{"guid": "02e0d7c2-e480-478b-bf72-e58a30b90b25:d87bec83-009d-4f51-a334-d74ead942025", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2014:8612208974.1", "spisova_znacka": "20Co/207/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 20Co/207/2014 z 26. 11. 2014", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 26. novembra 2014, sp. zn. 20Co/207/2014, ECLI:SK:KSPO:2014:8612208974.1", "identifikacne_cislo": "8612208974", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Janka Prístavková", "sudca_id": 633, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-janka-pristavkova-633", "datum_vydania": "2014-11-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-17.odsek-2", "nazov": "§ 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-17.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-9.odsek-1", "nazov": "§ 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-9.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-441", "nazov": "§ 441 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-441", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-441"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/514#paragraf-17", "/SK/ZZ/2003/514#paragraf-9", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-441"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d87bec83-009d-4f51-a334-d74ead942025", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2014:8612208974.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2014:8612208974.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2014:8612208974.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20Co/207/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8612208974
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8612208974.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a sudcov JUDr.
Petra Straku a JUDr. Antónie Kandravej v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova
4, proti žalovanému Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom v Bratislave, Župné
námestie 13, IČO: 00166073, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobkyne
proti rozsudku Okresného súdu Svidník č. k. 5C 129/2012-42 zo dňa 27. 6. 2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e  sa rozsudok.

II. Náhrada trov odvolacieho konania sa účastníkom  n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. (ďalej aj ,,žalobkyňa“) poskytuje okrem iného  aj úvery  vrátane
úverov spotrebiteľom. Úver  poskytla aj N. S. (zmluva z 27.1.2010 č. 800500399).

2. Rozsudkom Stáleho rozhodcovského  súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou a.s.  bolo N. S.
uložené zaplatiť žalobkyni plnenie zo zmluvy. V rozhodcovskom  rozsudku nie je  uvedená ani výška
úveru, ani rozsah splnenia dlhu. Rozsudok tak ako je to spravidla  aj v iných obdobných rozhodcovských
veciach  je len o plnení sumy, ktorú označila POHOTOVOSŤ, s.r.o.

3. Dňa 19.1.2011 žalobkyňa  ako oprávnená podala u súdneho exekútora návrh na vykonanie  exekúcie.
Dňa 16. 6. 2011 Okresný súd Bardejov (,,exekučný súd“) vydal poverenie na vykonanie exekúcie.

4. Žalobkyňa za obdobných okolností ako v bode 3. podala tisíce návrhov na exekučné súdy. Spoločným
znakom odmietavého prístupu exekučných súdov k návrhom žalobkyne bolo vyhodnotenie konania
žalobkyne  ako nemravné a  založené spravidla  na  neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách,  najmä na nečestnej rozhodcovskej doložke (porov. veci tunajšieho súdu 1CoE 28/2014,
3CoE 10/2014, 7CoE 105/2014, 8CoE 105/2014, 19CoE 15/2014) alebo notárskej zápisnice spísanej
na základe neplatnej plnej moci.

5. Žalobkyňa navrhuje priznať podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej  moci (ďalej aj len  ,,Zákon“) náhradu škody  a nemajetkovú ujmu. Podľa žalobkyne
exekučný súd išiel nad rámec oprávnení exekučného súdu, konal napriek výzvam  s prieťahmi, nedodržal
15-dňovú lehotu na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

6. Žalobkyňa uplatňuje  náhradu škody za náklady spojené so správou a vymáhaním pohľadávky 125
Eur a nemajetkovú ujmu 275 Eur za stratu dôvery  v právo  a za nespravodlivé riešenie veci.



7. Prvostupňový súd  žalobu zamietol. Neuznal  tvrdenia o nesprávnom úradnom postupe. Prvostupňový
súd odmietol argumentáciu o  vzniku škody na strane subjektu, ktorý sám koná v rozpore s dobrými
mravmi.

8. Žalobkyňa v odvolaní trvala na tvrdení, že exekučný súd vytvoril stav právnej neistoty, konal
s prieťahmi, nesústredene a nerešpektoval prebiehajúce konanie týkajúce sa porušenia práva na
zákonného sudcu a nestranný súd. Poukázala na znalecký posudok Znaleckého ústavu Ekonomickej
univerzity v Bratislave  č. 1/2014  k rozsahu vzniknutej škody. Navrhla  zrušiť rozsudok  a vrátiť vec
prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

9. Krajský súd v Prešove preskúmal rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce bez nariadenia
pojednávania (§ 214 O.s.p.)  a dospel k záveru, že rozsudok je vo výroku vecne správny.

10. Prvostupňový súd vychádzal zo skutkového stavu, ktorý má oporu vo vykonanom dokazovaní a vec
správne právne posúdil. Odvolací súd si osvojuje odôvodnenie prvostupňového súdu  a v súvislosti s
odvolacími dôvodmi dopĺňa.

11. Žalobkyňa uplatňuje náhradu škody a nemajetkovej ujmy  aj v súvislosti s nedodržaním lehoty
na udelenie poverenia a s tvrdenými prieťahmi. V prerokúvanej veci išlo o exekúcie na základe
rozhodcovských rozsudkov vydaných stálym rozhodcovským súdom voči spotrebiteľom, a to na základe
rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve o úvere so spotrebiteľom. Vzhľadom na to, že takéto
doložky sa môžu považovať za neprijateľné podmienky v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka
a tiež vzhľadom na relatívne turbulentný vývoj judikatúry Súdneho dvora Európskej únie vo veciach
ochrany spotrebiteľa v danom období (porov. rozsudky citované aj v iných zamietavých uzneseniach
exekučného súdu príp. iných súdov), nemožno podľa názoru  súdu uvedené veci považovať za právne
úplne jednoduché, pretože až do daného času ešte netvoril prieskum rozhodcovských rozsudkov úplne
obvyklú a bežnú súčasť agendy exekučných súdov pri rozhodovaní o žiadosti o povolenie exekúcie. To
sa prejavovalo najmä požiadavkou na predkladanie spisov rozhodcovských súdov, ich preskúmavaním
a pod.

12. Správanie účastníkov síce k dĺžke konania samo osebe neprispelo. Nemožno však nebrať zreteľ
na osobitosti nielen predmetnej veci, ale tisíce obdobných právnych vecí.  Podľa § 17 ods. 2 zákona
č. 514/2003 Z. z. má žalobkyňa aj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak a ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením
vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Pri posudzovaní výšky nemajetkovej
ujmy sa pritom prihliada na kritériá uvedené v § 17 ods. 3 cit. zákona, teda najmä a) osobu poškodeného,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov v súkromnom
živote a v spoločenskom uplatnení. Z takto formulovaných kritérií je podľa názoru súdu zrejmé, že
žalobkyne ako právnickej osoby sa môže týkať nanajvýš kritérium uvedené v písmene b), pretože ostatné
sa celkom zjavne môžu týkať len fyzickej osoby. Žalobkyňa nemá súkromný život ani spoločenské
uplatnenie, ani „osobu“, doterajší život alebo prostredie, kde žije a pracuje.

13. Podľa súdu však práve okolnosti danej veci neumožňujú priznať žalobkyni náhradu nemajetkovej
ujmy v peniazoch. Žalobkyňa si totiž musela byť vedomá, že štát (okresný súd) nemôže mať kapacity
na to, aby v krátkom čase spracoval tak obrovské množstvo žiadostí jedného subjektu. Z obsahu
exekučných spisov je pritom zrejmé, že minimálne súdny exekútor musel byť na takýto nápad pripravený,
čo sa prejavuje napríklad tým, že v zápisniciach, do ktorých bol spísaný návrh na vykonanie exekúcie,
je jeho podpis pripojený len formou podpisovej pečiatky alebo naskenovaného faksimile, nie originálne.
Je síce pravdou, že je povinnosťou štátu zabezpečiť, aby bola spravodlivosť poskytnutá včas, pričom
personálne a materiálne problémy na jeho strane spravidla nie sú dôvodom, ktorý by ospravedlnil
porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Podľa názoru súdu však uvedené
zásady platia pre štandardné situácie, kedy účastník obracajúci sa na súd so svojou vecou nemá dôvod
sa zaujímať o pripravenosť súdu na poskytnutie súdnej ochrany v jeho veci. No v prípade, ak sa jedna
osoba v priebehu krátkeho času obráti na súdy s enormným množstvom nových návrhov, sa v rámci
prevencie (§ 417 ods. 1 Občianskeho zákonníka) musí zaujímať o to, či a v akých podmienkach je súd
jeho podania schopný vybaviť, a je povinný akceptovať, že vybavenie jeho vecí nemusí byť tak promptné,
ako vybavovanie vecí iných navrhovateľov. Súd je totiž povinný zabezpečiť okrem iného rovnaký prístup



k spravodlivosti pre všetkých a žalobkyňa nemohla očakávať, že súd promptne vybaví všetky jej veci
na úkor všetkých ostatných. Žalobkyňa tak podľa názoru súdu nemohla rozumne (legitímne) očakávať
vybavenie svojich žiadostí v 15 dňovej lehote ani v tých prípadoch, v ktorých mala nárok na vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie. Za týchto okolnosti nemohla žalobkyňa z nedodržania tejto lehoty
zažiť žiadnu „stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci“. Za ujmu nemožno považovať ani samo
„vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky“, „vnútorné zásahy do spoločnosti“ (zrejme
pocity „frustrácie členov riadiacich orgánov spoločnosti, ako aj u jej majiteľov“), keďže v tomto prípade ide
o príliš hypotetické a navonok prakticky nedokázateľné následky. Samo „ovplyvňovanie podnikateľského
plánovania a rozhodovania“ je podľa názoru súdu v prvom rade dôsledkom predošlého plánovania a
rozhodnutia žalobkyne zahltiť exekučné súdy tisícmi vecí v pomerne krátkom čase, v dôsledku čoho
tu jednoznačne prichádza do úvahy spoluzavinenie žalobkyne ako poškodenej pri vzniknutom stave (§
441 Občianskeho zákonníka).

14. To všetko podľa názoru súdu vylučuje, aby žalobkynina ujma musela byť kompenzovaná ešte aj
náhradou v peniazoch.

15. I napriek tomu však podľa názoru tunajšieho súdu nemožno postup exekučného súdu  považovať
za poznačený zbytočnými prieťahmi. Súd pritom poukazuje na judikatúru Ústavného súdu SR, podľa
ktorej sa dokonca ojedinelá nečinnosť v období niekoľko mesiacov nekvalifikuje ako zbytočné prieťahy
v konaní (porov. napr. IV. ÚS 388/04, III. ÚS 68/09, III. ÚS 279/2013 a v nich citované rozhodnutia). V
takýchto konaniach je tak problematické kvalifikovať  postup exekučného súdu ako prieťahy „zbytočné“
v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.

16. Vzhľadom na to súd dospel k záveru, že v uvedených exekučných konaniach sa exekučný súd
nedopustil nesprávneho úradného postupu v podobe „zbytočných prieťahov v konaní“ v zmysle § 9 ods. 1
zákona č. 514/2003 Z. z., čím nie je daný prvý predpoklad zodpovednosti žalovanej za škodu, ktorá mala
žalobkyni vzniknúť. Súd sa preto nemal dôvod zaoberať ani otázkami priznania náhrady nemajetkovej
ujmy, ktorej sa žalobkyňa domáhala.

17. Odvolateľ namieta  neprípustnú retroaktivitu v súvislosti s použitím ust. § 9 ods. 2 Zákona v znení
zákona č. 412/2012 Z.z. (účinný od 1.1.2013). Zdá sa, že ide o právny lapsus, pretože prvostupňový
súd  uvedené ustanovenie neaplikoval retroaktívne.

18. K znaleckému posudku sa odvolací súd rovnako (body 12. až 19.) stotožňuje aj s podrobným
odôvodnením rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda  vo veci sp. zn. 10C 175/2014. ,,Ku skutkovým
záverom ohľadom zvýšených nákladov žalobkyne na mzdy zamestnancov, na poštovné, na tlač a na
správu informačného systému dospel súd zo znaleckého posudku č. 1/2014, ktorého faktickú správnosť
v tomto smere súd nespochybňuje. Z uvedeného znaleckého posudku však podľa súdu v žiadnom
prípade nevyplýva, že tieto zvýšené náklady sú v príčinnej súvislosti práve s exekučným konaním, v
ktorom malo podľa tvrdenia žalobkyne dôjsť k prieťahom (vec OS Bardejov sp. zn. 1Er 99/2011 pozn.
odvolacieho súdu). Pri hodnotení tohto súd vyšiel z týchto úvah:

Celkovo tak možno v tejto časti skonštatovať, že až na tri úkony (sťažnosť na prieťahy) nemožno zo
znaleckého posudku nijakým spôsobom zistiť, prečo sú zvýšené mzdové náklady dôsledkom tvrdeného
nesprávneho úradného postupu, a nie celkom jednoduchým a logickým dôsledkom skutočnosti, že
žalobkyňa sa jednoducho v rokoch 2009 až 2011 rozhodla uplatniť a vymáhať obrovské množstvo
nárokov voči svojím dlžníkom, čo si nevyhnutne vyžiadalo zvýšenú administráciu a s ňou spojené
náklady. Inak povedané, zo znaleckého posudku nemožno nijako zistiť, či by k týmto zvýšeným nákladom
nebolo došlo aj v prípade, že by súdy vydali všetky poverenia na vykonanie exekúcie presne v zmysle
žiadostí žalobkyne a v zákonnej 15 dňovej lehote.

Rovnaké výhrady možno proti znaleckému posudku vzniesť, aj pokiaľ ide o výpočet škody v podobe
zvýšených nákladov na poštovné, tlač a správu informačného systému, keďže z neho vôbec nie
je zrejmé, prečo by takéto zvýšenie nemohlo byť celkom logickým dôsledkom faktu, že žalobkyňa
jednoducho v danom období vo zvýšenej miere pristúpila k uplatňovaniu a vymáhaniu svojich nárokov.
Navyše, v tejto časti pôsobí znalecký posudok skôr dojmom primitívnej účtovnej trojčlenky, keď na
s. 34 až 42 úplne mechanicky vypočítava rozdiel medzi skutočnými nákladmi (!) zistenými z faktúr
od tretích osôb za poštovné, tlač a správu informačného systému a takto zistené zvýšenie následne



úplne mechanicky delí „počtom obchodných prípadov“, teda v podstate počtom vymáhaných nárokov
žalobkyne v príslušnom roku (pričom z celého znaleckého posudku sa nedá zistiť, odkiaľ sa znalec
k týmto počtom „obchodných prípadov“ dopočítal). To všetko úplne bez toho, aby sa vôbec zaoberal
banálnou otázkou, ako je preukázané, že celé zvýšené náklady išli len na tie „obchodné prípady“ -
exekučné konania, z ktorých žalobkyňa uplatňuje náhradu škody, a nie napríklad na rozposielanie s
týmto konaním nesúvisiacich písomností (napríklad súkromných) (poštovné), na tlač úplne nesúvisiacich
propagačných materiálov (náklady na tlač) alebo na inštaláciu lepšieho, či výkonnejšieho počítačového
systému „len tak“, z rozmaru žalobkyne (navyše znalec vôbec nevyhodnotil, či z úpravy počítačového
systému nemala žalobkyňa trvalý prospech, ktorý by časť nákladov kompenzoval). Ak v tejto časti vôbec
možno znaleckému posudku priznať vôbec nejakú logickú úvahu, o čom súd pochybuje, ide podľa názoru
o typický prípad logickej chyby „post hoc ergo propter hoc“, teda keď sa z časovej súvislosti dvoch javov
(zvýšená exekučná aktivita a zvýšené náklady) automaticky vyvodí ich príčinná súvislosť.  Zo všetkých
týchto dôvodov dospel súd k záveru, že predložený znalecký posudok preukazuje nanajvýš tak fakty v
ňom uvedené (skutočnosť, že u žalobkyne došlo v rokoch 2009 až k zvýšeniu mzdových nákladov a
nákladov na poštovné, tlač a správu počítačového systému), no v žiadnom prípade nepredstavuje dôkaz
príčinnej súvislosti týchto zvýšených nákladov s tvrdeným nesprávnym úradným postupom. Na základe
toho súd podľa § 132 v spojení s § 120 ods. 1 O. s. p. (dôkazné bremeno žalobkyne) dospel k záveru,
že vznik škody v príčinnej súvislosti nebol dokázaný“.

19. Odvolací súd nevidí vadu konania v prípade neprerušenia konania  vo veci zákonného súdu.
Prvostupňový súd  nebol exekučným súdom a táto  odvolacia námietka je  súčasťou ako keby
formulárových podaní žalobkyne, ale zjavne smerovaných vo veciach, v ktorých o náhrade škody
rozhodoval súd, ktorý bol zároveň exekučným súdom, a to nie je prípad predmetnej veci.

20. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok  ako vecne správny (§ 219 O.s.p.).

21. V odvolacom konaní úspešnej žalovanej trovy nevznikli. Z tohto dôvodu sa ich náhrada nepriznala
(§ 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5C/129/2012", "guid": "90949705-21ba-41f3-976a-def9f31731b5:dfdc3631-87cd-453e-8136-75542d415102", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:ce268c58-ea16-446c-8157-09fcfe8f2b40", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 279/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 279/2013 z 2. 7. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-07-02", "citacie_n": 440, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ce268c58-ea16-446c-8157-09fcfe8f2b40"}, {"guid": "ussr:71ae81db-41dd-4608-9586-96eec889fc41", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 68/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 68/09 z 28. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-28", "citacie_n": 443, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:71ae81db-41dd-4608-9586-96eec889fc41"}, {"guid": "ussr:03d08171-9f4b-4597-b997-16443b6fcf7e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 388/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 388/04 z 18. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-18", "citacie_n": 441, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:03d08171-9f4b-4597-b997-16443b6fcf7e"}, {"guid": "66cfc17e-62b4-436d-ad5b-5126fe74787a:9fed91a2-3b89-4f96-bdae-b5c67a34c011", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2015:3509205156.2", "spisova_znacka": "19CoE/15/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19CoE/15/2014 z 25. 2. 2015", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2015-02-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2015:3509205156.2"}, {"guid": "2e1d2229-6c42-4278-ba5d-4939b8e4c603:ff508ebc-a51b-42f1-b241-7b71d7d3a391", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2014:8713214257.1", "spisova_znacka": "7CoE/105/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 7CoE/105/2014 z 22. 10. 2014", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2014-10-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2014:8713214257.1"}, {"guid": "b985ae98-a839-42f5-bb1c-2f041955ae16:a84aaf23-d68e-486d-a0c5-ee0ea62b11a6", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2014:6710214850.1", "spisova_znacka": "1CoE/28/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 1CoE/28/2014 z 28. 5. 2014", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2014-05-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2014:6710214850.1"}, {"guid": "975749af-625f-4be4-81fa-b11b283857f3:ac3eb95c-1bac-4af6-b6f9-867f9bd7c45b", "ecli": "ECLI:SK:OSBJ:2024:8211200664.4", "spisova_znacka": "1Er/99/2011", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Bardejov sp. zn. 1Er/99/2011 z 1. 8. 2024", "sud": "Okresný súd Bardejov", "datum_vydania": "2024-08-01", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBJ:2024:8211200664.4"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:27d99094-26a7-4b81-a229-5d8fdabc23b8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.354.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 354/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 354/2016 z 26. 4. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-04-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.354.2016.1"}]}