{"guid": "02ea4090-d23f-49c3-af7e-b1c91ade0b1c:85bd2b83-2ea7-4add-b723-4cba49d2022e", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2015:3015200244.1", "spisova_znacka": "14Sp/9/2015", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 14Sp/9/2015 z 1. 6. 2015", "citacia": "rozhodnutie Krajského súdu Trenčín z 1. júna 2015, sp. zn. 14Sp/9/2015, ECLI:SK:KSTN:2015:3015200244.1", "identifikacne_cislo": "3015200244", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Roman Reištetter", "sudca_id": 212, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-roman-reistetter-212", "datum_vydania": "2015-06-01", "forma": "Rozhodnutie", "povaha": ["Zastavujúce odvolacie konanie"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Kataster nehnuteľností"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/162/#paragraf-31.odsek-3", "nazov": "§ 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/162/#paragraf-31.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-1995/paragraf-31"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1995/162#paragraf-31"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/85bd2b83-2ea7-4add-b723-4cba49d2022e", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2015:3015200244.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2015:3015200244.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2015:3015200244.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 14Sp/9/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3015200244
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Eva Vékonyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3015200244.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne v konaní pred samosudcom JUDr. Evou Vékonyovou v právnej veci navrhovateľa:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti odporcovi:
Okresný úrad Bánovce nad Bebravou, katastrálny odbor, so sídlom Trenčianska cesta 1237/46,957 01
Bánovce nad Bebravou, za účasti B. E., bytom Q. XXX, XXX XX N. M., o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia odporcu číslo V 1922/14-2 zo dňa 16. januára 2015, t a k t o

r o z h o d o l :

Rozhodnutie odporcu  číslo V 1922/14-2  zo dňa  16. januára 2015  s a                          p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi sa náhrada trov konania   n e p r i z n á v a .

Navrhovateľ    j e    p o v i n n ý   zaplatiť štátu prostredníctvom tunajšieho súdu súdny poplatok za
odvolanie proti rozhodnutiu odporcu vo výške 35,- Eur, do troch dní                  od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím uvedeným vo výroku tohto rozsudku odporca zamietol podľa § 31 ods. 3 zákona č.
162/1995 Z. z. návrh navrhovateľa na vklad Zmluvy o zriadení záložného práva             č. 606/2014-
PTR zo dňa  7. novembra 2014, uzatvorenej medzi navrhovateľom ako záložným veriteľom a B. E.
ako záložcom (v zastúpení na základe Dohôd o splnomocnení   splnomocnencom ProHelp - združenie
občianskoprávnej pomoci  so sídlom  Povraznícka 18, 811 05  Bratislava, IČO: 42 180 139), predmetom
ktorej bola  nehnuteľnosť vo vlastníctve záložcu, zapísaná na liste vlastníctva č. XXX  katastrálne územie
Q. ako byt č. X nachádzajúci sa na prízemí bytového domu súp. č. XXX, postavenom na pozemku parc.
č. XXX/XX, spolu s podielom na spoločných častiach a zariadeniach domu v podiele 1/1.

Odporca vyhodnotil dohodu o splnomocnení (ktorou B. E.) splnomocnila ProHelp - združenie
občianskoprávnej pomoci, aby v jej mene uzatvorilo predmetnú zmluvu o zriadení záložného práva)
ako absolútne neplatný právny úkon. Uviedol, že túto dohodu o splnomocnení je potrebné posudzovať
v celom kontexte uzatvárania, a to jednak úverovej zmluvy ako aj dohody o splnomocnení a záložnej
zmluvy, t. j. v celom kontexte tzv. úverového balíka. Z tohto dôvodu je potrebné nahliadať na
predmetnú dohodu    o splnomocnení ako na spotrebiteľskú zmluvu, keď bez uzavretia zmluvy o
úvere (spotrebiteľskej zmluvy) by nedošlo ani k uzavretiu dohody o splnomocnení. Následne odporca
skúmal, či dohoda o splnomocnení neobsahuje znaky neprijateľných podmienok a následne uzavrel, že
dohoda o splnomocnení bola vpísaná do formulárovej predtlačenej dohody a jej obsah dlžník nemohol
ovplyvniť. Odporca mal za to, že keďže splnomocnenec bol už v takejto dohode vopred určený, možno
konštatovať, že bola obmedzená možnosť voľby splnomocniteľa zvoliť si splnomocnenca, ktorý by
skutočne zastupoval jeho záujmy. Takúto dohodu nie je možné považovať za individuálne dojednanú,
nakoľko bola vopred navrhnutá a pripravená. B. E. nemala možnosť ovplyvniť možnosť výberu iného
zástupcu, čo v konečnom prípade spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. K výberu splnomocnenca teda nedošlo z vôle záložcu, ale záložného



veriteľa. Z tohto dôvodu odporca považoval túto dohodu o splnomocnení za neprijateľnú podmienku, a
teda neplatnú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Takáto neplatnosť dohody o splnomocnení
potom následne spôsobuje aj neplatnosť samotnej záložnej zmluvy, nakoľko ProHelp - združenie
občianskoprávnej pomoci konalo v mene záložcu na základe neplatného splnomocnenia. Taktiež
poukázal aj na znenie ust. § 5a zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a            na rozpor uzavretej
dohody s týmto zákonným ustanovením.
Včas podaním odvolaním navrhovateľ žiadal zrušiť napadnuté rozhodnutie vec vrátiť na ďalšie konanie.
Uviedol, že dňa 7. novembra 2014 uzavrel Zmluvu o zriadení záložného práva č. 606/2014-PTR s  B.
E., ktorú zastupovalo ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci na základe plnomocenstva podľa
Dohody o splnomocnení                 Predmetom Záložnej zmluvy bolo zriadenie záložného práva
k nehnuteľnostiam špecifikovaným v zmluvách v prospech navrhovateľa ako záložného veriteľa na
zabezpečenie pohľadávok navrhovateľa voči B. E. ako dlžníkovi a záložcovi v jednej osobe, ktoré vznikli
z úverovej zmluvy, najmä pohľadávok na vrátenie úveru a zaplatenie príslušenstva úveru. S poukazom
na ustanovenia § 22 ods. 1 a 2, § 23, § 31 ods. 1 a 2, § 32 ods. 1 a 2, § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, § 46 Správneho poriadku, § 31 ods. 1 katastrálneho zákona navrhovateľ  tvrdil, že dohoda
o splnomocnení bola uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka
o zastúpení a spĺňa náležitosti právneho úkonu (slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť).
B. E.   ako záložca sa v zmysle riadne uzavretých dohôd o splnomocnení sama rozhodla zabezpečiť
svoj záväzok zo  zmluvy o úvere, a preto udelila ProHelp - združeniu občianskoprávnej pomoci
plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy k označeným nehnuteľnostiam, ako aj na všetky právne
úkony súvisiace s uzatvorením predmetnej záložnej zmluvy. Mal za to, že je zrejmé, že predložené
plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom, uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý
je úplne nezávislým  od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. Správny orgán nepreukázal, že do tohto
právneho úkonu zasahovala alebo ovplyvňovala jeho obsah.
Navrhovateľ zdôraznil, že rozpor v záujmoch musí reálne existovať a nestačí len potenciálna možnosť
takéhoto rozporu.  Taktiež poukázal na to, že pre správny orgán platí zásada spoľahlivo zisteného
skutkového stavu veci (§ 3 ods. 5 Správneho poriadku), pričom podľa § 46 Správneho poriadku
rozhodnutie správneho orgánu musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu. Úplnosť
podkladov pritom znamená, že boli vykonané všetky šetrenia  a dôkazy, ktoré majú pre danú vec
rozhodujúci význam a presnosť zistenia znamená, že skutkové zistenia vyvodené z vykonaného
prešetrenia zodpovedajú skutočnému stavu. Napadnuté rozhodnutie vychádza podľa jeho názoru iba
z predpokladov.

Taktiež namietal, že dôvodom pre zamietnutie návrhu na vklad záložného práva mal byť aj právny názor
odporcu o nepomere medzi výškou zabezpečovanej pohľadávky a hodnotou nehnuteľnosti, ktorá je
predmetom zmluvy o zriadení záložného práva. Tento nepomer je podľa názoru odporcu v rozpore s
dobrými mravmi. Takéto odôvodnenie je podľa neho nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, keď
nevedno, v čom správny orgán vidí tento rozpor. V tejto súvislosti poukázal aj na to, že pri nebankovom
subjekte sú, vzhľadom            na vyššie podnikateľské riziko, požadované vyššie úroky,  ako sú obvyklé
bankové úroky.

Krajský súd v Trenčíne preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu podľa § 250l ods.
1, 2 O. s. p. v spojení s § 244 ods. 1 O. s. p. v nadväznosti na § 31 ods. 7 zákona č. 162/1995 Z. z., v
rozsahu a z dôvodov uvedených v návrhu (§ 249 ods. 2 O. s. p.), pričom rozsahom a dôvodmi návrhu
je súd v správnom súdnictve viazaný (§ 250j ods. 3        O. s. p. argumentum a contrario) a ustálil, že
návrhu (odvolaniu) navrhovateľa nemožno priznať úspech.

Predmetom konania v danej veci je preskúmanie rozhodnutia odporcu číslo V 1922/14-2  zo dňa 16.
januára 2015, ktorým zamietol podľa § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z. návrh navrhovateľky na
vklad Zmluvy o zriadení záložného práva č. 606/2014-PTR      zo dňa 7. novembra 2014, uzatvorenej
medzi navrhovateľom ako záložným veriteľom a B. E. ako záložcom (v zastúpení na základe Dohody o
splnomocnení splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci so sídlom Provaznícka
18,  811 05  Bratislava, IČO: 42 180 139), predmetom ktorej bola  označená nehnuteľnosť,  resp.
spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti vo vlastníctve záložcu, zapísaná na liste vlastníctva č. XXX
katastrálne územie Q., pričom je zrejmé, že sporným problémom je, či vo vzťahu      k Dohode o
splnomocnení nejde o neprijateľnú zmluvnú podmienku obsiahnutú                    vo formulárovej zmluve,
ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, t. j. či túto
dohodu o splnomocnení možno považovať za platný právny úkon, či bola zo strany B. E.  uzatvorená



slobodne (či  mala reálnu možnosť výberu splnomocnenca, a aj slobodnú vôľu niekoho splnomocniť) a
či záujmy splnomocnenca (ProHelp) nie sú v rozpore so záujmami B. E.  ako splnomocniteľa.

Z administratívneho spisu predloženého odporcom vyplýva tento skutkový a právny stav:

Navrhovateľ a  B. E. uzavreli  dňa 31. októbra 2013 Zmluvu o úvere. Účastník B. E. pri uzavretí
tejto zmluvy podpísala i Dohodu o splnomocnení                pre splnomocnenca ProHelp
- združenie občianskoprávnej pomoci. V uvedenej dohode  mala B. E.  splnomocniť ProHelp -
združenie občianskoprávnej pomoci, aby           na účely zabezpečenia pohľadávky navrhovateľa
ako veriteľa zo zmluvy o úvere uzatvorilo v jej mene záložnú zmluvu podľa § 552 OZ, predmetom
ktorej mala byť nehnuteľnosti, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v jej vlastníctve, alebo
spoluvlastníctve. Združenie ProHelp malo poučiť B. E. ako dlžníka (splnomocniteľa) o právach a
povinnostiach vyplývajúcich  zo zmluvy o úvere, vrátane skutočnosti, že záložné právo vzniká vkladom
do katastra nehnuteľností. Zmluvu o zriadení záložného práva č. 606/2014- PTR zo dňa 7. novembra
2014 uzavreli navrhovateľ ako záložný veriteľ a  B. E. ako záložca v zastúpení ProHelp - združenie
občianskoprávnej pomoci. Predmetom záložného práva je nehnuteľnosť,  resp. spoluvlastnícky podiel na
nehnuteľnosti vo vlastníctve záložcu.  Uvedenou zmluvou má byť podľa čl. II zabezpečená pohľadávka
zo zmluvy o úvere č. 301900846 zo dňa 31. októbra 2013, a to najmä istiny v sume 600, Eur, spolu
s jej príslušenstvom, úrokov z omeškania, poplatkov a ostatných pohľadávok a zmluvných pokút
vyplývajúcich zo zmluvy o úvere.

Navrhovateľ podal u odporcu návrh na vklad záložného práva, ktorý odporca napadnutým rozhodnutím
zamietol s tým, že vyhodnotil dohodu o splnomocnení ako absolútne neplatný právny úkon.

Krajský súd v Trenčíne sa podrobne oboznámil so skutkovým a právnym stavom súdenej veci a
konštatuje, že odporca v rámci svojho rozhodovacieho procesného postupu postupoval v súlade so
zákonom, jeho záver o absolútnej neplatnosti dohody o splnomocnení je dôvodný, so spornými otázkami
sa odporca vo svojom rozhodnutí dostatočne vysporiadal, pričom nemožno konštatovať, že by prekročil
rámec svojich kompetencií podľa § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z.

Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika je právnym štátom. Neoddeliteľným
atribútom právneho štátu je právna istota a spravodlivosť                    (pozri nálezy Ústavného súdu
Slovenskej republiky napr. I. ÚS 17/99, I. ÚS 54/02).

Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, štátne orgány môžu konať iba                     na základe
ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktoré ustanoví zákon.

Z vyššie citovaných ustanovení Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že v právnom štáte sa orgánu
verejnej moci neponecháva na úvahu, či uplatní kompetenciu, ktorú                      mu priznáva ústava alebo
zákon. Preto je povinnosťou každého orgánu verejnej moci konať, uplatniť svoju kompetenciu vždy, v
celom rozsahu a včas.

Zákon č. 162/1995 Z. z. v ustanovení § 4 ods. 1 zakotvuje, že práva k nehnuteľnostiam sa do katastra
zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra, záznamom práv                           k nehnuteľnostiam
do katastra a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z., kataster nehnuteľností je geometrické určenie, súpis a popis
nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam, a to o vlastníckom práve,
záložnom práve, vecnom bremene, o predkupnom práve, ak má mať účinky vecného práva, ako aj
o právach vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy majetku obcí, zo správy majetku vyšších
územných celkov, o nájomných právach k pozemkom, ak nájomné práva trvajú alebo majú trvať najmenej
päť rokov.

Kataster slúži aj ako informačný systém, najmä na ochranu práv k nehnuteľnostiam,  na daňové účely
a poplatkové účely, na oceňovanie nehnuteľností, najmä pozemkov,                     na ochranu
poľnohospodárskeho pôdneho fondu a lesného pôdneho fondu, na tvorbu                        a ochranu
životného prostredia, na ochranu nerastného bohatstva, na ochranu národných kultúrnych pamiatok a



ostatných kultúrnych pamiatok, ako aj chránených území a prírodných výtvorov a na budovanie ďalších
informačných systémov o nehnuteľnostiach (§ 2 zákona                 č. 162/1995 Z. z.).

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z., vklad je úkon okresného úradu; vkladom vzniká, mení sa
alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam.

Podľa § 28 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z., práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa
zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 28 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z., práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú,
menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 28 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z., právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného
rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení.

Podľa § 29 zákona č. 162/1995 Z. z., vklad podľa § 28 možno vykonať iba na základe právoplatného
rozhodnutia okresného úradu.

Podľa § 30 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z., účastníkom konania o povolení vkladu je účastník právneho
úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti.

Podľa § 30 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z., konanie o povolení vkladu sa začína                 na návrh
účastníka konania.

Podľa § 30 ods. 4 zákona č. 162/1995 Z. z., návrh na vklad sa podáva písomne                     a obsahuje
a) meno, priezvisko a miesto trvalého pobytu, ak ide o účastníka konania fyzickú osobu; obchodné meno,
názov a sídlo, ak ide o účastníka konania právnickú osobu,
b) označenie okresného úradu, ktorému je návrh adresovaný,
c) označenie právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa, alebo zaniknúť právo k
nehnuteľnosti; ak sú predmetom návrhu na vklad právne vzťahy z viacerých právnych úkonov, označia
sa všetky právne úkony.

Podľa § 30 ods. 5 zákona č. 162/1995 Z. z., prílohou k návrhu na vklad je zmluva,                 na ktorej základe
má byť zapísané právo k nehnuteľnosti do katastra, v dvoch vyhotoveniach. Ďalšími prílohami sú:
a) verejná listina alebo iná listina, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, ak toto právo                  k
nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva,
b) identifikácia parciel, ak vlastnícke právo k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva,
c) geometrický plán, ak sa pozemok rozdeľuje alebo zlučuje alebo pri zriadení vecného bremena k
pozemku,
d) dohoda o splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom; podpis splnomocniteľa
musí byť osvedčený, ak sa osvedčenie podpisu vyžaduje podľa § 42 ods. 3,
e) oznámenie podľa odseku 3 v papierovej podobe.

Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z., okresný úrad preskúma zmluvu                 z hľadiska, či
obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený
nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité                        a zrozumiteľné, či zmluvná
voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či
zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj
na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z., ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad
povolí; inak návrh zamietne.

Podľa § 31 ods. 5 zákona č. 162/1995 Z. z., rozhodnutie o povolení vkladu nadobúda právoplatnosť dňom
vydania rozhodnutia. Proti rozhodnutiu, ktorým sa vklad povoľuje, nemožno podať odvolanie, návrh na
obnovu konania a ani ho nemožno preskúmať mimo odvolacieho konania.



Podľa § 31 ods. 6 zákona č. 162/1995 Z. z., rovnopis rozhodnutia o povolení vkladu okresný úrad zašle
účastníkom konania do 15 dní odo dňa rozhodnutia.

Podľa § 31 ods. 7 okresný úrad doručí rozhodnutie o zamietnutí vkladu všetkým účastníkom konania.
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie. Odvolanie sa podáva na okresnom úrade, ktorý
rozhodnutie vydal, v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia.                    Ak okresný úrad podanému
odvolaniu nevyhovie v celom rozsahu, o odvolaní rozhodne súd.

Zákon č. 162/1995 Z. z. zakotvuje tri druhy zápisov vecných a iných práv                              k nehnuteľnostiam
do katastra (vklad, záznam a poznámku), pričom každý z týchto právnych inštitútov má iné právne účinky.
V súlade s platnou právnou úpravou v Slovenskej republike sa k nadobudnutiu vlastníckych a iných
vecných práv k nehnuteľnostiam vyžadujú dva úkony. Prvým úkonom je uzavretie právneho úkonu medzi
účastníkmi konania, ktorý predstavuje  tzv. titul nadobudnutia práva podľa hmotného práva. Ďalším
úkonom je rozhodnutie okresného úradu ako správneho orgánu podľa zákona č. 162/1995 Z. z., ktorým
sa povoľuje vklad vlastníckeho alebo iného vecného práva do katastra.

Inštitút vkladu je založený na základe konštitutívnosti, čo znamená, že zmluvné vecné práva k
nehnuteľnostiam vznikajú, menia sa a zanikajú vkladom do katastra.

Okresný úrad je ako orgán štátnej správy súčasťou výkonnej moci štátu a je v jeho kompetencii
rozhodovať, či sú splnené podmienky na povolenie zápisu práv                                  k nehnuteľnostiam
do katastra na základe vkladu práv k nehnuteľnostiam. Na konanie                     o povolenie vkladu je
miestne príslušný okresný úrad, v ktorého obvode sa nachádza nehnuteľnosť.

Vkladové konanie ako návrhové správne konanie sa začína na základe návrhu účastníka konania,
pričom zákon č. 162/1995 Z. z. zakotvuje jednak obligatórne náležitosti návrhu, na základe ktorého sa
vkladové konanie začína, ako aj príkladmo prílohy návrhu, ktoré má účastník vkladového konania spolu
s návrhom na povolenie vkladu predložiť.
V priebehu vkladového konania okresný úrad ako správny orgán posudzuje podstatné náležitosti
príslušného zmluvného typu a to z hľadiska kritérií, ktoré sú príkladmo uvedené               v ustanovení
§ 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z.

To znamená, že vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup,                     pri ktorom okresný
úrad ako správny orgán na základe predložených písomných podkladov podľa § 31 ods. 1 zákona č.
162/1995 Z. z. posudzuje skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Výsledkom tohto
rozhodovacieho procesného postupu je rozhodnutie                 o povolení vkladu alebo rozhodnutie
o zamietnutí návrhu na vklad.

Odporca sa vyššie citovanými ustanoveniami zákona dôsledne riadil, rámec svojich kompetencií v
zmysle § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona odporca žiadnym spôsobom neprekročil, preto Krajský súd v
Trenčíne nemôže inak ako konštatovať, že odporca v zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona ako
orgán verejnej moci uplatnil svoju kompetenciu                 v súlade so zákonom (conditicio sine qua non).

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len \"neprijateľná podmienka\"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené                     v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

V súdenej veci je zrejmé, že dohoda o splnomocnení je závislá od existencie (uzatvorenia) zmluvy o
úvere. Skutočnosť, že dohoda o splnomocnení je uzatvorená                       na samostatnej listine na
túto závislosť nemá žiaden vplyv. Rozhodujúcou skutočnosťou                   je fakt, že ak by nedošlo
k uzatvoreniu úverovej zmluvy (ktorá má jednoznačne charakter zmluvy spotrebiteľskej), nedošlo by
ani k uzatvoreniu dohody o splnomocnení. Samotná dohoda o splnomocnení tak predstavuje zmluvnú
podmienku, ktorú dlžník (B. E. ) musel splniť, ak chcel od navrhovateľa získať úver. Uvedená podmienka



(podpísanie dohody o splnomocnení) je súčasťou zmluvy o úvere, i keď je obsiahnutá            na
samostatnej listine. Na základe uvedeného je súd jednoznačne toho právneho názoru, že i na dohodu
o splnomocnení je potrebné aplikovať vyššie cit. ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka. Samotná
dohoda o splnomocnení má formu predtlačeného formulára (ide o typickú formulárovú zmluvu), ktorého
obsah B. E. nemohla žiadnym spôsobom ovplyvniť a pozmeniť, túto mohla buď v celosti bez zmeny prijať
a podpísať alebo odmietnuť s tým, že by jej nebol poskytnutý úver. B. E. nemala teda žiadnu možnosť
ovplyvniť osobu splnomocnenca. V rovine ochrany spotrebiteľa sa tak jednoznačne jedná o neprijateľnú
zmluvnú podmienku obsiahnutú v typickej formulárovej zmluve, ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, a ktorá je v zmysle  § 53 ods. 5 v nadväznosti na
§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka absolútne neplatnou.

Súd v tejto súvislosti musel poukázať a zdôrazniť zákonné ustanovenia vzťahujúce                sa na
vzťahy medzi zástupcom a zastúpeným.

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 23 Občianskeho zákonníka, zastúpenie vzniká na základe zákona, alebo rozhodnutia štátneho
orgánu (zákonné zastúpenie), alebo na základe dohody                                     o plnomocenstve.

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom
sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne                   a vážne,
určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Právny vzťah zastúpenia, pokiaľ ide o dôvody jeho vzniku, vzniká buď priamo                    zo zákona,
na základe rozhodnutia súdu alebo iného orgánu, alebo na základe zmluvy. Podľa toho rozlišujeme
1. zákonné zastúpenie, ktoré vzniklo priamo zo zákona alebo na základe rozhodnutia súdu či iného
štátneho orgánu a 2. zmluvné zastúpenie (splnomocnenie). Pre oba druhy zastúpenia (zákonné aj
zmluvné) platí, že zástupcom nemôže byť ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, a
ani ten, záujmy, ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. V prípade zmluvného zastúpenia ďalej
platí, že dohoda o plnomocenstve ako  každý iný právny úkon, musí byť vykonaná slobodne, vážne,
zrozumiteľne, určite                         a v predpísanej forme, inak je neplatná.

V súdenom prípade ide o posúdenie zmluvného zastúpenia, t. j. zastúpenia založeného na základe
dohody o splnomocnení, a to konkrétne, či uvedená dohoda o splnomocnení bola zo strany
splnomocniteľa uzatvorená slobodne, a či záujmy ProHelp ako splnomocnenca neboli v rozpore so
záujmami B. E..

Zo samotnej dohody o splnomocnení, ktorá sa nachádza v administratívnom spise je zrejmé (ako už bolo
vyššie uvedené), že ide o predtlačený formulár (typickú formulárovú zmluvu), ktorého obsah  nemohla
B. E. žiadnym spôsobom ovplyvniť                      a pozmeniť, tento mohla buď v celosti bez zmeny prijať
a podpísať, alebo odmietnuť s tým, žeby jej nebol poskytnutý úver. B. E.  nemala ani žiadnu možnosť
ovplyvniť osobu splnomocnenca. Z rozhodovacej činnosti je súdu známe, že dlžníkov v obdobných
sporoch zastupuje v katastrálnom konaní vždy ten istý subjekt - ProHelp, čo nasvedčuje tomu, že dlžníci
pri uzavieraní zmluvy o úvere nemajú žiadnu možnosť ovplyvniť to, či budú v katastrálnom konaní
(v konaní o vklad zmluvy o zriadení záložného práva) zastúpení a akým subjektom. Vychádzajúc z
uvedeného je zrejmé, že dlžníci pri uzavieraní dohody o splnomocnení nekonajú slobodne, ale sú k
uzavretiu dohody o splnomocnení pod hrozbou neposkytnutia úveru donútení. Nakoľko i  B. E.  uzatvorila
dohodu o splnomocnení nie slobodne, táto nie je v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka platným
právnym úkonom.

Dohoda o splnomocnení je neplatná i z toho dôvodu, že záujmy ProHelp ako splnomocnenca sú v
rozpore so záujmami B. E.  ako splnomocniteľa. Pokiaľ ProHelp ako splnomocnenec, namiesto toho aby
hájil záujem B. E., uzatvoril v jej mene záložnú zmluvu, a dokonca poveril navrhovateľa ako záložného
veriteľa                na podanie návrhu na vklad záložného práva v jeho prospech do katastra nehnuteľností,



nemožno takéto konanie splnomocnenca (ProHelp) posúdiť inak ako konanie v príkrom rozpore so
záujmami splnomocniteľa.

Odporca správne v konaní posúdil dohodu o splnomocnení ako neplatný právny úkon a vyvodil z toho
i správne závery.

Podľa § 250q ods. 2 O. s. p., o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané
rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie.

Odporca vykonal dostatočné dokazovanie, na základe dokazovania správne zistil skutkový stav a vyvodil
z neho správny právny názor, že v danej veci neboli splnené podmienky podľa § 31 ods. 3 katastrálneho
zákona na povolenie vkladu do katastra nehnuteľností zo záložnej zmluvy č. 606/2014-PTR zo dňa 7.
novembra 2014. Odporca návrh na vklad záložného práva zamietol v súlade so zákonom, a preto súd
napadnuté rozhodnutie potvrdil podľa § 250q ods. 2 O. s. p.

Krajský súd rozhodol o náhrade trov konania podľa § 250k ods. 1 tak, že neúspešnému navrhovateľovi
náhradu trov konania nepriznal.

O povinnosti navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok za odvolanie proti rozhodnutiu odporcu súd rozhodol
za použitia ust. § 2 ods. 4 veta posledná zákona č. 71/1992 Zb., podľa ktorého poplatníkom je tiež ten, kto
podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol úspešný. Navrhovateľ
ako osoba podávajúca opravný prostriedok voči Okresnému úradu Bánovce nad Bebravou, ktorá nebola
v konaní úspešná sa stala poplatníkom okamihom potvrdenia rozhodnutia správneho orgánu, voči
ktorému navrhovateľ neúspešne podal opravný prostriedok. Preto muj súd týmto rozhodnutím uložil
povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 35,- Eur podľa položky 10 písm. e) prílohy k zákonu č.
71/1992 Zb.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku   j e   p r í p u s t n é   odvolanie do 15 dní   odo dňa
jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd
Slovenskej republiky v Bratislave, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O. s. p., odvolanie musí mať tieto náležitosti: ktorému súdu je určené, kto
ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané s uvedením dátumu vyhotovenia odvolania,
proti ktorému rozhodnutiu súdu smeruje, v akom rozsahu rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie,
alebo postup súdu považuje                    za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 54/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 54/02 z 13. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-13", "citacie_n": 2999, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b"}, {"guid": "ussr:e9e602ec-81fb-4b4a-ac19-6e1f1c087f86", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.17.1999.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 17/99", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/99 z 22. 9. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-09-22", "citacie_n": 992, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.17.1999.1"}], "citovane_v": []}