Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 17CoE/239/2018 z 29. 5. 2019 Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 29. mája 2019, sp. zn. 17CoE/239/2018, ECLI:SK:KSKE:2019:7817204377.1 Krajský súd Košice | 17CoE/239/2018 | ECLI:SK:KSKE:2019:7817204377.1 | 2019-05-29 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 41 ods. 2 písm. d) EP, § 387 ods. 1 CSP, § 44 ods. 2 EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/5956cebb-90a7-474e-b2f8-a12a9c9afe30 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2019:7817204377.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 17CoE/239/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7817204377
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Naď
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7817204377.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Naďa a členov senátu JUDr.
Dany Bystrianskej a JUDr. Jozefa Kuruca, v exekučnej právnej veci oprávneného : POHOTOVOSŤ,
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO : 35 807 598, zastúpeného Advocate s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, Bratislava, IČO : 36 865 141, proti povinnej : X. R., nar.: XX. XX. XXXX, bytom R. M.
XXX, R., vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Ivanom Nestorom, Exekútorsky úrad Haburská 49/
A, Bratislava, pod spis. zn.: EX 901/17, pre vymoženie istiny vo výške 250,00 eur s príslušenstvom,
o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, v konaní o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava spis. zn. 4Er/65/2017-26- zo dňa 23. 10. 2017,
t a k t o

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e uznesenie.

II. Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1.Súd prvej inštancie napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol.

2.V odôvodnení tohto rozhodnutia uviedol, že oprávnený návrhom zo dňa 10. 01. 2017 navrhol vykonať
exekúciu proti povinnej na základe exekučného titulu, ktorým je Rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre Arbitráž zo dňa 01. 03. 2016 spis. zn. SRSAspA
04326/15, ktorý zaväzoval povinnú na zaplatenie sumy 250,00 eur s príslušenstvom.

3.Uviedol, že uznesením č. k. 4Er/65/2017-14 zo dňa 27. 04. 2017, právoplatným dňom 11. 10. 2017,
vylúčil súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., z vykonávania exekúcie. Oprávnený podaním
zo dňa 11. 10. 2017 požiadal súd o poverenie pre súdneho exekútora JUDr. Ivana Nestora.

4.Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovenia § 243h, § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2
zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), §
44 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZRK“), § 73 ods. 3 zákona č.
335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZSRK“), § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods.
1 až 5, § 54 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a konštatoval, že
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia nemožno vyhovieť.

5.Súd konštatoval, že rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul
v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo
rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá
alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie
či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť



(nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku (uznesenie najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21.
03. 2012 spis. zn. 6Cdo/1/2012).

6.Ďalej súd uviedol, že medzi účastníkmi bola dňa 21. 05. 2013 uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom
úvere a rozhodcovská zmluva, ktorá upravuje riešenie sporov - rozhodcovskú doložku tak, ako je tam
uvedené. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá medzi
účastníkmi konania je spotrebiteľskou zmluvou, pretože napĺňa znaky spotrebiteľskej zmluvy predvídané
v ustanoveniach § 52 a nasl. OZ. Ide o osobitný druh zmluvy, pri ktorej spotrebiteľ nemal možnosť
ovplyvňovať jej obsah, bez ohľadu na to, na základe akého právneho predpisu sa zmluva uzavrela.
Zmluvnými stranami sú dodávateľ, spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., ktorej predmetom činnosti je aj
poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, teda koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je subjekt, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Súd považoval za preukázané, že povinná má v
danom vzťahu vzniknutého z uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere postavenie spotrebiteľa.

7.Konštatoval, že rozhodcovská zmluva bola medzi oprávneným a povinnou uzavretá v rovnaký
deň ako úverová zmluva, vo formulárovej podobe v predtlači, ktorú predkladal oprávnený povinnej.
Rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná, keďže povinná nemohla ovplyvniť jej obsah,
dopĺňali sa do nej len identifikačné údaje povinnej osoby a číslo a dátum uzatvorenia zmluvy o úvere.
Výber s alternatív riešenia sporu spočíval na žalobcovi. Veriteľ (oprávnený) potom mohol na základe
tejto rozhodcovskej zmluvy vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorý sám určil a vylúčil
by tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Spotrebiteľ týmto stratil právo brániť sa voči nárokom veriteľa na
všeobecnom súde v mieste svojho bydliska. O nekalú zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak spotrebiteľ
má podľa nej možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, ale ak by sa podľa takejto
doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa (veriteľa), spotrebiteľ (povinná) by bol nútený
podrobiť sa rozhodcovskému konaniu.

8.Sám veriteľ (dodávateľ), ktorý zostavil znenie rozhodcovskej zmluvy vo svojej vopred pripravenej
formulárovej podobe, jednostranne určil, ktorému rozhodcovskému súdu bude vec predložená, a to
rozhodcovskému súdu geograficky vzdialenom od bydliska povinného. Vychádzajúc z komplexnej
úpravy rozhodcovskej zmluvy je potom potrebné túto považovať v celosti za neprijateľnú, spôsobujúcu
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa podľa
ustanovenia § 53 ods. 1 OZ (rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie C-240/98 až C-244/98, C-40/08,
C-473/00, C-243/08, C-168/05).

9.Z obsahu rozhodcovskej zmluvy nevyplýva, že by v rámci kontraktácie došlo k naplneniu zákona, že by
s odbornou starostlivosťou príslušný zamestnanec oprávneného najprv poučil povinného a nechal mu
priestor na rozhodnutie a slobodnú voľbu. Dlžník, ktorému je predložená typová zmluva v predtlači, nemá
reálnu možnosť ovplyvniť jej obsah. Rozhodcovská zmluva bola navyše povinnej predložená súčasne (v
ten istý deň) so zmluvou o úver, a teda povinná mohla ľahko nadobudnúť dojem, že ide o tú istú zmluvu
pozostávajúcu z viacerých listín, a že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy je podmienkou poskytnutia
peňažných prostriedkov zo strany veriteľa. Z uvedeného nevyplýva, že by si uzavretie rozhodcovskej
zmluvy v takomto znení vymienila povinná a vzhľadom na charakter zmluvy nemožno dospieť k záveru,
že by povinná mala možnosť do obsahu zmluvy akýmkoľvek spôsobom zasahovať.

10.Súd prvej inštancie uzavrel, že v danom prípade nemá pochybnosť o tom, že ustanovenie čl.
II. rozhodcovskej zmluvy je v rozpore so znením ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) OZ, čo má za
následok absolútnu neplatnosť predmetného zmluvného dojednania, na čo súd musí prihliadať z úradnej
povinnosti. Keďže právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci je založená na
absolútne neplatnom právnom úkone, súd dospel k záveru, že exekučný titul je vydaný v rozpore so
zákonom.

11.Na základe vyššie uvedených skutočností súd prvej inštancie žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie v celom rozsahu zamietol.

12.Na súde prvej inštancie konal a rozhodoval sudca.



13.Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) v celom rozsahu
odvolanie oprávnený.

14.Žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a rozhodnutie.

15.Namietal nesprávne právne posúdenie veci podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) CSP, ako aj
nesprávne skutkové zistenia podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) CSP.

16.Podľa vyjadrenia oprávneného exekučný súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej
preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril zákon č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov (Exekučný
poriadok) a zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.

17.Uviedol, že súd na správne zistený skutkový stav nesprávne aplikoval právny predpis. Ustanovenie
§ 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní upravuje povinnosť exekučných
súdov zastaviť exekučné konanie v prípade, ak rozhodcovský rozsudok ukladá povinnosť, ktorá odporuje
dobrým mravom, ale má za to, že uvedené ustanovenie súd nesprávne aplikoval. Exekučný súd v konaní
o vydaní poverenia posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky.

18.Formálne preskúmanie sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí ako ich vyžaduje
§ 34 zákona o rozhodcovskom konaní. Preskúmaním materiálnej stránky exekučný súd zisťuje, či sú
splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi).

19.Podľa oprávneného exekučný súd nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie. V rámci
materiálneho prieskumu sa exekučný súd musí obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu,
odôvodnenie nemôže zaväzovať účastníkov konania. Splnenie podmienok zastavenia exekúcie, t. j.
zaväzovať k niečomu objektívne nemožnému, právom nedovolenému alebo k niečomu, čo je v rozpore
s dobrými mravmi, však musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného titulu. V rámci exekučného
konania súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu a musí
sa obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov,
teda nemôže sa jednať o dôvody právneho posúdenia a poukázal aj na nález Ústavného súdu SR ÚS
5/2000 uverejnený pod č. 18/2000.

20.Spôsobom právneho posúdenia správnosti výroku rozhodcovského súdu súd ukrátil účastníkov
exekučného konania, ktorí sa mohli vyjadriť k zisteniam exekučného súdu až v odvolacom konaní,
pričom civilné konanie je dvojinštančné a postupom súdu došlo k pozbaveniu práva účastníka na
prejednanie veci. Exekučný súd rozhodoval o otázke, ktorá je kvalitatívne náročnejšia ako otázky, ktoré
sa riešia v exekučnom konaní bez toho, aby na to Exekučný poriadok poskytol legislatívny rámec.
Postupom súdu v danej veci a jeho výkladom ustanovenia § 45 zákona o rozhodcovskom konaní
dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným
konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Ďalej oprávnený
uviedol, že došlo k neúplnému zisteniu skutkového stavu veci súdom prvého stupňa, nakoľko namietal
skutočnosť, že zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva/doložka.

21.K uvedenému oprávnený uviedol, že oprávnený s povinnou uzatvoril rozhodcovskú zmluvu podľa
ustanovenia § 3 ZRK formou samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine. V zmysle čl.
2 tejto zmluvy je daná právomoc Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská
rozhodcovská, a. s., rozhodnúť spor medzi zmluvnými stranami, pričom Stály rozhodcovský súd
postupuje v súlade so ZRK. Na základe uvedeného mal oprávnený za to, že exekučný titul bol vydaný
oprávneným orgánom. Zároveň oprávnený poukázal na znenie ustanovenia § 53 ods. 1 písm. r)
OZ, v zmysle ktorého sa za neprijateľné podmienky považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v
rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v
rozhodcovskom konaní.

22.Podľa jeho názoru, cieľom zákonodarcov bolo umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia
svoje práva, vzhľadom na čo konal súd prvej inštancie nad rámec zákonných ustanovení.

23.Súdny exekútor a ani povinná sa v zákonnej lehote k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrili.



24.Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“), ktorý dňom svojej účinnosti v zmysle ustanovenia § 473 CSP zrušil zákon č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“), bol Krajský súd v Košiciach
ako súd odvolací v zmysle ustanovenia § 34 CSP povinný pri rozhodovaní o odvolaní aplikovať CSP
ako nový procesný predpis.

25.Krajský súd v Košiciach príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), vzhľadom na včas podané
odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v
zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovení § 378 - 384 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP)
a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie po vecnej stránke správne a preto ho podľa ustanovenia §
387 ods. 1 CSP v celom rozsahu potvrdil.

26.Podľa ustanovenia § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

27.Odvolací súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého uznesenia
a pretože sa so závermi súdu prvého stupňa stotožňuje, tak na ne ako na správne a zákonné v
podrobnostiach poukazuje na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP a na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia uvádza nasledovné.

28.Odvolací súd z pripojeného spisu zistil, že oprávnený a povinná uzavreli dňa 21. 05. 2013 Zmluvu o
úvere č. 785802755, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnej úver vo výške 250,00 eur, pričom
povinná sa zaviazala splatiť predmetný úver zvýšený o poplatok vo výške 242,00 eur, t. j. zaplatiť celkovú
čiastku vo výške 492,00 eur, a to do 26. 05. 2014. V zmluve bola uvedená výška RPMN 96,80%.

29.Exekučným titulom v tomto konaní je Rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Vansovej 2, Bratislava, zriadený záujmovým združením
právnických osôb Asociácia pre arbitráž, so sídlom Rusovská cesta 15, Bratislava, IČO : 45 744
971, vydaného ustanoveným rozhodcom Mgr. Petrom Senovským, dňa 01. 03. 2016 pod spis. zn.
SRSAspA 04326/15, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10. 10. 2016 a vykonateľnosť dňa 01. 12. 2016.
Týmto rozsudkom bol žalovaný (povinná) zaviazaný zaplatiť žalobcovi (oprávnenému) sumu 250,00 eur,
poplatok v sume 144,12 eur, úrok vo výške 39,15% ročne zo sumy 250,00 eur od 21. 05. 2013 do
zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 250,00 eur od 27. 05. 2014 do zaplatenia,
zmluvnú pokutu vo výške 33,00 eur, trovy mediačného konania vo výške 158,17 eur, poplatok za
upomienku vo výške 10,00 eur, trovy rozhodcovského konania vo výške 147,48 eur. Žalovaný (povinná)
je povinný žalobcovi (oprávnenému) zaplatiť uvedené nároky spoločne v mesačných splátkach vo výške
80,00 eur splatných vždy k poslednému dňu v mesiaci na účet žalobcu s tým, že prvá splátka sa stáva
splatnou k poslednému dňu v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozhodnutia, až do úplného
zaplatenia dlhu, a to pod následkom straty výhody splátok a výkonu rozhodnutia v prípade nezaplatenia
čo i len jednej splátky riadne a včas.

30.Podľa ustanovenia § 41 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučného poriadku), exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo,
zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok. Podľa odseku 2 písm. d) tohto ustanovenia podľa tohto
zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a
zmierov nimi schválených.

31.Podľa ustanovenia § 44 ods. 1 Exekučného poriadku exekútor, ktorému bol doručený návrh
oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15
dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie.

32.Podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie



vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa ustanovenia § 26 zákona č. 231/1999 Z. z.
o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava.

33.Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie
exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí
exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm.
c) a d) Exekučného poriadku.

34.Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

35.Pokiaľ ide o oprávneným tvrdenú materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku
odvolací súd uvádza, že táto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov
existujú z nej výnimky.

36.Exekučný poriadok v ustanovení § 44 ods. 2 zvýraznil zodpovednosť exekučného súdu za vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že súd preskúma žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak nezistí
rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne.

37.Nakoľko v tomto prípade ide o spotrebiteľský spor, je zároveň potrebné poukázať na skutočnosť,
že aj Európska únia venuje problematike ochrany spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Súdny dvor
Európskych spoločenstiev vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôraznil povinnosť súdu aj v rámci
núteného výkonu rozhodnutia chrániť práva spotrebiteľov ako slabšej zmluvnej strany, a to napr. aj v
rozsudku zo dňa 06. 10. 2009 vo veci „Asturcom Telecomunicaciones SL“, kde zdôraznil povinnosť
exekučného súdu

preskúmať rozhodcovskú doložku, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul.

38.V rozhodnutí uviedol, že smernica Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon
právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa
oboznámi s právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú
povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v
rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci
obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy.

39.Pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo posúdiť
aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok
vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky.

40.Tento napr. v uznesení zo dňa 09. februára 2012, spis. zn.: 3 Cdo 122/2011 konštatoval, že pokiaľ
oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je
exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe
uzavretej rozhodcovskej zmluvy.

41.Podobne v uznesení zo dňa 05. decembra 2012, spis. zn.: 6 Cdo 135/2012 uviedol, že ak je právomoc
rozhodcovského súdu závislá od existencie platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť
v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, okrem iného, zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom,
t. j. aj to, či bol vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí
pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec
uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne.



42.Ďalej v uznesení zo dňa 21. 03. 2012, spis. zn.: 6 Cdo 1/2012 zdôraznil, že aj keď účastník
rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť
rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený
a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného
nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku zo zákonom znamenajúci
materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu.

43.Nie je preto dôvodná námietka oprávneného, že súd pri preskúmavaní exekučného titulu prekročil
rámec svojej preskúmavacej činnosti zverenej mu Exekučným poriadkom.

44.Oprávnený ďalej v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, nakoľko
v uznesení uviedol, že zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva. Zároveň
mal za to, že dojednaná rozhodcovská zmluva nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

45.Pozornosti oprávneného asi ušlo, že súd prvej inštancie v napadnutom uznesení neuviedol, že medzi
zmluvnými stranami nebola uzavretá rozhodcovská zmluva. Naopak, túto zmluvu preskúmal a posúdil
ako neprijateľnú podmienku. Rozhodcovská doložka sa nachádzala v čl. II Rozhodcovskej zmluvy, ktorú
uzavreli zmluvné strany dňa 21. 05. 2013.

46.Podľa tohto ustanovenia všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. 705802755 uzatvorenej
dňa 21. 05. 2013, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z
dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej
zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené :

a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom
rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho
rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho
rozhodcovského súdu,

b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa
príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).

47.Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie
akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 1 tohto článku zmluvy, vrátane
sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto
skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej zmluvy; ustanovenie tejto vety sa nepoužije
v prípade, ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo
veci, v ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského
súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu.

48.Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

49.Podľa ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky
uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

50.Podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

51.Občiansky zákonník novelou uskutočnenou zákonom č. 568/2007 Z. z. účinnou od 01. 01.
2008, zaviedol do právneho poriadku Slovenskej republiky ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r).
Citované ustanovenie označilo za neprijateľné dojednanie vyžadujúce v rámci rozhodcovskej doložky
od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, nakoľko takéto
dojednanie spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. V zmysle ustanovenia
§ 53 ods. 5 OZ je takáto neprijateľná podmienka absolútne neplatná.



52.O doložku, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní ide aj vtedy,
ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, ale
ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený
nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu
pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožnila voľbou spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu
všeobecným súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde.

53.Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) OZ nie je o možnosti výberu medzi všeobecným a súkromným
súdom, ale predovšetkým o dôsledkoch, ktoré zakladá, a teda, či doložka nenúti spotrebiteľa
podrobiť sa arbitráži. Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením uvedenej zmluvy ako neprijateľnej
podmienky, nakoľko praktickým dôsledkom takto formulovanej rozhodcovskej zmluvy je skutočnosť, že
spotrebiteľovi, teda povinnému, bola fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným
súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd.

54.Pre povinného to znamenalo povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred súkromnou
osobou, ktorú si oprávnený už predformuloval v dohode a na výbere ktorej spotrebiteľ nemal žiadnu
účasť. Pritom tak dôležitá klauzula, akou je dojednanie osoby na rozhodovanie sporu, je skrytá v
množstve drobných klauzúl z dôvodu, aby sa nekomplikoval proces založenia sporového procesu podľa
predstáv oprávneného.

55.Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti má odvolací súd za preukázané, že rozhodcovské
konanie, ktorého výsledkom je exekučný titul, sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany
zmluvných strán, nakoľko znenie rozhodcovskej zmluvy bolo v čase jej uzatvárania neprijateľnou
podmienkou v zmysle ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka a ako taká bola už od počiatku v celom
rozsahu neplatnou podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Rozhodcovský rozsudok
vydaný v tomto konaní preto nemôže byť spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie.

56.Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa ustanovenia
§ 387 ods. 1 CSP.

57.O náhrade trov odvolacieho konania, odvolací súd podľa § 262 CSP v spojení s § 255 CSP rozhodol
tak, že žiadna strana konania nemá nárok na ich náhradu, pretože oprávnený nebol v konaní úspešný
a povinnej žiadne trovy konania nevznikli.

58.Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii.

Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v
rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§429 ods.1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).