Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 6Cob/50/2018 z 14. 1. 2019 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 14. januára 2019, sp. zn. 6Cob/50/2018, ECLI:SK:KSPO:2019:8317200665.1 Krajský súd Prešov | 6Cob/50/2018 | ECLI:SK:KSPO:2019:8317200665.1 | 2019-01-14 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Zmluva o dielo Citované ustanovenia: CSP, ObZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/18ae408f-bd4c-4e11-b4b4-cfe44850edae Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2019:8317200665.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Cob/50/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317200665
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8317200665.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr. Anny
Ilčinovej a JUDr. Jozefa Angeloviča, v spore žalobcu: Ľubomír Pancurák - DESPAN SERVIS, miesto
podnikania 082 06 Mirkovce 48, IČO: 35 279 184, zastúpeného Mgr. Zuzanou Novákovou, advokátkou,
so sídlom v Prešove, Slovenská 84, IČO: 37 796 305, proti žalovanému: Mládežnícky hokejový klub
Humenné, so sídlom Chemlonská 8, 066 01 Humenné, IČO: 42 082 676, zastúpenému Mgr. Marekom
Šmidom, advokátom, so sídlom v Bratislave, Rudnayovo nám. 1, IČO: 31 819 656, o zaplatenie 719,51
eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. 7Cb/11/2017-68 z
15.3.2018, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.

Žalobca m á proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) zaviazal žalovaného
zaplatiť žalobcovi 719,51 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 153,60 eur
od 3.8.2015 do zaplatenia, zo sumy 565,91 eur od 14.9.2015 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi vo vzťahu k žalovanému priznal náhradu trov
konania v plnom rozsahu.

2. Vychádzal zo zistenia, že medzi stranami sporu bola ústnou formou uzavretá zmluva o dielo na
základe emailovej objednávky, ktorá bola zo strany žalobcu akceptovaná. Zo strany žalobcu bolo dielo
riadne, včas vykonané a odovzdané žalovanému. Žalovaný si voči žalobcovi neuplatnil žiadne vady
diela. Následne žalobca cenu diela celkovo vo výške 719,51 eur žalovanému vyúčtoval faktúrami,
ktoré neboli ani čiastočne uhradené. Dané skutočnosti potvrdil vypočutý svedok, ktorý v rozhodnom
čase bol štatutárnym orgánom žalovaného. Pokiaľ sa jedná o cenu diela, tú mal súd za preukázanú z
listinných dokladov predložených žalobcom - montážne výkazy a samotné faktúry, ktorými bola cena
diela vyúčtovaná. Svedok O.. P. vo svojej výpovedi potvrdil, že faktúry boli žalovanému aj riadne
doručené. Súd preto dospel k záveru, že na strane žalobcu došlo k uneseniu dôkazného bremena
ohľadom ním tvrdených skutočností a naopak, žalovaný na svoju obranu v konaní nenavrhol vykonanie
žiadnych dôkazov a ani žiadne dôkazy nepredložil. Nezúčastnil sa ani ostatného pojednávania vo veci
na ktorom bol v konaní vypočutý svedok, pričom na pojednávanie bol riadne a včas predvolaný a bol
tiež upovedomený o tom, že bude vykonaný aj výsluch svedka. Súd teda dospel k záveru, že dielo bolo
zo strany žalobcu riadne vykonané a žalovanému aj odovzdané, cena diela bola riadne vyúčtovaná,
teda nárok žalobcu na zaplatenie sumy 719,51 eur je dôvodný. Nesplnením svojho peňažného záväzku
v lehote splatnosti vyššie uvedených faktúr sa žalovaný dostal do omeškania dňom nasledujúcim po



uplynutí lehoty ich splatnosti a týmto dňom vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie úroku z omeškania z
dlžnej sumy. Žalovaného preto súd zaviazal aj na zaplatenie úroku z omeškania z dlžnej sumy vo výške
požadovanej žalobcom, ktorá výška je v súlade s § 369 Obchodného zákonníka a nariadením vlády SR
č. 21/2013 Z.z. V zmysle § 369c Obchodného zákonníka súd žalobcovi priznal aj nárok na zaplatenie
paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur.

3. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods.
1 CSP.

4. Proti rozsudku podal žalovaný včas odvolanie z dôvodov, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
písm. d/, f/ a h/ CSP).

5. Namietal, že žalobca ani bývalý štatutár žalovaného žiadnym spôsobom nepreukázali, akým
spôsobom, a v akom čase mala byť zmluva uzavretá, resp. údajná objednávka žalovaného prijatá. Súd
sa uspokojil s tvrdením O.. P., že objednávku vykonával on sám, cez e-mailovú adresu spoločnosti „.,
ktorej bol v tom čase konateľom. Z e-mailu zo dňa 22. 07. 2015, ktorý bol doručený žalobcovi, a ktorý
mal byť návrhom na uzavretie zmluvy, nevyplýva vôľa žalovaného, ale vôľa spoločnosti T.. Uvedenie
fakturačných údajov žalovaného mohlo maximálne preukazovať existenciu komisionárskej zmluvy medzi
spoločnosťou T. a žalovaným. Skutočnosť, že žalobca nemal v čase doručenia návrhu na uzavretie
zmluvy (e-mailu zo dňa 22. 07. 2015) a ani počas výkonu diela vedomosť o vôli žalovaného, ale o vôli
spoločnosti T. preukazujú aj montážne výkazy zo dňa 23. 07. 2015 a 03. 09. 2015, v ktorých je v sekcii
„zákazník“ uvedená spoločnosť „. - U.“. a „T. J.. J. S..Z.. U.. Druhý montážny výkaz zo dňa 03. 09. 2015 bol
opätovne vystavený na spoločnosť „. J.. J. S..Z.. U. a to aj po vystavení faktúry adresovanej žalovanému,
t. j. kedy už žalobca nemohol zotrvávať v omyle. Preto nemohlo dôjsť k platnému uzatvoreniu zmluvy o
dielo z dôvodu absencie vôle žalovaného v e-maily zo dňa 22. 07. 2015 (návrh na uzavretie zmluvy) s
uzavretím takej zmluvy, resp. aby bol takou zmluvou viazaný. Namietal pasívnu legitimáciu žalovaného.
Taktiež namietal, že mu nie je zrejmé, na základe akých skutočností súd uložil žalovanému aj povinnosť
zaplatiť úrok z omeškania odo dňa splatnosti žalobcových faktúr. Žalobca síce tvrdil, že faktúry boli
žalovanému riadne doručené, avšak túto skutočnosť žiadnym spôsobom nepreukázal, a ani neuviedol,
kedy mala byť žalovanému doručená. Tvrdenie žalobcu je navyše v rozpore s výpoveďou svedka O..
P. ktorý uviedol, že žalobca nepožadoval okamžitú úhradu predmetných faktúr, ale faktúry mali byť
uhradené až začiatkom roku 2016. Svedok O.. P. ďalej síce uviedol, že faktúry boli doručené, avšak
neuviedol kedy mali byť doručené. Žalovaný tvrdil, že vo svojom účtovníctve neeviduje žiadne faktúry
a predmetné faktúry mu neboli nikdy doručené. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal s okamihom
doručenia predmetných faktúr žalovanému. Namietanou inou vadou konania je porušenie zákonných
ustanovení o dokazovaní, a to a priori tým, že súd vôbec nezisťoval skutočnosti rozhodujúce pre
posúdenie veci, a to aj napriek tomu, že boli tvrdené, a na ich preukázanie boli navrhnuté dôkazy.

6. S poukazom na uvedené žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu
zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania.

7. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že dôvody uvedené žalovaným v podanom odvolaní
považuje v celom rozsahu za neopodstatnené, účelové a vykonštruované. Prvostupňový súd postupoval
v súlade s príslušnými ustanoveniami CSP a s predmetom konania sa dostatočne vysporiadal.
Žalobca preto so skutočnosťami uvedenými v odvolaní nesúhlasí, trvá v celom rozsahu na podanej
žalobe. Obrana žalovaného má za cieľ oddialiť, resp. zmariť vyplatenie relevantnej pohľadávky
žalobcu. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca poskytol odplatné plnenie v prospech
žalovaného, na základe jeho objednávky zo dňa 22.07.2015. Žalobca postupoval výhradne na základe
informácií a pokynov uvedených v objednávke, ako aj na základe telefonickej komunikácie, preto ani
prípadné nepresné uvedenie údajov nemôže byť na jeho ťarchu, nakoľko žalovaný, bez ohľadu na jeho
personálne zastúpenie, skutkový stav, konštatovaný aj prvostupňovým súdom, sám spôsobil. Obdobný
záver sa týka aj argumentácie žalovaného o tom, že faktúry neeviduje a ani ich nemá v účtovníctve,
nakoľko vystavené faktúry boli žalovanému riadne odoslané a žalovaný tieto nikdy nenamietal, žalobcovi
nevrátil a nereagoval ani na zaslané odsúhlasenie inventarizačných zostatkov. Rovnako žalovaný
nereagoval ani na pokus o zmier zo strany právnej zástupkyne. Všetky rozhodujúce skutočnosti boli
súdom prvého stupňa v dostatočnom rozsahu zistené pre prijatie správneho právneho záveru, pričom



súd nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy, ale iba tie, ktoré sú dostačujúce pre vydanie
meritórneho rozhodnutia.

8. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v celom rozsahu
potvrdil.

9. K vyjadreniu žalobcu žalovaný uviedol, že neuvádza nové skutkové tvrdenia, ale iba namieta
nedostatočné zistenie skutkového stavu, ktoré musí byť jednoznačné preukázané. Jednou z
namietaných skutočností je nepreukázanie spôsobu a času uzavretia zmluvy o dielo, ktorá je žalobcovým
údajným právnym titulom na dožadovanie sa sporného nároku. Poukazuje na skutočnosť, že žalobca do
dnešného dňa nepreukázal, či údajná zmluva o dielo mala byť uzavretá ústne alebo písomne a vôbec
sa nevyjadril k namietaným častiam montážnych výkazov, ktoré sám žalobca predložil na preukázanie
svojho nároku. Výpoveďou svedka O.. P., ktorý bol bývalým štatutárnym orgánom žalovaného, nemožno
konvalidovať uzatvorenie vadných, respektíve sporných právnych úkonov. Taktiež nemožno výpovedi
svedka, hoci aj bývalého štatutára žalovaného, priznať väčšiu dôkaznú hodnotu, ako akémukoľvek
inému predloženému dôkazu. A contrario by mohlo dôjsť k absurdnému prejudikovaniu situácie, keby by
na priznanie sporného nároku postačovala iba výpoveď bývalého štatutárneho orgánu bez preukázania
akýchkoľvek ďalších skutočností. Uviedol, že žalobca nepredložil ani jeden nerozporuplný dôkaz, ktorý
by čiastočne preukazoval jeho sporný nárok.

10. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovaného zotrval na doterajších prednesoch, skutočnosti
uvedené žalovaným považuje za neopodstatnené, účelové a vykonštruované. Prvostupňový súd sa
v dostatočnom rozsahu skutkovo aj právne vysporiadal s argumentáciou žalovaného a prijal správne
a spravodlivé rozhodnutie. Zdôraznil, že kto iný ako bývalý štatutárny zástupca žalovaného môže
poskytnúť náležité vysvetlenie skutkových okolností, na ktorých sa na rozdiel od aktuálnych zástupcov
žalovaného priamo podieľal, berúc do úvahy aj to, že vypovedal vo veci ako svedok po zákonnom
poučení. Navrhol vyhodnotiť dôvody odvolania ako neopodstatnené.

11. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

12. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov
uplatnených žalovaným, vychádzajúc z toho, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na
každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam
pre rozhodnutie (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

13. Odvolateľ tvrdí, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne
závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je
chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny
(náležitý právny predpis), alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval,
alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

14. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne
zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú
vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto
správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania,
pričom nemožno mať pochybnosti o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej
inštancie.

15. Dokazovanie v rozsahu vykonanom prvostupňovým súdom odvolací súd považuje za dostatočné,
v ktorom sa prvostupňový súd podrobne zaoberal všetkými v konaní zistenými skutočnosťami, tieto
správne jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti vyhodnotil a právny záver, ku ktorému dospel je správny,
dostatočne kvalifikovane odôvodnený a odvolací súd sa s ním stotožňuje.

16. Podľa § 536 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo
a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci,



pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo
úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie,
montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti. Cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo
v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu
aj bez tohto určenia.

17. Podľa § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu
dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo
určiteľná a zmluva je napriek tomu platná (§ 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa
obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.

18. Podľa § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v
čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok
na cenu vykonaním diela.

19. Na základe objednávky zo dňa 22.7.2015 formou e-mailu zo strany H.. D. P., B.S. C. J. T. J., I..J..
si u žalobcu táto spoločnosť objednala obhliadku a následne servis rolby na zimnom štadióne v U..
Ako fakturačné údaje v tejto objednávke boli uvedené údaje žalovaného. Dňa 4.9.2015 H.. P. zaslala
žalobcovi fakturačné údaje žalovaného, a to názov, sídlo, IČO a takisto bankový účet žalovaného za
účelom fakturácie a ako korešpondenčnú adresu uviedla T. J., I..J.., S. XX, XXX XX H.. Následne žalobca
vystavil z obhliadky a následnej opravy rolby montážne listy zo dňa 23.7.2015 a 3.9.2015, kde ako
zákazník je uvedená spoločnosť T.. Výsluchom svedka H.. A. P. však bolo jednoznačne preukázané, že
obhliadku a opravu rolby F. na zimnom štadióne v U. si u žalobcu objednal žalovaný, a nie spoločnosť
T. J., I..J... Z tohto dôvodu preto odvolacia námietka žalovaného o nedostatku jeho pasívnej vecnej
legitimácie nie je dôvodná.

20. Žalobca faktúrou č. XXXXXXX splatnou dňa 2.8.2015 vyúčtoval žalovanému za celkovú obhliadku a
opravu S. cenu 153,60 eur, faktúrou č. XXXXXX splatnou dňa 13.9.2015 za celkovú technickú prehliadku
cenu 565,91 eur. Faktúry boli žalovanému riadne odoslané a doručené, čo bolo taktiež preukázané
výsluchom svedka H.. A. P.É.. Preto aj táto odvolacia námietka žalovaného o nepreukázaní doručenia
predmetných faktúr žalovanému nie je dôvodná. Nesplnením svojho peňažného záväzku v lehote
splatnosti vyššie uvedených faktúr sa žalovaný dostal do omeškania dňom nasledujúcim po uplynutí
lehoty ich splatnosti a týmto dňom vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie úroku z omeškania z dlžnej
sumy, ako to správne uviedol aj súd prvej inštancie.

21. Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách
konania.

22. S poukazom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa ust. § 387
ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

23. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1
CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho
konania voči neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu 100 %. O výške tejto náhrady trov odvolacieho
konania rozhodne súd prvej inštancie cestou súdneho úradníka v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP.

24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa
konanie končí, ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,



b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca, alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky:
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia
rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a
čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).