dohode s
tým, že ďalej určili, ktoré z nehnuteľností patria do výlučného vlastníctva B. E. a ktoré do výlučného
vlastníctva Y. E.. Ďalej sa dohodli na záväzku B. E. na vlastný náklad do 9 mesiacov od podpisu zmluvy
o reálnom rozdelení spriechodniť priestor z Národnej ulice do dvora na parcelu č. 1754/2 za účelom



pešieho prechodu z Národnej ulice k administratívnej budove súp. č. XXX stojacej na parcele č. 1754/12
s tým, že predmetné vecné bremeno bude zapísané na novom LV v časti C ťarchy, ako právo pešieho
prechodu cez dom súp. č. XXX na parcelu č. 1754/1, na parcelu č. 1754/2. Zároveň sa B. E. zaručila
synovi Y. E. - U. E. možnosť podnikania v doterajších priestoroch v dome č. súp. XXX na parcele č.
1754/1 na dobu 20 rokov od podpísania zmluvy o reálnom rozdelení a zároveň sa dohodlo, že obidve
účastníčky alebo ich právni nástupcovia majú právo prechodu pešo i dopravnými prostriedkami z parcely
č. 1754/3 do dvora parcely č. 1754/2 a parcely č. 1754/13, pričom dopravné prostriedky budú odstavené
na vlastných pozemkoch.

Právna predchodkyňa navrhovateliek sa nesporne slobodne rozhodla zaviazať na vlastný náklad
spriechodniť priestor z Národnej ulice do dvora na parcelu č. 1754/2 a vážnosť tejto slobodnej
vôle deklarovala uzavretím spornej zmluvy o zrušení spoluvlastníctva a vzájomnom vyporiadaní
spoluvlastníckych podielov, pričom samotný obsah predmetnej zmluvy bol podľa zákona možný,
dovolený. Vznik, zmena alebo zánik práv a povinností zo zmluvy neboli viazané na splnenie (žiadnej)
podmienky.

Tak ako vyplýva zo skutkových zistení okresného súdu, obsah predmetnej dohody sa medzi
účastníčkami napĺňal viac ako desať rokov. K sporu medzi účastníčkami došlo až po tom, čo došlo
k prenajatiu letnej terasy podnikateľovi F. O., v súčasnosti F. W., ktorý prevádzkuje v prenajatých
priestoroch bar - krčmu. Zo strany návštevníkov krčmy došlo k rozbíjaniu sklenej časti, k demolácii,
ničeniu železných častí domu navrhovateliek. Na ich pozemku sa objavujú zvratky, výkaly zákazníkov
krčmy, pričom túto situáciu nie je podľa nich možné riešiť bez rozhodnutia súdu o určení neplatnosti
dohody v článku V. zriadenia údajného vecného bremena.

Je potrebné uviesť, že platnosť, či neplatnosť právneho úkonu možno posudzovať len so zreteľom
na okolnosti, ktoré existovali v čase jeho urobenia, resp. v čase jeho vzniku. Znamená to, že právny
úkon, ktorý v čase vzniku zodpovedal všetkým zákonným požiadavkám a bol preto platný, sa v
dôsledku skutočností, ktoré nastali po jeho vzniku, nemôže dodatočne stať neplatným (a naopak).
Naviac ako správne uviedol okresný súd, nemožno z dôvodov uvádzaných navrhovateľkami článok
V. v časti zriadenia vecného bremena oddeliť od ďalšieho obsahu dohody, ktorou došlo k zrušeniu
a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva jej účastníčok k označeným nehnuteľnostiam, nakoľko
dohoda o zriadení vecného bremena podľa svojej povahy smerovala k zabezpečeniu prístupu na
minimálne jednu takto vyporiadavanú nehnuteľnosť. V nadväznosti na to možno ustáliť, že uzatvorenie
dohody o zriadení vecného bremena podmieňovalo i uzatvorenie dohody o zrušení a vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva.

Skutočnosti, ktoré nastali približne desať rokov od uzatvorenia dohody a ktoré popisujú navrhovateľky,
nemôžu spôsobiť dodatočnú neplatnosť uzatvorenej dohody, a to ani tak v rozsahu zrušenia a
vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, ako i v časti týkajúcej sa dohody
účastníkov o zriadení vecného bremena. Navrhovateľky tak v podanej žalobe, ako ani v priebehu konania
neuviedli jediný dôvod neplatnosti právneho úkonu, ktorý by tu bol v čase vzniku právneho úkonu. O to
viac, ak účastníci zmluvy resp. ich právni nástupcovia zmluvu rešpektovali viac ako desať rokov a počas
celej tejto doby nemali pochybnosť o obsahu a rozsahu vecného bremena.

Vzhľadom na navrhovateľkami vymedzený predmet konania však aj odvolací súd za podstatné považuje,
že vzhľadom na celý obsah a predmet dohody o zrušení podielového spoluvlastníctva a vyporiadaní
vzájomných vzťahov, súčasťou ktorého bola i dohoda o zriadení vecného bremena, nemožno oddeliť
dohodu o zriadení vecného bremena od ostatnej časti dohody, nakoľko by sa tým narušila celková
rovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán. Pre posúdenie platnosti dohody o zriadení
vecného bremena je tiež irelevantné, či je alebo nie je dnes možné zabezpečiť prístup i inak.

V nadväznosti na uvedené v ostatnom sa stotožniac s odôvodnením rozhodnutia zo strany okresného
súdu, odvolací súd toto ako správne podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.

Odporkyňa bola v odvolacom konaní úspešná, náhradu trov odvolacieho konania si uplatnila za jeden
úkon právnej pomoci, a to vyjadrenie k odvolaniu navrhovateliek, na podklade čoho jej odvolací súd
priznal náhradu trov odvolacieho konania, spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia za jeden úkon
právnej pomoci vo výške vyčíslenej jej právnym zástupcom.



Okresný súd uznesením zo dňa 23. júna 2015 opravil výrok rozsudku o trovách prvostupňového konania
tak, že zosúladil výrok rozsudku s jeho odôvodnením a odporkyni priznal na trovách prvostupňového
konania sumu 255,30 eur, čím vlastne vyhovel odvolacím námietkam navrhovateliek.

Toto rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie    n i e     j e   prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "8C/243/2013", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}