Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 2CoE/110/2011 z 29. 9. 2011
Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 29. septembra 2011, sp. zn. 2CoE/110/2011, ECLI:SK:KSBB:2011:6609200124.1
Krajský súd Banská Bystrica | 2CoE/110/2011 | ECLI:SK:KSBB:2011:6609200124.1 | 2011-09-29 | Uznesenie
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/2b2e4e48-f7fa-4731-a0ef-9e5323264762
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2011:6609200124.1

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2CoE/110/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6609200124
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ľudovít Bradáč
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2011:6609200124.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: S. R. A. a.s., O. XX, XXX XX N., IČO: XX
XXX XXX, proti povinnému: N., spol. s r.o., R. Y. XX, XXX XX U., IČO: XX XXX XXX, o vymoženie 2
397,03 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Mariánom Jurinom, Exekútorský úrad
so sídlom Š. O. XX, XXX XX U. pod sp. zn. EX 2169/2008, o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu
Okresného súdu Lučenec č.k. 13Er/14/2009-14 zo dňa 25. januára 2011 takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Lučenec č.k. 13Er/14/2009-14 zo dňa 25. januára 2011 v napadnutej časti
výroku o náhrade trov exekúcie  p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Lučenec (ďalej aj „exekučný súd“) napadnutým uznesením vyhlásil exekúciu za
neprípustnú a zastavil ju s poukazom na § 57 ods. 1 písm. g/ a § 58 ods. 1 zák.č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) v spojení s § 103
O.s.p.. Súčasne  rozhodol o tom, že súdnemu exekútorovi a oprávnenému sa náhrada trov exekúcie
nepriznáva. Rozhodnutie o náhrade trov exekúcie odôvodnil s poukazom na § 196 a § 203 ods. 1 a 2
Exekučného poriadku. Podľa názoru exekučného súdu neboli splnené podmienky pre použitie § 203
Exekučného poriadku, pretože oprávnený nijakým spôsobom nezavinil zastavenie exekúcie, pretože
zánik obchodnej spoločnosti - povinného výmazom z obchodného registra nemohol predpokladať a
bolo by nespravodlivé, aby bola oprávnenému uložená povinnosť zaplatiť trovy neúspešnej exekúcie
z dôvodu, že neexistuje iný subjekt, ktorý by bolo možné zaviazať na úhradu trov exekúcie súdneho
exekútora. Exekučný súd poukázal na to, že výmazom z obchodného registra zanikla spôsobilosť
povinného byť účastníkom exekučného konania, ktorý ako subjekt práva neexistuje a vykonanie
exekúcie proti subjektu z právneho hľadiska neexistujúcemu, nie je možné.

V zákonom stanovenej lehote sa podaním doručeným súdu 8. februára 2011 proti napadnutému
rozhodnutiu odvolal súdny exekútor v časti druhej výrokovej vety, v ktorej mu nebola priznaná náhrada
trov. Odvolanie odôvodnil tým, že podľa § 196 Exekučného poriadku exekútorovi patrí za výkon
exekučnej činnosti odmena - náhrada výdavkov a náhrada za stratu času vždy a Exekučný poriadok v
žiadnom zo svojich ustanovení nepripúšťa z tohto ustanovenia výnimku, ani nijakým spôsobom nezužuje
nárok na odmenu exekútora. Odôvodnenie o nemožnosti aplikácie ust. § 203 Exekučného poriadku
podľa exekútora v danom prípade neobstojí, pretože uvedené ustanovenie je zo systematického
hľadiska začlenené pod všeobecné ust. § 196 Exekučného poriadku, pričom § 203 Exekučného poriadku
je jeho špecifikáciou. Podľa názoru súdneho exekútora - odvolateľa ust. § 203 ods. 2 veta prvá
Exekučného poriadku je možné jednoznačne v tomto konaní aplikovať a použiť pre rozhodovanie o
exekučných trovách, keďže zrušením povinného ako právnickej osoby bez likvidácie a jej výmazom z
obchodného registra nastala skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie,
a teda tieto trovy znáša oprávnený. Aj pri nemožnosti aplikácie § 203 Exekučného poriadku by malo
byť použité základné ustanovenie o náhrade trov podľa § 196 Exekučného poriadku. V predmetnej
veci sa oprávnený v čase podania návrhu na začatie exekúcie rozhodol dobrovoľne a musel si byť



vedomý, že berie na seba aj riziko, že exekučné konanie bude bezúspešné. Keďže v predmetnej veci
trovy exekúcie nemohol zaplatiť povinný, keďže povinný neexistuje, bolo povinnosťou súdu rozhodnúť
o trovách exekúcie tak, aby nebolo porušené ust. § 196 Exekučného poriadku a tým aj základné právo
exekútora zakotvené v Ústave SR.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 O.s.p.) preskúmal vec v medziach a v rozsahu daných odvolaním
podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru,
že odvolanie nie je dôvodné.

Odvolací súd napadnuté rozhodnutie o náhrade trov exekútora preskúmal z dôvodov uvedených v
odvolaní. Odvolateľ v odvolaní netvrdil, že oprávnený zavinil zastavenie konania, v dôsledku čoho by
mu v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku vznikla povinnosť nahradiť trovy exekúcie odvolateľovi.
Odvolateľ ako dôvod odvolania uvádza, že oprávnený v čase podania návrhu na začatie exekúcie
si musel byť vedomý, že exekučné konanie bude bezúspešné a ďalej tvrdil, že na daný prípad je
možné aplikovať ust. § 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku, keďže zrušením povinného ako
právnickej osoby bez likvidácie a jej výmazom z obchodného registra nastala skutočnosť, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Z takto uvedených dôvodov odvolaniu nebolo možné
vyhovieť, pretože na správnosť právneho posúdenia spočívajúceho v tom, že neboli splnené podmienky
na rozhodnutie o trovách exekúcie podľa § 203 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, nemá žiadny vplyv
domnienka, či oprávnený mohol alebo nemohol predvídať úspešnosť alebo bezúspešnosť exekúcie z
dôvodu zániku povinného, resp. zrušenie povinného ako právnickej osoby bez likvidácie a jej výmaz
z obchodného registra (v tomto prípade 3 roky po začatí exekučného konania). Otázka, či oprávnený
pri náležitej opatrnosti mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie, bola právne významná len podľa
právnej úpravy náhrady trov exekúcie účinnej do účinnosti zák.č. 32/2002 Z.z., t.j. bola právne významná
len pre konania začaté pred 1. februárom 2002 tak, ako to vyplýva z § 235 ods. 2 Exekučného poriadku.
Podľa platnej právnej úpravy je podstatné len to, či zastavenie exekúcie zavinil oprávnený, alebo
nie. Exekučný poriadok pozná len dva prípady, kedy pri zastavení exekúcie môže súd oprávneného
zaviazať na náhradu trov exekúcie. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku vtedy, ak zastavenie
zaviní oprávnený a podľa § 203 ods. 2 vtedy, keď je exekúcia zastavená pre nemajetnosť povinného. V
tomto prípade oprávnený nezavinil zastavenie exekúcie, nakoľko exekúcia bola zastavená v dôsledku
zániku povinného bez právneho nástupcu jeho výmazom z obchodného registra v priebehu exekučného
konania. Z uvedeného je nepochybné, že dôvod zastavenia exekúcie nebol na strane oprávneného. V
tomto prípade nebolo možné zaviazať oprávneného na náhradu trov exekúcie ani s poukazom na ust.
§ 203 ods. 2 Exekučného poriadku, pretože exekučné konanie nebolo zastavené z dôvodu, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku) a takýto
dôvod nie je možné odvodiť ani z toho, že zrušením povinného ako právnickej osoby bez likvidácie a
jej výmazom z obchodného registra nastala fakticky skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na
úhradu trov exekúcie, ako to tvrdí vo svojom odvolaní odvolateľ.

Odvolací súd na základe vyššie uvedeného odvolaniu nevyhovel a napadnuté rozhodnutie exekučného
súdu s poukazom na § 219 ods. 1 O.s.p. z dôvodu vecnej správnosti výroku o náhrade trov exekúcie
potvrdil.

Poučenie:

P o u č e n i e :   Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.