Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 14S/82/2018 z 20. 11. 2019 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 20. novembra 2019, sp. zn. 14S/82/2018, ECLI:SK:KSTT:2019:2018200289.1 Krajský súd Trnava | 14S/82/2018 | ECLI:SK:KSTT:2019:2018200289.1 | 2019-11-20 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 22 zákona č. 404/2011 Z. z., § 33 zákona č. 404/2011 Z. z., § 31 zákona č. 404/2011 Z. z., § 6 SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/aee4f010-8654-4f6a-83e1-2fb0be72ec3f Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2019:2018200289.1 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14S/82/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2018200289
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2018200289.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza
a sudcov JUDr. Anity Filovej a JUDr. Ľubomíra Bundzela, v právnej veci žalobcu: C. F. C., dátum
narodenia: XX. Y. XXXX, adresa trvalého pobytu: S. R. S. K. S. C., Vietnam, občan Vietnamskej
republiky, právne zastúpeného: JUDr. Martina Gombosová, advokátka, so sídlom Floriánska 16, 040
01 Košice, IČO: 35 563 079, proti žalovanému : Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava,
so sídlom Krížna 44, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo PPZ-
HCP-BA2-2018/034156-003 zo dňa 25.07.2018, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd žalobu z a m i e t a.

II. Správny súd žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Trnava svojim rozhodnutím č. PPZ-HCP-
BA9-364-020/2018-Z zo dňa 20. apríla 2018 zamietlo žiadosť žalobcu o udelenie prechodného pobytu
na území Slovenskej republiky na účel podnikania, pretože udelenie prechodného pobytu nie je vo
verejnom záujme.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil prvostupňový správny orgán tým, že žalobca dňa 9.8.2017 podal
na Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Hanoji žiadosť o udelenie prechodného pobytu na účel
podnikania podľa § 22 ods. 1 písm. a) zákona č. 404/20111 Z. z. z dôvodu, že bude konať ako
fyzická osoba na meno a priezvisko C. C. F., s adresou miesta činnosti podniku zahraničnej osoby
W., V. XXXX/XX, IČO: 51 028 689. Uvedená žiadosť bola doručená na Oddelenie cudzineckej
polície Policajného zboru Trnava dňa 9.8.2017. K žiadosti bol priložený podnikateľský plán a kópia
osvedčenia o živnostenskom oprávnení, ako aj plnomocenstvo zo dňa 5.9.2017, ktorým na konanie o
žiadosti splnomocnil žalobca pána menom R. M. C., nar. XX.X.XXXX, ktorý následne dňa 6.12.2017
splnomocnil Advokátsku kanceláriu JUDr. Martinu Gombošovú, so sídlom Floriánska č. 16, Košice. Z
úradného tlačiva žiadosti o udelenie prechodného pobytu ako aj z pohovoru, ktorý bol vykonaný na
Veľvyslanectve Slovenskej republiky v Hanoji dňa 5.9.2017 bolo zistené, že žalobca je ženatý, má
stredoškolské vzdelanie a žije so svojou rodinou vo Vietname. V súčasnej dobe pracuje ako zvárač. Ďalej
bolo zistené, že žalobca sa o možnosti podnikať na území SR dozvedel od osoby R. M. C.. Na území
Slovenskej republiky plánuje spolupracovať s podnikom ŽOS Trnava, pretože má zváračský preukaz a
plánuje si otvoriť aj obchod s ázijskými potravinami a po čase aj ázijskú reštauráciu. Z podnikateľského
plánu žalobcu vyplýva, že špecifickou stránkou jeho podnikateľskej činnosti je využitie širokej škály
prostriedkov v oblasti zváračských prác a obrábania kovov.



3. Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Hanoji na základe vykonaného pohovoru vyslovilo názor,
neudeliť účastníkovi konania prechodný pobyt na území Slovenskej republiky za účelom podnikania.

4. Dňa 7.11.2017 správny orgán požiadal Ministerstvo hospodárska SR žiadosťou č.PPZ-
HCP-BA9-2416-009/2017-Ž o stanovisko, či podnikateľská činnosť účastníka bude prínosom pre
hospodárske záujmy Slovenskej republiky a k tejto žiadosti priložil doklady, ktorými boli osvedčenie
o živnostenskom oprávnení, podnikateľský zámer, oznámenie ŽOS Trnava, Zápisnica o osobnom
pohovore účastníka vykonanej na Veľvyslanectve SR v Hanoji a stanovisko Veľvyslanectva SR v Hanoji.

5. Zo stanoviska MH SR, ktoré bolo dňa 23.2.2018 doručené Oddeleniu cudzineckej polície Trnava
vyplýva, že na základe predloženého podnikateľského zámeru a stanoviska Zastupiteľského úradu SR
v Hanoji, podnikateľská činnosť žalobcu, ako štátneho príslušníka tretej krajiny, nebude prínosom pre
hospodárske záujmy SR.

6. Oddelenie cudzineckej polície Trnava postupom podľa § 32 ods. 1 a 2 a § 33 ods. 2 správneho
poriadku vyzvalo právnu zástupkyňu žalobcu na vyjadrenie sa k zisteným skutočnostiam a k podkladom
na vydanie rozhodnutia. Súčasne bola právna zástupkyňa informovaná o stanovisku Zastupiteľského
úradu SR a MH SR.

7. Na základe výzvy, zaslala právna zástupkyňa žalobcu vyjadrenie, v ktorom poukázala na to,
že podnikateľský zámer cudzinca prezentovaný pred zastupiteľským úradom plne korešponduje s
predloženým podnikateľským zámerom, že cudzinec plánuje využiť širokú škálu prostriedkov v oblasti
zváračských prác a obrábania kovu, pričom cudzinec iba na doplnenie uviedol, že po čase plánuje
rozšíriť svoje podnikateľské aktivity aj o ďalšie podnikateľské činnosti a to na obchod s ázijskými
potravinami a po čase aj na ázijskú reštauráciu. Ďalej k stanoviskám zastupiteľského úradu a MH SR
skonštatovala, že týmto absentuje odôvodnenie a preto v prípade, ak by správny orgán dospel k záveru,
že žiadateľovu žiadosť je potrebné zamietnuť, jednalo by sa o predčasne vydané rozhodnutie. Poukázala
tiež na to, že správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania,
avšak nakoľko MH SR vo svojom vyjadrení neuvádza, prečo dospelo k záveru, že jeho podnikateľská
činnosť nebude vo verejnom záujme, nemôže účinne obhajovať svoje práva. Tiež namietala, že v
uvedenom prípade nie je stav spoľahlivo zistený tak, aby bolo možné vydať rozhodnutie vo veci samej
a to z dôvodu absencie odôvodnenia MH SR.

8. Oddelenie cudzineckej polície Trnava vydalo dňa 20. apríla 2018 rozhodnutie č.p.: PPZ-HCP-
BA9-364-020/2018-Z (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa § 33 ods. 6 písm.
g) s poukazom na § 33 ods. 1 písm. a) a c) zákona č. 404/2011 Z. z. zamietlo žiadosť žalobcu o
udelenie prechodného pobytu na území SR na účel podnikania zo dňa 09.08.2017, pretože udelenie
prechodného pobytu nie je vo verejnom záujme.

9. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal účastník konania prostredníctvom svojej právnej
zástupkyne odvolanie, v ktorom namietal, že MH SR vo svojom vyjadrení žiadnym spôsobom
neuvádza dôvod, pre ktorý jeho podnikateľská činnosť nebude vo verejnom záujme a nemôže preto
účinne obhajovať svoje práva, nakoľko nevie určiť, v čom je jeho zamýšľaná podnikateľská činnosť
nevyhovujúca, či mal jeho podnikateľský zámer nejaké nedostatky, ktoré by mohol odstrániť, a či je
zamýšľaný výkon podnikateľskej činnosti podľa MH SR v rozpore s dobrými mravmi a podobne. K
osobnému pohovoru uviedol, že bolo preukázané, že má zváračský preukaz a preto do úvahy prichádza
aj spolupráca so ŽOS Trnava v oblasti zváračských prác a obrábania kovov. Zdôraznil, že z dôkazov,
ktoré predložil v konaní je zrejmé, že v jeho prípade nejde o neefektívnu imigráciu ani o záujem
zneužívať pobyt a území SR, práve naopak, má záujem stať sa súčasťou Vietnamskej komunity na
Slovensku. Záverom poukázal na to, že preukázal, že jeho podnikateľská činnosť bude prínosom pre
hospodárstvo SR, ako podnikateľský subjekt bude okrem iného platiť dane, odvody do sociálnej a
zdravotnej poisťovne, teda zvyšovať príjmy štátu a môže tiež prispieť k znižovaniu nezamestnanosti a
to postupným vytváraním nových pracovných miest pre nezamestnaných, čím tiež odbremení štátny
rozpočet od platenia sociálnych dávok týmto osobám.

10. Žalovaný rozhodnutím č.p.: PPZ-HCP-BA2-2018/034156-003 zo dňa 25.07.2018 (ďalej aj ako
„napadnuté rozhodnutie“) po preskúmaní prvostupňového rozhodnutia v celom rozsahu, postupom



podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku napadnuté rozhodnutie vydané Oddelením cudzineckej polície
Policajného zboru Trnava, č.p.: PPZ-HCP-BA9-364-020/2018-Z zo dňa 20.04.2018 potvrdil a odvolanie
účastníka konania (žalobcu) zamietol.

11. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že po popise odôvodnenia prvostupňového
rozhodnutia a obsahu odvolania žalovaný s poukazom na ustanovenia § 22 ods. 1 písm. a), § 31 ods.
2, § 33 ods. 1 písm. a), písm. c), ods. 6 písm. g), § 120 ods. 1 a § 131f zákona o pobyte cudzincov
skonštatoval, že ustanovenia zákona o pobyte cudzincov pojednávajúce o prechodnom pobyte na území
Slovenskej republiky za účelom podnikania sa nezmenili a nie sú pre účastníka konania priaznivejšie
a preto bolo rozhodnuté podľa zákona o pobyte cudzincov účinného do 30.04.2018. Žalovaný ďalej s
poukazom na ustanovenia § 4, ods. 1, § 32 ods. 1 až 3 a § 34 ods. 1 správneho poriadku uviedol, že orgán
verejnej správy nižšieho stupňa priznal účastníkovi konania všetky procesné práva a poskytol mu všetky
poučenia podľa právnych predpisov SR. Stotožnil sa so záverom, že pobyt účastníka konania nie je vo
verejnom záujme zdôrazniac, že na účel podnikania by mal byť udelený resp. obnovený prechodný pobyt
len cudzincovi, ktorého podnikateľská činnosť bude prínosom pre hospodárstvo SR a jeho prítomnosť
je nevyhnutná na dosiahnutie podnikateľských zámerov. Rovnako zastal názor, že MH SR je orgánom
kompetentným v plnej miere zhodnotiť podnikateľskú činnosť, pričom dal do pozornosti ustanovenie §
6 zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy, z ktorého
vyplýva, že MH SR je ústredným orgánom štátnej správy okrem iného aj pre podporu malého a stredného
podnikania, stratégiu tvorby podnikateľského prostredia a podporu podnikateľského prostredia a pre
vnútorný a zahraničný obchod. Teda z uvedeného vyplýva, MH SR má oprávnenie posudzovať dopad
vykonávania podnikateľskej činnosti subjektov pre hospodárstvo SR a preto je vyjadrenie MH SR
dostatočným podkladom pre správnu úvahu správneho orgánu.

12. Žalovaný ďalej v odôvodnení svojho rozhodnutia zdôraznil, že pokiaľ účastník konania žiada
o udelenie prechodného pobytu na území SR na účel podnikania, správne orgány sú povinné
pri rozhodovaní o jeho žiadosti prihliadať na verejný záujem, osobitne na bezpečnostné hľadisko,
hospodárske záujmy SR, najmä na prínos podnikateľskej činnosti štátneho príslušníka tretej krajiny
pre hospodárstvo SR (negatívne stanovisko MH SR) a na ochranu verejného zdravia. V tejto súvislosti
žalovaný dodal, že verejným záujmom sa rozumie taký záujem, ktorý prináša majetkový prospech alebo
iný prospech všetkým občanom alebo mnohým občanom.

13. Žalovaný ďalej uviedol, že mal preukázané, že orgán verejnej správy nižšieho stupňa pri
rozhodovaní rešpektoval Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Ústavu SR, ako aj
platné právne normy. Žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžak/7/2017 zo
dňa 20.06.2017, v zmysle ktorého vyplýva, že je povinnosťou správnych orgánom pri skúmaní žiadosti
účastníka konania o udelenie prechodného pobytu na území SR z dôvodu podnikania prihliadať okrem
iného na verejný záujem (záujem, ktorý prináša majetkový prospech alebo iný prospech), osobitne
na hospodárske záujmy Slovenskej republiky, či podnikateľská činnosť štátneho príslušníka tretej
krajiny bude prínosom pre hospodárske záujmy SR, ku ktorým je kompetentné sa vyjadrovať MH SR,
nakoľko je žiaduce, aby sa regulovala situácia hospodárskeho trhu a trhu práce aj tým spôsobom, že
správne orgány dozerajú na imigráciu cudzincov, ktorých podnikateľská činnosť má nepochybne vplyv
na hospodárstvo SR, pričom ako hospodárny sa javí len prechodný pobyt takého cudzinca, ktorého
podnikateľská činnosť bude benefitom pre hospodárstvo SR.

14. Záverom žalovaný skonštatoval, že v danom prípade je dôvodné uprednostniť verejný záujem SR na
regulovaní počtu štátnych príslušníkov tretích krajín pred záujmom účastníka konania na uplatňovanie
práva na podnikanie a preto uzavrel, že pobyt účastníka konania nie je vo verejnom záujme, čím bol
naplnený dôvod na zamietnutie žiadosti o udelenie prechodného pobytu na území SR na účel podnikania
podľa § 33 ods. 6 písm. g) zákona č. 404/2011 Z. z.

II. Rozsah a dôvody správnej žaloby (žalobné body)

15. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého
rozhodnutia žalovaného majúc za to, že toto vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je



nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov a ďalej, že skutkový stav, ktorý vzal
orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi alebo
v nich nemá oporu.

16. Poukázal na to, že všeobecne platí, že štát je povinný garantovať cudzincom aspoň najmenší rozsah
práv vyplývajúcich zo všeobecného medzinárodného práva, t.j. tzv. minimálny cudzinecký štandard.
Uviedol, že hostiteľský štát musí rešpektovať cudzinca ako ľudskú bytosť a chrániť a uspokojovať jeho
základné ľudské potreby vyjadrené prostredníctvom ochrany základných osobných a majetkových práv,
štát je povinný umožniť cudzincovi prístup k súdom, právo na zastúpenie a obhajobu. Poukázal ďalej
na článok 35 ods. 1 a článok 52 Ústavy SR a ďalej na zákon o pobyte cudzincov a skonštatoval, že
tento ustanovuje prípady, kedy policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie prechodného pobytu, pričom
ide napríklad o situácie, keď je cudzinec „nežiaducou osobou“ alebo je tu dôvodné podozrenie, že
štátny príslušník tretej krajiny pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu, verejný poriadok alebo verejné
zdravie.

17. Žalobca poukázal na to, že dôvodom vydania napadnutého rozhodnutia bolo stanovisko MH
SR k jeho podnikateľskej činnosti, vo vzťahu ku ktorému namietal absenciu akéhokoľvek odôvodnenia
smerujúceho k záveru MH SR. Preto mal za to, že sa jedná o nedostatočný podklad pre rozhodnutie
správneho orgánu, vydané rozhodnutie je predčasné a taktiež je toto rozhodnutie nepreskúmateľné pre
nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.

18. Uviedol, že rešpektuje skutočnosť, že na udelenie prechodného pobytu na účel podnikania na území
SR nie je právny nárok, avšak zastáva názor, že správny orgán má pri rozhodovaní o každej takejto
žiadosti rozhodovať v súlade so základnými princípmi správneho konania. V tejto súvislosti uviedol,
že žalovaný bol povinný postupovať v konaní v úzkej súčinnosti a dať mu príležitosť, aby mohol svoje
práva a záujmy účinne brániť, nakoľko MH SR vo svojom vyjadrení žiadnym spôsobom neuviedlo, prečo
dospelo k záveru, že jeho podnikateľská činnosť nebude vo verejnom záujme a preto v konaní nemohol
ani účinne obhajovať svoje práva dodajúc, že pokiaľ by mu boli vysvetlené nedostatky jeho návrhu,
mohol ich odstrániť pred vydaním negatívneho rozhodnutia o jeho žiadosti. Z uvedeného dôvodu mal
za to, že v danom prípade nebol spoľahlivo zistený skutkový stav.

19. Ďalej žalobca poukázal na to, že podnikateľský cieľ prezentovaný pred zastupiteľským úradom
SR v Hanoji plne korešponduje s predloženým podnikateľským zámerom, že plánuje využiť širokú škálu
prostriedkov v oblasti zváračských prác a obrábania kovu a iba na doplnenie uviedol, že po čase plánuje
rozšíriť podnikateľské aktivity aj o ďalšie podnikateľské činnosti a to na obchod s ázijskými potravinami
a po čase aj na ázijskú reštauráciu.

20. Záverom žalobca poukázal na to, že jeho osobné i obchodné zručnosti nadobudnuté vo Vietname
môže byť pre SR prínosom, vzhľadom na to, že je zručný vo viacerých oblastiach podnikania,
ale s potencionálom prínosu jeho podnikateľskej činnosti sa žalovaný vo svojom rozhodnutí vôbec
nevysporiadal, pričom konštatovanie, že jeho podnikateľská činnosť nebude prínosom pre SR je bez
zohľadnenia všetkých vyššie uvedených faktorov neopodstatnená a predčasná a v rozpore s právom
cudzinca podnikať na území SR. V tejto súvislosti tiež dodal, že v napadnutom rozhodnutí absentuje
vecné vyjadrenie žalovaného k doterajším pracovným skúsenostiam žiadateľa, k jeho podnikateľskému
plánu a takisto v ňom nie sú uvedené aké dôvody na zamietnutie žiadosti boli správnym orgánom zistené.
21. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti mal za to, že ako žiadateľ spĺňa všetky zákonom
určené podmienky a preto navrhol správnemu súdu, aby zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného s
tým, aby sa žalovaný v ďalšom konaní vysporiadal s otázkou, či stanovisko MH SR k podnikateľskej
činnosti je v tomto prípade dostatočným podkladom pre rozhodnutie správneho orgánu o žiadosti
cudzinca o udelenie povolenia na prechodný pobyt na území SR za účelom podnikania a či toto spĺňa
atribúty požadovaného kritéria hodnotenia verejného záujmu, vyhodnotenie ktorého zákonodarca zveril
do pôsobnosti správneho orgánu, ktorý o udelenie povolenia k pobytu cudzinca rozhoduje. Žalobca
alternatívne navrhol správnemu súdu aj zrušenie rozhodnutia Oddelenia cudzineckej polície Policajného
zboru Trnava zo dňa 07.03.2018, č.p.: PPZ-HCP-BA9-360-022/2018. Súčasne si v prípade úspechu
uplatnil nárok na náhradu trov konania.

22. Žalobca v správnej žalobe nepožiadal o nariadenie pojednávania (§ 182 ods. 1 písm. g/ Správneho
súdneho poriadku).



III. Vyjadrenie žalovaného, replika žalobcu, duplika žalovaného

23. Žalovaný vo vzťahu k námietke, ktorou žalobca poukazoval na nedostatočne zistený skutkový
stav veci a na neodôvodnené stanovisko MH SR poukázal na to, že pri posudzovaní žiadosti
vychádzal správny orgán zo skutočností zistených z administratívneho spisu, preverovaním a z dokladov
doložených k žiadosti účastníka konania. K stanovisku MH SR uviedol, že správny orgán nemá
oprávnenie spochybňovať, ani voľne hodnotiť vydané stanovisko MH SR, pričom ho považuje s
poukazom na postavenie MH SR za rozhodujúci podklad pre vydanie rozhodnutia. Poukázal tiež na
to, že správny orgán prihliadal aj na vyjadrenie Zastupiteľského úradu SR v Hanoji. Ďalej uviedol, že
postup správneho orgánu, keď v rámci svojho konania o prechodnom pobyte štátneho príslušníka tretej
krajiny na účel podnikania žiada o poskytnutie stanoviska MH SR je štandardným postupom v súlade
so zákonom dodajúc, že MH SR je kompetentným orgánom, ktorý posudzuje, či je pobyt žalobcu vo
verejnom záujme. V tejto súvislosti zdôraznil, že verejným záujmom sa rozumie taký záujem, ktorý
prináša majetkový prospech alebo iný prospech všetkým občanom resp. mnohým občanom je opakom
tzv. súkromného záujmu a z povahy veci je možné odvodiť, že ide o taký záujem, ktorý je možné označiť
za všeobecne či verejne prospešný. Na doplnenie uviedol, že právo na podnikanie zakotvené v čl. 35
ods. 1 Ústavy SR, v zmysle ktorého má každý právo na slobodnú voľbu povolania a prípravu naň, ako
aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť je následne modifikované v ods. 4, v zmysle
ktorého zákon môže ustanoviť odchylnú úpravu práv uvedených v odsekoch 1 až 3 pre cudzincov, pričom
týmto zákonom je zákon o pobyte cudzincov. Poukázal na to, že cieľom jednotlivých ustanovení zákona
o pobyte cudzincov je, v rámci regulácie migrácie cudzincov, upraviť a modifikovať podmienky ich pobytu
na území SR tak, aby v konečnom dôsledku boli skutočne prínosom pre rozvoj hospodárstva SR, a
nie iba fiktívnymi preukazovateľmi hospodárskych výsledkov na hranici finančných zdrojov, potrebných
pre obnovenie pobytu. Zákon o pobyte cudzincov označil za jeden z nástrojov migračnej politiky, ktorý
jasne stanovuje podmienky pobytu cudzincov, ktorí na území SR podnikajú, pričom jednou z nich je aj
prihliadanie na verejný záujem.

24. Dôvodil, že udelený prechodný pobyt na účel podnikania by mal byť daný len cudzincovi,
ktorého podnikateľská činnosť bude prínosom pre hospodárstvo SR a jeho prítomnosť je nevyhnutná na
dosiahnutie podnikateľských zámerov, pričom mal za to, že získané podklady v administratívnom spise
jednoznačne preukázali, že charakter podnikateľskej činnosti žalobcu si nevyžaduje jeho nevyhnutnú
prítomnosť na území SR dodajúc, že v danom prípade je možné pozorovať výlučne len súkromný záujem
žalobcu na obnovení prechodného pobytu (správne malo byť uvedené na udelenie prechodného pobytu
- poznámka správneho súdu).

25. K námietke týkajúcej sa stanoviska zastupiteľského úradu žalovaný uviedol, že pre samotné
rozhodovanie je toto stanovisko dôležitým faktorom a považuje sa za jeden z podkladov, na základe
ktorého sa hodnotí celkový skutkový stav veci. Tiež poukázal na to, že nakoľko pracovníci úradu sú
pri podávaní žiadosti, ako aj pri vykonávaní pohovoru s príslušným žiadateľom (cudzincom) v priamom
kontakte, tak už počas pohovoru majú obraz o skutočnom charaktere podanej žiadosti doplniac, že
práve samotný žalobca je osoba, ktorá sa počas pohovoru so svojimi odpoveďami sama skutočne
odprezentuje pred pracovníkom príslušného zastupiteľského úradu a tým príslušní pracovníci získavajú
potrebný obraz o skutočnom zámere podanej žiadosti. Uviedol, že v konaní boli vyhodnotené získané
podklady (doklady priložené k žiadosti, pohovor a stanovisko z Veľvyslanectva SR v Hanoji a stanovisko
MH SR) a to každý dôkaz jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti s tým záverom, že v konaní o
žiadosti žalobcu o udelenie prechodného pobytu na území SR na účel podnikania sú splnené zákonné
dôvody na jej zamietnutie.

26. K tvrdeniu žalobcu, že má záujem stať sa súčasťou Vietnamskej komunity na Slovensku
a že jeho podnikateľská činnosť bude prínosom pre hospodárstvo SR, ako podnikateľský subjekt
bude okrem iného platiť dane, odvody a teda zvyšovať príjmy štátu a že môže tiež prispieť k
znižovaniu nezamestnanosti a to postupným vytváraním nových pracovných miest žalovaný uviedol, že
preskúmaním osobných údajov bolo zistené, že žalobca je ženatý, má stredoškolské vzdelanie a žije so
svojou rodinou vo Vietname. Má certifikát zo zváračského kurzu, pričom o možnosti podnikať na území
SR sa dozvedel od osoby menom R. M. C.. Na území SR plánuje vykonávať podnikateľskú činnosť v
oblasti gastronómie, prípadne uplatniť aj svoje zručnosti v oblasti zvárania s tým, že na území SR sa



rozhodol podnikať preto, lebo sú tu vhodné podmienky pre podnikanie, SR je členom Európskej únie a
dáva výborné podmienky na podnikanie pre cudzincov.

27. Žalovaný dal do pozornosti skutočnosť, že štátnemu príslušníkovi tretej krajiny nemusí byť
prechodný pobyt automaticky povolený, aj keď splní formálne podmienky na udelenie pobytu, t.j. priloží
všetky stanovené doklady na prechodný pobyt dodajúc, že tak stanovisko MH SR, ako aj stanovisko
zastupiteľského úradu sú dôležitým podkladom v rozhodovaní, čo vyplýva aj zo zákona č. 404/2011 Z.
z. (§ 33 ods. 1 písm. c/).

28. Žalovaný ďalej poukázal na to, že počas rozhodovania o žiadosti sa správny orgán zaoberal
tým, či zamietnutím žiadosti nebudú porušené práva žalobcu ohľadne rešpektovania súkromného a
rodinného života, ktoré mu vyplývajú z článku 8 ods. 1 Dohovoru, ako aj či nebudú porušené jeho práva
garantované v článku 19 ods. 2 Ústavy SR ohľadne rešpektovania súkromného a rodinného života,
obydlia a korešpondencie, pričom tak urobil najmä z dôvodu, aby v rámci konania boli posúdené všetky
hľadiská tak verejný záujem, ako aj záujem súkromný a prípadný zásah do tohto záujmu. Tiež poukázal
na to, že bol posudzovaný aj stret súkromného záujmu s verejným záujmom, pričom sa uprednostnil
verejný záujem. Dôvodil, že verejný záujem je opakom tzv. súkromného záujmu a z povahy veci je možné
odvodiť, že ide o taký záujem, ktorý by bolo možné označiť za všeobecne či verejne prospešný, ktorého
nositelia sú síce bližšie neurčení, ale aspoň rámcovo determinovateľní, a to okruhom či spoločenstvom
osôb, ako tzv. verejnosť. Poukázal na to, že v zmysle platnej právnej úpravy na udelenie prechodného
pobytu na území SR nie je právny nárok a teda je na úvahe správneho orgánu ako rozhodne, pričom
mal za to, že pri posudzovaní žiadosti žalobcu boli zohľadňované základné pravidlá konania uvedené
v správnom poriadku.

29. Záverom dal do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžak/7/2017, z
ktorého odôvodnenia vyplýva, že je akceptované stanovisko MH SR, ako aj stanovisko príslušného
zastupiteľského úradu ako relevantný podklad, na základe ktorého správne orgány rozhodujú v rámci
svojho konania.

30. Z vyššie uvedených dôvodov preto navrhol správnemu súdu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Z
obsahu vyjadrenia súčasne vyplýva, že žalovaný nepožiadal správny súd o nariadenie pojednávania,
pričom bol o tejto skutočnosti preukázateľne poučený (č.l. 64 súdneho spisu).

31. Vyjadrenie žalovaného bolo doručené právnej zástupkyni žalobcu (č.l.76 súdneho spisu), pričom
replika podaná nebola.

IV. Relevantná právna úprava

32. Podľa § 6 ods. 1 Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „SSP“) v
správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej
osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto
zákonom.
Podľa § 22 ods. 1 písm. a) zákona č. 404/2011 Z. z. prechodný pobyt na účel podnikania udelí policajný
útvar, ak nie sú dôvody na zamietnutie žiadosti podľa § 33 ods. 6, štátnemu príslušníkovi tretej krajiny,
ktorý podniká alebo bude podnikať na území Slovenskej republiky ako fyzická osoba.
Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z. z. žiadosť o udelenie prechodného pobytu podáva štátny
príslušník tretej krajiny osobne v zahraničí na zastupiteľskom úrade akreditovanom pre štát, ktorý mu
vydal cestovný doklad, alebo na zastupiteľskom úrade akreditovanom pre štát, v ktorom má bydlisko, ak
tento zákon neustanovuje inak; ak nie je takýto zastupiteľský úrad alebo v prípadoch hodných osobitného
zreteľa určí ministerstvo zahraničných vecí po dohode s ministerstvom vnútra iný zastupiteľský úrad, na
ktorom štátny príslušník tretej krajiny podá žiadosť o udelenie prechodného pobytu. Zastupiteľský úrad,
ktorý žiadosť prijal, vydá žiadateľovi v deň podania žiadosti potvrdenie o jej prijatí.
Podľa § 31 ods. 2 zákona č. 404/2011 Z. z. zastupiteľský úrad, ktorý žiadosť prijal, vykoná so žiadateľom
o udelenie prechodného pobytu osobný pohovor na účel predbežného posúdenia žiadosti. Pohovor
sa vedie v štátnom jazyku alebo inom, obom stranám zrozumiteľnom jazyku. O pohovore vyhotoví
zastupiteľský úrad písomný záznam, ktorý priloží k žiadosti o udelenie prechodného pobytu. Záznam
sa vyhotoví v jazyku, v ktorom sa viedol pohovor, a musí byť podpísaný žiadateľom; ak pohovor nebol



vykonaný v štátnom jazyku, zastupiteľský úrad vyhotoví preklad záznamu do štátneho jazyka a opatrí ho
osvedčovacou doložkou zastupiteľského úradu. Ak žiadateľ neovláda štátny jazyk, môže si na vlastné
náklady zabezpečiť tlmočníka, ktorý je povinný podpísať záznam. Zastupiteľský úrad zašle policajnému
útvaru spolu so záznamom a jeho prekladom aj svoje stanovisko k udeleniu prechodného pobytu, v
ktorom uvedie, či udelenie prechodného pobytu odporúča alebo neodporúča s uvedením konkrétnych
dôvodov.
Podľa § 32 ods. 5 písm. a) zákona č. 404/2011 Z. z. účel pobytu podľa odseku 2 písm. a) štátny
príslušník tretej krajiny preukáže predložením podnikateľského zámeru vo forme podľa osobitného
predpisu, podnikateľského zámeru na realizáciu inovatívneho projektu alebo dokladu potvrdzujúceho
oprávnenie na podnikanie, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 22.
Podľa § 33 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z. z. policajný útvar pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie
prechodného pobytu prihliada na
a) verejný záujem, osobitne na bezpečnostné hľadisko, hospodárske záujmy Slovenskej republiky,
najmä na prínos podnikateľskej činnosti štátneho príslušníka tretej krajiny pre hospodárstvo Slovenskej
republiky a na ochranu verejného zdravia,
b) záujmy maloletého dieťaťa štátneho príslušníka tretej krajiny, osobné a rodinné pomery štátneho
príslušníka tretej krajiny, jeho finančnú situáciu a dĺžku doterajšieho pobytu a predpokladaného pobytu,
c) stanovisko zastupiteľského úradu k udeleniu prechodného pobytu.

Podľa § 33 ods. 2 zákona č. 404/2011 Z. z. policajný útvar pri posudzovaní podnikateľského zámeru,
ktorý štátny príslušník tretej krajiny predložil podľa § 32 ods. 5 písm. a), si vyžiada stanovisko od
Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, či podnikateľská činnosť štátneho príslušníka tretej
krajiny je
a) prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky alebo
b)prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky a predložený podnikateľský zámer bude slúžiť
na realizáciu inovatívneho projektu.

Podľa § 33 ods. 6 písm. g) zákona č. 404/2011 Z. z. policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie
prechodného pobytu, ak udelenie prechodného pobytu nie je vo verejnom záujme.
Podľa § 120 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z. z. ak nie je v tomto zákone alebo osobitnom predpise
ustanovené inak, vzťahuje sa na konanie podľa tohto zákona všeobecný predpis o správnom konaní.
Právne úkony vykonávané orgánom verejnej moci, fyzickou osobou a právnickou osobou v konaní podľa
tohto zákona sa vykonávajú výlučne v listinnej podobe, 91a) ak v § 33 ods. 9, § 48 ods. 3, § 113 písm.
c), § 115 ods. 1 a 10 a § 125 ods. 10 nie je ustanovené inak.
Podľa § 131f ods. 1 zákona č. 404/2011 Z. z. konania podľa tohto zákona začaté pred 1. májom 2018
sa dokončia podľa predpisov účinných do 30. apríla 2018; podľa ustanovení tohto zákona účinných od
1. mája 2018 sa dokončia len vtedy, ak je to pre osobu priaznivejšie.
Podľa § 3 ods. 2 správneho poriadku správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti
s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy
príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia,
a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie
týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov
neutrpeli v konaní ujmu.
Podľa § 3 ods. 5 správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo
zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo
podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.
Podľa § 32 ods. 2 správneho poriadku účinného do 31.08.2018 podkladom pre rozhodnutie sú najmä
podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti
všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania
podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.
Podľa § 34 ods. 1 správneho poriadku na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno
zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.
Podľa § 34 ods. 5 správneho poriadku, správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.



V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom

33. Krajský súd v Trnave, ako súd správny, po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a
administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy vrátane administratívneho spisu orgánu
verejnej správy nižšieho stupňa, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako i priebeh administratívneho
konania predchádzajúceho jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti
rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), keď účastníci konania nepožiadali o nariadenie pojednávania a správny
súd nepovažoval nariadenie pojednávania za potrebné, postupom podľa § 107 ods. 2 SSP v spojení s §
137 ods. 4 SSP vec prejednal bez nariadenia pojednávania, keď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia
bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a na webovom sídle súdu a dospel k
záveru, že správna žaloba je nedôvodná.

34. Správny súd mal obsahom administratívneho spisu preukázaný priebeh administratívneho konania,
tak ako je opísaný v bodoch 1 až 20 tohto rozsudku. Správny súd vychádzajúc z prechodného
ustanovenia zákona o pobyte cudzincov (§ 131f ods. 1) súčasne konštatuje, že žalovaný správne v
odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na to, že konanie sa dokončí podľa právneho stavu
účinného do 30. apríla 2018, nakoľko právna úprava účinná od 1. mája 2018 nebola pre žalobcu
priaznivejšia.

35. V danom konaní je nesporné, že žalobca požiadal dňa 09.08.2017 o udelenie prechodného
pobytu za účelom podnikania. Rovnako je nesporné, že dňa 9. augusta 2017 bol na Veľvyslanectve
SR v Hanoji uskutočnený so žalobcom osobný pohovor (§ 31 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov) a že
žalobca k žiadosti predložil všetky doklady vyžadované zákonom o pobyte cudzincov (§ 32) vrátane
podnikateľského zámeru.

36. Z obsahu podnikateľského zámeru žalobcu vyplýva hlavná podnikateľská činnosť žalobcu,
charakteristika zámeru, postup realizácie zámeru a rovnako tiež silné a slabé stránky zámeru. Zo
samotnej charakteristiky zámeru je zrejmé, že podnikateľský zámer žalobcu predpokladá vytvorenie
vlastného pracovného miesta, čím má žalobca vyriešiť svoj súčasný stav nezamestnaného s tým,
že k myšlienke začať podnikať viedli žalobcu tri skutočnosti a to nezamestnanosť, striedajúca sa
s krátkodobým zamestnaním a problém získať vhodné trvalejšie zamestnanie, ďalej veľký záujem
obchodných partnerov o dodávanie rozličných druhov tovaru a komodít, pričom obchodní partneri
konkrétne špecifikovaní neboli, rovnako neboli špecifikované druhy tovaru a komodít a posledným
dôvodom bola spolupráca so ŽOS Trnava, a.s.

37. Z osobného pohovoru uskutočneného na zastupiteľskom úrade dňa 5. septembra 2017 okrem
iného vyplýva, že dôvodom podania žiadosti o pobyt na území SR bola šanca a dobré podmienky na
podnikanie na Slovensku, členstvo v EÚ, pričom túto možnosť žalobcovi poradil R. M. C., s tým, že na
Slovensku chce podnikať ako zvárač pre firmu ŽOS Trnava, a.s. a chce si otvoriť obchod s ázijskými
potravinami, po čase ázijskú reštauráciu. Na otázku pracovníka zastupiteľského úradu v súvislosti so
skúsenosťami s podnikateľskou činnosťou, ktorú chce vykonávať na území SR žalobca uviedol, že
má zváračský certifikát, chce spolupracovať s továrňou ŽOS Trnava, pričom vie podnikať aj v iných
oblastiach ako gastronómia.

38. Zo stanoviska Veľvyslanectva SR v Hanoji zo dňa 20.08.2017 vyplýva, že zastupiteľský úrad
na základe vykonaného pohovoru a predložených dokladov žalobcovi udelenie prechodného pobytu
za účelom podnikania neodporúča, pričom negatívne stanovisko zastupiteľský úrad odôvodnil tým, že
žiadateľ pri pohovore uviedol, že je kuchár a má zámer v SR podnikať ako zvárač poskytovaním služieb
spoločnosti ŽOS Trnava, a.s., ktorá mu prisľúbila mzdu 1800 eur/mesačne. Zo stanoviska rovnako
vyplýva, že pohovor so žalobcom bol vykonaný s tlmočením z vietnamského do slovenského jazyka.
Súčasťou administratívneho spisu je celý záznam z osobného pohovoru.

39. Zo stanoviska MH SR k podnikateľskej činnosti štátneho príslušníka tretej krajiny vyplýva, že MH
SR na základe predloženého podnikateľského zámeru a stanoviska Zastupiteľského úradu SR v Hanoji



uzavrelo, že podnikateľská činnosť žalobcu - štátneho príslušníka tretej krajiny, nebude prínosom pre
hospodárske záujmy SR.

40. Obsahom administratívneho spisu má správny súd preukázané, že orgán verejnej správny nižšieho
stupňa oboznámil žalobcu so všetkými zistenými skutočnosťami a podkladmi, ktoré zohľadňoval pri
svojom rozhodovaní vrátane skutočnosti, že pri rozhodovaní bude prihliadať na verejný záujem, osobitne
na bezpečnostné hľadisko, hospodárske záujmy Slovenskej republiky, najmä na prínos podnikateľskej
činnosti žalobcu pre hospodárstvo SR. Žalobca bol oboznámený aj so stanoviskom MH SR, ktoré
na základe podnikateľského zámeru žalobcu a stanoviska zastupiteľského úradu skonštatovalo,
že podnikateľská činnosť žalobcu nebude prínosom pre hospodárske záujmy SR. Z odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia vyplýva, že práve stanovisko MH SR a zastupiteľského úradu považoval
žalovaný za relevantné na zamietnutie žiadosti žalobcu o udelenie prechodného pobytu na území SR
na účel podnikania.

41. Nosnou žalobnou námietkou je práve tvrdenie žalobcu, že stanovisko MH SR nie je dostatočným
podkladom pre vydanie rozhodnutia, nakoľko nie je z neho zrejmé, z akých dôvodov je jeho
podnikateľský zámer nedostatočný, resp. že jeho podnikateľská činnosť nebude vo verejnom záujme a
že pre túto nevedomosť nemohol účinne obhajovať svoje práva, pretože nevedel určiť, v čom je jeho
zamýšľaná podnikateľská činnosť nevyhovujúca, a či mal jeho podnikateľský zámer nejaké nedostatky,
ktoré mohol odstrániť. Napadnuté rozhodnutie z uvedeného dôvodu považoval za predčasne vydané. V
súvislosti so stanoviskom MH SR poukázal tiež na to, že ustanovenia o základných pravidlách konania
sa primerane použijú aj pri vydávaní osvedčení, posudkov, vyjadrení, odporúčaní a iných podobných
opatrení, a teda aj v prípade stanoviska MH SR. V súvislosti so stanoviskom MH SR namietal tiež, že
v konaní bol nedostatočne zistený skutkový stav veci.

42. Je nesporné, že zákon o pobyte cudzincov vymedzuje podklady, z ktorých príslušný orgán
verejnej správy vychádza pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel podnikania,
pričom jedným z týchto podkladov je aj stanovisko MH SR k otázke, či podnikateľská činnosť štátneho
príslušníka tretej krajiny je prínosom pre hospodárske záujmy SR. Podľa názoru správneho súdu
Ministerstvo hospodárstva SR vo svojom stanovisku vydanom podľa § 33 ods. 2 písm. a) zákona
o pobyte cudzincov dostatočne odôvodnilo svoj záver, že podnikateľská činnosť žalobcu nebude
prínosom pre hospodárske záujmy SR, keď uviedlo, že prihliadalo na predložený podnikateľský zámer
a stanovisko zastupiteľského úradu. Pokiaľ žalobca namieta neurčitosť stanoviska MH SR najmä z
toho pohľadu, že nemal možnosť odstrániť nedostatky predloženého podnikateľského zámeru, tak k
uvedenému je potrebné skonštatovať, že štátny príslušník tretej krajiny prikladá k žiadosti o udelenie
prechodného pobytu na účel podnikania podnikateľský zámer, za ktorého obsah a presvedčivosť
zodpovedá sám. To konkrétne znamená, že pokiaľ podnikateľský zámer neposkytuje dostatočný obraz o
plánovanej podnikateľskej činnosti žiadateľa, nie je povinnosťou konajúcich orgánov verejnej správy, ani
Ministerstva hospodárstva SR vyzývať žiadateľa o jeho doplnenie, ale podnikateľský zámer je posúdený
iba podľa svojho obsahu v spojení s výsledkami osobného pohovoru a ďalších listinných dôkazov
pripojených k žiadosti o stanovisko. Z uvedeného dôvodu nemôže obstáť námietka, že žalobca z dôvodu
neurčitosti stanoviska MH SR nemohol účinne brániť svoje práva.

43. Správnemu súdu nedá v súvislosti s predloženým podnikateľským zámerom a osobným pohovorom
žalobcu uskutočnenom dňa 9. augusta 2017 neuviesť, že žalobca v čase podania žiadosti nemal jasnú
predstavu o svojom podnikateľskom zámere, ktorý chcel skutočne na území SR realizovať, keď na jednej
strane chcel podnikať ako zvárač v spoločnosti ŽOS Trnava, a.s. a v tomto smere bol predložený aj
podnikateľský zámer a na strane druhej v čase uskutočnenia pohovoru pracoval ako kuchár a mal záujem
podnikať aj v gastronómii. Naviac z predloženého podnikateľského zámeru, ktorý posudzovalo MH SR
vyplýva, že žalobca si chcel vyriešiť svoju aktuálnu situáciu, a to nezamestnanosť. Z pohľadu správneho
súdu bol práve týmto vymedzením určený individuálny záujem žalobcu, ktorý ho viedol k podaniu žiadosti
o udelenie prechodného pobytu na účel podnikania.

44. Otázkou záväznosti stanoviska MH SR sa venoval aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý v
rozhodnutí sp. zn. 10Sžak/7/2017 z 20. júna 2017 v bode 21 skonštatoval, že : „... podľa ustanovenia §
33 ods. 1 písm. a/ zákona o pobyte cudzincov v spojení s ustanovením § 33 ods. 2 zákona je správny
orgán pri rozhodovaní o udelení prechodného pobytu povinný prihliadať (okrem iného) na verejný
záujem (záujem, ktorý prináša majetkový prospech alebo iný prospech všetkým občanom alebo mnohým



občanom) - osobitne na hospodárske záujmy Slovenskej republiky (či podnikateľská činnosť štátneho
príslušníka tretej krajiny bude prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky), ku ktorým je
kompetentný sa vyjadrovať sa ako ústredný orgán štátnej správy práve Ministerstvo hospodárstva
Slovenskej republiky, nakoľko je žiaduce, aby sa regulovala situácia hospodárskeho trhu a trhu práce aj
tým spôsobom, že správne orgány dozerajú na imigráciu cudzincov, ktorých podnikateľská činnosť (a s
tým súvisiaci pobyt cudzincov na území Slovenskej republiky) má nepochybne vplyv na hospodárstvo
Slovenskej republiky. Z uvedeného vyplýva, že ako hospodárny sa javí len prechodný pobyt takého
cudzinca, ktorého podnikateľská činnosť bude benefitom pre hospodárstvo Slovenskej republiky.“ Z
citovaného rozsudku najvyššieho súdu jasne vyplýva, že stanovisko Ministerstva hospodárstva SR
je pre konajúce orgány verejnej správy záväzné, pričom je to práve MH SR, ktoré je kompetentné
vyjadriť sa práve k otázke, či podnikateľský zámer žiadateľa je benefitom pre hospodárstvo SR, pričom
hospodársky záujem SR sa na účely rozhodnutia o udelení prechodného pobytu na účel podnikania
považuje za verejný záujem, ktorý musí byť na tento účel žiadosti splnený. Vychádzajúc preto zo
stanoviska MH SR, ktoré bolo vydané na základe žalobcom predloženého podnikateľského zámeru, ako
aj z osobného pohovoru žalobcu, správny súd konštatuje, že žalobca nepreukázal, že jeho predložený
podnikateľský zámer prinesie benefit pre hospodárstvo SR, pričom je namieste konštatovanie, že
účelom získania prechodného pobytu bol predovšetkým individuálny záujem žalobcu vyriešiť si svoju
ekonomickú situáciu. Preto s poukazom na body 65 až 67 správny súd vyhodnotil námietku žalobcu
týkajúcu sa stanoviska MH SR ako nedôvodnú.

45. Pre správny súd bolo dostatočne odôvodnené aj stanovisko zastupiteľského úradu, ktorý poukázal
na zásadnú skutočnosť a to, že žiadateľ pri pohovore uviedol, že je kuchár a má zámer v SR
podnikať ako zvárač poskytovaním služieb pre spoločnosť ŽOS Trnava, a.s. Teda zastupiteľský úrad na
základe uskutočneného osobného pohovoru, z ktorého okrem iného vyplynula aj uvedená skutočnosť,
neodporučil žalobcovi udelenie prechodného pobytu na účel podnikania. Rovnako k povahe stanoviska
zastupiteľského úradu sa Najvyšší súd Slovenskej republiky vyjadril vo vyššie citovanom rozsudku,
keď v bode 24 uviedol, že : „V zmysle ustanovenia § 33 ods. 1 písm. c/ zákona o pobyte cudzincov,
správny orgán pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie prechodného pobytu prihliadne aj na stanovisko
zastupiteľského úradu k udeleniu prechodného pobytu, ktoré v predmetnej veci nemalo len odporúčací
charakter. Je nutné zdôrazniť, že zastupiteľský úrad a jeho stanovisko vo veci má pri samotnom
rozhodovaní nezastupiteľné miesto, nakoľko Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Hanoji malo priamy
osobný kontakt so žiadateľom (či už pri podaní žiadosti alebo počas osobného pohovoru) a tak mali
pracovníci veľvyslanectva možnosť vytvoriť si predstavu nielen o osobe sťažovateľa, ale o celkovom
zámere žiadosti o prechodný pobyt.“ Správny súd pri hodnotení námietky žalobcu ohľadom stanoviska
zastupiteľského úradu odkazuje práve na citovaný záver najvyššieho súdu, s ktorým sa v plnom rozsahu
stotožňuje. Práve osobný kontakt so žiadateľom je dôležitým indikátorom pre posúdenie skutočného
zámeru žalobcu získať na území Slovenskej republiky prechodný pobyt. Z obsahu osobného pohovoru
vyplývajú pre správny súd relevantné skutočnosti, ako napríklad, že žalobca nemal oprávnenie na
podnikanie v domovskom štáte, čo znamená, že nemá skúsenosti s podnikateľskou činnosťou, ktorú
má za účelom udelenia prechodného pobytu vykonávať na území SR. Alebo žalobca na viacerých
miestach uvádza, že pracoval v gastronómii, chce si otvoriť ázijskú reštauráciu, obchod s ázijskými
potravinami, pričom na strane druhej uvádzal, že chce podnikať ako zvárač a v tomto zmysle predložil
aj podnikateľský zámer. Teda vyjadrenia žalobcu ohľadom jeho podnikateľskej činnosti oprávnene
vzbudzovali u pracovníkov zastupiteľského úradu pochybnosti o skutočnom zámere žalobcu získať
prechodný pobyt na území SR a tieto pochybnosti sa prejavili vo vydaní negatívneho stanoviska.

46. Správny súd neprihliadol na námietky žalobcu, ktorými poukazoval na neodôvodnenosť stanovísk
tak MH SR, ako aj zastupiteľského úradu majúc za to, že na účely konania o žiadosti o udelenie
prechodného pobytu na účel podnikania boli zdôvodnené dostatočne, pričom obidva kompetentné
orgány vychádzali z podkladov a vyjadrení, ktoré im poskytol samotný žalobca. Preto bolo plne v
možnostiach žalobcu ovplyvniť záver tak MH SR, ako aj zastupiteľského úradu.

47. Žalobca ďalej v správnej žalobe namietal, že v jeho prípade bol nedostatočne zistený skutkový
stav veci. Obsahom administratívneho spisu mal správny súd preukázané, že konajúce orgány skutkový
stav zistili náležite, pričom si obstarali všetky potrebné podklady vrátane vypočutia splnomocneného
zástupcu žalobcu pána R. M. C., ktorý mu na území SR zabezpečoval všetky doklady, preverili
potvrdenie spoločnosti ŽOS Trnava, a.s., ako aj skutočnosti týkajúce sa ubytovania žalobcu. Správny
súd mal z oznámenia spoločnosti ŽOS Trnava, a.s. preukázané, že v podstate podmienkou uzatvorenia



Rámcovej zmluvy o dielo je úspešné vykonanie odbornej skúšky, čo v podstate znamená, že žalobca
nemá garantované uzatvorenie tejto zmluvy, na základe ktorej by mal realizovať svoj podnikateľský
zámer. Uvedené konštatovanie správneho súdu je len na doplnenie zákonnosti napadnutého
rozhodnutia, nakoľko podľa stanoviska Ministerstva hospodárstva SR, samotný podnikateľský zámer
žalobcu, nie je prínosom pre hospodárske záujmy SR.

48. Správny súd súčasne upriamuje pozornosť žalobcu, že tak v odôvodnení prvostupňového
rozhodnutia, ako aj v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa nachádza úvaha, ktorou konajúce
orgány verejnej správy odôvodnili preferenciu verejného záujmu, ktorý v danom prípade predstavuje
hospodársky záujem SR, pričom sa venovali aj otázke, či zamietnutím žiadosti žalobcu o udelenie
prechodného pobytu na účel podnikania nebude neprimerane obmedzené respektíve odňaté právo
cudzinca podnikať na území SR a to s poukazom na článok 8 Dohovoru. Správny súd konštatuje, že v
danom prípade skutočne dochádza k stretu individuálneho záujmu žalobcu, ktorým je vyriešiť si svoju
ekonomickú situáciu s verejným záujmom, ktorý v danom prípade predstavuje hospodársky záujem
pre všetkých, resp. mnohých občanov Slovenskej republiky, ktorý však predloženým podnikateľským
zámerom nebol podľa stanoviska MH SR naplnený. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že
zákonným predpokladom pre udelenie povolenia na prechodný pobyt za účelom podnikania je prínos
podnikateľskej činnosti štátneho príslušníka tretej krajiny pre hospodárstvo SR, čo v danom prípade
splnené nebolo. Z uvedeného dôvodu bolo namieste uprednostnenie verejného záujmu, čo súčasne
znamená obmedzenie resp. odňatie práva cudzinca podnikať na území SR (článok 35 ods. 4 Ústavy
SR). Na doplnenie správnosti daného právneho záveru správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sža/8/2012 z 24. februára 2012, v ktorom sa rozoberá problematika
udeľovania prechodného pobytu štátneho príslušníka tretej krajiny na území Slovenskej republiky na
účel podnikania s poukazom na verejný záujem. V zmysle uvedeného rozhodnutia, policajný útvar pri
rozhodovaní o žiadosti o udelenie povolenia na prechodný pobyt prihliada aj na verejný záujem a to
konkrétne v prípadoch, keď cudzinec, ako v danom prípade, nepredstavuje z hľadiska bezpečnosti riziko
pre Slovenskú republiku, ale aj napriek tomu, že jeho pobyt na území Slovenskej republiky nežiaduci.
Najvyšší súd Slovenskej republiky verejný záujem, ako neurčitý právny pojem, na účel zákona o
pobyte cudzincov vymedzil ako záujem, ktorý prináša majetkový prospech alebo iný prospech všetkým
občanom alebo mnohým občanom s tým, že záujem na regulovaní počtu cudzincov z tretích štátov
za situácie, keď podnikateľská činnosť cudzinca nemá prínos pre hospodárstvo SR je vo verejnom
záujme Slovenskej republiky. Správny súd si na tomto mieste dovolí zopakovať zásadnú skutočnosť
práve vo vzťahu k vymedzeniu verejného záujmu a to, že z podnikateľského zámeru žalobcu vyplýva, že
jeho podnikateľský plán predpokladá vytvorenie vlastného pracovného miesta, čím sa má vyriešiť jeho
súčasný stav nezamestnaného. Z uvedeného je teda zrejmé, že podnikateľský zámer žalobcu nenapĺňa
atribúty verejného záujmu vymedzené rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

49. Vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu a odôvodnenia tak napadnutého rozhodnutia, ako
aj prvostupňového rozhodnutia správny súd konštatuje, že priebeh administratívneho konania, ako aj
právne závery z neho vyplývajúce sa odrazili v odôvodneniach rozhodnutí konajúcich orgánov verejnej
správy, pričom ich možno dôvodne označiť za odôvodnenia presvedčivé a zrozumiteľné.

50. S poukazom na uvedené skutočnosti bol podľa názoru správneho súdu v prípade žalobcu daný
zákonný dôvod na zamietnutie žiadosti o udelenie prechodného pobytu na území SR za účelom
podnikania a to podľa ustanovenia § 33 ods. 6 písm. g) zákona o pobyte cudzincov, teda, že udelenie
prechodného pobytu žalobcovi nie je vo verejnom záujme, ktorý v danom prípade predstavoval
hospodársky záujem SR, pričom tento záver má podklad v administratívnom spise a je náležite
zdôvodnený. Preto správny súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.

51. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a v konaní úspešnému žalovanému
trovy konania nepriznal, nakoľko orgánu štátnej správy v rámci správneho súdneho konania náhrada
trov v zásade neprináleží.

52.Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:



Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca
od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti
nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)
alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.