Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 13Co/45/2011 z 22. 11. 2011 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 22. novembra 2011, sp. zn. 13Co/45/2011, ECLI:SK:KSPO:2011:8110226150.2 Krajský súd Prešov | 13Co/45/2011 | ECLI:SK:KSPO:2011:8110226150.2 | 2011-11-22 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Ostatné Citované ustanovenia: OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/2c7deb92-b478-4c29-abe4-631780b730f5 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2011:8110226150.2 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13Co/45/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8110226150
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Škrab
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2011:8110226150.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Škraba a členov JUDr. Petra
Šama a JUDr. Romana Tótha, v právnej veci žalobkyne: G. H., nar. X.XX.XXXX, bytom v D., G. E. X, proti
žalovanému: C. H., nar. XX.X.XXXX, bytom v D., G. E. X, v konaní o vylúčenie žalovaného z užívania
bytu, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 15.6.2011 pod č.k. 28C
204/2010 - 47, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok súdu prvého stupňa tak, že súd úplne v y l u č u j e žalovaného z užívania bytu
č. XX na XX. poschodí, vchod č. X, na ulici G. E. č. X v D..

N e p r i z n á v a žalobkyni náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prešov vyššie označeným rozsudkom zamietol návrh žalobkyne, ktorým žiadala, aby súd
vylúčil žalovaného (jej bývalého manžela) z užívania bytu č. XX na XX. poschodí, vchod č. X, na ulici
G. E. č. X v D.. Ďalej rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Rozhodol tak po zistení, že žalobkyňa bola 10 rokov manželom týraná, ako aj jej syn. Žalovaný užíval
alkoholické nápoje. Prekonala rakovinu, brala chemoterapiu, je veľmi ťažko chorá a v týchto kritických
dňoch ju manžel vyháňal z bytu, čo bolo pre ňu traumatizujúce obdobie. Stále chodila po obvodných
úradoch ohľadom priestupkov, ale k ničomu to neviedlo. Na základe predbežného opatrenia bol žalovaný
vylúčený z užívania bytu. Byt, o ktorý ide, nadobudli spoločne ako manželia, pričom na súde prebieha
konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva k tomuto bytu, ktoré skončené doposiaľ nebolo.
Žalovaný žiadal návrh zamietnuť, pričom poukazoval na to, že všetky priestupkové konania, proti nemu
vedené, boli zastavené. Poprel akékoľvek psychické alebo fyzické týranie vo vzťahu k žalobkyni ako
jeho bývalej manželke.

S použitím § 705a v spojení s § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka súd prvého stupňa uzavrel, že
návrh žalobkyne nie je dôvodný. Bolo v jej rukách, aby preukázala, že zo strany žalovaného došlo k
fyzickému a psychickému týraniu alebo hrozby takýmto násilím, a že spolužitie sa stalo neznesiteľným.
V tomto smere však ani v najmenšej miere dôkazné bremeno neuniesla. Priestupkové konania proti
žalovanému boli zastavené. Existuje jedno rozhodnutie z roku 2008, kedy účastníci boli ešte manželia.
Trestné konanie, ktoré v tomto roku prebehlo, bolo vedené pre prečin podľa § 348 Trestného zákona
o marení úradného rozhodnutia po vydaní predbežného opatrenia súdom. Uvedené trestné konanie
nebolo vedené proti žalovanému za fyzické alebo psychické týranie žalobkyne alebo hrozby násilím voči
nej. Z tohto dôvodu výsledky trestného konania pre toto konanie sú irelevantné. Súd žalobkyni poskytol



dostatok priestoru na to, aby predložila ďalšie dôkazy ohľadom fyzického alebo psychického týrania zo
strany bývalého manžela, pričom v konaní bola vypočutá iba svedkyňa (suseda), ktorá konštatovala, že
medzi účastníkmi dochádzalo často k hádkam a že bola privolávaná polícia. Táto svedecká výpoveď
sama osebe neposkytuje súdu dostatočnú výpovednú hodnotu. Lekárske správy predložené žalobkyňou
hovoria o jej zdravotnom stave bez príčinnej súvislosti vo vzťahu k žalovanému a psychologická správa
ich spoločného syna je výpoveďou v tom smere, že syn sa nedokáže zmieriť s rozpadom rodiny. Opäť
nič nehovorí o tom, že by dieťa malo trpieť týraním zo strany otca. Keďže žalobkyňa neuniesla dôkazné
bremeno vo veci, týranie zo strany žalovaného nebolo ničím preukázané, nebola preukázaná hrozba z
jeho strany, jej návrh na vylúčenie žalovaného z užívania ich spoločného bytu ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s tým, že úspešný žalovaný náhradu trov nežiadal,
a preto ich účastníkom nepriznal.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podala žalobkyňa odvolanie, ktorým, podľa jeho obsahu, žiadala
zmeniť rozsudok tak, aby jej návrhu bolo v celom rozsahu vyhovené. V odvolaní uviedla, že súd
prvého stupňa vo veci vykonal dostatočné dokazovanie, pričom z jeho výsledkov nevyvodil správny
právny záver. Na Okresný súd Prešov podala návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorému
bolo vyhovené majúc za to, že boli splnené hmotnoprávne a procesné podmienky na to, aby bol
žalovanému zakázaný vstup do bytu. Tento zákaz žalovaný opätovne porušil. V súčasnosti je pod
neustálym psychickým stresom z neho, pričom mnohoročný stres jej spôsobil ťažkú ujmu na zdraví,
keďže je onkologickou pacientkou. Jej zdravie je kvôli tomu chatrné a spolu so synom stále trpia. Majú
obavu z toho, že žalovaný sa do bytu vráti a stres sa bude sústavne opakovať a narastať. Je nútená
domáhať sa ochrany súdnou cestou, lebo žalovaný nerešpektuje základné a zásadné morálne pravidlá,
sústavne, keď mal voľno a keď bol doma, požíval alkoholické nápoje a následne sa jej vyhrážal, nadával
jej a ona sa nezmohla na nič. Volala na zásah políciu, pričom trestné oznámenie nepodávala. To však
nemôže slúžiť teraz na jej ujmu, naopak, táto skutočnosť preukazuje, že viackrát políciu privolala na
zásah. Aj vypočutá suseda ako svedkyňa vypovedala, že hádky boli skoro každý deň, pričom žalovaný
na ňu kričal a ona plakala. Aj svedkyňa potvrdila, že k nim často chodila polícia. Voči žalovanému
boli vedené

priestupkové konania, čo mal súd za preukázané. Ich syn má problémy v dôsledku správania sa otca,
o čom svedčí správa z ambulancie klinickej psychológie. Z obavy pred žalovaným nepodávala na neho
trestné oznámenia. To však neznamená, že ju netyranizoval. Nerešpektoval súdne rozhodnutie. Napriek
zákazu vstupu do bytu opätovne zákaz porušil, čo svedčí o jeho povahe a násilnom konaní. V tomto
spore mal okresný súd brať do úvahy aj skutočnosť, že je onkologickým pacientom a na to, aby mohla
prekonávať chorobu, potrebuje kľud, a nie sústavný stres z kriku a arogancie žalovaného. Podľa jej
názoru, v konaní bolo preukázané splnenie všetkých zákonných podmienok na to, aby žalovaný mal
zakázaný vstup do bytu s tým, aby bol úplne vylúčený z jeho užívania. Iný dôkazový materiál, ktorým by
mohla presvedčivejšie preukázať to, že žalovaný sa k nej správa arogantne a drzo, ale aj voči jej synovi,
nemá. Verí, že odvolací súd náležite zváži dôvody, pre ktoré návrh podala, a jej návrhu vyhovie.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne zo dňa 7.10.2011 uviedol, že v plnom rozsahu súhlasí s
rozsudkom okresného súdu o zamietnutí jeho vylúčenia z užívania spoločného bytu.

Odvolací súd prejednal odvolanie žalobkyne podľa zásad uvedených v § 212 ods. 1, 2, 3 O.s.p. a
dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. Po prejednaní odvolania dospel k záveru, že súd prvého
stupňa nedostatočným spôsobom zistil skutkový stav, čo viedlo následne k nesprávnemu rozhodnutiu, ak
návrh žalobkyne ako nedôvodný zamietol. Preto doplnil dokazovanie opätovným výsluchom žalobkyne,
listinnými dôkazmi založenými v spise a dospel k záveru, že sú dané dôvody na zmenu rozsudku v
prospech žalobkyne.

Podľa § 705a Občianskeho zákonníka, ak sa z dôvodu fyzického násilia alebo psychického násilia,
alebo hrozby takýmto násilím vo vzťahu k manželovi alebo k rozvedenému manželovi ako spoločnému
užívateľovi bytu alebo k blízkej osobe, ktorá s ním býva spoločne v byte, stalo ďalšie spolužitie



neznesiteľným, môže súd na návrh jedného z manželov alebo rozvedených manželov obmedziť užívacie
právo druhého z nich, alebo ho z jeho užívania úplne vylúčiť.

Uvedená právna úprava je jeden z najakútnejších problémov obetí domáceho násilia, keď tieto sú nútené
opúšťať spoločný byt, aby boli uchránené pred ďalším násilím a jeho hrozbou, a násilník v byte ostáva.
Právo na ochranu života a zdravia, ktoré je násilníkom ohrozované, má absolútnu povahu a je teda
silnejšie ako vlastnícke právo násilníka, či právo, ktoré mu vyplýva zo spoločného nájmu bytu. Preto
užívacie právo násilníka k spoločnému obydliu, ktoré vyplýva z bezpodielového spoluvlastníctva, či
spoločného nájmu, je nutné v záujme ochrany života a zdravia obetí jeho násilníckeho konania obmedziť
alebo úplne zakázať. Vlastnícke právo, ale i právo spoločného nájmu bytu by zostalo zachované,
obmedzuje sa iba jeho zložka - ius utendi, a to buď na určitý čas alebo na neurčito.

Ak v čase rozhodovania súdu o návrhu na obmedzenie alebo úplné vylúčenie užívacieho práva podľa
§ 705a Občianskeho zákonníka, ako aj pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia
podľa doplneného znenia § 76 ods. 1 písm. g/ O.s.p., takéto rozhodnutie nie je alebo ešte nenadobudlo
právoplatnosť, súd dokazovaním v občianskom

súdnom konaní zisťuje, či je splnená podmienka fyzického alebo psychického násilia alebo hrozby
takého násilia vo vzťahu k bývalému manželovi alebo k blízkej osobe, ktorá býva v spoločnom dome
alebo byte. Ďalej prípadne skúma, či je u niekoho dôvodné podozrenie z násilia v jeho vzťahu k osobe
blízkej alebo osobe, ktorá je v jeho starostlivosti alebo vo výchove, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivý z násilia (§ 76 ods. 1 písm. g/ O.s.p.). V prípade splnenia uvedenej podmienky súd vždy
vo svojej pôsobnosti hodnotí stav a stupeň narušenia vzťahu medzi osobami z toho hľadiska, či sa
stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným. Rozhodnutie o tejto otázke je výsostným oprávnením súdu a bude
závislé od okolnosti konkrétneho prípadu a jeho úvah. O rozsahu a spôsobe obmedzenia užívacieho
práva, ako aj o dĺžke trvania takéhoto obmedzenia rozhoduje súd s prihliadnutím na záujem zabrániť
súčasnej prítomnosti osôb, ktoré sa dopúšťajú násilia alebo vyhrážajú sa násilím, a osôb, proti ktorým
toto násilie alebo hrozba násilia smeruje, a tiež s prihliadnutím na reálne možnosti uskutočnenia takéhoto
riešenia. Vylúčenie spoluvlastníka z užívania spoločného bytu bude výnimočným, krajným riešením, ak
nebude možné docieliť zamedzenie násiliu iným spôsobom obmedzenia užívacieho práva.

Žalobkyňa na odvolacom pojednávaní uviedla, že už tri roky trpí onkologickou chorobou a práve príčinu
tejto choroby vidí v arogantnom správaní sa žalovaného. Stalo sa aj to, že v noci musela utekať z bytu
s maloletým dieťaťom až 33 km ku svojej matke. Ďalej uviedla, že v súčasnej dobe jej bývalý manžel do
bytu nechodí, pretože je z bytu vykázaný predbežným opatrením. Poslednýkrát bol v byte v novembri
minulého roka. I napriek tomu sa bojí, že sa vráti späť. Stáva sa, že niekto stále klope v noci na dvere.
Ich maloletý syn má 14 rokov a navštevuje 8. ročník základnej školy. Potvrdila, že podala návrh na
vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov v súvislosti s predmetným bytom. Žalovaný
súhlasí, aby jej byt ostal, avšak žiada, aby bola zaviazaná na vyplatenie mu časti hodnoty bytu. Konanie
o vyporiadanie BSM k bytu, vedené na Okresnom súde Prešov, doposiaľ ukončené nie je.

Z právoplatného uznesenia Okresného súdu Prešov zo dňa 5.10.2010 pod č.k. 14C/186/2010 - 12 (č.l.
11 tohto spisu) vyplýva, že týmto uznesením bolo nariadené žalovanému, aby dočasne nevstupoval
do bytu č. XX, nachádzajúceho sa na XX. poschodí bytového domu na ul. G. E. č. X v D.. Zároveň
týmto uznesením bola uložená povinnosť žalobkyni podať v lehote 30 dní od jeho doručenia návrh
na obmedzenie užívacieho práva alebo úplné vylúčenie žalovaného z užívania bytu. Uznesenie o
nariadenie predbežného opatrenia nadobudlo právoplatnosť dňa 27.10.2010 a žalobkyňa návrh na úplné
vylúčenie žalovaného z užívania bytu podala na súde ešte dňa 19.10.2010.

Z potvrdenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Prešove o vykázaní zo spoločného obydlia zo
dňa 20.9.2010 (č.l. 6) vyplýva, že týmto dňom bol C. H. (v tomto konaní žalovaný) podľa § 27a ods. 1
zákona č. 171/1993 Z.z. o policajnom zbore vykázaný zo spoločného obydlia ohrozenej osoby G. H. (v
tomto konaní žalobkyne), a to z bytu na ulici G. E. č. X v D., a to na dobu 48 hodín.



Z pripojeného trestného spisu sp. zn. 1T/71/2010 vyplýva, že Okresný súd Prešov dňa 11.1.2011 vydal
trestný rozkaz pod č.k. 1T/71/2010 - 44, ktorým C. H. (v tomto konaní žalovaného) uznal vinným
zo spáchania prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. g/ Trestného
zákona. Uvedeného prečinu sa dopustil tým, že dňa 3.11.2010 v čase od 8.30 hod. do 12.15 hod.
v Prešove na ulici G. E. č. X napriek rozhodnutiu vydanému Okresným súdom Prešov pod sp. zn.
14C/186/2010, právoplatnému dňa 27.10.2010, na základe ktorého mal nariadené dočasne nevstupovať
do predmetného bytu, vošiel a zdržiaval sa v byte aj napriek opakovaným vyzvaniam G. H. na opustenie
bytu, a to i napriek tomu, že bol s rozhodnutím o nariadení predbežného opatrenia riadne oboznámený
a bolo mu riadne doručené, čím týmto konaním sa dopustil opakovaného konania, aby zmaril predbežné
opatrenie o dočasnom nevstupovaní do predmetného bytu, teda dopustil sa závažného konania, ktorým
maril výkon uloženého ochranného dohľadu.

Po doplnení dokazovania vo vyššie uvedenom smere odvolací súd dospel k záveru, že i napriek tomu,
že v súčasnej dobe sa žalovaný v spoločnom byte nezdržiava, je na strane žalobkyne i naďalej dôvodná
obava prinajmenšom z psychického násilia alebo hrozby takýmto násilím zo strany jej bývalého manžela.
I keď úplné vylúčenie žalovaného z užívania bytu je výnimočným a krajným riešením, odvolací súd je
toho názoru, že iným spôsobom nie je možné docieliť vylúčenie prípadného budúceho násilia alebo
hrozby takýmto násilím vo vzťahu k žalobkyni ako rozvedenému manželovi. Z týchto dôvodov odvolací
súd aj po čiastočnom zohľadnení dôkazov vykonaných súdom prvého stupňa v spojení s doplnením
dokazovania vo vyššie uvedenom smere dospel k záveru, že návrh žalobkyne je plne dôvodný.

Z uvedených dôvodov odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že úplne vylúčil žalovaného
z užívania bytu č. XX na XX. poschodí, vchod č. X, na ulici G. E. č. X v D. (§ 220 O.s.p.).

O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 2 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.. Keďže
úspešná žalobkyňa si náhradu trov konania nežiadala, tieto jej priznané neboli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.