Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41Cob/174/2018 z 29. 5. 2019 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 29. mája 2019, sp. zn. 41Cob/174/2018, ECLI:SK:KSBB:2019:6416209760.3 Krajský súd Banská Bystrica | 41Cob/174/2018 | ECLI:SK:KSBB:2019:6416209760.3 | 2019-05-29 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Obchodné záväzkové vzťahy Citované ustanovenia: ObZ, § 409 ods. 1 ObZ, § 610 ObZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/4037e162-9059-4630-a04e-426368a555a4 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2019:6416209760.3 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/174/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6416209760
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Boborová Sninská
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6416209760.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam
Boborovej Sninskej a členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej, v právnej
veci žalobcu J-STAV spol.s.r.o., so sídlom Lučenecká 90/1221, 990 01 Veľký Krtíš, IČO: 31 588 468,
zastúpeného advokátom JUDr. Jozefom Veselým, so sídlom Mierová č. 1, 990 01 Veľký Krtíš, proti
žalovanému STAVMLYN s.r.o., so sídlom Banská Belá 152, 966 15 Banská Belá, IČO: 46 950 672,
zastúpenému advokátom JUDr. Petrom Krchňákom, so sídlom Dolná 13, 969 01 Banská Štiavnica, o
zaplatenie 1.533,84 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žiar
nad Hronom, č.k. 19Cb/27/2016-229 zo dňa 10. júla 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom, č.k. 19Cb/27/2016-229 zo dňa 10. júla 2018, potvrdzuje.

II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu
1.533,84 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne od 9.6.2016 do zaplatenia a nahradiť
paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-Eur. Druhým výrokom
priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Okresný súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa domáhal žalobou doručenou súdu dňa
24.10.2016 zaplatenia sumy 1.533,84 Eur s príslušenstvom z titulu neuhradenej kúpnej ceny za dodávku
betónu a za poskytnutú prepravu. V žalobe žalobca poukázal na to, že na základe objednávky dodal
žalovanému betón v uvedených množstvách a zabezpečil autodomiešavač, ako aj dovoz predmetných
dodávok na miesto určené žalovaným. V zmysle uvedeného boli zo strany žalobcu vystavené dodacie
listy, boli vyhotovené záznamy o prevádzke vozidla a následne bola vystavená žalovanému faktúra č.
116086 vo výške 1.533,84 Eur so splatnosťou 8.6.2016. Žalovaný splatný záväzok žalobcovi neuhradil.

3. Súd vydal platobný rozkaz č.k. 19Cb/27/2016-26 zo dňa 22.12.2016, proti ktorému žalovaný podal
v zákonnej lehote odôvodnený odpor a namietol v ňom, že za fakturovaný materiál a výkony nebola
dohodnutá cena uvedená vo faktúre. Poukázal na to, že žalobca nepreukázal dohodu o cene materiálu
a výkonov medzi stranami. Mal za to, že mu žalobca vyfakturoval 9m3 viac, ako mu v skutočnosti dodal.
Vo svojom ďalšom vyjadrení žalovaný namietol svoju pasívnu vecnú legitimáciu v spore. Poukázal na
to, že G. U. komunikoval so žalobcom, pričom konal ako fyzická osoba - živnostník, nie ako konateľ
žalovaného. V danom smere poukázal na zmluvu o dielo, ktorej predmetom bolo zhotovenie dotknutej
stavby, pričom ako zhotoviteľ diela vystupoval G. U. - fyzická osoba podnikateľ a nie žalovaný.



4. Okresný súd uviedol, že vo veci už raz rozhodol rozsudkom č.k. 19Cb/27/2016-72 zo dňa 4.4.2017
tak, že žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel, pričom Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd
odvolací uznesením č.k. 41Cob/183-2017-104 zo dňa 31.1.2018 napadnutý rozsudok zrušil a vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie s odôvodnením, že súd rozhodol vo veci bez prítomnosti
žalovaného a jeho právneho zástupcu, čím mu odňal možnosť konať pred súdom. Súd konštatoval, že
doplnil dokazovanie v intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu, a to výsluchom žalobcu, výsluchom
žalovaného, dodacími listami, faktúrou č. 116086 zo dňa 25.5.2016, výpisom z obchodného registra
žalobcu a žalovaného, záznamami o prevádzke vozidla nákladnej dopravy, cenníkom certifikovaných
betónových zmesí, e-mailovou komunikáciou medzi stranami sporu, návrhom na splátkový kalendár zo
dňa 19.7.2016, zmluvou o dielo č. XXX-XXXXXX, výsluchom svedkov - L. P., C.. U. P., L. I., pripojeným
spisom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 23Cb/44/2016, ako aj ostatnými listinnými dôkazmi
založenými v spisovom materiáli.

5. Z predložených dodacích listov vystavených žalobcom podpísaných zástupcom odberateľa (označená
spoločnosť „STAVMLYN“) súd zistil, že žalovanému bol zo strany žalobcu dodaný betón C20/25 o
množstve 1m3 na miesto stavby K. (dodací list č. 2385), betón C25/30 o množstve 1m3 (dodací list č.
2460), betón C16/20 v množstve 2,5m3 (dodací list č. 2435, číslo 2431), betón C12/15 v množstve 2m3
(dodací list č. 2401), betón C12/15 v množstve 4,5m3 (dodací list č. 2424) a napokon betón C12/15 v
množstve 4,5m3 (dodací list č. 2427). Súd uviedol, že všetky dodacie listy sú podpísané za prevzatie
odberateľom - spoločnosť „STAVMLYN“.

6. Z predloženého cenníka certifikovaných betónových zmesí spoločnosti žalobcu súd zistil, že bežná
jednotková cena za m3 betónu C16/20 predstavovala sumu 66,96 Eur, betónu C20/25 cenu 70,80 Eur,
betónu C25/30 cenu 74,40 Eur a betónu C20/25 cenu 73,20Eur. Z cenníka súd ďalej zistil, že príplatok
za vypúšťanie autodomiešavačom nad 15 min. je cena 12,-Eur s DPH, za použitie autodomiešavača
9m3 nad 12km je cena 2,16Eur s DPH.

7. Z predloženej faktúry č. 116086 vyplýva, že žalobca vyúčtoval za dodaný betón C12/15 v množstve
11m3, betón C16/20 v množstve 2,5m3, betón C20/25 v množstve 1m3, betón C25/30 v množstve
1m3, autodomiešavač 9m3, jazda 192 km, autodomiešavač 9m3 vypúšťanie nad 15 min 8 kusov, jazda
Renault midlum valník 35 km, Renault midlum valník 0,83 hodiny, celkom sumu s DPH 1533,84 Eur s
lehotou splatnosti do 8.6.2016.

8. Zároveň súd z e- mailovej komunikácie žalobcu so žalovaným zistil, že žalobca zaslal dňa 19.7.2016
žalovanému (jednak ako fyzickej osobe živnostníkovi - G. U. a jednak ako spoločnosti STAVMLYN,
s.r.o.) návrh dohody splátkového kalendára na žalovanú sumu 1533,84 Eur, pričom žalovaný danú sumu
akceptoval s tým, že požadoval od žalobcu možnosť splatiť daný záväzok splátkami vo výške 100,-Eur
mesačne. Uvedený splátkový kalendár nebol akceptovaný zo strany žalobcu.

9. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním považoval za preukázané, že medzi stranami sporu
bola uzatvorená zmluva, ktorá obsahovala prvky jednak kúpnej zmluvy a jednak zmluvy o preprave veci.
Predmetná zmluva bola medzi stranami sporu uzatvorená ústnou formou, pričom zmluvné strany sa
ústnou formou dohodli na podstatných podmienkach zmluvy - špecifikácii dodaného tovaru ( betónu ), o
čase a mieste dodania tovaru, o vykonaní prepravy tovaru s určením miesta, na ktoré sa má tovar dodať
( stavba K. ) a súčasne sa dojednali aj na výške odmeny za poskytnuté plnenie. Súd mal za to, že predmet
zmluvy bol dojednaný dostatočne určitou formou, čím došlo k platnému uzatvoreniu zmluvy. Zároveň mal
súd za to, že z dokladov predložených stranou žalobcu jednoznačne vyplynulo, že žalovanému dodal
tovar - betón v požadovanom množstve aj kvalite a žalovaný predmetný tovar prevzal v stanovenom
množstve, nakoľko na dodacích listoch sa nachádza za stranu odberateľa ( odberateľ označený ako
„ Stavmlyn“ ). K výhradám žalovaného v tom smere, že v danom záväzkovom vzťahu vystupoval ako
fyzická osoba - podnikateľ a nie ako právnická osoba súd uviedol, že uvedené výhrady boli v rámci
konania vyvrátené tvrdením zástupcov žalobcu a svedka L. P. o tom, že spočiatku obchodovali so
žalovaným ako fyzickou osobou, podnikateľom podnikajúcim pod obchodným menom G. U., avšak
neskôr s ním uzatvárali ďalší záväzkový vzťah ako s právnickou osobou Stavmlyn s.r.o., ktorý je
predmetom tohto konania, a to na základe udanej dispozície zo strany konateľa tejto spoločnosti - G. U..
Uvedené tvrdenia považoval súd prvej inštancie za logické, keďže na dodacích listoch bola zo strany
odberateľa vyznačená spoločnosť „ Stavmlyn“ a žalovaný uvedenú skutočnosť nespochybňoval ani v
e-mailovej komunikácii, ktorú viedol so žalobcom pred podaním žaloby na súd. Súd tiež uviedol, že



uvedenú obranu žalovaný uviedol až v ďalšom vyjadrení adresovanom na súd, a to až po podanom
odpore proti vydanému platobnému rozkazu. Skutočnosť, že v zmluvnom vzťahu s objednávateľom
danej stavby v K. vystupoval ako fyzická osoba - podnikateľ nie je v tomto konaní rozhodujúca. Pre
súd bolo rozhodujúce, akým spôsobom vstúpil do zmluvného vzťahu so žalobcom, pričom súd dospel k
názoru, že v zmluvnom vzťahu ako objednávateľ vystupovala spoločnosť žalovaného. K cene namietanej
žalovaným súd uviedol, že vykonaným dokazovaním, a to najmä predložením cenníka certifikovaných
betónových zmesí mal súd za preukázané, že uvedená cena betónu u žalobcu sa pohybuje v daných
rozmedziach, pričom cena uvedená vo faktúre č. 116086 je naopak u jednotlivých druhov betónov
nižšia ako uvedená cenníková cena betónových zmesí. Aj z tejto skutočnosti súdu vyplynul jednoznačný
záver, že skutočnosti uvádzané zástupcom žalobcu na pojednávaní ohľadne toho, že so žalovaným mali
uzatvorenú ústnu dohodu ohľadne ceny betónových zmesí, pričom uvedená cena bola vzhľadom k tomu,
že žalovaný aj predtým odoberal od nich betónové zmesi nižšia, ako je cena uvedená v cenníku o cca
1,-Euro/m3 betónu, sú pravdivé. Súd z týchto dôvodov námietky žalovaného nepovažoval za relevantné
a neprihliadal na ne.

10. Okresný súd tiež poukázal na e-mailovú komunikáciu žalobcu a žalovaného, v ktorej žalovaný
nespochybňoval záväzkový vzťah so žalobcom, naopak vyplýva z nej, že danú fakturovanú sumu
akceptoval a žiadal o možnosť splácať dlžnú sumu v splátkach vo výške 100,- Eur mesačne. Z
uvedeného podľa názoru súdu vyplýva, že si bol vedomý svojho záväzkového vzťahu so žalobcom,
nespochybňoval ho, a to ani pokiaľ ide o jeho označenie, ani pokiaľ ide o množstvo dodaného tovaru,
realizáciu dopravy na miesto určenia a výšku dojednanej ceny. Ku skutočnosti, že na danú komunikáciu
reagoval v domnení, že sa jedná o jeho záväzok ako fyzickej osoby - podnikateľa, súd neakceptoval,
nakoľko v prílohe danej komunikácie boli dva splátkové kalendáre, z ktorých vyplývalo, že jeden je
vystavený na fyzickú osobu - podnikateľa a druhý na právnickú osobu( žalovaného).

11. Tvrdenia žalovaného, že nedošlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, nakoľko nie je zrejmé, s akou osobou
mala byť za žalobcu daná zmluva uzavretá, súd poukázal na to, že tieto tvrdenia žalovaného považuje
za zavádzajúce a účelové. Súd konštatoval, že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že medzi stranami
sporu došlo k uzatvoreniu zmluvy, ktorej predmetom bolo dodanie materiálu (betónu) a poskytnutie
autodomiešavača na vypúšťanie betónu, ktoré skutočnosti sú zrejmé tak z predložených dodacích listov,
ako aj z výsluchu samotných svedkov v konaní pred súdom. Dodanie betónu žalobcom žalovanému
bolo potvrdené nielen zo strany žalobcu a jeho zamestnancov (svedok L.C., L. P.), ale aj zo strany
samotného žalovaného, (ktorý dokonca tvrdil, že mu bolo dodané väčšie množstvo betónu) a taktiež zo
strany C.. U. P., ktorý pracoval na stavbe žalovaného. Z uvedeného dôvodu mal súd za nepochybné,
že medzi stranami sporu bola uzatvorená zmluva, v ktorej si strany sporu ústnou formou dojednali
všetky podstatné náležitosti a na základe danej zmluvy sa následne realizovala dodávka materiálu na
stavbu žalovaného. Námietky žalovaného v tom smere, že zmluva nebola uzatvorená platne, nakoľko
zástupcovia žalobcu nevedeli jednoznačne identifikovať osobu, ktorá uzatvárala so žalovaným daný
záväzkový vzťah, súd považoval za zavádzajúce a účelové, nakoľko je zrejmé, že žalobca by danú
dodávku materiálu nerealizoval bez objednávky žalovaného a bez dohody o podstatných náležitostiach
zmluvného vzťahu. Súdu sa zdali logické tvrdenia žalobcu v tom smere, že samotný žalovaný žiadal o
dodanie materiálu na právnickú osobu STAVMLYN, s.r.o., nakoľko žalobcovi doručil identifikačné údaje
tejto právnickej osoby a dodávku betónu, dodacích listov, či faktúr nijakým spôsobom nerozporoval,
naopak žiadal o vystavenie splátkového kalendára na žalovanú sumu. Z tohto dôvodu považoval súd
namietanie pasívnej legitimácie žalovaného za účelové s účelom vyhnúť sa plneniu splatného záväzku.

12. Súd ďalej uviedol, že, žalovaný v konaní pred súdom založil svoju obranu na tom tvrdení, že kúpnu
cenu za dodaný materiál a prepravu tovaru uhradil žalobcovi pred dodaním betónu v hotovosti. Súd
konštatoval, že v tomto smere žalovaný neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia, nakoľko súdu nijakým
spôsobom neposkytol relevantný dôkaz, ani sám v konaní nevedel uviesť akú sumu, za aké dodávky
betónu a kedy mal uhrádzať do pokladne žalobcu. Táto skutočnosť je aj v rozpore s tvrdeniami svedka C..
P., ktorý v spoločnosti žalobcu prijíma platby v hotovosti, ktorý uviedol, že v prípade prevzatia hotovosti
od zákazníka vystavuje príjmové pokladničné doklady a uvedená skutočnosť je vždy poznačená v
pokladničnej knihe, pričom v danom prípade tomu tak nebolo. Pokiaľ aj svedok C.. P. v konaní pred
súdom potvrdil tvrdenia G. U. o tom, že tento hradil žalobcovi nejaké sumy v hotovosti za dodaný betón, v
konaní pred súdom nevedel konkrétne uviesť o aké sumy, množstvá, či dodávky betónu sa jednalo. Súd
mal tiež za to, že ani skutočnosť, že faktúra bola vystavená k dátumu 25.5.2016, teda niekoľko mesiacov
po ukončení diela v K., neovplyvňuje povinnosť žalovaného uhradiť cenu dodaného materiálu žalobcovi.



13. K námietke premlčania vznesenej v konaní žalovaným súd konštatoval, že táto námietka nie je
dôvodná. Vzhľadom k tomu, že ide o obchodno - záväzkový vzťah, na daný záväzkový vzťah pokiaľ ide
o inštitút premlčania sa aplikuje všeobecná štvorročná premlčacia doba v súlade s § 397 Obchodného
zákonníka. Vzhľadom k tomu, že ide o právo na plnenie záväzku, premlčacia doba plynie odo dňa,
keď sa mal záväzok splniť, t. j. od doby jeho splatnosti. Predmetný záväzok žalovaného bol splatný
podľa faktúry č. 116086 dňa 8.6.2016, a keďže žaloba bola na súd podaná dňa 24.10.2016, žalobca
tak urobil v premlčacej dobe, teda jeho pohľadávka nemôže byť premlčaná. Z týchto dôvodov súd
žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel a vzhľadom na omeškanie žalovaného s plnením záväzku,
priznal žalobcovi súčasne právo na úrok z omeškania v súlade § 369 ods. 1,2 Obchodného zákonníka
v spojení s Nariadením Vlády SR č. 21/2013 Z.z. vo výške 8,05 % ročne zo žalovanej sumy od
9.6.2016 do zaplatenia. Súčasne priznal žalobcovi aj nárok na paušálnu náhradu nákladov spojených s
uplatnením pohľadávky v súlade s § 369c v spojení s § 2 Nariadenia Vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým
sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka vo výške 40,-Eur jednorázovo bez ohľadu
na dĺžku omeškania.

14. Okresný súd ďalej v rozsudku uviedol, že nevykonal dokazovanie dožiadaním adresovaným
príslušnému Daňovému úradu na oznámenie, či žalovaný evidoval danú faktúru v účtovníctve, nakoľko
daný návrh považoval za bezpredmetný. Žalovaný v danom smere neuniesol dôkazné bremeno a súdu
nepreukázal, že naopak uvedenú faktúru mal evidovanú v účtovníctve ako fyzická osoba - živnostník.
V konaní pred súdom pritom sám potvrdil, že uvedenú faktúru zatiaľ do účtovníctva nedával z dôvodu
prebiehajúceho súdneho konania.

15. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a úspešnému žalobcovi priznal nárok na
náhradu trov konania v celom rozsahu.

16. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný, ktorý navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu žalobcu v celom rozsahu zamieta a aby priznal žalovanému
náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania.

17. V odvolaní uviedol, že napáda celý výrok aj odôvodnenie napadnutého rozsudku a domnieva sa, že
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci v zmysle § 365 ods.
1 písm. d) CSP, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam v zmysle § 365 písm. f) CSP a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) CSP.

18. Žalovaný v odvolaní namieta skutočnosť, ako sa súd vysporiadal s námietkou pasívnej legitimácie
žalovaného. Žalovaný tvrdí, že G. U., ktorý komunikoval so žalobcom, vždy konal ako fyzická osoba
- živnostník, nie ako konateľ žalovaného. Túto skutočnosť žalovaný preukázal dôkazmi, a to, že
stavbu v K., na ktorú žalobca dodával materiál uvedený v žalobe, vykonával G. U. ako fyzická osoba
- živnostník. O tejto skutočnosti ako dôkaz doložil zmluvu o dielo týkajúcu sa uvedenej stavby zo
dňa 22.10.2015. Žalovaný tvrdí, že by bolo v rozpore so základnou podnikateľskou logikou, aby
si G. U. ako zhotoviteľ objednával časť dodávok na právnickú osobu, ktoré by potom nemohol v
účtovníctve fyzickej osoby uplatniť v nákladoch. Ďalej k tejto skutočnosti vypovedal samotný G. U.,
ktorý potvrdil , že so žalobcom komunikoval len ako fyzická osoba. Ďalším dôkazom je pripojený
súdny spis č.k. 23Cb/44/2016 tunajšieho súdu, z ktorého spisu vyplýva, že žalobca vymáhal ďalšie
pohľadávky z rovnakého obchodného vzťahu s G. U., týkajúceho sa stavby v K.. Tieto pohľadávky boli
vymáhané od G. U., ako fyzickej osoby. Toto nasvedčuje skutočnosti, že celý obchodný vzťah týkajúci
sa stavby v K. uzavrel žalobca s G. U., ako fyzickou osobou. Žalovaný tvrdí, že by bolo v rozpore s
logikou podnikateľských vzťahov, aby jediná faktúra bola vymáhaná v konaní týkajúca sa toho istého
obchodného vzťahu uzavretá s inou osobou, ktorou má byť žalovaný. Žalovaný tvrdí, že takúto anomáliu
by musel žalobca jednoznačne preukázať. Žalobca, ktorého zaťažovalo dôkazné bremeno ohľadne
uvedenej anomálie, že malú časť obchodného vzťahu uzavrel s inou osobou, ktorou mal byť žalovaný,
toto dôkazné bremeno vôbec neuniesol. Zároveň žalovaný poukázal na výpovede svedkov, z ktorých
podľa jeho názoru je zrejmé, že ani jeden zo svedkov neuzavrel zmluvu so žalovaným, pričom konateľ
žalobcu tvrdil, že to mal urobiť p. P., ten toto jeho tvrdenie nepotvrdil, a navyše uviedol, že na to nemá
právomoc. Žalobca týmito výpoveďami svojich svedkov nielenže neuniesol dôkazné bremeno, ktorý
pracovník mal zmeniť obchodný vzťah s G. U., ako fyzickou osobou a uzavrieť na faktúru vymáhanú v



tomto konaní zmluvu so žalovaným, ale naopak preukázal, že takáto zmluva nebola uzavretá. Pokiaľ
nie je preukázaná táto základná skutočnosť uzavretia zmluvy, sú skutočnosti o e-mailovej komunikácii
účastníkov o splátkovom kalendári a vyznačenie žalovaného na dodacích listoch irelevantné. Žalovaný
nesúhlasí s odôvodnením rozsudku v bode 18. a tvrdí, že súd svoj názor založil na vytrhnutí námietok
žalovaného z kontextu, kde žalovaný netvrdil, že by objednávka nebola vôbec realizovaná, ale že
ju realizoval G. U. a nie žalovaný. Žalovaný namietal hodnotenie súdu prvej inštancie, kde tvrdenie
žalovaného vytrhne z kontextu a ešte aj tieto tvrdenia označí za účelové a zavádzajúce.

19. Odvolateľ tiež namieta skutočnosť, že súd prvej inštancie sa vôbec nevysporiadal s jeho viacerými
tvrdeniami zásadnými pre rozhodnutie vo veci. Žalovaný namieta, že na všetkých dodacích listoch a
prepravných listoch doložených k žalobe nie je uvedený dátum dodania tovaru. Jediným relevantným
dokladom, kde bol uvedený dátum dodania tovaru je faktúra vymáhaná v tomto konaní. Na tejto faktúre
je uvedený dátum dodania tovaru 25.5.2016. Keďže iný dôkaz neexistuje, je potrebné podľa žalovaného
považovať tento dátum dodania vymáhaného tovaru za preukázaný k uvedenému dňu. Žalovaný pritom
jasne v konaní preukázal, že stavebná činnosť G. U., na ktorú bol tovar žalobcom dodaný, bola ukončená
v novembri 2015. Ako dôkaz bol k tejto skutočnosti predložený protokol o odovzdaní a prevzatí stavby.
Tak isto k tejto skutočnosti vypovedal svedok C.. U. P., ktorý potvrdil uvedený dátum ukončenia stavby. Z
uvedeného je zrejmé, že predmetný tovar nemohol byť v uvedený deň dodaný žalovanému, ani fyzickej
osobe G. U., ale niekomu inému na danej stavbe. Žalovaný poukázal na výpoveď L.C. na pojednávaní
dňa 10.7.2018, ktorý potvrdil, že na uvedenú stavbu v K. vozil betón viacerým odberateľom, takže
takéto dodanie betónu inej osobe je veľmi pravdepodobné. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal aj na
výpoveď L. P. na pojednávaní dňa 19.6.2018, kde tento svedok na otázku súdu, či sa pamätá, akým
spôsobom hradil žalovaný, uviedol: „ on bral na faktúru - dostal cement alebo iný materiál a potom
znovu vystavili do mesiaca faktúru....“. Na strane 8 tejto zápisnice svedok na otázku, či dáva na dodacích
listoch dátum dodania uviedol: „ mal by tam byť, neviem sa k tomu vyjadriť“. A ďalej na otázku, či sa môže
stať, že vyhotoví faktúru o 6-7 mesiacov neskôr ako bol dodaný tovar, svedok uviedol: „ To neverím,
pár dní pripúšťam. Ak mi dodajú dodacie listy, tak to vyfakturujem“. S týmito tvrdeniami a vykonaným
dokazovaním sa však sa súd prvej inštancie nevysporiadal.

20. Odvolateľ tvrdí, že dodacie listy a doklady o preprave doložené žalobcom k žalobe, neboli zo strany
žalobcu nikým podpísané a ani na nich nebol uvedený dátum dodania. Navyše tieto doklady doložil
žalobca vo fotokópii, ktorá je nečitateľná a súd si nevyžiadal na verifikáciu jej origináli. Takéto nečitateľné
doklady bez podpisov a dátumov nemôžu byť nespochybniteľným dôkazom o dodaní tovaru zo strany
žalobcu. S týmito tvrdeniami sa však súd opäť nevysporiadal.

21. Na faktúre a dodacích listoch je uvedené iné množstvo dodaného betónu, ako v prepravných
listoch. Na faktúre a dodacích listoch je uvedené množstvo spolu 15,5m3 na prepravných listoch je aj
po vysvetlení svedkom I. na pojednávaní dňa 10.7.2018 uvedené množstvo 19,5m3. Žalovaný tvrdí,
že žalobca doložil dôkazy, ktoré navzájom k sebe nepatria a všetky je nutné považovať za pochybné
a neodôvodňujúce nárok žalobcu. Ani s touto nekompatibilitou žalobcových dôkazov sa súd vôbec
nevysporiadal a nezdôvodnil, ako to ovplyvnilo jeho hodnotenie jednotlivých dôkazov.

22. Žalovaný tiež uviedol, že konateľ žalovaného G. U. na pojednávaní dňa 22.5.2018 spochybnil, že na
dodacích listoch sú jeho podpisy. V zápisnici z pojednávania je jeho tvrdenie ohľadne podpisov uvedené
len výňatkovo, ako ho prediktovala sudkyňa. Poukázal na nahrávku z pojednávania, kde jeho tvrdenie
ohľadne podpisov na dodacích listoch hneď v úvode jeho výpovede, je uvedené celé. Toto potvrdil aj
svedok C.. U. P. vo svojej výpovedi dňa 19.6.2018, čo je uvedené na 11 strane zápisnice a ani s týmto
zásadným tvrdením konateľa žalovaného sa súd prvej inštancie nevysporiadal.

23. Žalobca sa vyjadril k odvolaniu žalovaného podaním zo dňa 29.10.2018, v ktorom navrhol, aby
odvolací súd skúmal skutočnosť, či odvolanie zo strany právneho zástupcu žalovaného bolo podané v
zákonom stanovenej lehote 15 dní. Právnemu zástupcovi žalobcu bol rozsudok doručený dňa 9.8.2018
do elektronickej schránky, a teda lehota na podanie odvolania uplynula 24.8.2019 s tým, že takýmto
spôsobom mal byť doručený rozsudok aj právnemu zástupcovi žalovaného, ktorý je advokát, teda mu
malo byť doručované do elektronickej schránky a je bezpredmetné, či si takúto písomnosť právny
zástupca žalovaného prevzal alebo nie a platí fikcia doručenia z hľadiska elektronického spôsobu
doručovania do elektronickej schránky advokáta. Žalobca tvrdí, že nie je možné následne použiť postup,
že ak takéto doručovanie bude neúspešné, tak súd by použil klasické doručovanie prostredníctvom



pošty, kde je dátum na podaní odvolania 30.8.2018, avšak nie je zrejmé z podaného odvolania, kedy
mala byť takáto písomnosť advokátovi doručená, a kedy takáto zásielka bola daná na poštovú prepravu,
pričom na základe dotazu právneho zástupcu žalobcu na Okresný súd Žiar nad Hronom telefonicky
oznámili, že 27.8.2018 je rozsudok právoplatný, pretože platí fikcia doručenia a spis je u vyššej súdnej
úradníčky. Teda tieto skutočnosti, či došlo k podaniu odvolania v zákonom stanovenej lehote alebo
oneskorene, by mal vyriešiť odvolací súd z hľadiska skutočností, ktoré sú uvedené v predmetnom spise.

24. V prípade, ak by bolo odvolanie podané v stanovenej lehote, žalobca poukázal na uznesenie
Krajského súdu v Banskej Bystrici, č.k. 41Cob/183/2017 zo dňa 31.1.2018, ktorým bol pôvodný rozsudok
súdu prvej inštancie zrušený a vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie, kde
príčinou takéhoto zrušenia tohto rozsudku bolo to, že advokát žalovaného komunikoval elektronicky
so súdom, kde žiadal odročiť pojednávanie, a teda už v tom čase musel mať aktivovanú elektronickú
schránku.

25. Ku samotnému celému prípadu žalobca uviedol, že predmetom sporu je dodávka betónu na stavbu v
obci K., kde dodávka betónu je špecifický postup, ktorý neznesie odklad v tom slova zmysle, že jednotliví
odberatelia si objednajú dodávku betónu telefonicky na konkrétne miesto, kde takáto dodávka sa musí
realizovať bezodkladne vzhľadom na charakter toho, že bez dodávky betónu nie je možné vo viacerých
prípadoch pokračovať v stavebných prácach, a tak isto tento betón musí byť dodaný na konkrétne miesto
v tzv. domiešavači, aby nedošlo k znehodnoteniu betónu, čo sa stalo aj v tomto prípade, kde žalobca
rešpektoval žiadosť žalovaného ohľadne fakturačných údajov pre takúto stavbu a nebol povinný skúmať,
kto je investorom takejto stavby, ale vychádzal výlučne z informácii konateľa žalovaného.

26. Keď nedošlo k zaplateniu takýchto dodávok za betón, tak právny zástupca žalovaného žiadal o
možnosť zaplatiť predmetnú sumu v splátkach, kde žiadal vystaviť splátkový kalendár, s ktorým žalobca
nesúhlasil, keďže sa jednalo o nízke splátky, a keďže ani po upomienkach nedošlo k zaplateniu dlžnej
sumy, kde nikdy žalovaný nenamietal svoju pasívnu legitimáciu a ani rozsah dodávky, tak boli takéto
nároky uplatnené súdnou cestou. Svoju pasívnu legitimáciu začal žalovaný namietať až vo vyjadrení
dňa 6.3.2017, pričom tak neurobil v podanom odpore proti platobnému rozkazu. Žalobca tiež poukázal
na to, že G. U., ako fyzická osoba doteraz nezaplatil za dodávku betónu napriek tomu, že existuje
právoplatné a vykonateľné rozhodnutie Okresného súdu v Žiari nad Hronom s tým, že doteraz exekúcia
voči menovanému bola neúspešná a nepodarilo sa vymôcť žiadnu sumu. Podľa názoru žalobcu žalovaný
obštruktným spôsobom spochybňoval dodávku betónu, pasívnu legitimáciu, avšak vo veci nepredložil
žiadne dôkazy na podporu svojich tvrdení, preto podľa názoru žalobcu súd prvej inštancie rozhodol
zákonne a správne s tým, že žalobca sa stotožňuje so skutkovými zisteniami uvedenými v rozsudku a
právnymi závermi ohľadne toho, ako rozhodol súd prvej inštancie.

27. Žalovaný sa vyjadril k vyjadreniu žalobcu podaním zo dňa 12.11.2018, v ktorom uviedol, že žalobca
namieta najmä skutočnosť, že bolo odvolanie podané oneskorene. Ide však len o špekuláciu žalobcu bez
toho, aby si dátumy doručenia rozhodnutia a podania odvolania preveril v súdnom spise. Takéto konanie
považuje žalovaný za účelové a neprofesionálne. Len z opatrnosti žalovaný uviedol, že rozsudok bol v
elektronickej schránke prevzatý 25.8.2018 a odvolanie podané elektronicky 31.8.2018.

28. Žalovaný tvrdí, že žalobca sa vo svojom vyjadrení nevysporiadal s argumentmi odvolateľa, teda
fakticky sa k odvolaniu nevyjadri. Žalovaný tvrdí, že faktom zostáva, že žalobca vo viacerých podstatných
častiach vymáhaného nároku neuniesol dôkazné bremeno. Zotrval na tom, že nebola v konaní
preukázaná pasívna legitimácia žalovaného. V ostatnom sa plne pridržal svojho písomného odvolania
zo dňa 30.8.2018.

29. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného písomne nevyjadril.

30. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa ustanovenia § 34 zákona č. 160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie v rozsahu danom v § 379 CSP,
rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP, nenariadil pojednávanie, pretože
nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( § 385 ods. 1 CSP ), pričom dospel k
záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil podľa §
387 ods. 1, 2 CSP, pretože je vo výroku vecne správny.



31. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

32. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

33. Podľa § 383 CSP, odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie
okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

34. Odvolací súd vzťahom na námietku žalobcu skúmal, či odvolanie žalovaného bolo podané
oneskorene tak, ako namietal a zistil, že táto námietka je nedôvodná, nakoľko odvolanie žalovaným
bolo podané v zákonnej 15 dňovej lehote od doručenia rozsudku. Preto odvolací súd podané odvolanie
prejednal.

35. V preskúmavanej veci krajský súd nezistil dôvod k tomu, aby zo strany odvolacieho súdu došlo k
zopakovaniu alebo doplneniu dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie. V danom prípade
preto vychádzal zo skutkového zistenia zisteného súdom prvej inštancie. Po preskúmaní veci na základe
podaného odvolania žalovaným dospel krajský súd k záveru, že súd prvej inštancie zistil v dostatočnom
rozsahu skutkový stav potrebný pre rozhodnutie, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s § 191 ods. 1
CSP a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil podľa § 220 ods. 2 CSP.

36. S dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie sa krajský súd stotožňuje a v podrobnostiach na tieto
dôvody odkazuje.

37. Odvolateľ v podanom odvolaní namietal, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s námietkou
pasívnej legitimácie žalovaného, ktorý v konaní preukázal, že so žalobcom konal G. U., ako fyzická
osoba - živnostník a nie ako konateľ žalovaného. K tejto odvolacej námietke žalovaného odvolací súd
uvádza, že žalovaným predložená zmluva o dielo týkajúca sa stavby v K. zo dňa 22.10.2015, ktorú
vykonával G. U. fyzická osoba - živnostník, nie je spôsobilým dôkazom preukázať skutočnosť, že G. U.
vstupoval do zmluvného vzťahu so žalobcom ako fyzická osoba, a nie ako konateľ žalovaného. Taktiež
predložený súdny spis 23Cb/44/2016, v ktorom si uplatňuje žalobca pohľadávky voči G. U. ako fyzickej
osobe, pričom ide o obchodný vzťah týkajúci sa stavby v K., nie je spôsobilým dôkazom na preukázanie
skutočností, že G. U. nevstupoval do zmluvného vzťahu so žalobcom ako konateľ žalovaného. Odvolací
súd zo spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu
názoru, že žalobca preukázal uzatvorenie zmluvného vzťahu so žalovaným. Odvolací súhlasí s názorom
súdu prvej inštancie, že pokiaľ by žalovaný nebol žalobcovi predložil fakturačné údaje, nemal by ako
žalobca žalovaného uvádzať na dodacích listoch, ako aj na vystavenej faktúre. Zároveň konateľ žalobcu
na pojednávaní dňa 19.6.2018 uviedol, že on osobne jednal s pánom U., pričom pokiaľ nebol vo firme
tak občas komunikoval aj s pánom P., avšak potvrdil, že on osobne poskytol zľavu žalovanému oproti
cenníkovej cene, aj keď si presnú zľavu nepamätal. Tiež potvrdil, že spôsob uzatvárania zmluvného
vzťahu prebiehal tak, že pán U. pri objednávke povedal, na koho treba vystaviť faktúru. Tiež potvrdil,
že fakturačné údaje žalovaného získal tak, že žalovaný naposledy prišiel, buchol razítko na stôl a
povedal, že to má byť fakturované na túto spoločnosť. Z výpovede štatutárneho zástupcu žalobcu mal
súd za to, že on osobne uzatváral zmluvný vzťah so žalovaným ohľadne ceny, avšak konateľ žalobcu pri
jednotlivých dielčich objednávkach splnomocnil na uzavretie zmluvného vzťahu pána P.. Odvolací súd
má za to, že žalobca dostatočným spôsobom preukázal uzatvorenie zmluvného vzťahu so žalovaným,
teda preukázal, že žalovaný je v spore pasívne legitimovanou stranou konania.

38. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že dokazovanie v sporovom konaní je ovládané
prejednacou zásadou, pričom Civilný sporový poriadok zvyšuje procesnú zodpovednosť strán v
dokazovaní a obmedzuje aktivitu súdu pri navrhovaní, teda aj vykonávaní dôkazov. V rámci dokazovania
platí zásada, že každá strana musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia, kto tvrdí,
dokazuje. Strana musí preukázať to, čo tvrdí, len potom môže súd zobrať jej tvrdenia za základ svojho
rozhodnutia. Ak teda žalovaný v konaní tvrdil, že nie je v spore pasívne legitimovaný, bol povinný
túto skutočnosť relevantnými dôkazmi preukázať, čo však neurobil. Zároveň pokiaľ tvrdil, že žalobcovi
cenu zaplatil v hotovosti pred uskutočnením dodávky, túto skutočnosť tiež relevantnými dôkazmi súdu
nepreukázal, teda nezvládol dôkazné bremeno preukázania tohto tvrdenia.



39. Žalovaný v odvolaní tiež tvrdí, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s viacerými jeho tvrdeniami
zásadnými pre rozhodnutie vo veci. Keďže na dodacích listoch a prepravných listoch doložených k
žalobe nie je uvedený dátum dodania tovaru, považuje žalovaný za jediný relevantný doklad, kde
bol uvedený dátum dodania tovaru faktúru vymáhanú v tomto konaní, kde je dátum dodania tovaru
25.5.2016. K tejto námietke odvolateľa odvolací súd uvádza, že je síce pravdou, že na vystavených
dodacích listoch chýba dátum dodania tovaru, pričom na všetkých je napísaný len presný čas dodania.
Samotný žalobca potvrdil, že nevie z akého dôvodu dátum dodania na dodacích listoch nie je uvedený,
avšak šofér L.C., ktorý prepravu domiešavačom uskutočňoval, na pojednávaní dňa 10.7.2018 potvrdil, že
dodacie listy sú vypísané rukou, jeho osobou, pričom dodacie listy sú vypísané počítačom a vyhotovoval
ich U.C.. Tento svedok presne popísal, akým spôsobom dodával betón žalovanému, teda že vždy uviedol
spoločnosť, ktorej dodávku realizoval a osobne vyhľadal osobu, ktorá bola oprávnená za odberateľa
túto dodávku prevziať. Tiež ozrejmil, že na žalobcom predložených stazkách ku žalobe je uvedené jeho
písmo, pričom nevedel ozrejmiť, prečo na niektorých staztách nie sú vypísané dátumy, ale poukázal na
stasky na č.l. 13 až 14, kde je napísané 10.11.2015, čím tento svedok potvrdil, že predmetnú dodávku
realizoval v tento deň 10.11.2015. Vzhľadom na uvedené má odvolací súd za to, že dátum dodania
vyznačený na žalovanej faktúre dňa 25.5.2016 je len samotným dátumom vyhotovenia faktúry, ktorá zo
strany žalobcu bola vystavená s omeškaním, čo však nemá vplyv na nárok žalobcu na zaplatenie ceny
dodaného tovaru. Zároveň šofér - svedok L.C. vo svojej svedeckej výpovedi ozrejmil rozdiel dodaného
množstva betónu, ktorý je na dodacích listoch a stazkách a uviedol, že sa mohlo stať, že časť betónu
bral aj na inú stavbu, pričom poukázal na to, že na stazky nepíše, komu daný betón vypúšťal. Odvolací
súd z tejto svedeckej výpovede zistil, že pre právne posúdenie veci sú podstatné len množstvá uvedené
na dodacích listoch, preto odvolací súd považoval námietku žalovaného ohľadne nezrovnalostí medzi
množstvami uvedenými na stazkách a dodacích listoch za právne irelevantnú.

40. Čo sa týka námietky G. U., že na dodacích listoch sa nenachádza jeho podpis, ako prevzatie tovaru,
pričom namietal, že žalobca mohol dodať predmetný tovar aj inej spoločnosti, ako žalovanému, odvolací
súd má za to, že žalobca v konaní dostatočným spôsobom preukázal, že žalovanému zaslal faktúru,
ktorej zaplatenia sa domáha, žalovaný na návrh splátkového kalendára žalobcu reagoval tak, že navrhol
splátky po 100,-Eur, s čím žalobca nesúhlasil, žalovaný žiadnym spôsobom z predloženej e-mailovej
komunikácii nespochybňoval dodanie tovaru, z čoho vyplýva, že žalovaný pred podaním žaloby na súd
žiadnym spôsobom nespochybňoval nárok žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy. Zároveň žalovaný
v konaní nenavrhol žiaden dôkaz, ktorým by bolo možné preukázať, že tovar zo strany žalobcu nebol
dodaný, hoci šofér žalobcu dodávku tovaru svedecky potvrdil a aj prevzatie zo strany buď konateľa
žalovaného, alebo osoby oprávnenej konať za žalovaného prítomnej na stavbe v dobe uskutočnenia
dodávky.

41. Pokiaľ žalovaný namietal, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal v napadnutom rozsudku so
všetkými skutočnosťami, odvolací súd poukazuje na to, že Civilný sporový poriadok určuje základné
obsahové náležitosti a kvalitatívne požiadavky na odôvodnenie rozsudku v zmysle § 220 ods. 2.
V posudzovanom prípade okresný súd jasne a výstižne opísal predmet sporu a uviedol na akých
skutkových tvrdeniach žalobcov uplatnený nárok založil. Zhrnul právne relevantné skutočnosti, ktorými
odôvodnil prejednávaný spor, stanovisko žalovaného k uplatnenému nároku, vyhodnotil tvrdenia strán,
uviedol rozhodujúce skutkové okolnosti, ktoré boli preukázané, vymenoval vykonané dôkazy, ich obsah
a uviedol, čo konkrétne z nich zistil. Právne posúdil vec a v odôvodnení citoval právnu normu, podľa
ktorej uplatnený nárok žalobcu posúdil. Odvolací súd nezistil existenciu takých skutočností, ktoré by
nasvedčovali tomu, že ide o svojvoľné alebo neodôvodnené rozhodnutie, resp. také, ktoré by popieralo
zmysel práva na súdnu ochranu.

42. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny.

43. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v nadväznosti na
§ 262 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, a ktorému vzniklo právo
na náhradu trov odvolacieho konania v zmysle § 255 ods. 1 CSP, náhradu trov odvolacieho konania
priznal. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto
rozhodnutia podľa § 262 ods. 2 CSP.

44. Rozsudok bol jednohlasne schválený členmi odvolacieho senátu.



3
Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).



Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).