Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 13Co/88/2012 z 3. 10. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 3. októbra 2012, sp. zn. 13Co/88/2012, ECLI:SK:KSPO:2012:8211208294.1 Krajský súd Prešov | 13Co/88/2012 | ECLI:SK:KSPO:2012:8211208294.1 | 2012-10-03 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/36e72d28-46cf-49b0-a847-a22f99175769 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2012:8211208294.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13Co/88/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8211208294
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Škrab
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8211208294.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: Slovak Telekom, a.s., so sídlom v Bratislave, Karadžičova
10, IČO: 35763469, zastúpeného advokátom JUDr. Oliverom Balážom, so sídlom v Bratislave,
Zámocká 10, proti žalovanému: M. G., nar. X.XX.XXXX, bytom K., J. B. X, zastúpenému ustanoveným
opatrovníkom B. R., zamestnancom Krajského súdu v O., za účasti vedľajšieho účastníka na strane
žalovaného: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove, Važecká 16, IČO:
42176778, zastúpeného advokátom JUDr. Igorom Šafrankom, so sídlom Svidník, Sov. hrdinov 163/66, o
zaplatenie 657,59 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov
zo dňa 8.6.2012 pod č.k. 4C/46/2012 - 58, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania vo vzťahu žalobcu a vedľajšieho
účastníka tak, že žalobca je p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania na účet jeho
právneho zástupcu vo výške 78,07 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

N e p r i z n á v a žalobcovi a vedľajšiemu účastníkovi trovy odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bardejov vyššie označeným rozsudkom, okrem iného, zaviazal žalobcu nahradiť
vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške 142,28 Eur na účet jeho právneho zástupcu do 3 dní
od jeho právoplatnosti.

Rozsudok ohľadom tohto výroku zdôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p., pretože vedľajší účastník
vstúpil do konania na podporu žalovaného iba v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 331,94
Eur s príslušenstvom, v ktorom bol žalovaný v celom rozsahu úspešný a jeho úspech je aj úspechom
vedľajšieho účastníka. Hodnotu 1 úkonu vypočítal zo sumy 331,94 Eur a určil jeho výšku na 24,9 Eur.
Tak priznal vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného náhradu trov v celkovej výške 78,07 Eur,
pozostávajúcich z nároku na odmenu podľa § 10 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. za 2 úkony právnej služby
(príprava a prevzatie zastúpenia, podanie vyjadrenia) vo výške 49,8 Eur, z režijného paušálu podľa § 16
ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. vo výške 7,63 Eur za 2 úkony v roku 2012 v celkovej výške 15,26 Eur a
nároku na DPH vo výške 20 % zo sumy 65,06 Eur (súčet odmeny a režijného paušálu), keďže advokát
vedľajšieho účastníka na strane žalovaného preukázal platenie tejto dane, vo výške 13,01 Eur.

Proti výroku rozsudku súdu prvého stupňa o trovách konania vo vzťahu žalobcu a vedľajšieho účastníka
podal žalobca odvolanie, ktorým žiadal v tejto časti zmeniť rozsudok tak, že vedľajší účastník na
strane žalovaného nemá právo na náhradu trov konania. Odvolanie zdôvodnil tým, že nespochybňuje
nárok na náhradu výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného
predpisu tak, ako to vyplýva zo znenia § 137 O.s.p.. Z doslovného znenia tohto ustanovenia však vyplýva,
že právnická osoba má nárok na náhradu výdavkov len v tom prípade, ak zastupuje účastníka na základe



plnomocenstva podľa § 26 ods. 5 O.s.p. v spojení s § 25 ZOS, a nie ako vedľajší účastník, ktorý len
vystupuje na strane účastníka, ktorého v konaní podporuje (§ 93 ods. 2 O.s.p.). Jeho tvrdenie podporuje
aj právna teória, že náhradu trov konania môže súd priznať iba účastníkovi konania (s výnimkou štátu
podľa § 148 O.s.p.). Vedľajší účastník na rozdiel od hlavného intervenienta je treťou osobou. Z toho
vyplýva, že právnická osoba, oprávnená zastupovať účastníka podľa osobitného predpisu, má nárok
na náhradu výdavkov len vtedy, ak zastupuje účastníka konania na základe plnomocenstva, a nie, ak
sa ako vedľajší účastník zúčastňuje popri účastníkovi konania. Aj vtedy má táto právnická osoba nárok
len na vecné výdavky (kancelárske výdavky, poštovné atď.), a nie nárok na trovy právneho zastúpenia.
Tieto právnické osoby častokrát ani nevedia, čo je predmetom sporu - t.j. vstupujú do konania „naslepo“
a len na základe poukázania na „neprijateľné podmienky“ žiadajú advokáti priznanie trov pre seba, ale
nie podľa § 137 O.s.p.. Je zvláštne, že v danom prípade sa súd nárokom združenia podľa § 137 O.s.p.
vôbec nezaoberal. Ak by do konania mohlo vstúpiť hneď niekoľko takýchto právnických osôb, z ktorých
by sa každá nechala zastupovať advokátom a v prípade úspechu by žalobca, ktorý bráni svoje práva,
bol zaviazaný na náhradu trov hneď niekoľkým advokátom, takýto výklad práva nielenže nezodpovedá
zásade hospodárnosti, ale doslova obracia celý právny poriadok „na hlavu“ a stavia tých, ktorí porušili
dohodnuté zmluvné podmienky (t.j. žalovaných) do role poškodených a naopak. Navyše, súd prvého
stupňa pochybil aj pri vyhotovení rozsudku vo veci samej. Vedľajší účastník nebude obsiahnutý v
meritórnom rozhodnutí súdu, pretože sa nekoná o jeho hmotnoprávnom postavení. Bude len spomenutý
v záhlaví rozsudku, avšak z toho rozsudku pre neho neplynú žiadne práva ani povinnosti.

Vedľajší účastník sa na odvolanie žalobcu vyjadril podaním zo dňa 26.9.2012. Žiadal potvrdiť rozsudok
súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti ako vecne správny. Uvedené podanie však odvolaciemu
súdu došlo až dňa 8.10.2012, t.j. až po rozhodnutí o odvolaní žalobcu.

Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a
dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Pokiaľ súd prvého stupňa zaviazal žalobcu na
náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi, v tejto súvislosti správne zistil skutkový stav a správne
ho aj právne posúdil. Preto odvolací súd plne odkazuje na zdôvodnenie rozsudku v tejto časti okresným
súdom (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Nesprávne však, zrejme chybou v písaní a lebo počítaní, vo výroku
rozsudku a v jeho zdôvodnení v napadnutej časti uviedol výšku priznaných trov vedľajšiemu účastníkovi.

Z predloženého spisu vyplýva, že vedľajší účastník trovy prvostupňového konania, na ktoré žiadal
zaviazať žalobcu, vyčíslil podaním zo dňa 4.5.2012 (č.l. 48). Trovy konania si uplatnil za 2 úkony právnej
pomoci z hodnoty 331,94 Eur, vrátane režijného paušálu a DPH, spolu vo výške 78,07 Eur. Túto
výšku trov síce súd prvého stupňa oboznamuje aj v odôvodnení napadnutého rozsudku ohľadom
priznaných trov vedľajšiemu účastníkovi, avšak vo výroku rozsudku trovy vedľajšieho účastníka vyčíslil
sumou 142,28 Eur.

Preto, aj keď výrok rozsudku súdu prvého stupňa o trovách konania vo vzťahu žalobcu a vedľajšieho
účastníka je vecne správny a komunikuje s odôvodnením rozsudku v tejto časti, bolo povinnosťou
odvolacieho súdu zmeniť rozsudok v tejto časti tak, aby trovy vedľajšieho účastníka vo vzťahu k žalobcovi
mu boli priznané v súlade s ich vyčíslením a zároveň v súlade s odôvodnením rozsudku v napadnutej
časti (§ 220 O.s.p.), a to z úradnej povinnosti.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p..
Aj keď vedľajší účastník bol v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd mu náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal z dôvodu už vyššie uvedeného, že ich vyčíslenie odvolaciemu súdu došlo 8.10.2012,
t.j. až po rozhodnutí o odvolaní žalobcu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.