Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Co/81/2011 z 24. 1. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 24. januára 2012, sp. zn. 2Co/81/2011, ECLI:SK:KSBA:2012:1209211953.1 Krajský súd Bratislava | 2Co/81/2011 | ECLI:SK:KSBA:2012:1209211953.1 | 2012-01-24 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Zmluvy Citované ustanovenia: § 657 OZ, § 558 OZ, § 559 OZ, § 517 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/cdf01a3f-12b1-4e1d-b521-3db67c0592ae Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2012:1209211953.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/81/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1209211953
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1209211953.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia
senátu: JUDr. Ayše Pružinec Erenová a JUDr. Jana Vlčková, v právnej veci navrhovateľa: W.. K. E.,
Q., J. G. XX, W. G. K., zastúpeného: Mgr. Ing. Matejom Hodálom, advokátom, so sídlom Osma 10,
Bratislava, proti odporcovi: G. B., J. D. XX, J., P. Č. E. E. E. E. na E. E. J., Q. X, o zaplatenie istiny
66,39 eur s príslušenstvom na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č.k. 21C
74/2010-33 zo dňa 08. 09. 2010, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím súd prvého stupňa rozhodol, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi
66,39 eur s 8,5 % úrokom z omeškania ročne od 23.08.2007 do zaplatenia, náhradu trov konania 16,50
eur a trov právneho zastúpenia právneho zástupcu navrhovateľa vo výške 56,06 eur, všetko do 15 - tich
dní po právoplatnosti rozsudku.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe vykonaného dokazovania nárok navrhovateľa v časti
istiny pokladal v celom rozsahu za dôvodný a v konaní preukázaný listinnými dôkazmi, nakoľko
navrhovateľ s odporcom dňa 15.08.2007 uzatvorili v ústnej podobe riadnu zmluvu o pôžičke v súlade
s ustanoveniami zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, a teda účastníci zmluvy boli povinní
splniť svoje záväzky tak, ako im to táto zmluva ukladá. Súd prvého stupňa ustálil, že predmetom
uvedenej zmluvy bolo na strane navrhovateľa dočasné prenechanie peňažnej sumy 2.000,- Sk (66,39
eur) odporcovi a na druhej strane záväzok odporcu vrátiť predmetnú sumu do 22.08.2007. Poukázal
na skutočnosť, že došlo k uzavretiu ústnej zmluvy o pôžičke, a že odporca od navrhovateľa prevzal
peňažné prostriedky, tak ako to uviedol navrhovateľ, potvrdzuje aj prehlásenie odporcu z toho istého
dňa, ktorým uznal svoj dlh čo do dôvodu (pôžička) a výšky (suma 2.000,- Sk). Súd prvého stupňa ďalej
dôvodil, že nakoľko odporca o splnení dlhu navrhovateľovi súdu nepredložil žiadny dôkaz, mal v konaní
za preukázané, že odporca svoj záväzok nesplnil a navrhovateľovi dlžnú sumu nevyplatil.

Prvostupňový súd uzatvoril, že s poukazom na skutočnosť, že odporca svoj záväzok splatiť pôžičku
riadne a včas nesplnil, dostal sa s plnením peňažného dlhu do omeškania. a preto navrhovateľovi v
zmysle § 517 odsek 2 Občianskeho zákonníka priznal úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne z dlžnej
sumy odo dňa 23.08.2007. Pokiaľ ide o výšku úrokov z omeškania, prvostupňový súd považoval tvrdenia
odporcu o jej neprimeranosti a rozpor s dobrými mravmi za právne irelevantné čo odôvodnil tým, že výšku



úrokov z omeškania ustanovuje vykonávací predpis - Nariadenie č. 85/1997 Z. z. a nie navrhovateľ,
pričom k prvému dňu omeškania, ktorý súd určil na deň 23. 08. 2007, sú úroky z omeškania vo výške
8,5 %.

O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 149 ods. 1 O.s.p.
a úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania titulom právneho zastúpenia a zaplateného
súdneho poplatku.

Proti uvedenému rozhodnutiu súdu prvého stupňa podal odporca riadne a včas odvolanie. V rámci
odvolania sa domáhal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu zrušil a
návrh ako nedôvodný zamietol. Ako dôvod uviedol, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci ako aj z dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mala za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci s tým, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a na základe vykonaných
dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a preto doteraz zistený skutkový stav neobstojí.
Dodal, že predmetnú pohľadávku nemôže zaplatiť z dôvodu, že je vo výkone trestu a nemá žiadne
finančné prostriedky. Poukázal, že jeho osobné, rodinné a majetkové pomery sú nulitné, t. j. nie je
vlastníkom žiadnych hnuteľných lebo nehnuteľných vecí, respektíve majetkových práv, ktorých sa vzdal
v rámci dedičského konania a odmietol akýkoľvek dedičský podiel.

Navrhovateľ sa v stanovenej sudcovskej lehote k odvolaniu odporcu nevyjadril.

Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa
podľa § 212 ods. 1 O.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania § 214 ods. 2 O.s.p. s verejným
vyhlásením rozsudku podľa § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné
a napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len ako
Občiansky zákonník), zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä
peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Zmluvou o pôžičke veriteľ prenecháva dlžníkovi na voľné nakladanie veci určené podľa druhu, t. j. veci
zastupiteľné, najmä peniaze s tým, že ide o právny vzťah pre ktorého platnosť sa nevyžaduje osobitná
forma a možno ju teda uzavrieť ústne alebo konkludentne.

Podľa § 558 veta prvá Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo
do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval.

Uznaním dlhu realizovaným vo forme citovaného zákonného ustanovenia sa zakladá vyvrátiteľná právna
domnienka (predpokladá sa), že dlh v čase uznania trval. Na to, aby uznanie dlhu malo tieto účinky, je
potrebné, aby dlžník písomne uznal, že zaplatí svoj dlh, určený čo do dôvodu aj výšky s tým, že uznanie
dlhu je jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi a zabezpečuje tak uznaný záväzok
najmä tým, že v dôsledku ním založenej právnej domnienky zvýhodňuje postavenie veriteľa.

Podľa § 559 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlh zanikne splnením. Dlh musí byť splnený riadne
a včas.

Splnenie dlhu je právnou skutočnosťou spôsobujúcou zánik práv a povinností, respektíve právneho
pomeru. Je to právny úkon dlžníka, ktorým poskytuje veriteľovi určitým spôsobom a včas zročnosť
pohľadávky, ktorá tvorí jeho zmluvnú povinnosť.



Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Pri omeškaní ide o objektívnu zodpovednosť dlžníka za tento stav s tým, že jeho zavinenie sa
nevyžaduje. V tomto prípade je veriteľ oprávnený požadovať od neho úroky z omeškania, pokiaľ nie je
v osnove ustanovená povinnosť platiť poplatok z omeškania, na čo nadväzuje nasledujúce ustanovenie
§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 Nariadenia č. 87/1995 Z. z. (účinného dňa 23.08.2007) výška úrokov z omeškania je
dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

Súd prvého stupňa správne aplikoval aj vyhodnotil citované zákonné ustanovenia, ako aj ich výklad, keď
na základe predložených listinných dôkazov ustálil, že odporca, ako dlžník, svoj záväzok splatiť pôžičku
riadne a včas nesplnil a dostal sa s plnením peňažného dlhu do omeškania a v nadväznosti na to tohto
zaviazal predmetnú istinu spolu s úrokom z omeškania zaplatiť navrhovateľovi, ako veriteľovi s tým, že o
reálnej existencii zmluvného vzťahu niet pochýb, čo nespochybnil ani odporca. Práve naopak. Uznaním
dlhu uznal svoj dlh voči navrhovateľovi tak, ako to ustanovuje § 558 Občianskeho zákonníka.

Pokiaľ sa dôvodov odvolania uvedených odporcom týka, tieto Krajský súd v Bratislave vyhodnotil ako
nedôvodné a konštatuje, že súd prvého stupňa úplne zistil skutkový stav, (odporca nenavrhol vykonanie
žiadnych dôkazov), dospel k správnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza zo správneho
právneho posúdenia veci.

Odvolací súd nezistil ani inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a taktiež
neboli v rámci prieskumnej právomoci zistené ani vady uvedené v § 221 ods. 1 O.s.p.

Argument odvolateľa, že sa nachádza vo výkone trestu a nemá žiadne finančné prostriedky a ani iné
hmotné či nehmotné statky a preto nemôže plniť svoj záväzok neobstojí. Riadne a včasné splnenie
záväzku (peňažnej pôžičky) nie je závislé od krajného zabezpečovacieho inštitútu trestného práva v
podobe väzby a ani v podobe výkonu trestu, rovnako ako ani nepriaznivá finančná situácia. Záväzok
dlžníka nezaniká, práve naopak. Ak je splnenie nemožné z hľadiska subjektívnej povahy, dlžník je
postihnutý následkami zavineného nesplnenia jeho záväzku v intenciách zákonného ustanovenia §
517 a násl. Občianskeho zákonníka. Je v plnej dispozícii veriteľa, či sa vzdá svojho práva alebo že
dlh odpúšťa, prípade že predlžuje lehotu splatnosti. Odvolací súd teda nevzhliadol žiadne okolnosti
nemožnosti plnenia v zmysle § 575 a násl. Občianskeho zákonníka s tým, že odvolateľ ani nimi
nedôvodil.

Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací, uzatvára, že súd prvého stupňa správne ustálil i úroky
z omeškania v zmysle citovaného Nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. ktorým sa
vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších zmien a rovnako správne
rozhodol i trovách konania titulom zaplatenia súdneho poplatku ako aj trov právneho zastúpenia, ktoré
boli vyčíslené a priznané v súlade s Vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.
655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších
predpisov.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.



Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

S poukazom na citované ustanovenia a za stavu, keď súd prvého stupňa v danom prípade v potrebnom
rozsahu pre rozhodnutie vo veci samej zistil skutkový stav vykonaním potrebných dôkazov, a keď
odporca v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, respektíve tvrdenia, s ktorými by sa nebol súd
prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku dôsledne vysporiadal a následne takto riadne
zistený skutkový stav aj správne právne posúdil, tzn. že na správne zistený skutkový stav aplikoval
zodpovedajúce ustanovenia, rozhodol vecne a právne správne.

Odvolací súd v celom rozsahu, stotožňujúc sa s vysloveným právnym záverom súdu prvého
stupňa uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré odôvodnenie spĺňa všetky požiadavky
ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p., tento rozsudok ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p., potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 224 ods. 1 O.s.p. v
spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p., a v tomto konaní plne úspešnému navrhovateľovi náhradu
trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko mu v odvolacom konaní žiadne nevznikli.

Tento rozsudok bol prijatý senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.