Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 3Tos/76/2014 z 11. 12. 2014 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 11. decembra 2014, sp. zn. 3Tos/76/2014, ECLI:SK:KSTN:2014:3114010771.1 Krajský súd Trenčín | 3Tos/76/2014 | ECLI:SK:KSTN:2014:3114010771.1 | 2014-12-11 | Uznesenie Oblasť práva: Trestné právo – Sloboda a ľudská dôstojnosť Citované ustanovenia: § 193 ods. 1 písm. c) TP, § 66 ods. 1 TZ, § 66 ods. 2 TZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/988d024a-2f4b-4d61-9105-152d2b5ab652 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2014:3114010771.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3Tos/76/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114010771
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3114010771.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a členov senátu JUDr.
Ondreja Gáboríka a JUDr. Romana Hargaša, v trestnej veci proti odsúdenému F. O., nar. X.X.XXXX v
G., t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom,
na neverejnom zasadnutí dňa 12. decembra 2014, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného
súdu Trenčín zo dňa 23.7.2014 2014, sp. zn. 2Pp/40/2014, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm.c/ Tr. por. sa sťažnosť odsúdeného F. O. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Odsúdený F. O. vykonáva trest odňatia slobody v trvaní 4 roky so zaradením na jeho výkon do ústavu na
výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Trnava
sp.zn. 4T/11/2012 zo dňa 6.11.2012, právoplatný dňa 31.1.2013, v spojení s uznesením Krajského
súdu Trnava sp.zn. 6To/147/2012 zo dňa 31.1.2013, pre zločin vydierania podľa § 189 ods.1, ods.2
písm.d) Tr.zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods.1 Tr.zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr.zák.
Výkon trestu odsúdený nastúpil dňa 31.1.2013 a po započítaní väzby predpokladaný koniec má mať dňa
7.9.2015. Lehota na podanie žiadosti o podmienečné prepustenie odsúdenému plynula od 7.5.2014.

Dňa 30.4.2014 podal odsúdený F. O. prostredníctvom svojho obhajcu na Okresný súd v Trenčíne žiadosť
o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.

Okresný súd Trenčín na verejnom zasadnutí uznesením zo dňa 23.7.2014, sp. zn. 2Pp/40/2014 rozhodol
tak, že podľa § 66 ods. 1, 2 Tr. zák. s použitím § 415 ods.1 Tr.por. zamietol žiadosť odsúdeného F.
O. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu rozsudkom Okresného
súdu Trnava sp.zn. 4T/11/2012 zo dňa 6.11.2012, právoplatný dňa 31.1.2013, v spojení s uznesením
Krajského súdu Trnava sp.zn. 6To/147/2012 zo dňa 31.1.2013.
Proti tomuto uzneseniu ihneď po jeho vyhlásení, odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku podal
sťažnosť odsúdený F. O., ktorú neodôvodnil.
Dňa 19.8.2014 bolo na okresný súd doručené podanie obhajcu odsúdeného nazvané ako späťvzatie
žiadosti, v ktorom uvádza, že svoju žiadosť zo dňa 25.4.2014 o podmienečné prepustenie z výkonu trestu
odňatia slobody uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Trnava sp.zn. 4T/11/2012 zo dňa 6.11.2012
v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave sp.zn. 6To/147/2012 zo dňa 31.1.2013 výslovne berie
späť.
Dňa 20.8.2014 bolo na Okresný súd v Trenčíne doručené písomné podanie odsúdeného F. O. zo dňa
17.8.2014, ktorým oznamuje súdu, že svoju žiadosť o podmienečné prepustenie z výkonu trestu vedenú
na Okresnom súde v Trenčíne pod sp.zn. 2Pp/40/2014 berie po dohode so svojím obhajcom späť.
Na základe podanej sťažnosti bola vec dňa 28.8.2014 predložená na rozhodnutie Krajskému súdu v
Trenčíne.
Krajský súd na podklade podanej sťažnosti preskúmal podľa § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť
výroku napadnutého uznesenia a konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v prvom rade sa zaoberal



skutočnosťou, že odsúdený po vyhlásení uznesenia súdu prvého stupňa podal proti nemu sťažnosť a
neskôr sa vo svojom písomnom podaní vyjadril, že svoju žiadosť o podmienečné prepustenie berie späť.
Krajský súd dospel k záveru, že po rozhodnutí súdu prvého stupňa už odsúdený nemôže účinne vziať
späť svoju žiadosť, zákon takúto možnosť už po rozhodnutí súdu prvého stupňa (aj keď neprávoplatnom)
nepripúšťa, je možné len vziať späť podanú sťažnosť (§ 188 Tr.por.). Opačný výklad by znamenal,
že odsúdený by mohol v prípade negatívneho rozhodnutia o podanej žiadosti na súde prvého stupňa
opakovane žiadosť brať späť a podávať novú žiadosť o podmienečné prepustenie, čím by stratilo na
význame ustanovenie § 415 ods.1 Tr.por. posledná veta.
Z týchto dôvodov potom krajský súd rozhodoval o podanej sťažnosti odsúdeného, pričom dospel k
záveru, že sťažnosť odsúdeného F. O. nie je dôvodná.
Prvostupňový súd postupoval správne a zákonne keď návrh odsúdeného na podmienečné prepustenie
z výkonu trestu odňatia slobody zamietol. Aj podľa zistení krajského súdu, u odsúdeného nie sú
splnené všetky zákonné podmienky ustanovenia § 66 ods.1 Tr.zák. Podstatným pre rozhodnutie súdu
v obdobných prípadoch, teda pri rozhodovaní o tom, či odsúdeného podmienečne prepustí z výkonu
(zvyšku) trestu odňatia slobody, je posúdenie skutočnosti, či odsúdený vo výkone trestu plnením svojich
povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti
povedie riadny život (§ 66 ods. 1 Tr. zák.). Dôležitým, nie však jediným, podkladom pre rozhodnutie
súdu je v tomto ohľade vyjadrenie riaditeľa príslušného ústavu na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom
odsúdený uložený trest odňatia slobody vykonáva.

V posudzovanej veci síce odsúdený splnil formálnu podmienku na podmienečné prepustenie z výkonu
trestu odňatia slobody a to vykonanie príslušnej časti uloženého trestu. Pokiaľ ide o ďalšiu podmienku
týkajúcu sa polepšenia plnením svojich povinností a svojím správaním vo výkone trestu, aj tu krajský
súd ako aj okresný súd dospel k záveru, že odsúdený si v súčasnej dobe plní svoje povinnosti,
jeho správanie a vystupovanie je na požadovanej úrovni, čo vyplýva z hodnotenia Ústavu na výkon
trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom zo dňa 14.05.2014, tak ako ho podrobne konštatoval súd
prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí, ktorým je odporúčané jeho podmienečné prepustenie. Z
hodnotenia tiež vyplýva, že jeho správanie vo výkone trestu je hodnotené kladne, boli mu doposiaľ
udelené tri disciplinárne odmeny, potrestaný nebol. Ciele resocializačného programu sa u odsúdeného
plnia, program zaobchádzania je zameraný na podporu kontaktov s primárnou rodinou a aktívne
využívanie voľného času. Resocializačná prognóza je hodnotená ako priaznivá na základe nízkeho
rizika sociálneho zlyhania, najmä z dôvodu pravidelného zamestnania, stabilného finančného príjmu a
dôvodu, že doposiaľ nebol súdne trestaný. Na druhej strane je v hodnotení tiež konštatované, že k
svojej trestnej činnosti zastáva iba čiastočný kritický postoj.
Aj keď vyššie uvedené hodnotenie ÚVTOS Dubnica nad Váhom bolo doplnené podaním zo dňa
04.06.2014, z ktorého vyplynulo, že neprávoplatným rozsudkom Špecializovaného trestného súdu
Pezinok sp. zn. PK 2T/14/2013 zo dňa 26.05.2014 bol F. O. odsúdený k súhrnnému trestu odňatia
slobody v trvaní 24 rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia,
krajský súd na predmetné doplnenie hodnotenia pri svojom rozhodovaní neprihliadal, s poukazom na
prezumpciu neviny, keďže rozsudok nebol právoplatný.

V súvislosti s posudzovaním splnenia poslednej podmienky na podmienečné prepustenie, ktorou je
dôvodné očakávanie vedenia riadneho života odsúdeného na slobode, teda neexistencia príliš veľkého
rizika jeho recidívy, považuje krajský súd za nutné zvýrazniť, tak ako aj okresný súd, že F. O. stál pred
súdom dvakrát. V prvom prípade bol rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 4T/11/2012 zo dňa
06.11.2012, právoplatným dňa 31.01.2013 uznaný vinným zo zločinu vydierania podľa § 189 ods.1,
ods.2 písm. d) Tr.zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods.1 Tr.zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20
Tr.zák. a bol mu za to uložený trest odňatia slobody v trvaní 4 roky nepodmienečne so zaradením do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ktorý v súčasnosti vykonáva. Následne bol
Okresným súdom Trnava uznaný vinným z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods.1 písm. a), ods.2 písm.
b) Tr.zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr.zák., pričom vzhľadom na predchádzajúce odsúdenie bolo
v tomto prípade upustené od potrestania. Aj krajský súd potom s prihliadnutím na násilnú povahu vyššie
uvedených páchaných trestných činov odsúdeným dospel k záveru, že napriek záverom hodnotenia
a skutočnosti, že vykonáva trest v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, je riziko
recidívy u odsúdeného príliš veľké. Takýto záver odôvodňujú jeho sklony k opakovanému páchaniu
násilnej trestnej činnosti a málo kritický postoj odsúdeného k nej. Krajský súd naviac podotýka, že
napriek dobrému hodnoteniu v súčasnosti nebolo správanie odsúdeného vo výkone trestu, resp. väzby
vždy s ústavným poriadkom, kedy počas adaptácie vo výkone väzby sa vyskytli nedostatky v správaní,



za čo bol disciplinárne potrestaný. Uvedená skutočnosť vyplynula z hodnotenia z ÚVV Leopoldov, kde
vykonával väzbu a napokon aj z rozsudku Okresného súdu Trnava sp. zn. 4T/11/2012.
Na základe toho potom aj krajský súd dospel k záveru, že odsúdený svojim správaním vo výkone trestu
síce preukázal polepšenie, avšak v súčasnosti nie je možné vysloviť záver o dôvodnom očakávaní
vedenia riadneho života po podmienečnom prepustení. Krajský súd uvádza, že zmysel podmienečného
prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nie je v tom, aby za dobré správanie bol odsúdený
automaticky podmienečne prepustený po uplynutí stanovenej doby bez zreteľa na účel trestu. Je
potrebné vziať do úvahy i samotný účel trestu, ktorý obsahuje viac komponentov, ku ktorým súdy
pri svojom rozhodovaní musia prihliadať. Podstatou takýchto úvah je potom v konečnom dôsledku
dôvodnosť predpokladu, že odsúdený povedie v budúcnosti i na slobode riadny život s minimalizáciou
rizika jeho recidívy, čo v prejednávanom prípade zistené nebolo. Je to práve kriminálna minulosť
odsúdeného F. O. a jeho málo kritický postoj k nej, ktorá bráni aj krajskému súdu
prijať jednoznačný záver, že sa od neho môže očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.

Krajský súd vzhľadom na uvedené dôvody nepovažoval sťažnosť odsúdeného F. O. za dôvodnú, preto
ju podľa § 193 ods.1 písm. c/ Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.