{"guid": "02eab15f-f8dd-467c-94e7-af0715a29a02:3836a0e5-0236-463a-84d8-08d108448a6d", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2013:6813200230.1", "spisova_znacka": "41CoE/251/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41CoE/251/2013 z 24. 9. 2013", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 24. septembra 2013, sp. zn. 41CoE/251/2013, ECLI:SK:KSBB:2013:6813200230.1", "identifikacne_cislo": "6813200230", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "Mgr. Ema Novodomcová", "sudca_id": 818, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-ema-novodomcova-818", "datum_vydania": "2013-09-24", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/71/#paragraf-6.odsek-1", "nazov": "§ 6 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/71/#paragraf-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1992/paragraf-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/71/#paragraf-5", "nazov": "§ 5 zákona č. 71/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/71/#paragraf-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1992/paragraf-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/71", "nazov": "zákon č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/71", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1992"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/71#paragraf-6", "/SK/ZZ/1992/71#paragraf-5"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3836a0e5-0236-463a-84d8-08d108448a6d", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2013:6813200230.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2013:6813200230.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2013:6813200230.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoE/251/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6813200230
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Križanová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6813200230.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa Plzeňské městské dopravní
podniky, a.s., so sídlom Denisovo nábř. č. 920/12, 303 23 Plzeň, IČ: 25 220 683, Česká republika,
právne zastúpeného Mgr. Martinem Zikmundem, advokátom, so sídlom Šafaříkovy sady 5, 301 00 Plzeň,
proti odporcovi N. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. W. XXX/X, XXX XX V., o vyhlásenie cudzieho
rozhodnutia za vykonateľné v Slovenskej republike, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného
súdu Revúca č.k. 4Ecud/1/2013-39 zo dňa 17. 05. 2013, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Revúca č.k. 4Ecud/1/2013-39 zo dňa 17. 05. 2013

p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Revúca uznesením č.k. 4Ecud/1/2013-39 zo dňa 17. 05. 2013 konanie zastavil a žiadnemu
z účastníkov konania nepriznal právo na náhradu trov konania.

Na odôvodnenie uviedol, že vzhľadom na to, že v zmysle Položky 18d Sadzobníka súdnych poplatkov,
ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v
platnom znení (ďalej len „Sadzobník súdnych poplatkov“), súdny poplatok z návrhu na uznanie, alebo
vyhlásenie vykonateľnosti cudzích rozhodnutí v Slovenskej republike je stanovený pevnou sadzbou,
vyzval navrhovateľa výzvou zo dňa 11. 03. 2013, ktorá mu bola doručená dňa 14. 03. 2013, na zaplatenie
súdneho poplatku za návrh o vyhlásenie rozhodnutia za vykonateľné v Slovenskej republike v sume 66,--
Eur v lehote 10 dní odo dňa jej doručenia s poučením, že ak nebude poplatok v tejto lehote zaplatený,
súd konanie zastaví. Keďže navrhovateľ súdny poplatok nezaplatil, okresný súd v zmysle ust. § 10 ods.
1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v platnom znení
(ďalej len „Zákon o súdnych poplatkoch“), konanie zastavil.

O náhrade trov konania okresný súd rozhodol podľa ust. § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., podľa ktorého
žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak bolo konanie
zastavené.

Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ. V odvolaní
namietal, že okresný súd vec nesprávne právne posúdil. Podľa jeho názoru za návrh na vyhlásenie
cudzieho rozhodnutia za vykonateľné v Slovenskej republike nie je povinný platiť žiadny súdny poplatok.
Konanie o vyhlásenie cudzieho rozhodnutia za vykonateľné je upravené v čl. 38 Nariadenia Rady
(ES) č. 44/2001 zo dňa 22. 12. 2000 (ďalej len „Nariadenie“), pričom v zmysle čl. 52 Nariadenia
je výslovne zakázané vyberať akékoľvek poplatky za toto konanie. Nariadenie má prednosť pred
zákonnými normami vydanými v Slovenskej republike. Okresný súd nesprávne a v rozpore a s účelom
Nariadenia interpretoval čl. 52, keď vyslovil právny názor, že podľa Položky 18d Sadzobníka súdnych



poplatkov poplatok je stanovený pevnou sadzbou. Poukázal na to, že v prípade vyhlásenia cudzieho
rozhodnutia za vykonateľné ide o rýchle a jednoduché konanie, ktoré predpokladá, že rozhodnutie bude
vyhlásené za vykonateľné hneď potom, ako budú osvedčené formálne náležitosti. V prípade, ak by musel
zaplatiť súdny poplatok vo výške 66,-- Eur, súdny poplatok vo výške 300,-- Kč za vydanie osvedčenia
o vykonateľnosti a súdny poplatok za exekúciu vo výške 16,50 Eur v čase, kedy ešte nie je známe, že
exekúcia bude úspešná, došlo by k ukráteniu jeho práv, ako veriteľa.

Poukázal tiež na to, že v podaní o dňa 19. 03. 2013 žiadal položiť predbežnú otázku Európskemu
súdnemu dvoru týkajúcu sa platnosti a výkladu aktov prijatých orgánmi Spoločenstva, konkrétne čl.
52 Nariadenia. Okresný súd tento návrh odignoroval. V prípade, že sa odvolací súd nestotožní s
jeho názorom ohľadne výkladu čl. 52 Nariadenia, navrhol, aby odvolací súd položil predbežnú otázku
Európskemu súdnemu dvoru v znení: „Je  možné za konanie o vyhlásenie cudzieho rozhodnutia za
vykonateľné v inom členskom štáte podľa Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 vyberať akýkoľvek súdny
poplatok? Je možné vykladať čl. 52 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 tým spôsobom, že je možné za
konanie o vyhlásenie rozhodnutia za vykonateľné v inom členskom štáte podľa Nariadenia Rady (ES)
č. 44/2001 vyberať súdny poplatok určený paušálnou čiastkou?“

Z vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil a
vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Uznesenie okresného súdu bolo vydané vyššou súdnou úradníčkou. Zákonný sudca odvolaniu nemienil
vyhovieť a vec podľa ust. § 374 ods. 4 O.s.p. predložil na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, prejednal vec podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p., bez
nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p.  a napadnuté uznesenie okresného súdu ako
vecne správne podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Odvolací súd zo spisu zistil, že navrhovateľ sa návrhom domáhal vyhlásenia rozsudku Okresného súdu
Plzeň-město zo dňa 13. 08. 2010, č.j. 19C 279/2009, ktoré je cudzím rozhodnutím, za vykonateľné v
Slovenskej republike. K návrhu pripojil rozsudok spolu s osvedčením podľa článkov 54 a 58 Nariadenia
pre rozsudky a súdne zmiery zo dňa 21. 08. 2012. Uznesením č.k. 4Ecud/1/2013-31 zo dňa 11. 03.
2013 okresný súd uložil navrhovateľovi povinnosť v lehote 10 dní od doručenia výzvy zaplatiť súdny
poplatok za návrh vo výške 66,-- Eur podľa Položky 18d Sadzobníka súdnych poplatkov a zároveň ho
poučil o možnosti zastavenia konania podľa ust. § 10 ods. 1 Zákona o súdnych poplatkoch. Navrhovateľ
na základe uvedenej výzvy súdny poplatok nezaplatil. K výzve okresného súdu navrhovateľ zaslal
okresnému súdu podanie, v ktorom vyjadril svoj nesúhlas s uložením povinnosti zaplatiť súdny poplatok.
Uviedol, že Nariadenie má prednosť pred zákonnými normami vydanými Slovenskou republikou, pričom
podľa slovenského prekladu čl. 52 Nariadenia v členskom štáte, v ktorom sa žiada výkon, nemožno
za konanie o vyhlásenie vykonateľnosti vyberať poplatok, odvod, alebo inú platbu vypočítanú z výšky
vymáhaného nároku. Z uvedených dôvodov nesúhlasil so zaplatením súdneho poplatku vo výške 66,--
Eur. V prípade, že by sa súd nestotožnil s jeho názorom navrhol položiť Európskemu súdnemu dvoru
predbežnú otázku o tom, či je možné konanie o vyhlásenie cudzieho rozhodnutia za vykonateľné v
inom členskom štáte podľa Nariadenia vyberať akékoľvek súdny poplatok a či je možné vykladať čl. 52
Nariadenia tým spôsobom, že je možné za konanie o vyhlásenie cudzieho rozhodnutia za vykonateľné
v inom členskom štáte podľa Nariadenia vyberať súdny poplatok určený paušálnou čiastkou. Následne
okresný súd uznesením č.k. 4Ecud/1/2013-39 zo dňa 17. 05. 2013 konanie zastavil podľa ust. § 10 ods.
1 Zákona o súdnych poplatkoch a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.

Podľa bodu 6 Preambuly Nariadenia na dosiahnutie cieľa voľného pohybu rozsudkov v občianskych a
obchodných veciach je potrebné a vhodné, aby normy upravujúce právomoc súdov, uznávanie a výkon
rozsudkov sa upravili právnym aktom Spoločenstva, ktorý je záväzný a priamo použiteľný.



Podľa bodu 16 Preambuly Nariadenia vzájomná dôvera vo výkon súdnictva v spoločenstve odôvodňuje
automatické uznávanie rozsudkov vydaných v členskom štáte bez ďalšieho konania, s výnimkou
sporných prípadov.

Podľa bodu 17 Preambuly Nariadenia na základe tej istej zásady vzájomnej dôvery musí byť konanie
smerujúce k výkonu rozsudku vydaného v jednom členskom štáte na území iného členského štátu účinné
a rýchle. Sledujúce tento cieľ by sa vyhlásenie rozsudku za vykonateľný malo vydať takmer automaticky
po výlučne formálnej kontrole predložených dokladov bez možnosti, aby súd z úradnej povinnosti skúmal
ktorýkoľvek z dôvodov nevykonateľnosti uvedený v tomto nariadení.

Podľa čl. 40 ods. 1 Nariadenia  podanie návrhu sa spravuje právnym poriadkom členského štátu, v
ktorom sa žiada o výkon.

Podľa čl. 52  Nariadenia v členskom štáte, v ktorom sa žiada o výkon, nemožno za konanie o vydanie
vyhlásenia vykonateľnosti vyberať poplatok, odvod, alebo inú platbu vypočítanú z výšky vymáhaného
nároku.

Podľa ust. § 5 ods. 1 písm. a) Zákona o súdnych poplatkoch poplatková povinnosť vzniká podaním
návrhu, odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom
navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ.

Podľa ust. § 6 ods. 1 Zákona o súdnych poplatkoch sadzba poplatku je uvedená v sadzobníku percentom
zo základu poplatku (ďalej len \"percentná sadzba\") alebo pevnou sumou.

Podľa ust. § 10 ods. 1 Zákona o súdnych poplatkoch ak nebol zaplate zaplatený poplatok splatný
podaním návrhu na začatie konania alebo dovolania, prvostupňový súd vyzve poplatníka, aby poplatok
zaplatil v lehote, ktorú určí spravidla v lehote desiatich dní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve
poplatok nebol zaplatený v lehote, súd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí
byť poplatník vo výzve poučený. Súd vyzve poplatníka na zaplatenie poplatku splatného podaním
návrhu na začatie konania predtým, ako nariadi pojednávanie tak, aby lehota od zaplatenia poplatku
do pojednávania, vydania platobného rozkazu a rozkazu na plnenie alebo rozhodnutia bez nariadenia
pojednávania nebola dlhšia ako dva mesiace; túto lehotu môže predseda súdu z dôležitých dôvodov
predĺžiť.

Podľa Položky 18d Sadzobníka súdnych poplatkov z návrhu na uznanie alebo   vyhlásenie
vykonateľnosti cudzích rozhodnutí poplatok je 66 eur.

Odvolací súd po preskúmaní veci sa nestotožnil s právnym názorom navrhovateľa vyjadreným v
odvolaní, podľa ktorého podľa čl. 52 Nariadenia nie je možné v konaní o vyhlásenie cudzieho rozhodnutia
za vykonateľný v Slovenskej republike vyberať súdny poplatok. Z citovaného čl. 52 Nariadenia vyplýva,
že v konaní o vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia nie je možné vyberať poplatok, odvod
alebo inú platbu vypočítanú z výšky vymáhaného nároku. Z uvedeného ustanovenia však nevyplýva, že
za uvedené konanie nie je možné vyberať poplatok stanovený pevnou sumou. Účelom čl. 52 Nariadenia
bolo zjednotiť prax v jednotlivých členských štátoch, keď v niektorých z nich bol poplatok za návrh na
vyhlásenie vykonateľnosti vyberaný pevne stanovenou sumou, zatiaľ čo v iných bol závislý na výške
plnenia v rozhodnutí, ktoré malo byť vyhlásené za vykonateľné. Zavedenie pevnej sadzby prispieva
k naplneniu cieľa Nariadenia, a to zjednodušiť formality potrebné pre uznávanie a výkon rozhodnutí
vydaných v iných členských štátoch (rozsudok ESD vo veci Jozef de Wolf proti Harry Cox BV, 42-76).

Z citovaného čl. 52 Nariadenia teda nevyplýva, že by v konaní o vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho
rozhodnutia Nariadenie zakazovalo vyberať akýkoľvek poplatok, pričom toto ustanovenie len obmedzilo
možnosť za toto konanie vyberať poplatok vypočítaný z výšky vymáhaného nároku. Z čl. 40 ods.
1 Nariadenia vyplýva, že konanie o výkon cudzieho rozhodnutia sa spravuje právnym poriadkom



členského štátu, v ktorom sa žiada o jeho výkon. V danom prípade ide o právny poriadok Slovenskej
republiky, ktorý poplatkovú povinnosť upravuje v Zákone o súdnych poplatkoch a jeho Sadzobníku
súdnych poplatkov. Zákon o súdnych poplatkoch a jeho Sadzobník súdnych poplatkov žiadnym
spôsobom nezasahuje do právnej úpravy obsiahnutej v citovaných bodoch 6, 16 a 17 Preambuly
Nariadenia, a to dosiahnutie cieľa voľného pohybu rozsudkov, vzájomnej dôvery vo výkon súdnictva,
účinného a rýchleho konania smerujúceho k výkonu  cudzieho rozhodnutia.

Vzhľadom na to, že konanie o vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia nie je zo zákona
oslobodené od súdnych poplatkov, odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd  o povinnosti
navrhovateľa za podaný návrh o vyhlásenie cudzieho rozhodnutia za vykonateľné zaplatiť súdny
poplatok vo výške 66,-- Eur rozhodol v súlade s ustanoveniami § 5 ods. 1 písm. a), § 6 ods. 1 Zákona o
súdnych poplatkov a Položkou 18d Sadzobníka súdnych poplatkov. Keďže navrhovateľ súdny poplatok
za podanie návrhu, ani na základe výzvy súdu nezaplatil, okresný súd potom rozhodol v súlade s ust.
§ 10 ods. 1 Zákona o súdnych poplatkoch, keď konanie zastavil.

S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu ako vecne
správne podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

K návrhu navrhovateľa na predloženie prejudiciálnej otázky Európskemu súdnemu dvoru odvolací súd
uvádza, že znenie čl. 52 Nariadenia je možné interpretovať len v nadväznosti na jednotlivé ustanovenia
Nariadenia, jeho ciele stanovené v Preambule tak, že čl. 52 Nariadenia nevylučuje aplikáciu takej právnej
úpravy v členskom štáte, na základe ktorej je možné ukladať za podanie návrhu na vyhlásenie cudzieho
rozhodnutia za vykonateľné súdny poplatok, avšak len v takej výške, ktorá nie je závislá na výške
plnenia priznaného rozhodnutím, o vyhlásenie vykonateľnosti ktorého ide. Preto nie je daný dôvod
podať Európskemu súdnemu dvoru prejudiciálnu otázku  tak, ako to navrhovateľ navrhol. Slovenská
republika do svojho právneho poriadku zaviedla právnu úpravu pre platenie súdneho poplatku za návrh
na vyhlásenie cudzieho rozhodnutia za vykonateľné, ktorá je zlúčiteľná s komunitárnym právom, a teda
aj s čl. 52 Nariadenia.

Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4Ecud/1/2013", "guid": "8f8ac094-7ba5-4a38-af59-e99442a8af89:052a6090-2b7c-4abf-8979-0c3465d5c51b", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}