Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 24Co/93/2016 z 14. 3. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 14. marca 2017, sp. zn. 24Co/93/2016, ECLI:SK:KSTT:2017:2314224013.1 Krajský súd Trnava | 24Co/93/2016 | ECLI:SK:KSTT:2017:2314224013.1 | 2017-03-14 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0/#paragraf-149 Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/92e1fceb-d5cc-4c2f-a96c-36e181be9b53 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2017:2314224013.1 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/93/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314224013
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2314224013.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a
sudcov: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Martin Holič, v právnej veci žalobcu: I. F., nar. XX.XX.XXXX,
bytom L. C., M. XXX, zastúpený SODOMA VULGAN, spol. s r.o., IČO: 47 254 084, so sídlom
Kominárksa 2,4, Bratislava, proti žalovanej: L. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., M. L. XXX/X, zastúpená
Mgr. Ivica Šišoláková, advokátka so sídlom Nová Doba 920/5, Galanta, o zaplatenie 3.415,67 Eur s
príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. 26C/367/2014-88
zo dňa 17. septembra 2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti istiny 2.676,36 Eur p o t v r d z u j
e , v časti príslušenstva a rozhodnutia o náhrade trov konania rozsudok r u š í a vec v r a c i a súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti istiny 739,31 zastavil. Žalovanej uložil
zaplatiť žalobcovi sumu 2.676,36 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05% od 13.10.2014 do
zaplatenia, všetko do 3 dní a zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 204,50 Eur a náhradu
trov právneho zastúpenia vo výške 1.470,57 Eur do 3 dní k rukám právneho zástupcu žalobcu.

2. Rozhodnutie odôvodnil s použitím § 96 ods. 1 O.s.p. v časti zastavenia konania a späťvzatím návrhu v
tejto časti a tým, že žalobca využijúc dispozičné právo vzal návrh v časti istiny 739,31 Eur späť (preplatok
žalovanej). S poukazom na absenciu nesúhlasu žalovanej s čiastočným spävzatím súd konanie podľa
ust. § 96 O.s.p. zastavil. Ohľadne istiny dôvodil s použitím § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka,
odkazom na judikatúru k tomuto ustanoveniu, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v časti o úrokoch z
omeškania a § 142 ods. 1 O.s.p. v časti o náhrade trov konania.

3. Vecne argumentoval tým, že návrhom podaným okresnému súdu dňa 13.10.2014 žalobca pôvodne
žiadal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.415,67 Eur s príslušenstvom v
podobe úroku z omeškania, ktorého výšku ponechal na rozhodnutí súdu. Dôvodom podania návrhu bola
skutočnosť, že žalovaná si nesplnila povinnosť vyplývajúcu jej z platnej a účinnej dohode o vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Žalovaná návrh žiadala zamietnuť.

4. Manželstvo účastníkov konania zaniklo rozvodom ku dňu 28.01.2011, ktorým dňom zároveň došlo aj
k zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Za účelom vyporiadania zaniknutého BSM bolo na
OS Bratislava V. iniciované konanie o vyporiadanie BSM, ktoré konanie bolo zastavené uznesením č.k.
16C/46/2012-113, a to na základe späťvzatia návrhu s poukazom na uzatvorenie mimosúdnej dohody.



5. Dohoda o vyporiadaní BSM účastníkov konania bola uzatvorená dňa 23.05.2014, teda po uplynutí 3
rokov od zániku BSM. Majetok tvoriaci masu BSM bol definovaný v čl. 2 bod 2.1 (aktíva), spoločné dlhy
boli upravené v čl. 2 bod 2.2 dohody, čl. 3 upravoval spôsob vyporiadania. Hnuteľné veci vyporiadané
boli, pričom podľa bodu 3.3 dohody malo dôjsť k predaju nehnuteľnosti uvedenej v písm. b) bod 2.1,
čl. 2 dohody, ktorá nehnuteľnosť aj bola predaná tretej osobe. Z kúpnej ceny nehnuteľnosti mali byť
podľa bodu 3.4 uhradené spoločné dlhy, ktorá aj uhradené boli a zostatok po úhrade dlhov mal byť v
pomere 50:50 rozdelený medzi účastníkov konania. V bode 3.5 bolo zároveň dohodnuté, že žalovaná
je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 3.415,67 Eur z dôvodu, že žalobca vynaložil zo svojho výlučného
majetku na spoločný majetok účastníkov konania viac, pričom uvedená suma mala byť žalovanou v
prospech žalobcu zaplatená do 5 dní odo dňa vyplatenia zvyšku kúpnej ceny predanej nehnuteľnosti,
predmetnú sumu však žalovaná zaplatiť odmietla.

6. Z výpisu z Katastra nehnuteľností z Listu vlastníctva č. XXXX vyplynul, že nehnuteľnosť pôvodne v
bezpodielovom spoluvlastníctve manželov - účastníkov konania - bola na základe kúpnej zmluvy zo dňa
02.06.2014 predaná tretej osobe - Mgr. T. W. do výlučného vlastníctva.

7. V konaní bola spornou platnosť vyššie špecifikovanej dohody vzhľadom na nespornú skutočnosť, že
bola uzatvorená po uplynutí doby podľa ust. § 149 ods. 4 OZ. Súd sa plne stotožnil s právny názorom
prezentovaným právnym zástupcom žalobcu vychádzajúc z rozsudku NS ČR sp. zn. 31Cdo/1038/2009,
ktorý odchýliac sa od právneho názoru vyjadreného v predchádzajúcom rozsudku NS ČR sp. zn.
22Cdo/2574/98, vyslovil, že mimosúdnu dohodu o vyporiadaní zaniknutého BSM možno platne uzatvoriť
aj po uplynutí troch rokov od zániku BSM, ak prebieha v čase uzatvorenia dohody súdne konanie a
vyporiadanie BSM.

8. V danom prípade bolo preukázané, že dňa 20.02.2012 (pred uplynutím troch rokov od zániku BSM)
sa začalo na Okresnom súde Bratislava V súdne konanie o vyporiadanie BSM, ktoré konanie bolo
právoplatne zastavené až 28.08.2014 na základe späťvzatia návrhu žalovanou (tam v procesnom
postavení žalobkyne) z dôvodu existencie mimosúdnej dohody o vyporiadaní BSM. Dohoda o
mimosúdnom vyporiadaní BSM, ktorej platnosť je predbežnou otázkou v predmetnom spore, bola
teda uzatvorená v čase prebiehajúceho súdneho konania o vyporiadaní BSM účastníkov konania dňa
23.05.2014, na základe čoho ju súd vychádzajúc z právneho záveru zakotveného v rozsudku NS
ČR sp. zn. 31Cdo/1038/2009, vyhodnotil ako platný právny úkon. Predmetné stanovisko podporuje aj
aspekt spravodlivosti riešenia právnych vzťahov účastníkov konania v civilnom súdnom konaní, nakoľko
žalovaná na účel zastavenia súdneho konania o vyporiadanie BSM považovala dohodu z 23.05.2014
za platnú, následne svoj názor zmenila a tú istú dohodu vyhlásila za neplatnú.

9. Vzhľadom na vyššie opísaný záver ohľadne platnosti dohody, dohoda zároveň má účinky záväzné
pre zmluvné strany - účastníkov konania - a to práva a povinnosti obsiahnuté v obsahu dohody. Bod 3.5
dohody obsahuje záväzok žalovanej zaplatiť žalobcovi fixne stanovenú sumu 3.415,67 Eur, a to do 5 dní
odo dňa vyplatenia jej prislúchajúcej kúpnej ceny za predaj bytu na Z. ulici. Zo súhlasného vyjadrenia
účastníkov konania ako aj z výpisu z LV č. XXXX bolo preukázané, že byt uvedený v bode 3.5 dohody bol
predaný tretej osobe dňa 02.06.2014, pričom z doloženej písomnej korešpondencie medzi účastníkmi
konania bolo zrejmé, že pomernú časť kúpnej ceny mala žalovaná vo svojej dispozícii najneskôr ku dňu
29.07.2014 (dátum jej odpovede na výzvu žalobcu). Napriek tomu však záväzok podľa bodu 3.5 dohody
doposiaľ voči žalobcovi nesplnila. Argument žalovanej prednesený na súdnom pojednávaní o tom, že
odhliadnuc od neplatnosti dohody, nesúhlasí ani s vyčíslením nároku žalobcu, nakoľko tento by mal byť
ponížený o sumu spolu 541,77 Eur bez ohľadu na čiastočné späťvzatie návrhu v sume 739,31 Eur, a to
s poukazom na vyúčtovanie exekučného konania, z ktorého vyplynulo, že žalovanému bola vyplatená
suma 663,- Eur, z ktorej má žalovanej náležať 191,15 Eur, ako aj s poukazom na nesúlad vyúčtovania
exekučného konania, podľa ktorého bolo žalobcom uhradených 1.308,81 Eur, pričom podľa bodu 2.2
písm. e) dohody to malo byť až 1.659,43 Eur, súd vyhodnotil ako nedôvodný. Žalovaná spochybnila
správnosť údajov predstavujúcich v podstate vstupné (východiskové) údaje explicitne vymenované,
opísané a vyčíslené v dohode, ktoré v konečnom dôsledku viedli k rezultátu predstavujúcemu fixné
vyčíslenie výšky jej záväzku voči žalobcovi. Vzhľadom na platnosť a účinnosť dohody ako celku (vrátane
jej jednotlivých častí) súd má za to, že žalovaná o jednotlivých slovných ako aj číselných údajoch
v čase podpisu zmluvy nielenže mala vedomosť, ale s týmito údajmi (konkrétne údaje obsiahnuté v
bode 2.2 písm. g) a písm. e), ktorých správnosť na pojednávaní spochybnila) podpisom predmetnej
dohody aj vyjadrila súhlas. Súd rešpektujúc zásadu zmluvnej voľnosti ako jednu zo základných zásad



súkromného práva nemá dôvod a právomoc zasahovať do obsahu dohody (s výnimkou prípadnej
čiastočnej neplatnosti právneho úkonu podľa § 39 OZ), prípadne opravovať údaje, na ktorých sa zmluvné
strany dohodli. Podpisom dohody účastníci prejavili vážnu vôľu byť obsahom zmluvy viazaní (fakticky
odsúhlasili správnosť obsahu dohody). Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd nemohol žalobcov nárok
čo sa kvantity týka ponížiť ani v prípade, že dodatočne vyjde najavo, že údaje v dohode obsiahnuté
nezodpovedali skutočnosti. Predmetný nesúlad mala žalovaná možnosť odstrániť v čase do uzatvorenia
dohody, nakoľko svojím podpisom na nej vyjadrila nielen svoj súhlas s jej obsahom, ale aj potvrdila
skutočnosť, že so samotným obsahom dohody je oboznámená. Relevantným dôvodom na prípadné
poníženie žalobcom uplatneného nároku by bolo, ak v čase po uzatvorení dohody by nastala taká právna
skutočnosť, resp. udalosť, ktorá by dôvodne spochybnila výšku nároku, t.j. došlo by zo strany žalovanej
k čiastočnému plneniu za alebo v prospech žalobcu. Žalovaná v priebehu konania na existenciu takejto
skutočnosti nepoukázala, len z písomnej korešpondencie účastníkov konania tvoriacej obsah spisu
vyplynulo, že žalovaná vychádzajúc z bodu 3.6 dohody poukázala na údajné úhrady záväzkov žalobcu
vykonané žalovanou, ktoré neboli dohodou vysporiadané a ktoré mal spôsobiť žalobca. V priebehu
konania však existenciu uvedených dôvodov nespomenula, ani žiadnym spôsobom nepreukázala, na
základe čoho súd jej obranu v tejto časti vyhodnotil ako irelevantnú.

10. Súd návrh vyhodnotil ako dôvodný aj v časti príslušenstva v podobe úroku z omeškania, nakoľko
z vykonaného dokazovania (výpovede účastníkov konania, písomná korešpondencia účastníkov ako aj
výpis z LV č. XXXX), že ku dňu podania návrhu na začatie konania 13.10.2014 bola žalovaná s plnením
predmetného peňažného dlhu už v omeškaní. Ako súd vyššie konštatoval, plnenie z kúpnej zmluvy o
predaji bytu mala žalovaná k dispozícii najneskôr 29.07.2014, pričom dlh mala plniť podľa bodu 3.5
dohody do 5 dní od obdržania svojej časti kúpnej ceny. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca ponechal
výšku úroku z omeškania na rozhodnutí súdu, súd ju určil v maximálnej zákonnej výške na 8,05% (hlavné
refinančné operácie platné od 10.09.2014 plus 8 percentuálnych bodov) z dlžnej sumy odo dňa podania
návrhu.

11. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., kde žalobca ako plne úspešný
účastník konania má právo na náhradu jeho trov, a to trov konania vo výške súdneho poplatku za návrh
204,50 Eur a trov právneho zastúpenia v celkovej výške 1.470,57 Eur (podľa Vyhl. MS SR č. 655/2004
Z.z.).

12. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu.
Odvolanie podala s výnimkou výroku o zastavení konania v časti istiny 739,31 Eur. Poukázala na to,
že prílohou podanej žaloby bola okrem iného aj reakcia žalovanej na posledný pokus o zmier zo dňa
29.07.2014, kde uviedla, že platnosť predmetnej dohody je otáznou a to tak s prihliadnutím na uplynutie
trojročnej lehoty na uzavretie dohody odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva, ako aj
na jej neurčitosť a nezrozumiteľnosť, pričom identické argumenty uviedla aj v odpovedi na vyjadrenie
zo dňa 29.07.2014. O tom, že žalobca mal tiež minimálne pochybnosti o platnosti uzavretej dohody
svedčí aj jeho formulácia podaného návrhu (žaloby). Súd sa otázkou platnosti zmluvy s ohľadom na jej
určitosť, zrozumiteľnosť a súlad so zákonom nezaoberal. Žalovaná má za to, že dohoda o vyporiadaní
BSM je neurčitá a nezrozumiteľná a nespĺňa náležitosti požadované zákonom, resp. je v rozpore so
zásadami uvedenými v § 150 Občianskeho zákonníka. Predmetná dohoda účastníkov neobsahuje
vymedzenie hnuteľných vecí, ani ich hodnotu a teda nie je možné preskúmať, či takto uzavretá dohoda
rešpektuje zásadu rovnosti podielov. Obsah dohody sa vymyká z rámca bežného spôsobu vyporiadania
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nakoľko nespĺňa kvalitatívnu, ani kvantitatívnu stránku, tzn.
neobsahuje špecifikáciu masy BSM pri hnuteľných veciach, ich hodnotu a tiež je názoru, že spôsob
vyporiadania nekorešponduje so spôsobmi vyporiadania ako predpokladá zákon, keďže aktíva nie sú
prikázané do vlastníctva ani jedného z manželov. Žalovaná i naďalej zotrváva na názore, že predmetná
dohoda je absolútne neplatná, nakoľko bola uzavretá po uplynutí troch rokov odo dňa právoplatnosti
rozsudku o rozvode manželstva.
Pokiaľ ide o výšku priznanej náhrady trov právneho zastúpenia, má za to, že táto je nielen vyčíslená
nesprávne, ale súd ani neprihliadol na právo žalovanej na náhradu trov konania v časti, vzhľadom na
jej čiastočný úspech, keďže zastavenie konania v tejto časti zavinil žalobca a došlo k čiastočnému
zastaveniu konania. Súd sa nezaoberal ani otázkou, či úkony právnej služby, za ktoré požaduje žalobca
náhradu, boli skutočne potrebnými pre účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Pri výške vyčíslených
trov je treba sa zaoberať najmä tým, či porada s klientom takmer po každom inom úkone právnej služby je
potrebnou a to v rozsahu celej hodiny, či v prípade pojednávania dňa 26.02.2015 neprináleží právnemu



zástupcovi odmena iba vo výške 1/4 základnej sadzby tarifnej odmeny a akým spôsobom boli počítané
cestovné náklady Bratislava - Galanta a späť v sume 215,14 Eur, keďže tieto s prihliadnutím na tri cesty
predstavuje neprimerane vysoké náklady.
Tiež dala do pozornosti súdu chyby v písomnom vyhotovení rozsudku, kde v záhlaví týkajúcom sa
označenia účastníkov nie je uvedená úplná adresa žalovanej a vo výroku o zastavení konania absentuje
určenie meny. Má za to, že vo výroku o zastavení konania nemá byť uvedená iba časť istiny v sume
739,31 Eur, ale aj jej príslušenstvo, keďže žalobca si žalobou uplatnil nárok na zaplatenie istiny aj s
príslušenstvom, ktoré až do rozhodnutia o veci nešpecifikoval.
Vychádzajúc z uvedeného má za to, že sú dôvody na odvolanie v zmysle § 205 ods. 2 písm. d) a f)
Občianskeho súdneho poriadku, nakoľko súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam, keďže pri posudzovaní žalovaného nároku sa ako predbežnou otázkou nezaoberal
platnosťou, resp. absolútnou neplatnosťou uzavretej dohody a vec nesprávne právne posúdil, keď
neaplikoval ust. § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka, ani relevantné právne normy ohľadne výpočtu trov
právneho zastúpenia a priznaní ich náhrady. Z tohto dôvodu navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie v napadnutom rozsahu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si v prípade úspechu
uplatnila náhradu trov odvolacieho konania bez ich vyčíslenia.

13. Žalobca odvolanie nepodal a k doručenému odvolaniu žalovanej sa písomne nevyjadril.

14. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „C.s.p.“), účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

15. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané
náležitosti (§ 363 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 C.s.p.),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3
C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či
doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné len čiastočne, v
dôsledku čoho je namieste rozsudok súdu prvej inštancie ohľadne uplatnenej pohľadávky ako vecne
správny s použitím § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdiť a v časti úrokov z omeškania a o náhrade trov konania
rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie v zmysle ust. § 389 ods. 1písm.
b ) C.s.p.

16. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania jemu predchádzajúceho, ako aj celého
obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu
potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam a vec i ohľadne dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva (BSM) strán sporu po
rozvode manželstva správne právne posúdil.

17. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne
vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre
posúdenie žalobcom uplatneného nároku, a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i
právne závery súdu prvej inštancie vo veci, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p. odkazuje
na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza
dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu
odvolateľke, ktorá vo svojom odvolaní neuvádza žiadne nové podstatné skutkové, či právne argumenty
než tie, ktoré uviedla už pred súdom prvej inštancie, ktorý sa s nimi náležite vysporiadal.

18. Odvolací súd je viazaný odvolacími dôvodmi 379 C.s.p. okrem prípadov, medzi ktoré predmetný
spor nepatrí.



19. Pokiaľ odvolateľka namieta nedostatočné posúdenie dohody o vyporiadaní BSM a poukazuje na
nedostatok náležitosti dohody z čoho vyvodzuje jej absolútnu neplatnosť k uvedenému odvolací súd
dodáva nasledovné:

20. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že mimosúdnu dohodu o vyporiadanie
zaniklého spoločného bezpodielového spoluvlastníctva manželov možno uzavrieť aj po uplynutí troch
rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov a to ak prebieha konanie o vyporiadanie
tohto spoločného majetku, čo v danom prípade splnené bolo. Dohoda o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva sporových strán bola medzi nimi uzavretá 23.05.2014 a k zastaveniu konania o
vyporiadanie ich BSM došlo uznesením Okresného súdu Bratislava V zo dňa 06.08.2014.

21. Podľa ust. § 150 Občianskeho zákonníka (OZ) sa postupuje pri vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva súdom a dohodou účastníkov. Pokiaľ je bezpodielové spoluvlastníctvo vyporiadané
dohodou, uplatní sa pri jej uzavieraní dispozitívna voľnosť účastníkov občianskoprávnych vzťahov.

22. Podľa § 149 ods. 1 OZ ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa
zásad uvedených v § 150.

23. Podľa § 149 ods. 2 OZ ak dôjde k vyporiadaniu dohodou, sú manželia povinní vydať si na požiadanie
písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali.

24. Podľa § 149a OZ pokiaľ sa dohody medzi manželmi podľa ustanovení § 143 a § 149 týkajú
nehnuteľností, musia mať písomnú formu a nadobúdajú účinnosť vkladom do katastra.

25. Občiansky zákonník neustanovuje podstatné náležitosti dohody o vyporiadaní BSM, nevyžaduje
napr. uviesť rozsah a cenu vyporiadavaných vecí, celkovú hodnotu majetku, vyporiadanie pasív a pod.,
ustanovuje len povinnosť jej písomnej formy v prípade nehnuteľností, ktorá bola dodržaná. Taktiež
neustanovuje povinnosť účastníkov dohody nechať spísať dohodu notárom či advokátom a zároveň
pripúšťa, že po vyporiadaní BSM sa môže objaviť nevyporiadaný majetok (§ 149 ods. 5 OZ). Z
uvedeného vyplýva súdu ten záver, že nemožno hovoriť o rozpore predloženej dohody s akýmkoľvek
ustanovením Občianskeho zákonníka, ak bola zachovaná požadovaná písomná forma dohody (z
dôvodu vyporiadavania nehnuteľností) a zároveň boli dodržané všeobecné ustanovenia o právnych
úkonoch v § 34 a nasl. OZ, pretože žiadne osobitné náležitosti zákon od účastníkov takejto dohody
nevyžaduje, pričom v rámci zmluvnej voľnosti sa vždy uprednostňuje vyporiadanie BSM dohodou.

26. Súd vychádzajúc z vyššie uvedeného dospel k záveru, že v konaní nebol preukázaný žiadny dôvod,
ktorý by zakladal neplatnosť Dohody o vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva strán po rozvode
z 23.05.2014. Podľa zo spisu vyplývajúcich skutočností dohoda bola uzavretá slobodne a vážne, jej
znenie je určité a zrozumiteľné, jej predmetom je plnenie možné, účastníci mali plnú spôsobilosť na
právne úkony a nekonali v duševnej poruche, a zároveň dohoda svojim obsahom a účelom neodporuje
zákonu, ani ho neobchádza, a ani sa neprieči dobrým mravom. Dohodu teda súd správne považoval
za platný právny úkon, čoho dôsledkom bolo, že žalobe na plnenie z tejto dohody vyhovel.

27. Odvolateľka preto neopodstatnene namietala, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci.

28. Nesprávnym je však rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti priznaných úrokov z omeškania.
Žalobca si v žalobe okrem istiny 3.415,67 Eur uplatnil i príslušenstvo k istine bez jeho bližšej
špecifikácie a konkretizácie, tzn. aké príslušenstvo, v akej výške a za aké obdobie. Súd prvej inštancie
tomuto nedostatku návrhu nevenoval žiadnu pozornosť, hoci jeho povinnosťou bolo žalobcu vyzvať na
odstránenie tejto vady návrhu.

29. Úroky, úroky z omeškania a poplatok z omeškania sú teda podľa § 121 ods. 3 Občianskeho
zákonníka príslušenstvom pohľadávky, ktorou sa v zmysle tohto ustanovenia a v náväznosti na definíciu
záväzkového vzťahu v § 488 Občianskeho zákonníka rozumie peňažné plnenie (istina), na ktorú má
veriteľ právo podľa hlavného záväzkového vzťahu, ku ktorého zmene (potiaľ, že sa môžu nárokovať aj
sankcie za omeškanie s platením) dochádza priamo zo zákona práve až omeškaním dlžníka. Úrokový



záväzkový vzťah je vzťahom akcesorickým, ktorého vznik je podmienený platným záväzkovým vzťahom
hlavným.

30. Vychádzajúc z uvedeného súd prvej inštancie pochybil, keď si neujasnil rozsah žaloby v časti
príslušenstva a aj na pojednávaní po čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodol len o v časti späťvzatej istiny
bez uvedenia meny a vo vyhovujúcej časti vyhlásil rozsudok v rozpore s jeho písomným vyhotovením,
že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 2.676,36 Eur s úrokom z omeškania, ktorá bude určená
v písomnom vyhotovení rozsudku od 13.10.2014 do zaplatenia všetko do 3 dní. Takéto rozhodnutia
týkajúce sa príslušenstva nie je prípustné. Žaloba v tej časti príslušenstva musí byť určitá a súd o
uplatnenom nároku musí rozhodnúť tak, aby vyčerpal celý uplatnený nárok, tzn. rozhodol okrem istiny
aj o celom uplatnenom nároku tvoriacom predmet príslušenstva.

31. Keďže súd prvej inštancie takto nepostupoval zaťažil konanie vadou a rozsudok je zmätočný, keď
rozhodnutie v časti príslušenstva je zmätočné, keď súd rozhodol o niečom čo nemal presne vymedzené
žalobou a dokonca výšku tohto príslušenstva si vymienil až na jeho určenie v písomnom vyhotovení
rozsudku.

32. Odvolací súd pre vyššie uvedené pochybenie rozsudok súdu prvej inštancie v časti príslušenstva v
závislom výroku o náhrade trov konanie preto zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. a)a b) C.s.p. a vec vrátil
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

33. Povinnosťou súdu prvej inštancie, ktorý je pritom viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391
ods. 2 Civilného sporového poriadku), výzvou adresovanou žalobcovi pokúsiť sa o odstránenie vady
žaloby v časti príslušenstva, trvan na jehom presnom vymedzení , potom podľa okolností a reakcie na
túto výzvu, o tejto časti žaloby opätovne rozhodnúť, tzn. posúdiť žalobou uplatnený nárok príslušenstva
istiny vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania, ktoré je nevyhnutné vyhodnotiť v súlade s
ustanovením § 191 Civilného sporého poriadku a, pričom rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s
ustanovením § 220 ods. 2 Civilného sporého poriadku ,v zmysle vyššie uvedeného odôvodniť. V novom
rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie
aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 Civilného sporového poriadku), pričom prihliadne aj na dôvody
odvolania v tejto časti rozsudku.

34. Záverom odvolací súd poukazuje na dôvodnosť argumentácie žalovanej, že v časti nenapadnutej
odvolaním týkajúcej sa čiastočného zastavenia konania, kde chýba pri číselnom údaji uvedenie meny
peňažného plnenia (zrejme Eur), čo je treba napraviť vydaním opravného uznesenia v súlade s § 224
C.s.p.

35. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,



a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).



Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).