Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Co/176/2013 z 9. 9. 2013
Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 9. septembra 2013, sp. zn. 12Co/176/2013, ECLI:SK:KSBB:2013:6213202625.1
Krajský súd Banská Bystrica | 12Co/176/2013 | ECLI:SK:KSBB:2013:6213202625.1 | 2013-09-09 | Uznesenie
Citované ustanovenia: § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/96693523-9f5d-42a2-ac64-697c91c02ebb
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2013:6213202625.1

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/176/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6213202625
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Trubanová, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6213202625.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa Lawyer Partners a. s., IČO: 35 944 471,
so sídlom v Bratislave, Prievozská č. 37, zastúpeného právnym zástupcom Advokátska kancelária
Chabadová, s.r.o., IČO: 36 866 733, so sídlom v Bratislave, Pri starej prachárni č. 13, v mene ktorého
pred súdom koná Mgr. Ľubica Pavelková Chabadová, advokátka a konateľka, proti odporcovi G. J.,
bytom V. XX, P. W., o zaplatenie 22,57 €, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Veľký
Krtíš č. k. 9Ro/178/2013-7 zo dňa 15. 05. 2013, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu   p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd zastavil konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku podľa § 10
ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch“) po zistení, že výzvu na
zaplatenie súdneho poplatku prevzal právny zástupca navrhovateľa dňa 11. 04. 2013 a súdny poplatok v
sume 16,50 € v určenej lehote desiatich dní od doručenia výzvy navrhovateľ nezaplatil napriek poučeniu
o následkoch nezaplatenia súdneho poplatku v podobe zastavenia konania.

Proti uvedenému uzneseniu podal navrhovateľ včas odvolanie zo dňa 30. 05. 2013           (č.l. 10-11
spisu), v ktorom navrhol, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu zrušil a vrátil mu vec na ďalšie
konanie podľa § 221 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku                    č. 99/1963 Zb. v znení
neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“). V odvolaní uviedol, že postupom okresného súdu mu bola
odňatá možnosť konať pred súdom. Návrhom na začatie konania zo dňa 31. 03. 2006 sa navrhovateľ
voči odporcovi domáhal zaplatenia istiny s príslušenstvom. Podanie v tejto veci urobil navrhovateľ
elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom. Okresný súd odmietol
takto urobené podanie prijať a DVD nosiče s podaniami vrátil navrhovateľovi späť. O prípustnosti tohto
konania rozhodoval Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý sťažnosť ako podanú oneskorene odmietol
rozhodnutím sp. zn. III. ÚS 142/2007. Následne sa preto navrhovateľ domáhal vyslovenia porušenia
svojho práva na Európskom súde pre ľudské práva v Štrasburgu. Tento súd dňa 16.06.2009 o sťažnosti
navrhovateľa č. 54252/2007 jednomyseľne rozsudkom rozhodol okrem iného o tom, že došlo k porušeniu
článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, teda okresný súd porušil právo
navrhovateľa                         na spravodlivé súdne konanie. Ďalej navrhovateľ poukázal na to,
že v obdobných, resp. skutkovo totožných konaniach na ústavnom súde, kde nebola sťažnosť podaná
oneskorene, ústavný súd vyslovil porušenie základného práva navrhovateľa na súdnu ochranu podľa
článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a to neprijatím podania navrhovateľa urobeného
elektronickou formou so zaručeným elektronickým podpisom zo strany okresného súdu a uviedol, že v
záujme účinnej ochrany práv navrhovateľa by sa mal obnoviť stav pred ich porušením; v dôsledku toho
prikázal okresnému súdu vo veci podaní navrhovateľa opätovne konať podľa príslušných ustanovení
O.s.p. s tým, že bude povinnosťou okresného súdu opätovne sa zaoberať podaním navrhovateľa ako



návrhom             na začatie konania, ktorý bol urobený zákonom ustanovenou formou a postupovať
vo vzťahu k nemu podľa príslušných ustanovení O.s.p., pričom právne účinky tohto podania zostanú
zachované s účinnosťou ku dňu jeho podania; na tomto zásadnom závere nemôže nič zmeniť prípadná
okolnosť, že z technických príčin nebude môcť okresný súd podanie navrhovateľa zaevidovať spätne
ku dňu jeho doručenia, i tak bude povinnosťou okresného súdu vychádzať z toho, že podanie bolo
doručené s účinkami pôvodného doručenia (v tomto smere navrhovateľ poukázal na nález Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 148/2008). Navrhovateľ ďalej v odvolaní uviedol, že okresnému
súdu opätovne doručil podania, o ktorých Európsky súd pre ľudské práva rozsudkom rozhodol tak, že
okresný súd porušil právo navrhovateľa na spravodlivé súdne konanie. V súlade s rozhodovacou praxou
ústavného súdu v totožných veciach mal a má navrhovateľ za to, že účinky podania zostali zachované s
účinnosťou ku dňu jeho podania, t.j. s účinnosťou ku dňu 31. 03. 2006. Je preto potrebné vychádzať zo
záveru, že návrh na začatie konania v tejto konkrétnej veci, voči ktorej smeruje toto odvolanie a v ktorej
okresný súd zastavil konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku, na ktorého zaplatenie vyzval až v roku
2013, bol podaný dňa 31. 03. 2006. O tejto skutočnosti je okresný súd dostatočne informovaný, nakoľko
predmetný rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva sa týkal porušenia práv, ktorých sa mal dopustiť
tento súd. Navrhovateľ preto považuje za neprípustné, aby sa od neho požadovalo preukazovanie
tejto skutočnosti, t.j. existencie rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva, keď tento rozsudok je
okresnému súdu známy. V zmysle § 8 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch poplatok za podanie
návrhu je splatný vznikom poplatkovej povinnosti, ktorá podľa § 5 ods. 1 písm. a/ zákona č. 71/1992
Zb. o súdnych poplatkoch vzniká podaním návrhu; podľa § 13 zákona               č. 71/1992 Zb.
o súdnych poplatkoch poplatok alebo doplatok poplatku nemožno vyrubiť               po uplynutí
troch rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom sa stal splatným. Vzhľadom k uvedeným skutkovým
okolnostiam, citovaným zákonným ustanoveniam a ustálenej judikatúre (rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/70/1993 zo dňa      30. 06. 1993) má za to, že okresný súd odňal
navrhovateľovi možnosť konať pred súdom, nakoľko v čase, kedy ho vyzýval na zaplatenie súdneho
poplatku, ho nebolo podľa § 13 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch možné vyrubiť. Nebol
zákonný dôvod na takýto postup a následne nebol zákonný dôvod ani na zastavenie konania. Súdny
poplatok sa stal splatný, dňa 31. 03. 2006, preto okresnému súdu uplynula lehota na jeho vyrubenie dňa
31. 12. 2009 (t. j. tri roky od konca kalendárneho roka, v ktorom sa stal splatným). Z uvedených dôvodov
navrhol, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Napadnuté uznesenie okresného súdu vydala vyššia súdna úradníčka, pričom sudca v zmysle § 374
ods. 4 druhá veta O.s.p. odvolaniu navrhovateľa nemienil v celom rozsahu vyhovieť a vec predložil na
rozhodnutie odvolaciemu súdu (č.l. 12 spisu).

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. l O.s.p.) vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 212
ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.                 a uznesenie okresného
súdu podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil z nasledovných dôvodov:

Z predloženého spisu okresného súdu vyplýva, že návrhom na začatie konania zo dňa 23. 03. 2006 (č.l.
1-2 spisu) sa navrhovateľ voči odporcovi domáhal zaplatenia sumy 22,57 € (680,- Sk) a náhrady trov
konania z titulu nezaplatených koncesionárskych poplatkov; podľa podacej pečiatky okresného súdu bol
návrh doručený na súd dňa 11. 03. 2013. Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Bratislava
I, oddiel: Sa, vložka číslo: 3632/B (ktorého obsah je odvolaciemu súdu známy z jeho činnosti, napr. z
konania vedeného pod sp. zn. 17Co/280/2013) vyplýva, že v návrhu označený navrhovateľ „BSP Lawyer
Partners a. s.,             so sídlom v Bratislave, Benediktiho č. 5“ zmenil s účinnosťou od 12.05.2007
obchodné meno na Lawyer Partners a.s. a s účinnosťou od 12. 06. 2009 sídlo na Bratislava, Prievozská
č. 37. Písomnou výzvou zo dňa 03. 04. 2013 (č.l. 5 spisu) vyzval okresný súd navrhovateľa, aby v lehote
do 10 dní od doručenia výzvy zaplatil súdny poplatok za podanie návrhu v sume 16,50 € podľa položky č.
1 písm. a/ sadzobníka súdnych poplatkov s poučením, že ak nebude poplatok v určenej lehote zaplatený,
okresný súd konanie zastaví podľa § 10 ods. 1 zákona           č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch;
písomnú výzvu doručil okresný súd právnemu zástupcovi navrhovateľa dňa 11. 04. 2013 (č.l. 4 spisu).
Na výzvu okresného súdu na zaplatenie súdneho poplatku reagoval navrhovateľ písomným podaním zo
dňa 12. 04. 2013 (č.l. 6 spisu), v ktorom uviedol, že nie sú splnené podmienky na vyrubenie súdneho
poplatku v dôsledku uplynutia lehoty podľa § 13 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch.
Následne napadnutým uznesením okresný súd konanie zastavil pre nezaplatenie súdneho poplatku za
podanie návrhu na súd.



Podľa § 82 ods. 1 O.s.p., konanie je začaté dňom, keď došiel súdu návrh na jeho začatie alebo keď bolo
vydané uznesenie, podľa ktorého sa konanie začína bez návrhu.

Podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, poplatková povinnosť
vzniká podaním návrhu, odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je
poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ.

Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, poplatníkom je navrhovateľ
poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu.

Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, poplatok za podanie návrhu alebo žiadosti,
poplatok za uplatnenie námietky zaujatosti v konkurznom konaní alebo reštrukturalizačnom konaní podľa
osobitného predpisu a poplatok za konanie o dedičstve je splatný vznikom poplatkovej povinnosti.

Podľa § 10 ods. 1 prvá a druhá veta zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, ak nebol
zaplatený poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania alebo dovolania, prvostupňový súd vyzve
poplatníka, aby poplatok zaplatil v lehote, ktorú určí spravidla v lehote desiatich dní od doručenia výzvy;
ak aj napriek výzve poplatok nebol zaplatený                 v lehote, súd konanie zastaví. O následkoch
nezaplatenia poplatku musí byť poplatník                    vo výzve poučený.

Vzhľadom na odvolaciu námietku navrhovateľa, že okresný súd mu zastavením konania odňal možnosť
konať pred súdom, pretože mu nezákonne vyrubil súdny poplatok               za podanie návrhu na
súd napriek tomu, že lehota na vyrubenie súdneho poplatku už uplynula, bolo potrebné sa v odvolacom
konaní prednostne zaoberať okamihom začatia konania v prejednávanej veci a teda vznikom poplatkovej
povinnosti navrhovateľa za podanie návrhu. Sporové občianske súdne konanie začína doručením
návrhu na začatie konania na súd           (§ 82 ods. 1 O.s.p.). Navrhovateľ tvrdil, že návrh na začatie
konania doručený okresnému súdu dňa 11. 03. 2013 je návrhom na začatie konania, ktorý pôvodne
doručil okresnému súdu v roku 2006 ako elektronické podanie na DVD nosiči podpísané zaručeným
elektronickým podpisom a ktorý okresný súd nezákonne odmietol prijať, čím podľa vyššie citovaných
rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky a Európskeho súdu pre ľudské práva došlo k porušeniu
základného práva navrhovateľa na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
a práva na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd. Toto svoje tvrdenie ohľadne totožnosti návrhov na začatie konania však navrhovateľ
žiadnym spôsobom nepreukázal.

Z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II.ÚS/148/2008-81 zo dňa               24. 06. 2008
vyplýva, že okresný súd porušil základné právo navrhovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd neprijatím jeho podania zo dňa 24. 07. 2006 urobeného elektronickou
formou a podpísaného zaručeným elektronickým podpisom (ako vyplýva z odôvodnenia nálezu zo
skutkového hľadiska okresný súd neprijal podanie navrhovateľa tým, že doručený DVD nosič s návrhmi
vrátil navrhovateľovi späť); ústavný súd okresnému súdu prikázal konať vo veci uvedeného podania
podľa príslušných ustanovení O.s.p., pričom v odôvodnení nálezu zdôraznil, že právne účinky tohto
podania zostanú zachované s účinnosťou ku dňu jeho podania a na tomto zásadnom závere nemôže
nič zmeniť prípadná okolnosť, že z technických príčin okresný súd nebude môcť podanie navrhovateľa
zaevidovať spätne ku dňu jeho doručenia; i tak bude povinnosťou okresného súdu vychádzať z toho, že
podanie bolo doručené s účinkami pôvodného doručenia.

Podľa názoru krajského súdu na splnenie príkazu ústavného súdu okresnému súdu, aby tento o podaní
navrhovateľa konal podľa príslušných ustanovení O.s.p. a pripísal mu účinky ako keby bolo podané
v roku 2006, je navrhovateľ povinný preukázať, že návrhy               na začatie konania doručené
okresnému súdu v roku 2013 sú totožné s návrhmi doručenými okresnému súdu v roku 2006 (napríklad



predložením originálneho nosiča DVD                             s pôvodnými elektronickými podaniami
podpísanými zaručeným elektronickým podpisom alebo iným spôsobom s porovnateľnou výpovednou
hodnotou). Túto svoju povinnosť si navrhovateľ nesplnil.

Podľa zistenia krajského súdu (zo spisu správy súdu sp. zn. Spr. 79/2013) okresný súd listom sp. zn.
Spr. 492/2008 zo dňa 05. 02. 2013 po tom ako mu navrhovateľ v roku 2013 (konkrétne dňa 09. 01. 2013)
doručil okrem iných aj predmetný návrh na začatie konania v prejednávanej veci na externom hard disku,
vyzval navrhovateľa na predloženie originálneho DVD nosiča s pôvodnými elektronickými podaniami
podpísanými zaručeným elektronickým podpisom pôvodne podaného na okresný v roku 2006.

Z rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25. 09. 2012 vo veci sťažnosti č. 50645/2008
navrhovateľa a 23 ďalších sťažností proti Slovenskej republike vyplýva, že európsky súd jednomyseľne
spojil všetkých 24 sťažností navrhovateľa                       na spoločné konanie a všetky sťažnosti
odmietol ako neprijateľné; navrhovateľ                      sa sťažnosťami domáhal vyslovenia porušenia jeho
práva na prístup k súdu podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
s tým, že v konaniach pred ústavným súdom nedosiahol primeranú nápravu. Jedným z argumentov
navrhovateľa bolo aj tvrdenie, že po rozhodnutí ústavného súdu o porušení jeho práva na súdnu ochranu,
nemohol predložiť originálne DVD nosiče s pôvodnými návrhmi z roku 2006 jednotlivým všeobecným
súdom, pretože boli priložené k jeho ústavným sťažnostiam a následne boli zaslané európskemu súdu v
súvislosti s preskúmavanými sťažnosťami a súčasne podľa znaleckého posudku bolo prakticky a právne
nemožné vyhotoviť identické kópie originálnych DVD nosičov s ich originálnou časovou stopou (bod 32
odôvodnenia rozhodnutia); na tento argument európsky súd uviedol, že vo formulári sťažnosti, ako aj
v iných dokumentoch súdu je výslovne uvedené, že sa súdu nemajú predkladať originály dokumentov
na účely individuálnej sťažnosti; navrhovateľ napriek tejto inštrukcii k svojmu podaniu priložil originálne
DVD nosiče; navrhovateľ o ich vrátenie nepožiadal; jeho argument o nemožnosti predložiť tieto DVD
nosiče všeobecným súdom je preto neudržateľný (bod 38 odôvodnenia rozhodnutia).

Podanie návrhu na začatie konania na súd má významné procesnoprávne a hmotnoprávne účinky.
Navrhovateľ žiadnym spôsobom hodnoverne nepreukázal svoje tvrdenie o totožnosti predmetného
návrhu na začatie konania doručeného okresnému súdu dňa 11. 03. 2013 s pôvodným návrhom
na začatie konania doručeným okresnému súdu v roku 2006 (hoci aj podľa citovaného rozhodnutia
Európskeho súdu pre ľudské práva mu v tom nebránila neprekonateľná prekážka). Preto podľa názoru
odvolacieho súdu nemožno postup okresného súdu, ktorý v dôsledku nepreukázania podmienok a
dôvodnosti výnimočného postupu vo vzťahu k zachovaniu účinkov pôvodného elektronického podania
(podľa záverov citovaného nálezu ústavného súdu), doručené návrhy zo strany navrhovateľa zapísal
ako nové návrhy na začatie konania, považovať za svojvoľný a nezákonný.

Okresný súd správne vyzval navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za podanie návrhu na
začatie konania na súd, súdny poplatok stanovil v správnej výške a poučil navrhovateľa aj o možnosti
zastavenia konania ako následku nezaplatenia súdneho poplatku. Lehota na vyrubenie súdneho
poplatku navrhovateľovi za návrh podaný na súd v roku 2013 doposiaľ neuplynula. V dôsledku
nezaplatenia súdneho poplatku navrhovateľom v stanovenej lehote okresný súd dôvodne konanie o
návrhu navrhovateľa zastavil.

Odvolanie navrhovateľa preto nebolo dôvodné a krajský súd napadnuté uznesenie okresného súdu ako
vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd analogicky podľa § 224 ods. 4 O.s.p. nerozhodoval, pretože
o trovách konania nerozhodol ani okresný súd. Navyše navrhovateľ návrh na rozhodnutie o trovách
odvolacieho konania nepodal (§ 224 ods. 1 O.s.p. v spojení                        s § 151 ods. 1 prvá veta O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.



Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.