{"guid": "02cfdfa1-4481-4dfc-9f97-40f0657cf630:858a729d-2648-40f7-80b2-68a7b9c152df", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2017:1213218260.1", "spisova_znacka": "9Co/40/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/40/2016 z 25. 1. 2017", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 25. januára 2017, sp. zn. 9Co/40/2016, ECLI:SK:KSBA:2017:1213218260.1", "identifikacne_cislo": "1213218260", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Alica Beňová", "sudca_id": 273, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-alica-benova-273", "datum_vydania": "2017-01-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/858a729d-2648-40f7-80b2-68a7b9c152df", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1213218260.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2017:1213218260.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2017:1213218260.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/40/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213218260
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1213218260.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek
senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej, v právnej veci žalobkyne: C. R.,
U.. XX.X.XXXX, R. C. XX, R., zast. Advokátska kancelária IGAZOVÁ & PARTNERS s.r.o., so sídlom
Koceľová 14, Bratislava, IČO : 47 233 681 proti žalovanej: O. I., U.. XX.XX.XXXX, R. O. XXXX/X, R., zast.
JUDr. Marta Sústriková, advokátka, so sídlom Kresánkova 1, Bratislava, o určenie neplatnosti závetu,
na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 25. septembra 2015 č. k.
50C/147/2013-220, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie  p o t v r d z u j e.

Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol, uložil žalobkyni zaplatiť žalovanej
náhradu trov konania na účet právnej zástupkyne vo výške 950,54 € a zaplatiť na účet Okresného súdu
Bratislava II náhradu trov štátu vo výške 2,20 €.

2. Svoj rozsudok právne odôvodnil ustanoveniami § 34, § 37 ods. 1, § 38 ods. 1, 2, § 476 ods. 1, 2, §
476a Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie prednesmi právnych zástupcov
strán sporu, výsluchom strán sporu, výpoveďami svedkov: W.Y. I., G. R.-C., G. G., C. O., T. M.L. K.
C.. Y. G., oboznámením sa so spisom tunajšieho súdu sp. zn. 38D/165/2013 a s ostatným obsahom a
listinami založenými v súdnom spise a na základe takto vykonaného dokazovania mal za preukázané,
že A. I., U.. X.X.XXXX,F. R. F. X, R. dňa XX.XX.XXXX zomrel. Uznesením Okresného súdu Bratislava
II č. k. 38D/165/2013, Dnot 17/2013-26 zo dňa 3.5.2013 súd dedičské konanie prerušil a odkázal
sestru C. R., A.. I., U.. XX.X.XXXX, K.by do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia podala
žalobu o určenie neplatnosti závetu poručiteľa zo dňa 9.3.2010. Podľa overenej fotokópie vlastnoručne
písaného závetu poručiteľom - A. I., U.. X.X.XXXX, R. F., R., založenej v dedičskom spise poručiteľ
dňa 9.3.2010 v Bratislave zanechal závet podľa § 476 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení: „Svoj
byt č. 4, na parcele bytového domu F. X-X-X E. Č.. XXXX H. R. na ulici F. Č. X ktorý je vybudovaný
na parcele Č.. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, zapísaný na liste vlastníctva 1621 pre obec Bratislava,
katastrálne územie Bratislava NIVZ, na katastrálnom úrade v Bratislave. Správa katastra Bratislava
II. spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o
podiele na pozemku par. č.XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X ktorého som výlučným vlastníkom zanechávam
v celosti svojej bývalej manželke O.I. I. A.. V. U.. XX.XX.XXXX A.. Č.. XX-XX-XX/XXXX F. R. O. X
E.. Č.. XXXXX.“  Podľa knihy osvedčovania pravosti podpisov pod por. č. O 165157/2010 podpis
poručiteľa na závete overila B.. O. C., poverený pracovník notárom JUDr. Marianom Tkáčikom. Podľa
lekárskej správy zo dňa 09.06.2008 na žiadosť poručiteľa o invalidný dôchodok ku dňu 14.05.2008 bol



poručiteľ uznaný za invalidného v miere postihnutia vo výške 45 %. V správe  bolo konštatované, že
má základné vzdelanie, pracuje v strážnej službe, v roku 2005 prekonal tranzitórnu ischemickú ataku s
postihnutím ĽHK za liečby trimetazín, ANP, Piracetam, Cavinton, Bisomerck. Podľa potvrdenia Sociálnej
poisťovne, ústredie, Bratislava poručiteľ poberal čiastočný invalidný dôchodok od mája 2008 vo výške
104,12 € (potvrdenie zo dňa 3.3.2015 vo výške 187,4 €). Podľa lekárskej správy zo dňa 8.7.2005,
neurologická ambulancia Poliklinika Ružinov poručiteľ uvádzal: „asi 14 dní postupne sa rozvíjajúca
slabosť a neobratnosť ĽHK, nešikovnosť pozoruje pri písaní (je ľavák), pri zapínaní gombíkov, fajčiar
asi 25 cigariet denne“. Podľa výňatku lekárskej správy (fotokópie) založeného v súdnom spise č.
l. 147 neurologické vyšetrenie v roku 2007 o.i. konštatuje bradypsychiu. Podľa lekárskej správy zo
dňa 09.05.2007, 28.05.2007, 28.03.2008, 19.06.2008,  16.06.2009, 10.12.2009, 13.09.2011 lekár  G..
G. I. , neurológ  odporučil  poručiteľovi o.i. užívať Piracetam AL 1200 mg a Cavinton Forte. Podľa
poštovej poukážky zo dňa 6.6.2002 poručiteľ zaplatil MÚ Bratislava - Ružinov sumu 5.935 Sk ako
kúpnu cenu za byt. Vo výňatku z novín Nový čas zo dňa 23.5.2003 je pri článku „Z ľudového nápoja
- drahý alkohol!“ je zverejnená podobizeň poručiteľa s pivom v ruke so slovami: „Z piatich by to boli
už len dve. Určite však svoju stálu krčmu neobídem naprázdno,“ povedal strážnik A. I. (51). Podľa
zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. XX-XXXXXXXXXX zo dňa 29.6.2004 uzatvorenej medzi
Tatra banka, a.s. a poručiteľom, bol poskytnutý poručiteľovi úver vo výške 40 000,- Sk. Podľa zmluvy
o poskytnutí flexipôžičky  zo dňa 10.05.2005 uzatvorenej medzi VÚB, a.s. a  poručiteľom, mu bol
poskytnutý úver vo výške 51.000 Sk. Podľa výkazu Sociálnej poisťovne zo dňa 17.5.2012 poručiteľ
mal osobný ročný vymeriavací základ (príjem) za roky 2005 v sume 204.175 Sk, rok 2005 v sume
214.430 Sk, rok 2006 v sume 193.161 Sk, rok 2007 v sume 74.104 Sk, rok 2008 v suem58.204 Sk,
rok 2009 v sume 2.727,54 Sk, rok 2010 v sume 645,33 Sk a rok 2011 v sume 3.649,69 Sk. Podľa
výpisov predpísaných platieb a úhrad spoločnosti AMC správa nehnuteľností s.r.o. Bratislava poručiteľ
mal nedoplatky na službách spojených s užívaním bytu na Tekovskej 5 v Bratislave v roku 2009 vo
výške - 1.733,18 € , v roku 2010 vo výške - 1708,56 €, od roku 2012 do februára 2015 nedoplatky
činili sumu - 3.151,53 €. Podľa výpisu úhrad za rok 2009 žalovaná poukázala na účet tejto správcovskej
spoločnosti dňa 5. 3.2010 sumu 2 000 € s označením účelu platby: „A. I. dlh za rok 2009“. Podľa
oznámenia spoločnosti EOS KSI Slovensko, s.r.o. zo dňa 11.5.2012 táto odkúpila od spoločnosti VÚB,
a.s. dlžnú  sumu vo výške 1 801,13 € (vrátane  istiny vo výške 1 475,58 € navýšenej o úroky z omeškania,
súdne poplatky a náklady advokáta). Podľa prihlášok pohľadávok do dedičstva založených v dedičskom
spise ku dňu smrti poručiteľa prihlásili do dedičského konania pohľadávky VUB, a.s. vo výške 356,71 €
a spoločnosť AMC správa nehnuteľnosti s.r.o. vo výške 607,71 €. Podľa zápiskov poručiteľa (č. l. 86, 87)
poručiteľ v dňoch 13.1.2013, 16.01.2013 a 19.01.2013 pracoval v strážnej službe. Podľa internetovej
informácie  www.liekinfo.sk založenej na č.l.151 až 154 liek Piracetal AL 1200 tbl patrí do skupiny
nootropných látok, zlepšuje spomalený metabolizmus mozgu viacerými mechanizmami, ovplyvňuje
narušené funkcie určenia a pamäti. Ide o podpornú liečbu následkov ischemickej mozgovej príhody v
oblasti zásobenej a.carotis. Symtomatická liečba chronickej cerebrálnej dysfunkcie organického pôvodu
ako súčasť celkovej liečby syndrómu demencie charakterizovaná nasledovnými hlavnými príznakmi :
porucha pamäti a koncentrácie, blokáda myslenia, náhla únava, spomalenie pohybov a strata motivácie,
citová labilita atď. Liek s názvom CAVINTON FORTE sa používa napr. pri poruchách pamäti, reči alebo
hybnosti vyvolané nedostatočným prekrvením mozgu..., liek KATADALON cps 100 mg sa používa pri
liečbe akútnej bolesti u dospelých. Podľa oznámenia G.. T. I., všeobecného lekára, poručiteľ bol u nej v
zdravotnej starostlivosti pre kolísavý tlak, prechladnutia, virózy, bolesti chrbtice, vredová choroba, v roku
2005 prekonal tranzitorný ischemický atak s monoparezou ľavej hornej končatiny, odvtedy sledovaný
neurológom N.. I., atak s opakoval v roku 2007. Bol na DIČ, pre kolísavý tlak bol sledovaný internistom
MUDr. T.. V čase od 3.06.2012 do 28.02.2013 bol na ambulancii 30.11.2012 pre virózu, 09.01.2013
mal zápal priedušiek, dostal antibiotika, na kontrolu neprišiel. V zdravotnej dokumentácii nie sú žiadne
záznamy o liečbe u psychiatra, užívaní alkoholu, žiadne záznamy o nejakej zmene osobnosti. Podľa
oznámenia G.. T. I.ossovej zo dňa 05.03.2015  poručiteľ v období od 01.01.2009 do 28.10.2010 neužíval
žiadne omamné ani psychotronické lieky, v zdravotnej dokumentácii sa nenachádzajú žiadne záznamy
zmätenosti, nesústredenosti ani žiadne poruchy duševného stavu. Podľa oznámenia G.. G. I., neurológia
zo dňa 06.03.2015 poručiteľ bol v zdravotnej starostlivosti od roku 2005 do roku 2011 s diagnózami:
recidivujúca ložisková ischémia mozgu v pravej hemisfére s centrálnou léziou nervus facialis vľavo
a frustnou monoparézou ľavej hornej končatiny, cefalea vazomotorická epizodická s cervikogénnou
zložkou, syndróm bolestivého ramena vľavo. V tom čase užíval lieky: Piracetam 1200mg, Mydocalm 150
mg tbl., Sirdalud 2mg tbl., Katadolon, Almiral, injekcie. O iných chorobách lekár nemá vedomosť, nemá
vedomosť ani o jeho liečbe u psychiatra, ani o požívaní alkoholu. Pri poslednom vyšetrení dňa 3.9.2011



nebohý Roman Grác nepôsobil nepokojným dojmom, lieky ktoré mal odporúčané a predpísané nemohli
spôsobiť zmätenosť, poruchy koncentrácie a poruchy psychického stavu.

3. Súd prvej inštancie v rámci dokazovania vypočul i svedkov. Svedok G. R.-C. vypovedal, že žalovanú
aj poručiteľa pozná vyše 50 rokov, poručiteľa poznal aj v čase, keď žil so svojou matkou, ako aj v čas, keď
žil so žalovanou. Na otázku, či mal vedomosť o tom, že by poručiteľ požíval alkoholické nápoje uviedol,
že poručiteľ veľa nepil, bol čiastočne invalidným dôchodcom, neskôr prestal aj fajčiť. Osobne s ním bol
aj v deň jeho smrti, keď stretol poručiteľa ako odchádzal z práce, hovoril, že je nevyspatý. Ráno o 01.00
hod mal svedok neprijatý hovor od poručiteľa a následne mu niekto volal ráno, že A. zomrel. Viackrát
mu poručiteľ rozprával, že byt prepísal na bývalú manželku, nebol v dobrom vzťahu so synovcom, ktorý
určitý čas fetoval, ako mu to povedal poručiteľ. Svedok súdu dosvedčoval, že žalovaná sa o poručiteľa
starala, o čom svedčí to, že mu poručiteľ otvoril chladničku a ukazoval mu veci, že nebyť žalovanej tak
v chladničke nič nemá. Svedok ďalej uviedol, že s poručiteľom sa stretával denne, spolu robili. O jeho
zdravotnom stave vedel len toľko, že bol v nemocnici a že mal problémy s hrudníkom, často však chodil k
lekárovi na kontrolu, ku ktorému lekárovi, však nevedel uviesť. Svedok tiež uviedol, že sa s poručiteľom
rozprával aj o jeho sestre - žalobkyni a vie, že ju Roman neznášal, pamätá si, že po smrti matky poručiteľa
došla sestra poručiteľa aj s jej mužom k poručiteľovi a hádali sa, ale prečo ju neznášal poručiteľ, svedok
nevedel. Svedok uviedol, že poručiteľ si bral pôžičky a podľa jeho vedomostí ich použil na nájomné,
keď nerobil, kúpil si nejaké rádio, pílku. Uviedol, že poručiteľa musela mnohokrát podporovať žalovaná
keď poručiteľ nemal robotu. Na otázku či má vedomosť o tom, že si pôžičky poručiteľ bral v čase, keď
ho navštevovala žalovaná uviedol, že keď si poručiteľ zobral pôžičku tak uviedol, že keby to vedela
O., tak by ho zabila. Tiež mal vedomosť o tom, že navštevoval notárov, keďže si u nich musel dať
potvrdiť register trestov kvôli zamestnaniam, poznal osobne aj nejakého advokáta, ktorý chodil k nemu
domov a poručiteľ mu ho ukazoval na trhu, keď uviedol, že tento advokát v lete u poručiteľa aj prespal,
meno advokáta si nepamätal. Svedok W. A., kamarát poručiteľa a aj priateľ žalovanej vypovedal, že má
vedomosť o tom, že poručiteľ zanechal závet a to v prospech žalovanej. Má vedomosť o tom, že poručiteľ
a žalovaná boli rozvedení manželia, s nebohým sa stretal náhodne, potvrdil,  že poručiteľ pracoval v
strážnej službe, nad mieru nepil, nevedel, že mal poručiteľ mozgové príhody, nevedel kedy bol poručiteľ
nezamestnaný, od poručiteľa vedel, že s ním býva žalovaná, spolu sa stretávali v pohostinstvách, kde
mu poručiteľ povedal, že sa o neho stará žalovaná, že mu sem-tam navarí, svedok nevedel uviesť  kedy
- do ktorého roku navštevovala žalovaná poručiteľa, ani či poručiteľ navštevoval advokátov. Svedok G.
G., syn žalobkyne, súdu uviedol, že poručiteľ nemal dokončené ani základné vzdelanie, nedokončil 9.
triedu ZDŠ, pamätá si, že keď písal poručiteľ adresu, neboli tam ani mäkčene. Po smrti dedka chodieval
sporadicky za babkou a poručiteľ mal v Dúbravke družstevný byt, ktorý predal za 600.000 Sk, pretože
mal dlhy a hrozila mu exekúcia, následne sa odsťahoval k babke. Strýko - poručiteľ, bol alkoholik, od
svojich 15 rokoch pil, bol výbušný, ľahkovážny, ľahko ovplyvniteľný, ľahko zmanipulovateľný, používal
vulgarizmy, aj na účet žalovanej. V roku 1995 strýko dosť pil, svedok s ním bol aj v krčme U ruže. V roku
2010-2011 už nepil tak veľa, vie to, lebo bol v roku 2010 ho navštívil, keď prišiel z Anglicka na svedkove
narodeniny a pred Vianocami. V byte poručiteľa boli fľaše od tvrdého alkoholu a od piva. Svedok strýka
navštívil v roku 2010 pred Vianocami a v júni 2011, keď uviedol, že sa so strýkom rozprával, chcel mu
oznámiť, že sa oženil, na čo mu strýko povedal, že si má dávať pozor, že on má tiež žalovanú a veľmi
sa v nej sklamal, že sa s ňou rozviedol z dôvodu, že ju našiel súložiť s cudzím mužom. Na Vianoce
2010 svedkovi poručiteľ povedal,  že keď sa vrátil z nočnej o 7.00 hod. našiel žalovanú piť v kuchyni
na Tekovskej s cudzím mužom. V júni 2011 poručiteľ svedkovi povedal, že žalovaná prinútila poručiteľa
niečo podpísať s tým, že tomu nerozumel, musel to viackrát opravovať. Uviedol svedkovi, že ho žalovaná
zásobovala alkoholom a tabakom a uviedol, že vidí, že sa svedok zmenil, že si založil rodinu a že urobí
všetko preto, aby byt bol na mamu alebo svedka. Povedal, že vôbec nerozumel tomu, čo podpisuje.
Na otázku, či vie svedok aký bol zdravotný stav poručiteľa tento uviedol, že strýko mu povedal ako si
v roku 2002 zlomil nohu a ako mu vtedy pomáhala žalovaná, povedal mu tiež, že prekonal porážky z
dôvodu zlého životného štýlu, že poberá čiastočný invalidný dôchodok, že sa musel zamestnať, ale že u
dvoch zamestnávateľov ho vyhodili, lebo ho nachytali, že nafúkal. O finančnej situácii poručiteľa svedok
uviedol, že má vedomosť o dvoch pôžičkách poručiteľa z Tatra banky a jednej z VÚB, a.s. až do výšky
120 000,- Sk, pretože ho poručiteľ žiadal o radu, či je možné pôžičky spojiť. Žalovanú osobne nepozná,
spolu len telefonicky hovorili, keď jej chcel oznámiť, že strýko zomrel a keď mu ona povedala, že byt je
zdevastovaný, že v byte bol smrad od mačiek a že sa to s ním nedalo vydržať. Súčasne žalovaná uviedla,
že to medzi ňou a poručiteľom skončilo, o jeho smrti nevedela a neprispela ani na pohreb. Svedok C.
O. vypovedal, že pozná žalobkyňu z jednej lokality od ZŠ, z videnia, je jeho suseda na F. X. Uviedol,
že s poručiteľom začal komunikovať po smrti jeho matky, stretávali sa sporadicky, najmä keď poručiteľ



potreboval niečo požičať a keď sa s ním radil ohľadom bytu o kúpe pozemku. Po smrti matky poručiteľa
cca 5 rokov videl svedok žalovanú bývať v byte poručiteľa asi tak rok, dva, občas ju vídal na balkóne, v
pivnici mala bicykel. Občas ho navštevoval synovec a sestra. S poručiteľom sa rozprával o výmene bytu,
keď svedok chcel vymeniť byt po smrti jeho matky za dvojizbový, ale poručiteľ nemal záujem o výmenu.
Na otázku či svedok videl poručiteľa pod vplyvom alkoholu a či zaznamenal nejaké roztržky, návštevu
priateľov pod vplyvom alkoholu svedok uviedol, že cca v roku 2012 bol poručiteľ opitý, z bytu išiel dym,
museli volať hasičov. Taktiež ho navštevovali krčmoví kamaráti, poručiteľ mal zvyk z nočnej sa zastaviť
v zariadení, kde si vypil, stalo sa, že si vypil viac a museli mu pomôcť otvoriť dvere do bytu alebo sa
zabuchol a svedok vliezol k nemu cez balkón. Svedok uviedol, že stav popíjania trval u poručiteľa až
do jeho smrti. Súdu uviedol, že v byte poručiteľa bol neporiadok, v kuchyni bolo veľa fliaš a v byte bol
svedok aj v deň jeho smrti, keď mu poručiteľ zazvonil, že mu je zle. Svedok volal záchranku. Na otázku či
v byte sa nachádzali nejaké veci patriace žene uviedol, že si myslí, že nie a či dokázal poručiteľ uvažovať
rozumne, svedok uviedol že nevie, skôr nie, tak rok dozadu. Svedkyňa T. M. vypovedala, že je priateľkou
žalobkyne a ju aj poručiteľa pozná od detstva. K poručiteľovi sama nechodila, na návštevy k nemu chodila
so žalobkyňou, bolo to cca 5 rokov dozadu naposledy v roku 2011. Poručiteľ nežil dobre, rád si vypil,
väčšinou bol v liehu. V roku 2011 pred Vianocami jej povedal, že niečo podpísal, ale mal vypité, myslí si,
že niečo podpísal pod nejakým vplyvom, tlakom a povedal, aby nič nehovorila svedkyňa žalobkyni, lebo
mal strach, že tam nebude chodiť. Povedal, že to nebolo jeho prianie, že jeho exmanželka chcela, aby to
na ňu prepísal. Z vlastného poznania vie, že už keď bol poručiteľ mladší, tak pil. Podľa svedkyne žiadne
ženské veci u poručiteľa nevidela. Svedkyňa C.. Y. G. vypovedala, že žalobkyňu pozná, je jej bývalá
spolužiačka zo ZŠ a poručiteľa pozná od malička, spolu vyrastali v jednej lokalite - 500 bytov, neskôr sa
s ním stretávala, keď si vzal žalovanú za manželku, bola aj na ich svadbe. Následne sa s poručiteľom
stretávala príležitostne. Pamätá si na stretnutie koncom roka 2009, keď sa s poručiteľom stretla náhodne,
rozprávali sa o zdraví a on jej spomínal, že mal mozgovú príhodu a na túto tému sa rozprávali, keďže aj
ona prekonala mozgovú príhodu. Poručiteľ vedel, že vyštudovala právo a požiadal ju, aby mu povedala
ako má prepísať byt na žalovanú. Bavili sa na dve témy, o darovacej zmluve za života a svedkyňa mu
ponúkla, že švagriná je notárka, že môže to zrealizovať prostredníctvom notára a pri druhej možnosti pre
prípad smrti išlo o závet. Svedkyňa poručiteľovi povedala, aby si závet spísal rukou a údaje o byte, aby
opísal z nejakej kúpnej zmluvy, konkrétne zmluvy na základe ktorej byt nadobudol. Súčasne mu navrhla,
keby mal problémy, aby šiel za notárkou. On jej povedal, že si to rozmyslí. Svedkyňa sa nepýtala prečo
byt chcel prepísať ale domnieva sa, že keďže nemal deti a bol chorý, chcel to riešiť. Nepochopila, keď
spomínal nejakého nevydareného synovca. Pod vplyvom alkoholu ho nikdy nevidela. Svedkyňa vie, že
vzťah poručiteľa so žalovanou sa obnovil, nepamätala si, či jej poručiteľ spomínal kúpu bytu, ani či spísal
závet v prospech žalovanej po ich rozhovore v roku 2009, ale spomenula si, že pôsobil na ňu normálne,
keď sedeli pri rozhovore o prepise bytu na lavičke a on si robil poznámky na noviny. Nemá vedomosť o
tom, či poručiteľ následne navštívil jej švagrinú - notárku.

4. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k záveru, že závet spísaný U.. A.
I., U.. XX.XX.XXXX, Q.. N. XX.XX.XXXX je platný. V konaní nebolo sporné, že poručiteľ sa oženil so
žalovanou dňa 17.11.1973 a rozviedol sa s ňou v roku 1979 a následne v roku 1993 sa nasťahoval
do bytu na F. Z.. Č..X H. R., do bytu jeho matky, ktorá v roku 1998 zomrela. Od roku 2002 po kúpe
predmetného bytu a podľa výpovede svedka G.L. (vedel o tom od poručiteľa) žalovaná sa začala stýkať
opätovne s poručiteľom, pričom ich súžitie bolo sporadické a s poručiteľom sa stretávala až do roku
2010, keď v tomto roku si žalovaná zlomila nohu a presťahovala sa do svojho bytu. Žalobkyňa sa prestala
stýkať s poručiteľom od smrti ich matky až do roku 2010, kedy ho pred Vianocami navštívila a následne
sa oňho sporadicky starala a to až do januára 2013. Dňa 6.6.2002 uhradil neb. A. I. G. R. A. kúpnu
cenu za byt na F. Z.. X H. R. vo výške 5 935,- Sk. V roku 2004 a 2005 uzatvoril s VÚB. a. s.  a s Tatra
banka, a.s. zmluvy o úvere, kde si požičal celkovú sumu 97.000 Sk. V uvedenom čase  mal neb. A.
I. zdravotné problémy, následkom čoho absolvoval lekárske vyšetrenia, pričom v roku 2005 prekonal
mozgovú príhodu (tranzitórny ischemický atak, s postihnutím ĽHK) ktorá sa opakovala v máji 2007 a
potom v októbri 2007. Bolo mu odporúčané užívať liek D. K. V.. Dňa 14.5.2008 mu bol priznaný čiastočný
invalidný dôchodok vo výške 104,12 €. Súd mal preukázanú a žalovanou nenametanú skutočnosť, že
poručiteľ mal v čase spísania závetu voči bankám a správcovskej spoločnosti dlhy, ktoré nesplácal. Dňa
9.3.2010 poručiteľ spísal rukou napísanú závet, v ktorej odkázal byt na Tekovskej ul. č.5 v Bratislave
žalovanej. V čase spísania závetu bol nezamestnaný. Pred spísaním závetu dňa 5.3.2010 žalovaná za
poručiteľa uhradila správcovskej spoločnosti dlh vo výške 2 000,- €, iné uhradené dlhy za poručiteľa
žalovaná v konaní súdu nepreukázala. U.. A. I. pracoval až do svojej smrti ako strážnik. Dňa 28.2.2013
neb. A. I. zomrel. Poručiteľ nebol pozbavený právnej spôsobilosti na právne úkony.



5. Žalobkyňa a ňou navrhovaní svedkovia G.,  M. K. O. vypovedali súdu, že poručiteľ požíval dlhé roky
vo väčšej miere alkohol, žalovaná a ňou navrhovaní svedkovia vypovedali, že hoci poručiteľ pil alkohol,
v rokoch 2002 až 2010 alkohol obmedzil a prestal aj fajčiť. Pokiaľ teda žalobkyňa poukázala na to,
že poručiteľ spísal závet pod vplyvom alkoholu, ktorým zapíjal lieky, súd dospel k záveru, že v konaní
nebolo preukázané či v deň spísania závetu požil alkohol, v akej miere a či alkoholom aj zapíjal lieky.
Ako vyplýva z rukou spísaného závetu poručiteľa dňa 9.3.2010, tento ho dňa 9.3.2010 predložil u notára,
ktorý overil v tento deň pravosť podpisu poručiteľa. Z uvedeného je potom zrejmé, že ak by poručiteľ dňa
9.3.2010 spisoval závet pod vplyvom alkoholu, navyše omámený požitím predpísaných liekov, uvedenú
skutočnosť by si všimol zamestnanec notára, ktorý však bez výhrad osvedčil pravosť podpisu poručiteľa.
Navyše požívanie alkoholu poručiteľom nebolo zaznamenané ani v lekárskych správach všeobecného
lekára. Pokiaľ žalobkyňa poukázala na závažnosť ochorenia poručiteľa, keď  mal stanovenú diagnózu
LIM (v dôsledku čoho trpel poruchami pamäte, koncentrácie, bol citovo labilný, spomalený, trpel
bolesťami hlavy, mával závrate) a keď na toto ochorenie bral lieky, ktoré pri poškodení mozgu spôsobujú
duševnú poruchu, súd prvej inštancie poukázal na vyjadrenie všeobecnej lekárky, podľa ktorého:
„Neužíval žiadne omamné ani psychotronické lieky, v zdravotnej dokumentácii sa nenachádzajú žiadne
záznamy zmätenosti, nesústredenosti ani žiadne poruchy duševného stavu“, ako aj na vyjadrenie
neurológa, podľa ktorého: „Lieky ktoré mal odporúčané a predpísané nemohli spôsobiť zmätenosť,
poruchy koncentrácie a poruchy psychického stavu.“ Ak mala žalobkyňa vnútorné presvedčenie, že
nastavená liečba neurológom spôsobuje poruchy duševného stavu poručiteľa, uvedenú skutočnosť súdu
vyhľadávaním indikácie, účinkov liekov podľa encyklopédie nepreukázala. Žalobkyňa poukázala tiež
na pochybnosť, že poručiteľ pri svojom základnom nedokončenom vzdelaní, keď bol spomalený nielen
vo vyjadrovaní, ale aj vnímaním, myslením, bol schopný sám, bez cudzej pomoci napísať predmetný
závet, keďže vedel len opisovať, nepoznal pravopis, ani paragrafy. Súd sa oboznámil s rukou písaným
rukopisom poručiteľa, keď z tohto rukopisu nevyplýva, že by bol napísaný s pravopisnými chybami, so
všetkými náležitosťami právneho úkonu a uvedením citácie správneho paragrafu a zákona, čo by mohlo
viesť k pochybnosti o tom, či tento závet poručiteľ so základným vzdelaním písal sám, avšak samotná
domnienka, že mu bol závet niekým diktovaný nepostačuje na to, aby bol tento rukou písaný závet, ktorý
spĺňa zákonom predpísané náležitosti podľa § 476 OZ  neplatný. O tom, že chcel poručiteľ byt prepísať a
akým spôsobom by to išlo sa podľa výpovede svedkyne C.. Y. G.ilkovej (odporučila poručiteľovi koncom
roka 2009, aby si závet spísal rukou a údaje o byte, aby opísal z nejakej kúpnej zmluvy, konkrétne
zmluvy na základe ktorej byt nadobudol) a svedka G.na R.-C., ktorý vypovedal, že poručiteľ nejakého
advokáta poznal, aj mu ho ukazoval. Pokaľ ide o krasopis v tomto závete, súd poukazuje na koncentráciu
poručiteľa pri písaní záznamov z pracoviska z januára 2013, podľa ktorých porovnaním je možné dospieť
k záveru, že na písaní závete si dal záležať, čo súčasne vylučuje špekuláciu, že závet písal pri poruche
vedomia následkom užitia liekov a požitia alkoholu. Žalobkyňa ďalej namietala, že poručiteľ bol v čase
spísania závetu (koncom oka 2009 a začiatkom roka 2010) nezamestnaný, mal dlhy, a teda bol pod
finančnou tiesňou, čo využila žalovaná, keď dňa 5.3.2010 uhradila správcovskej spoločnosti dlh vo
výške 2 000,- € a následne po spísaní závetu dňa 9.3.2010 a po odovzdaní závetu (podľa vyjadrenia
žalobkyne cca 2 mesiace po spísaní závetu) ju poručiteľ z bytu vyhodil a ona sa do bytu poručiteľa
už nevrátila a nejavila oňho záujem. Poručiteľ konal teda pod stresom a strachom zo straty bývania.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že dlh na byte skutočne existoval v čase spísania
závetu, ako aj, že v tomto čase bol poručiteľ nezamestnaný, čo nepopiera  ani sama žalovaná. Konanie
poručiteľa v tomto období je však potrebné skúmať v širšom slova zmysle, keď je potrebné, aby súd
sa vysporiadal so všetkými okolnosťami, za ktorých bol dlh za poručiteľa zaplatený a následne aj závet
spísaný. Súd v konaní zistil, že prepísať byt mal poručiteľ záujem už koncom roka 2009, teda v čase, keď
dlh existoval, avšak v konaní nebolo žiadnym spôsobom jednoznačne preukázané, prečo sa rozhodol
poručiteľ spísať závet a prečo rovno pri existencii dlhu na byte tento odporkyni nedaroval, tak ako mu
to odporúčala svedkyňa C.. G.. Žalobkyňa totiž v konaní nepreukázala, aký konkrétny vzťah bol medzi
bývalými manželmi po cca 8 rokoch spolunažívania v čase spísania závetu t.j. od novembra 2009 do
marca 2010, či bol medzi poručiteľom a žalovanou vzťah súladný alebo narušený. Samotné tvrdenie
žalobkyne a svedka G., že poručiteľ vyhodil žalovanú z bytu preto, že si vodila do bytu iných mužov, nie
je dostatočným dôvodom na odpoveď, prečo sa poručiteľ rozhodol spísať závet už koncom roka 2009, ak
nie je preukázané, kedy malo dôjsť k narušeniu dôvery medzi bývalými manželmi. Skutočnosť je taká, že
žalovaná bez akejkoľvek právnej záruky dňa 5.3.2010 zaplatila za poručiteľa dlh. Iné tvrdenia, že konal
pod nátlakom a hrozbou straty bytu žalobkyňa súdu nepreukázala, teda neuniesla dôkazné bremeno.



6.  Na základe svedeckých výpovedí prvoinštančný súd ustálil, že v čase spísania závetu t.j. koncom
roka 2009 poručiteľ mal záujem prepísať byt na žalovanú, v tomto čase aj pil, nie však veľa, v tomto
čase nemal dobrý vzťah k žalobkyni a synovcovi, v tomto čase mu odporkyňa pomáhala (starala sa
o domácnosť). Pri hodnotení výpovedí svedkov súd zobral na zreteľ, keďže ide o osoby blízke a
známe stranám sporu, že tieto osoby vypovedajú v prospech strany, ktorá ich navrhla predvolať, pod
sankciou trestného stíhania, preto tieto výpovede súd vyhodnotil tak, aby podstata výpovede svedka
bola použiteľná pre posúdenie veci jednotlivo aj vo vzájomnej súvislosti. Žalobkyňa v priebehu konania
rozšírila pochybnosti o slobodnej a vážnej vôli poručiteľa prepísať byt na žalovanú dokladaním listinných
dôkazov ohľadom finančnej situácie poručiteľa. Ak by mal súd prvej inštancie posúdiť konanie žalovanej
ako vynútené konanie, keď mala v čase finančných problémov poručiteľa na neho vytvoriť nátlak,
musel by mať preukázanú aj tú skutočnosť, prečo poručiteľ od konca roku 2010 nechal právny stav
nezmenený, t.j. v tomto čase už pracoval a komunikoval so žalobkyňou, ktorej tvrdil, že „to zariadi,
aby bol zlikvidovaný“. Poručiteľ ale za celú túto dobu neurobil žiaden úkon smerujúci k zrušeniu jeho
vôle predmetný byt závetom zanechať žalovanej, hoci mu to zdravotný stav dovoľoval. Na margo veci
prvoinštančný súd dodal, že ak by bol úmysel poručiteľa zlikvidovať ním napísaný závet, ktorý by bol
napísaný v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok, vzhľadom na tvrdenie žalobkyne, že poručiteľ
jej v roku 2011 povedal, že je chorý a nevie čo s ním bude, že nikoho nemá okrem nej, ako aj na výpoveď
svedkyne M., podľa ktorej poručiteľ mal strach, že žalobkyňa k nemu chodiť nebude, ako aj na výpoveď
svedka G.B., že poručiteľ urobí všetko preto, aby byt bol na matku svedka alebo svedka, pristúpil by k
jeho zničeniu, resp. odvolaniu.

7. Súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú zamietol vychádzajúc z potvrdení lekárov o zdravotnom
stave poručiteľa, z ktorých je zrejmé, že poručiteľ nebol liečený psychiatrom, nebola mu stanovená
psychická diagnóza, ako aj vzhľadom na skutočnosť aj že poručiteľ vlastnoručne napísal závet a s
prihliadnutím na konanie poručiteľa po spísaní závetu, pričom psychickú poruchu poručiteľa a nátlak
naňho považoval prvoinštančný súd iba za domnienky.

8. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie tak, že úspešnej žalovanej priznal plnú náhradu
trov konania na účet jej advokáta v súlade s ust. § 142 ods. 1 v spojení s § 149 O.s.p., ktoré pozostávajú
z 11 právnych úkonov  v roku 2013 podľa tarify vo výške 60,07 € (1/13 výpočtového základu) za 1 úkon:
prevzatie veci + režijný paušál vo výške 7,81 €; v roku 2014  podľa tarify vo výške 61,37 € za 6 úkonov:
písomné vyjadrenie zo dňa    27.3.2014, účasť na pojednávaní dňa 28.3.2014, 23.5.2014, 1.10.2014,
17.12.2014, 1/4 za úkon dňa 21.2.2014 vo výške 15,47 € + režijný paušál vo výške 8,04 € za každý
úkon; v roku 2015 podľa tarify vo výške 64,54 € za 4 úkony: písomné vyjadrenie zo dňa 9.4.2015, účasť
na pojednávaní dňa 25.3.2015, 9.4.2015, 6.7.2015, 25.9.2015 + režijný paušál vo výške 8,39 € za každý
úkon, spolu vo výške 732,66 €, podľa ust. § 11 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a/, c/ a d/, § 16 ods. 3 a § 17
ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Zb. v planom znení. Súd prvej inštancie priznal právnej zástupkyni žalovanej
náhradu za stratu času za účasť na pojednávaniach z miesta sídla advokáta - Bratislava IV podľa §
17 vyhl. č. 655/2004 Zb. za 5 pojednávaní v roku 2014 - 10 polhodín po 13,40 € (1/60 výpočtového
základu) a v roku 2015 po 6 polhodín po 13,98 €, spolu vo výške 217,88 €. Trovy právneho zastúpenia
činia spolu sumu 950,54 €. Prvoinštančný súd právnemu zástupcovi žalovanej nepriznal trovy za úkon
označený ako ďalšia porada s klientom dňa 27.3.2015, nakoľko tento právny úkon právna zástupkyňa
súdu žiadnym relevantným dôkazom nepreukázala.

9. O náhrade trov konania štátu vo výške 2,20 € rozhodol súd prvej inštancie podľa § 148 ods. 1 O.s.p,
podľa ktorého štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré
platil tak, že zaviazal žalobkyňu aj na náhradu trov štátu. Trovy štátu vznikli úhradou svedočného zo
štátnych finančných prostriedkov.

10. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá namietala,
že výpovede svedkov neboli vierohodné, ani presvedčivé. Podľa názoru žalobkyne si pamätali len to, o
čom boli poučení žalovanou. Žalovaná od začiatku konania klamala a zavádzala. Tvrdila, že C.. G. jej
bola svedkyňou na svadbe, čo sa na matrike preukázalo ako lož, tvrdila, že poručiteľ jej chcel darovať
byt už v roku 2002, čo neurobil do smrti. Tvrdila, že financovala kúpu bytu a príslušného pozemku, o
čom nepredložila žiaden dôkaz. Na základe údajov v mobile sa ukázalo ako nepravdivé aj tvrdenie, že
s poručiteľom telefonovala naposledy v deň jeho smrti. Uviedla, že si v roku 2010 zlomila nohu a bola
takmer rok práceneschopná, pritom jej poručiteľ mal osobne priniesť závet do práce asi dva mesiace po
overení, teda asi v máji 2010, keď mala byť práceneschopná. Poručiteľ bol od roku 2009 nezamestnaný



a nemal financie na platenie nájomného. V čase podpísania závetu vôľa poručiteľa nebola slobodná ani
vážna, poručiteľ sa iba podrobil psychickému tlaku, pod ktorým konal, ktorý bol znásobený strachom a
stresom z ujmy, ktorá mu hrozila. V skutočnosti nemal vážnu vôľu na vykonanie takéhoto písomného
prejavu a tiež ani vôľu spôsobiť také právne následky, aké zákon s platným závetom spája.

11. Odvolanie proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote v mene žalobkyne i jej právny
zástupca. Žalobkyňa žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že určí že závet zo dňa
9.3.2010 vyhotovený a podpísaný A.. I., U.. X.X.XXXX, Q.. XX.X.XXXX, je neplatný. Vytkla súdu prvej
inštancie, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skrutkovým zisteniam, zároveň
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza podľa nej z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nemožno
vylúčiť ani to, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ani
to, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. Nemôže zostať bez povšimnutia,
že písomné vyjadrenia žalovanej a jej výpoveď pri výsluchu boli vzájomne protirečivé, rozporné, pričom
tieto okolnosti neboli odstránené. Rozporné boli tvrdenia o údajných svedkoch pri uzatváraní manželstva
s poručiteľom, o dĺžke trvania pracovnej neschopnosti v roku 2010, že sa starala aj v roku 2010 o
poručiteľa, že financovala celú kúpu bytu a pozemku, ako aj tvrdenia o tom, že údajne poručiteľ nepil.
Súd pri hodnotení obsahu svedeckej výpovede svedka R.-C. vôbec nebral do úvahy protichodnosť vo
výpovedi samotného svedka, jej nepresvedčivosť a rozpor s výpoveďami iných svedkov, najmä svedka
O.L. K. svedkyne M.. Súd prvej inštancie si osvojil a bral do úvahy iba jednotlivé časti výpovede svedka
R.-C.E. Č. E. A., O., M. K. G., najviac čerpal z výpovede C.. G.. Súd neuviedol podstatné časti výpovedí
svedkov ani v opise odôvodnenia rozsudku. Iné okolnosti z výpovedí svedkov vôbec nebral na zreteľ
a už vôbec nie protichodné výpovede iných svedkov. Súd opomenul rozhodné skutočnosti, ktoré vyšli
v konaní najavo. Je objektívne vylúčené, aby si poručiteľ samostatne vyhotovil znenie závetu s takým
obsahom, v takom znení, v akom bol tento vyhotovený, pretože presný opis nehnuteľnosti a štylizácia
textu svedčí o tom, že znenie závetu bolo vopred pripravené osobou znalou danej problematiky a nie
laikom, ktorý nemal ukončené ani základné vzdelanie. Poručiteľ nebol schopný používať také výrazy,
ani štylizáciu, čomu nasvedčuje aj to, že v knihe služieb na pracovisku opisoval iba predošlé záznamy
o priebehu služby vyhotovené tesne pred ním, netvoril nové znenie zápisov. To však súd prvej inštancie
nebral do úvahy. Súd prvej inštancie nezohľadnil ani obsah svedeckých výpovedí svedkov O.L. K. M.
týkajúci sa pitia alkoholu poručiteľom. Tieto výpovede neboli vopred pripravené, sused vypovedal tak,
ako to vnímal, a tiež svedkyňa M., ktorá dobre žalobkyňu, jej brata a ich rodičov poznala, si nemusela nič
vymýšľať. Žalobkyňa zotrvala na podaní svojho právneho zástupcu z 2.7.2015 a na záverečnej reči tak,
že označila tieto za súčasť odvolania. Trvala na tom, aby okolnosti v nich uvedené popri tomto odvolaní
a v rámci odvolacieho konania odvolací súd preskúmal a bral ich do úvahy.  Súd prvej inštancie sa vôbec
nevysporiadal s argumentmi, námietkami, ktoré majú význam pre rozhodnutie, hoci žalobkyňa má právo
na riadne odôvodnenie rozsudku, rešpektujúc zásady spravodlivého súdneho procesu. Súčasťou tohto
práva je aj právo strany na také odôvodnenie, ktoré dáva jasne a zrozumiteľne odpovede na všetky
právne skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom ochrany, t.j. uplatneným nárokom.

12. K odvolaniu žalobkyne sa písomne vyjadrila žalovaná, ktorá žiadala, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Mala za to, že zo strany prvoinštančného
súdu, k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci nedošlo a v odvolaní toto pochybenie nie je ničím
podložené. Súd prvej inštancie aplikoval správny právny predpis a správne zistil skutkový stav. Žalovaná
dala do pozornosti súdu, že žalobkyňa sa v odvolaní výlučne sústreďuje na skutočnosti, ktoré nesúvisia
s vôľou poručiteľa slobodne a vážne zriadiť závet, ale poukazovaním na menšie nepresnosti týkajúce
sa irelevantných skutočností (starostlivosť žalovanej o poručiteľa, neznalosť priateľov o všetkých
detailoch týkajúcich sa života poručiteľa - napr. počet mozgových príhod) spochybňuje správnosť
skutkových zistení zo strany okresného súdu a tým aj zákonnosť napadnutého rozsudku. Pokiaľ ide
o odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a/, v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. (odňatie
možnosti konať pred súdom), žalovaná uviedla, že aj tento je v odvolaní uvedený iba jeho citáciou,
bez akejkoľvek konkretizácie. Odporkyňa má za to, že tento odvolací dôvod neexistuje. K žalobkyňou v
odvolaní vytýkaným nedostatkom žalovaná uvádza, že nebolo predsa povinnosťou súdu v odôvodnení
rozhodnutia reagovať na všetky nepodstatné a s vecou nesúvisiace tvrdenia žalobkyne, naviac len
ňou predpokladané, teda hypotetické, nakoľko ako už bolo uvedené, žalobkyňa (ako sama uviedla) s
odporcom 11 rokov nekomunikovala. Žalovaná má za to, že napadnutý rozsudok bol vydaný v súlade
so zákonom, nakoľko prvoinštančný súd na základe vykonaných dôkazov (kde dôkazné bremeno vo
vzťahu k neplatnosti závetu je na strane žalobkyne) vychádza zo správnych skutkových zistení a zo



správneho právneho posúdenia veci, pričom konanie netrpí žiadnou inou vadou, ktorá mohla mať za
následok nesprávne právne rozhodnutie vo veci.

13. K vyjadreniu žalovanej sa písomne vyjadrila žalobkyňa, ktorá uviedla, že v konaní nebolo žiadnym
spôsobom vylučujúcim akúkoľvek pochybnosť preukázané, že poručiteľ zriadil závet slobodne a vážne,
že to bola jeho slobodná a vážna vôľa. Nebolo žiadnym a už vôbec nie presvedčivým spôsobom
vyvrátené, že vyhotovenie a podpísanie závetu bolo ovplyvnené obavou, strachom poručiteľa, že príde
o byt, že závet bol spísaný v stave finančnej tiesne poručiteľa, v ktorej sa tento nachádzal v čase
spísania závetu, naviac bezprostredne potom, čo žalovaná splatila prevažnú časť dlhu poručiteľa
na úhrade nákladov za byt voči správcovi bytového domu. Nemožno prehliadnuť, že žalovaná mala
závet po podpísaní celú dobu u seba až do jeho predloženia v dedičskom konaní vedenom po smrti
poručiteľa, pričom opakovane rozporne uvádzala okolnosti o tom, akým spôsobom sa údajne k závetu
dostala po jeho spísaní. Nemožno opomenúť ani to, že žalovaná od doby spísania závetu sa viac o
poručiteľa nezaujímala, ani ho nenavštevovala, ani sa nestarala o pohreb, ani vôbec neprispela na
úhradu pohrebných nákladov, nezaujímala sa o tieto záležitosti, čo však súd nebral do úvahy. Tvrdenia
žalovanej o tom, že údajne žalobkyňa nemala žiadne vedomosti o živote poručiteľa vôbec neobstoja,
neboli preukázané, nie sú pravdivé, veď táto ako vlastná sestra poznala poručiteľa a spôsob jeho života
aj potom, čo sa so žalovanou rozviedol.
14. Žalobkyňa dňa 16.5.2016 doručila odvolaciemu súdu ďalšie písomné podanie označené ako
opakované predloženie listinných dôkazov, ktoré súd prvej inštancie nebral do úvahy, právny rozbor
neplatného právneho úkonu, v ktorom uviedla, že predkladá opakovane odvolaciemu súdu listinné
dôkazy, ktoré súd prvej inštancie vôbec nebral do úvahy pri zisťovaní skutkového stavu veci, v rámci
hodnotenia dôkazov sa s nimi vôbec nezaoberal, ich nevyhodnotil, ani ich nebral do úvahy pri vytvorení
skutkových záverov, ku ktorým dospel a to napriek tomu, že predložené dôkazy boli založené do
súdneho spisu a žalobkyňa na ne poukazovala vo svojich podaniach a pri vyjadrení k veci. Jedná sa o
listinné dôkazy, ktoré majú zásadný právny význam pre posúdenie skutkového stavu, a ktoré potvrdzujú
existenciu nepriaznivých skutočností a situácie, v ktorej sa nachádzal A. I., t.z. jeho ťaživú a zhoršujúcu
sa finančnú situáciu, pretrvávajúci stres z obavy, že byt pôjde do dražby. Tieto skutočnosti, ktoré sám
nedokázal riešiť, ťaživá situácia, zdravotné problémy vplývali na neho tak intenzívne, že v ich dôsledku
a nevylučujúc na naliehanie žalovanej, ktorá splatila vo svojom mene časť dlhu menovaného, mala teda
pohľadávku, vykonal poručiteľ úkon, podpísal závet, k čomu by inak nedošlo, ak by nebol prinútený k
tomu existujúcimi okolnosťami. Listinné dôkazy sú nasledovné: 1/ prehľad platieb za byt v roku 2009
s vykazovaným nedoplatkom k 31.12.2009 vo výške 2.262,34 eur, 2/ lekársky nález z U. K. R., G.. I.
G.. z 10.12.2009, v ktorom je zachytené vyjadrenie poručiteľa a jeho súčasťou je, že má stresy, ide mu
byt do dražby, je na PN, a je invalidný dôchodca, 3/ prehľad platieb za byt v roku 2010 s vykazovaným
nedoplatkom ku koncu mesiaca 02/2010 vo výške 2.526,92 €, 4/ rozhodnutie Sociálnej poisťovne
Bratislava o zvýšení invalidného dôchodku od 1.1.2010 na 115,- eur mesačne, čo nedosahuje ani výšku
mesačného životného minima na dospelú osobu v tom čase a poručiteľ od leta 2009 do novembra 2010
nemal žiadny iný príjem okrem invalidného dôchodku, keďže až koncom mesiaca 10/2010 sa mu podarilo
nájsť si prácu, 5/ osobný list dôchodkového poistenia vyhotovený Sociálnou poisťovňou s prehľadom
počtu odpracovaných kalendárnych rokov a dní od roku 2003 do konca roka 2011. Z listinného dôkazu
vyplýva, že menovaný pracoval v roku 2009 od 1.1 do 7.9.2009 a následne pracoval od 28.10.2010 do
31.12.2010, 6/ rozhodnutie Sociálnej poisťovne Bratislava o zvýšení invalidného dôchodku od 1.1.2012
na 121,- € mesačne, čo nedosahuje ani výšku mesačného životného minima na dospelú osobu v tom
čase.

15. K replike žalobkyne sa písomne vyjadrila žalovaná, ktorá uviedla, že podľa nej prvoinštančný súd
vo veci vykonal všetky žalobkyňou ako aj žalovanou navrhované dôkazy a podľa jej mienky, súd sa
v odôvodnení rozsudku dostatočne vysporiadal so všetkými navrhovateľkou tvrdenými skutočnosťami,
majúcimi pre rozhodnutie veci zásadný skutkový a právny význam. Žalovaná považuje odvolaním
napadnutý rozsudok za vecne správny, pretože len žalobkyňou prezentované predpoklady, domnienky
a možné teórie o skutkovom priebehu udalostí v čase pred spísaním závetu, nie sú presvedčivým
podkladom pre rozhodnutie súdu, ktorým by žalobnému návrhu vyhovel.

16. Vo svojom ďalšom vyjadrení doručenom odvolaciemu súdu dňa 31.5.2016 žalovaná k podaniu
žalobkyne zo dňa 18.4.2016 a zo dňa 9.5.2016 uviedla, že v zmysle ust. § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v
akom sa rozhodnutie napadá a dôvody môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Z



uvedeného dôvodu žalovaná navrhla, aby odvolací súd k podaniam navrhovateľky podanými po uplynutí
lehoty na odvolanie pri rozhodovaní o odvolaní neprihliadal.

17. Napokon dňa 23.11.2016 bolo odvolaciemu súdu doručené podanie žalobkyne, v ktorom namietala,
že návrh žalovanej uvedený v podaní z 31.5.2016, doručenom súdu 31.5.2016, ktorým žiada, aby
súd neprihliadal k podaniam žalobkyne z 18.4.2016 a z 9.5.2016, ktorými údajne mali byť rozšírené
dôvody odvolania podaného žalobkyňou, právne neobstojí. Uvedenými podaniami žalobkyňa v reakcii na
vyjadrenia žalovanej iba konkretizovala to, čo už bolo skôr uvedené v odvolaní, v ktorom o.i. je uvedené,
že zotrváva na podaní svojho právneho zástupcu zo dňa 2.7.2015 a na záverečnej reči tak, že tieto sú
súčasťou odvolania, trvá na tom, aby okolnosti v nich uvedené v rámci odvolacieho konania odvolací
súd preskúmal a bral ich do úvahy a tiež uvedené, že zotrváva na podaní doručenom súdu 22.12.2015.

18. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
platného a účinného od 1.7.2016 (ďalej len „CSP“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

19. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie CSP preskúmal a prejednal vec v rozsahu
podaného odvolania v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 CSP) a dospel
k záveru, že odvolaniu žalobkyne nemožno priznať úspech, pretože súd prvej inštancie náležíte zistil
skutkový stav v zmysle § 215 ods. 1 CSP, vec posúdil správne po právnej stránke a svoje rozhodnutie
i náležitým spôsobom odôvodnil (§ 220 ods. 2 CSP).

20. Podľa ustanovenia § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody. Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 2 CSP),
pričom námietky žalobkyne nepovažoval za dôvodné.

21. Podľa § 476 ods. 1 Občianskeho zákonníka poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou, alebo
ho zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice.

22. Podľa § 476 ods. 2 Občianskeho zákonníka v každom závete musí byť uvedený deň, mesiac a rok,
kedy bol podpísaný, inak je neplatný.

23. Podľa § 476a Občianskeho zákonníka Vlastnoručný závet musí byť napísaný a podpísaný vlastnou
rukou, inak je neplatný.

24. Predmetom konania v súdenej veci bolo určenie neplatnosti závetu. Závet predstavuje jednostranný
právny úkon poručiteľa pre prípad smrti, ktorým prejavuje vôľu naložiť so svojim majetkom po smrti. Závet
ako právny úkon musí preto, aby bol platný, spĺňať všetky zákonné náležitosti. Spôsobilosť zriadiť závet
(testovacia schopnosť) má v zásade fyzická osoba, ktorá je plne spôsobilá na právne úkony, v § 476d
ods. 2 však Občiansky zákonník výslovne umožňuje prejaviť poslednú vôľu i osobe, ktorá dovŕšila 15. rok
života. Nevyhnutným predpokladom platnosti závetu je duševná spôsobilosť jeho zriaďovateľa na takýto
právny úkon. Platný závet nemôže zriadiť osoba pozbavená spôsobilosti na právne úkony, prípadne
v príslušnej miere obmedzená v spôsobilosti na právne úkony, rovnako za neplatný treba považovať
závet, ktorý zriadila osoba (formálne spôsobilá na právne úkony) konajúca v duševnej poruche, ktorá ju
robí na takýto úkon nespôsobilou. Rovnako ako v prípade iných právnych úkonov je potrebné, aby závet
zodpovedal slobodnej vôli poručiteľa, pričom táto musí byť daná nie len v momente jeho zriadenia, ale
aj následne, nakoľko poručiteľ má možnosť závet kedykoľvek zmeniť. Okrem atribútu slobody musí byť
vôľa poručiteľa i vážna. V neposlednom rade musí byť platný závet dostatočne určitý a zrozumiteľný, aby
bolo zrejmé, akým spôsobom chcel poručiteľ naložiť so svojim majetkom pre prípad smrti. Z hľadiska
formy je prípustný závet výlučne v písomnej forme, musí v ňom byť uvedený deň, mesiac a rok,
kedy bol podpísaný. Vo všeobecnosti rozlišujeme vlastnoručný, tzv. holografný závet, ktorý musí byť
spísaný a podpísaný vlastnou rukou poručiteľa, inak je neplatný. Ďalšou prípustnou formou je závet,
ktorý poručiteľ nenapísal vlastnou roku, tzv. alografný. Pre platnosť takého závetu sa vyžaduje, aby
ho poručiteľ podpísal vlastnou rukou pred dvoma svedkami a súčasne pred nimi výslovne prejavil, že
podpisovaná listina obsahuje jeho poslednú vôľu, pričom svedkovia musia závet tiež podpísať. Napokon



zákon pripúšťa i zriadenie závetu formou notárskej zápisnice, takýto závet musí mať náležitosti notárskej
zápisnice podľa osobitného predpisu, pričom v niektorých prípadoch sa vyžaduje i prítomnosť svedkov.
Závet z hľadiska svojho účelu umožňuje poručiteľovi naložiť so svojim majetkom spôsobom odlišným
od dedičského poriadku vyplývajúceho zo zákona (§ 473-475a Občianskeho zákonníka). Dedenie zo
závetu má prednosť pred dedením zo zákona, jediným obmedzením je ochrana neopomenuteľných
dedičov podľa § 479 Občianskeho zákonníka.

25. V posudzovanej veci zaťažuje dôkazné bremeno žalobkyňu, ktorá sa domáha určenia neplatnosti
závetu. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za konania
neboli preukázané jej tvrdenia a že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech.
Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď
určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť
preukázaná a keď výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia
tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých
skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé
právne dôsledky; ide o tú stranu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí (5 Obo/52/2010).

26. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie prípadné nepriaznivé
následky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na
základe ostatných vykonaných dôkazov. Rovnaké následky  postihujú i tú stranu, ktorá síce navrhla
dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, avšak hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru,
že dokazovanie nedostatočne potvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany (5 Cdo 328/2012).

27. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že poručiteľ A. I., U.. X.X.XXXX, Q. N. XX.X.XXXX so
zanechaním závetu. Predmetný závet má holografnú formu. Hoci žalobkyňa pôvodne namietala, že
predložený závet nie je napísaný vlastnou rukou poručiteľa, neprezentovala v tejto súvislosti žiadne
relevantné dôkazy (najmä znalecký posudok z odboru písmoznalectvo) a v priebehu konania túto
argumentáciu opustila. Preto má odvolací súd za to, že táto námietka zostala len v rovine ničím
nepodloženého tvrdenia žalobkyne a zhodne so súdom prvej inštancie má za to, že predmetný závet
spĺňa zákonom predpísané formálne náležitosti holografného závetu, t.j. bol vyhotovený písomne
vlastnou rukou poručiteľa, ktorý ho i vlastnoručne podpísal a je datovaný.

28. Žalobkyňa považovala závet za neplatný v zásade z dvoch základných dôvodov, mala za to,
že poručiteľ nemal testovaciu schopnosť, teda nemal byť duševne spôsobilý zriadiť závet a rovnako
namietala, že závet neobsahuje prejav slobodnej vôle poručiteľa. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti
vykonal všetky dôkazy navrhnuté žalobkyňou na podporu týchto tvrdení a dokazovanie tak uskutočnil
v dostatočnom rozsahu pre rozhodnutie vo veci, pričom odvolací súd má za to, že dôkazy i správne
vyhodnotil.

29. Argumentácia žalovanej týkajúca sa duševnej nespôsobilosti poručiteľa zriadiť závet sa opierala
o jeho (žalobkyňou implikovanú) nízku inteligenciu a údajnú závislosť na alkohole. Poručiteľ nebol
pozbavený ani obmedzený v spôsobilosti na právne úkony. Aby sa mohla žalobkyňa úspešne domáhať
určenia neplatnosti závetu z tohto dôvodu, musela by preukázať že poručiteľ konal v stave duševnej
poruchy, stačí ak by išlo o poruchu iba prechodnej povahy vyskytujúcu sa v čase vykonania právneho
úkonu - zriadenia závetu. V konaní bolo preukázané, že poručiteľ mal len základné vzdelanie, táto
skutočnosť však nevylučuje jeho spôsobilosť zriadiť závet, ani z tejto skutočnosti nemožno bez
ďalšieho vyvodzovať abnormálne nízku inteligenciu poručiteľa. Z lekárskych správ a výpovedí svedkov
nevyplývalo, že by poručiteľ bol psychiatrický liečený a že by vykazoval známky poruchy intelektu.
Samotný prípadný nižší intelekt, ktorý nemá intenzitu poruchy intelektu, nebráni osobe vykonávať právne
úkony. Hoci poručiteľ trpel chorobami neurologického charakteru, tieto choroby ani nasadená liečba
nijako neovplyvňovali jeho vôľovú a rozumovú schopnosť. Žalobkyňa mala za to, že poručiteľ by nebol
(intelektuálne) schopný samostatne zostaviť závet. Skutočnosť, či závet poručiteľ zostavil sám alebo
mu pri tom niekto asistoval, však nemá význam posudzovanie platnosti závetu. Zákon prítomnosť ani
asistenciu iných osôb nevylučuje, naopak v niektorých prípadoch ju priamo predpokladá (svedkovia,
notár). V prípade holografného závetu je podstatné, aby bol závet napísaný vlastnou rukou poručiteľa,
nie je však vylúčené, aby poručiteľ čerpal z určitých podkladov alebo aby mu pri zriaďovaní závetu
poskytla pomoc (rady) iná osoba.



30. Závislosť poručiteľa na alkohole, ktorou žalobkyňa taktiež argumentovala, nebola v konaní
nespochybniteľne preukázaná v takej miere, aby vylučovala schopnosť poručiteľa vykonávať právne
úkony. V konaní bolo preukázané, že poručiteľ minimálne v podstatnej časti svojho života pravidelne
požíval alkohol. Svedecké výpovede sa podstate rozchádzali iba v tom, či ho konzumoval zhruba od
času zriadenia závetu do času jeho smrti. Poručiteľ nebol psychiatricky liečený pre závislosť na alkohole,
ani v žiadnej lekárskej správe sa nespomína alkoholizmus. Tieto skutočnosti nevylučujú, že poručiteľ
pravidelne požíval alkohol, ani nevylučujú jeho alkoholizmus v čase spísania závetu, avšak ani samotný
alkoholizmus absolútne nevylučuje testovaciu spôsobilosť osoby prinajmenšom v tzv. svetlých chvíľkach
(ktoré môžu trvať i pomerne dlhý čas). Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že žalobkyňa už vôbec v konaní
nepreukázala, že by poručiteľ spísal závet priamo pod vplyvom alkoholu. Zistenia o požívaní alkoholu
poručiteľom vyplývajúce z výsledkov dokazovania nepostačujú pre záver, že poručiteľ konal v duševnej
poruche, a teda ani pre záver o neplatnosti závetu z tohto dôvodu.

31. Pokiaľ ide o aspekt slobody vôle poručiteľa, v tomto prípade sa argumentácia žalobkyne zakladala na
nepriaznivej finančnej situácií poručiteľa, ktorý mal nízky príjem a mal dlhy vo forme úverov a nedoplatkov
za byt, pričom v tejto situácií mu mala pomôcť žalovaná. O nesúlade vôle s prejavom pri právnom úkone
možno hovoriť vtedy, ak konajúci síce vie, čo koná, ale robí tak na základe fyzického alebo psychického
donútenia. Žiadne takéto okolnosti však v konaní preukázané neboli. Hoci poručiteľ prirodzene mohol
byť v strese spôsobenom dlhmi, táto skutočnosť nevylučuje slobodu jeho vôle. Z výsledkov dokazovania
vyplýva, že nepriaznivá finančná situácia mohla byť, ale nebolo nad všetky pochybnosti preukazné že
bola, nanajvýš pohnútkou poručiteľa. Pohnútka poručiteľa však nie je náležitosťou závetu a v zásade
je nepodstatné, aké dôvody poručiteľ na spísanie závetu mal. Aj keby v konaní bolo preukázané, že
motiváciou poručiteľa pri spísaní závetu, ktorým odkázal svoj byt žalovanej, bola skutočnosť, že žalovaná
zaňho splatila dlhy (pričom odvolací súd znova zdôrazňuje, že takáto pohnútka v konaní preukázaná
nebola), nemohlo by to bez ďalšieho zakladať neplatnosť právneho úkonu - závetu. Poručiteľ môže so
svojim majetkom nakladať v zásade voľne. Nie je vylúčené (t.j. nie je v rozpore so zákonom resp. dobrými
mravmi), aby poručiteľ odkázal majetok určitej osobe, ktorá zaňho splnila dlh, resp. inak pomohla riešiť
jeho finančnú situáciu.

32. Nakoľko so samotným zriadením závetu nie sú spojené žiadne právne účinky, tie nastávajú až po
smrti poručiteľa, je len na dispozícií poručiteľa ľubovoľne meniť svoju poslednú vôľu a zrušiť závet alebo
zriaďovať nové závety, ktorými sa predchádzajúce zrušia a to aj v prípade, ak listinou, na ktorej je skorší
závet obsiahnutý, poručiteľ nedisponoval. Odo dňa 3.9.2010, kedy bol závet poručiteľom podpísaný, do
dňa 28.2.2013, kedy zomrel, mal poručiteľ príležitosť svoju poslednú vôľu zmeniť. Nebolo preukázané,
že by v tom poručiteľovi bránili akékoľvek objektívne či subjektívne prekážky. Skutočnosť, že tak neurobil,
nasvedčuje tomu, že jeho vôľa pri zriaďovaní závetu bola slobodná.

33. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že v konaní nebolo žiadnym spôsobom vylučujúcim akúkoľvek
pochybnosť preukázané, že poručiteľ zriadil závet slobodne a vážne, že to bola jeho slobodná a
vážna vôľa a že nebolo žiadnym a už vôbec nie presvedčivým spôsobom vyvrátené, že vyhotovenie a
podpísanie závetu bolo ovplyvnené obavou, strachom poručiteľa, že príde o byt, že závet bol spísaný
v stave finančnej tiesne poručiteľa, odvolací súd pripomína, že dôkazné bremeno v tejto súvislosti
zaťažovalo žalobkyňu a ňou označené skutočnosti v konaní preukazné byť nemuseli. Na rozhodnutie
súdu priaznivé pre žalobkyňu bolo potrebné, aby žalobkyňa svoje tvrdenia preukázala, nepostačovalo,
že nebol nad všetky pochybnosti preukázaný opak jej tvrdení.

34. Čo sa týka ďalších námietok uvedených v odvolaní (ktorými žalobkyňa prevažne opakuje argumenty
uvedené v prvoinštančom konaní), týmito sa odvolací súd nezaoberal, keďže už prvostupňový súd sa vo
svojom odôvodnení podrobne zaoberal všetkými pre vec dôležitými argumentami žalobkyne. Ústavný
súd vo svojich rozhodnutiach konštantne pripomína a odvolací súd sa s týmto v plnej miere stotožňuje, že
všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré
majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia
bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie
rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia,
postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na spravodlivé súdne
konanie (napr. IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, IV. ÚS 112/05).  Napokon aj
Európsky súd pre ľudské práva vo svojej judikatúre uvádza, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej
miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú; článok 6 ods. 1 dohovoru však nemožno chápať tak, že



vyžaduje podrobnú odpoveď na každý argument, pričom odvolací súd sa pri zamietnutí odvolania môže
obmedziť na prevzatie odôvodnenia rozhodnutia nižšieho súdu (I. A. proti Š. Q. N. XX. C.A. XXXX, H.
N. T. proti T. Q. N. XX. K. XXXX).

35. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu na riadne zistenie skutkového
stavu, výsledky vykonaného dokazovania vyhodnotil správne a správne posúdil vec aj po právnej
stránke, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1,
2 CSP potvrdil a to aj vrátane výrokov o náhrade trov konania, o ktorej súd prvej inštancie rozhodol
správne podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účinného do 30.6.2016 a o náhrade trov konania štátu, o ktorej súd
prvej inštancie rozhodol správne podľa § 148 ods. 1 O.s.p. účinného do 30.6.2016,

1. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd  v zmysle § 396 ods. 1, § 262
ods. 1 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Žalovaná mala v odvolacom konaní plný úspech,
preto jej vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške  náhrady trov
konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

36. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu  je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 CSP ).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať   pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu  záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/  je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( §  421 ods. 1 CSP ).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva  v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 CSP ).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 CSP ).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta CSP ).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods.2 CSP ).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 CSP ).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,



b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické  vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa( § 429 ods.2 CSP ).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení ( § 431 ods.1 CSP ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 CSP ).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 CSP ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že  dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 CSP ).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "50C/147/2013", "guid": "39fde918-4e71-4754-91e0-5670c318b394:c261e375-2e21-4b1c-a2b4-b9ad36406265", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 2919, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719"}, {"guid": "ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 112/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 112/05 z 20. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-20", "citacie_n": 1888, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:984e00ee-3845-4311-98e6-178d1e27ef15", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 44/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 44/03 z 5. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-05", "citacie_n": 1384, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:984e00ee-3845-4311-98e6-178d1e27ef15"}], "citovane_v": []}