Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 20S/96/2012 z 24. 3. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Žilina z 24. marca 2013, sp. zn. 20S/96/2012, ECLI:SK:KSZA:2013:5012200724.1 Krajský súd Žilina | 20S/96/2012 | ECLI:SK:KSZA:2013:5012200724.1 | 2013-03-24 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 250t ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/da194e35-a3a7-4cac-a0de-20434dff5863 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2013:5012200724.1 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 20S/96/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5012200724
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Čanádyová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5012200724.1

Uznesenie
Krajský súd v Žiline v právnej veci navrhovateľa: PRAGOTRANS, spol. s r.o., Lednická 17, 198 00 Praha
9, IČO: 005 484 81, Česká republika, právne zastúpený JUDr. Magda Poliačiková advokátka, s.r.o., so
sídlom Národná 17, 010 01 Žilina proti odporcovi: Colný úrad Žilina, Pri cintoríne 36, 010 04 Žilina o
uloženie povinnosti žalovanému konať a rozhodnúť v konaní podľa § 250t O.s.p., takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

Návrh z a m i e t a .

Navrhovateľovi súd náhradou trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným na Krajský súd v Žiline zo dňa 02.10.2012 sa navrhovateľ voči odporcovi domáhal,
aby Colný úrad v Žiline konal a rozhodol v lehote do 30. dní odo dňa doručenia uznesenia súdu, v
konaní vedenom na colnom úrade v Žiline pod č.k. 23204/2009-6031/DO1/181. V dôvodoch návrhu
poukazoval, že rozhodnutím Colného riaditeľstva Slovenskej republiky Bratislava č.k. 25432/2009 zo
dňa 30.08.2009, v spojení s rozhodnutím Colného úradu v Žilina č.k. 23204/2009/6031/DO1/181 zo dňa
27.05.2009, bolo voči navrhovateľovi podľa § 77 ods. 1 zák. č. 199/2004 Z.z. - colný zákon v znení
neskorších predpisov, vydané rozhodnutie o zhabanie veci ťahača DAF FT 95 430 ATI XLRTE47WS s
ŠPZ AU 67-51, vrátane osvedčenia o technickom preukaze ťahača a návesu SCHMITZ SPR 24 WSM
s ŠPZ AD 45-24 spolu s osvedčením o technickom preukaze návesu, ktoré boli zaistené rozhodnutím
o zaistení tovaru č. 957/01-3 zo dňa 12.09.2001 s tým, že uvedený ťahač a náves nie sú vo vlastníctve
porušovateľa colných predpisov a ich zhabanie si vyžaduje verejný záujem.

V rámci konania podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. Krajský súd v Žiline rozsudkom č.k.
21S/64/2009-73 zo dňa 14.09.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť 03.11.2010 rozhodnutie Colného
riaditeľstva Slovenskej republiky Bratislava zrušil pri aplikácii § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. a zvrátil
Colnému riaditeľstvu SR Bratislava na ďalšie konanie. V dôvodoch svojho rozhodnutia krajský súd okrem
iného poukázal, že v danom prípade uplynula 6-ročná zákonná lehota na uloženie ochranného opatrenia
- zhabania tovaru, respektíve špecifikovaných vecí podľa ust. § 77 ods. 2 zák. č. 199/2004 Z.z. a to dňa
11.09.2007, a teda nezákonne vydali príslušné správne orgány rozhodnutie o zhabaní veci (27.05.2009)
a to po zákonom stanovenej 6- ročnej lehote.

V podanom návrhu na uloženie povinnosti odporcu konať a rozhodnúť navrhovateľ poukazoval
na rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k. 21S/64/2009-73 zo dňa 14.09.2010, ktorý nadobudol
právoplatnosť 03.11.2011 a konštatoval, že Colný úrad v Žiline je po vydaní tohto súdneho rozhodnutia,
vo veci č.k. 23204/2009-6031-DO1/181, nečinný.



Navrhovateľ poukázal, že dňa 18.01.2011 vyzval odporcu na vydanie hnuteľných vecí vo vlastníctve
navrhovateľa, pričom odporca listom zo dňa 27.01.2011 oznámil, že žiadosti nie je možné vyhovieť.
Uviedol, že predmetný list odporcu nezbavuje povinnosti v predmetnej veci konať a právoplatne a
v súlade so zákonom rozhodnúť. Ďalej navrhovateľ uviedol, že na Okresnom súde v Žiline pod č.k.
4C96/2010 sa vedie spor o náhradu škody, spôsobenú nezákonným rozhodnutím a v tomto konaní
odporca oznámil súdu, listom zo dňa 22. 03.2012, že v predmetnej veci nebolo možné vydať ďalšie
rozhodnutie, z dôvodu uplynutia zákonnej lehoty. Navrhovateľ tvrdil, že z uvedených dôvodov by mal
podľa jeho názoru colný úrad rozhodnúť o zastavení colného konania a o poskytnutí primeranej náhrady
za neprávom zhabané hnuteľné veci, ktoré nie je možné navrhovateľovi vrátiť z dôvodu zmeny vlastníka.
Z tohto dôvodu žiada, aby podanému návrhu bolo vyhovené.

Vo veci sa vyjadril žalovaný správny orgán v písomnom podaní z 23.10.2012 v ktorom uviedol, že
žalovaný nie je oprávnený rozhodovať o náhrade za neprávom zhabané veci a pokiaľ ide o náhradu
škody, toto konanie prebieha na Okresnom súde Žilina pod spis. znač. 4C96/2010. Žiadal s poukazom
na § 250t O.s.p., aby súd návrh ako neprípustný zamietol, a to z toho dôvodu že navrhovateľ nevyčerpal
prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis. Súčasne potvrdil, že má vedomosť o tom, že
navrhovateľ podal podnet na Krajskú prokuratúru v Žiline, o vydanie upozornenia príslušnému Colnému
úradu v Žiline a prikázania Colného úradu v Žiline konať a rozhodnúť v konaní vedenom na Colnom
úrade Žilina 23204/2009-6031-D01/1814, ako i má vedomosť o tom, že navrhovateľ podal na Finančné
riaditeľstvo SR, ako nadriadený orgán odporcu, podnet v zmysle § 50 zák. č. 71/1967 Zb..

Navrhovateľ po podaní návrhu doručil súdu podania, ktoré adresoval Okresnej prokuratúre Žilina
označenej ako podnet podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre č. 153/2001 Z.z. v ktorom žiadal, aby
okresná prokuratúra podala upozornenie príslušnému colnému úradu v Žiline v zmysle § 29 ods. 1
zákona o prokuratúre a prikázala odporcovi konať a rozhodnúť v konaní 23204/2009-6031-D01/181 a
súčasne predložil podnet, ktorý adresoval nadriadenému orgánu odporcu, a to Finančnému riaditeľstvu
SR Bratislava v zmysle § 50 zák. č. 71/1967 Zb., v ktorom žiada, aby nadriadený správny orgán odporcu
vydal rozhodnutie, resp. prikázal odporcovi konať a rozhodnúť v konaní vedenom na Colnom úrade v
Žilina pod č. 23204/2009-6031-D01/181. Súčasne predložil aj doručenky o podaní týchto podnetov.

Podľa § 250t ods. 1 fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy
nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v
konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať
a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje
osobitný predpis.

Podľa § 3 ods. 1 písm. a) zák. č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach sťažnosť je podanie fyzickej osoby,
alebo právnickej osoby ( ďalej len „sťažovateľ“), ktorým sa domáha ochrany svojich práv, alebo právom
chránených záujmov, o ktorých sa domnieva, že boli porušené činnosťou, alebo nečinnosťou (ďalej len
„činnosť“) orgánu verejnej správy.

Konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy je upravené v štvrtej hlave piatej časti O.s.p.. Podľa
§ 250t ods. 1 O.s.p. posledná veta je potrebné, aby navrhovateľ vyčerpal všetky prostriedky, ktorých
použitie umožňuje osobitný predpis.

Vychádzajúc z ustálenej judikatúry súdov SR týmto prostriedkom, ktorých použitie umožňuje osobitný
predpis, je využite postupu podľa zák. č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach.

Ako vyplýva z obsahu návrhu, ako aj ďalších podaní a listinných dôkazov, nebolo preukázané že
navrhovateľ podal u príslušného orgánu verejnej správy sťažnosť (s poukazom na § 9 zák. č. 9/2010
Z.z.).



Efektívnym a základným prostriedkom ochrany každej právnickej a fyzickej osoby voči orgánom verejnej
správy, ktorým je aj odporca, je postup podľa zákona o sťažnostiach. Pri inom výklade by sa poprel
zmysel tejto normy a pri výklade „neefektívnosti sťažnosti ako takej“ by zákon o sťažnostiach súd musel
vyhodnotiť ako neefektívny a neúčelný ako celok, ktorý spoločnosti neprináša žiadny prospech. Pričom
je všeobecne známe § 121 O.s.p., že aj po podaní sťažnosti orgány verejnej správy postupujú v mnohých
prípadoch rýchlejšie, hospodárnejšie, efektívnejšie a aj „napravujú“ nezákonnosti vo svojich postupoch.
Preto nemožno konštatovať, že sťažnosť ako taká nie je efektívnym prostriedkom nápravy proti postupu
orgánov verejnej správy. Efektívnym prostriedkom nápravy však môže byť len podaná sťažnosť a len po
podaní sťažnosti, vzhľadom na jej dôsledok, možno vyhodnotiť či bola efektívna, alebo neefektívna. Bez
podania sťažnosti efektívnosť tohto prostriedku, v konkrétnom prípade, nie je možné vôbec posudzovať.

Zákonodarca v § 250t ods. 1 posledná veta O.s.p. používa termín „navrhovateľ nevyčerpal prostriedky,
ktorých použitie umožňuje osobitný predpis“, čo podľa názoru krajského súdu je potrebné vyčerpať
všetky efektívne prostriedky, ktoré sú k dispozícii účastníkovi konania pred podaním návrhu podľa štvrtej
hlavy piatej časti O.s.p.. Efektívnym a základným prostriedkom ochrany každej právnickej a fyzickej
osoby voči orgánom verejnej správy, ktorým je aj odporca je postup podľa zákona o sťažnostiach, pri
inom výklade by sa poprel zmysel zákona o sťažnostiach.

Podľa názoru krajského súdu nepostačuje len podanie podnetu Okresnej prokuratúre v Žiline, ktorý
ako jeden z prostriedkov použitia nápravy použil navrhovateľ, a ktorý podľa názoru krajského súdu, aj
vzhľadom na striktný postup upravený v § 28 zák. č. 153/2001 Z.z., nie je časovo efektívny, práve z
dôvodu, že vyžaduje dlhšie časové obdobie než sa dostane do sféry orgánu, ktorý je nečinný a nekoná.
Práve sťažnosť podľa zák. č. 9/2010 Z.z., ktorá je adresovaná príslušnému orgánu verejnej správy,
je efektívnym prostriedkom nápravy, ktorej adresátom je priamo osoba, o ktorej sa tvrdí, že nekoná a
nerozhoduje (pritom nepríslušný orgán je povinný sťažnosť postúpiť príslušnému orgánu, § 9 zák. č.
9/2010 Z.z.). Z časového hľadiska a efektivity postupu mal krajský súd za to, že prostriedok upravený v
zák. č. 9/2010 Z.z. bol efektívnejší než podanie podnetu na okresnú prokuratúru, ktorá musí postupovať
len v súlade so zák. č. 153/2001 Z.z. a jej postup vyžaduje dlhšiu časovú náročnosť a teda dlhšiu dobu,
než výsledok postupu sa dostane do sféry pôsobnosti odporcu ako orgánu, ktorý nekoná a nerozhoduje
(súd súčasne poukazuje na Nález Ústavného súdu SR „US 124/08“) . Obdobne súd vyhodnotil podanie
podnetu na nadriadený orgán odporcu - Finančné riaditeľstvo v Bratislave (podľa zák. č. 50/1967 Zb.) za
menej efektívny, ako podanie sťažnosti priamo odporcovi z dôvodu, že podľa § 50 zákona o správnom
konaní nadriadený orgán odporcu môže (nemusí) za splnenia zákonných podmienok sám za odporcu,
ktorý nezačal konanie alebo nekoná rozhodnúť aj z časového hľadiska tento postup vyžaduje, aby
sa nadriadený orgán predovšetkým s obsahom doterajšieho postupu podriadeného orgánu oboznámil
pripojením spisu, preštudovaním spisu a ďalším postupom, čo je z hľadiska časovej náročnosti menej
efektívne, než priamo doručenie sťažnosti orgánu, ktorý má konať a rozhodnúť.

Navrhovateľ v zastúpení právnym zástupcom nepreukázal splnenie všetkých zákonných podmienok pri
podaní návrhu na konanie podľa štvrtej hlavy piatej časti O.s.p.- konanie proti nečinnosti orgánu verejnej
správy a nepreukázal, že vyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis, ktorým je
aj postup podľa zák. č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach, preto súd návrh z dôvodu nevyčerpania všetkých
prostriedkov nápravy, ktoré mal k dispozícii navrhovateľ, ako neprípustný zamietol.

Krajský súd poukazuje na § 85 ods. 1 zák. č. 199/2004 Z.z. a § 30 ods.1 zákona o správnom konaní.
Podľa názoru krajského súdu ust. § 30 ods. 1 zákona o správnom konaní neumožňuje, v uvedenej
skutkovej a procesnej situácii, odporcovi konanie zastaviť a predmetný prípad subsumovať pod postup
podľa ust. § 30 ods. 1 písm. h) zák. č. 71/1967 Zb.. Povinnosť odporcu konanie zastaviť nevyplýva, ani
z osobitného predpisu - zákona č. 199/2000 Z.z..

Pokiaľ by aj bolo povinnosťou odporcu colné konanie zastaviť (krajský súd je však iného názoru) a colný
úrad by bol nečinný, toto „nekonanie odporcu“ však nemôže ovplyvniť iné konanie, ktoré sa týka nároku
navrhovateľa na vydanie hnuteľných vecí, alebo vyplatenie náhrady za neprávom zhabané hnuteľné
veci. Z tohto dôvodu sa javí súdu podanie navrhovateľa ako účelové.



Súd dáva do pozornosti navrhovateľovi, že konanie odporcu vedené pod č. 23204/2009-6031-D01/181
sa týkalo výlučne konania o uložení ochranného opatrenia podľa § 77 ods. 1, 2 zák. č. 199/2004 Z.z..
V tomto konaní nie je možné konať a rozhodnúť, podľa názoru krajského súdu, o poskytnutí primeranej
náhrady za neprávom zabavené hnuteľné veci, ktoré nie je možné navrhovateľovi vrátiť, z dôvodu zmeny
vlastníka, ani si uplatňovať náhradu škody, spôsobenú nezákonným rozhodnutím, resp. domáhať sa
vydania hnuteľných vecí.

Súd ďalej poukazuje, že Colný úrad Žilina ako prvostupňový správny orgán, vzhľadom na vyslovený
právny názor v rozsudku Krajského súdu v Žiline 21S64/2009 zo dňa 14.09.2010, nie je oprávnený
navrhovateľovi v konaní 23204/2009-6031/D01-181 uložiť ochranné opatrenie podľa § 77 ods. 2 zák. č.
199/2004 Z.z. z dôvodu uplynutia 6-ročnej zákonnej lehoty na uloženie.

Záverom krajský súd poukazuje, že z obsahu návrhu vyplýva, že navrhovateľ sa predovšetkým domáha
vydania hnuteľných vecí, ktoré má vo vlastníctve, resp. náhrady škody za nepravom zhabané hnuteľné
veci, ktoré nie je možné vrátiť z dôvodu zmeny vlastníka, alebo poskytnutia primeranej náhrady za
neprávom zhabané hnuteľné veci. Podľa názoru krajského súdu, i keď v návrhu uvádza - v dôvodoch,
že colný úrad mal rozhodnúť o zastavení colného konania, pokiaľ by aj colný úrad bol nečinný a bol
povinný rozhodnúť o zastavení colného konania, nemôže toto rozhodnutie (o zastavení colného konania)
ovplyvniť iné konanie, ktoré sa týka nároku navrhovateľa na vydanie hnuteľných vecí, alebo vyplatenie
náhrady za nepravom zhabané hnuteľné veci, ktoré nie je možné navrhovateľovi z dôvodu zmeny
vlastníka vrátiť. Z tohto dôvodu sa javí súdu podanie navrhovateľa ako účelové (návrh podľa § 250t
O.s.p.), nakoľko z obsahu návrhu a pripojeného spisu Krajského súdu v Žiline sp. zn. 21S/44/2009 je
zrejmé, že v konaní, v ktorom žiada navrhovateľ konať a rozhodnúť nie je možné vydať rozhodnutie o
zhabaní vecí podľa § 77 ods. 1 zák. č. 199/2004 Z.z., i keď procesne toto konanie nebolo ukončené
rozhodnutím o zastavení správneho konania.

V štvrtej hlave piatej časti O.s.p., ktorá upravuje konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy, je
toto konanie upravené komplexne. V ust. § 250t ods. 5 O.s.p. zákonodarca upravil, že navrhovateľ má
právo na náhradu trov konania, ak súd návrhu vyhovel. Vzhľadom na toto znenie a skutočnosť, že štvrtá
hlava piatej časti O.s.p. upravuje špeciálne (vo vzťahu k ostatným ustanoveniam piatej časti O.s.p.)
rozhodovanie o trovách konania, súd pri rozhodovaní o trovách konania aplikoval ust. § 250t ods. 5
O.s.p., keď dospel k záveru, že navrhovateľ v konaní nemal úspech, lebo nepreukázal naplnenie § 250t
ods. 5 O.s.p. (úspech v konaní podľa štvrtej hlavy piatej časti O.s.p.). Jeho návrhu nebolo vyhovené a
preto navrhovateľovi súd náhradu trov konania nepriznal.

Súd dospel k názoru, že napriek tomu, že podaný návrh nie je prípustný (neboli vyčerpané všetky
efektívne prostriedky, ktoré k náprave mohli viesť), súd dospel k záveru, že okrem neprípustnosti je
takýto návrh aj nedôvodný a preto ho zamietol.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.