{"guid": "02c085ca-cfd8-4b2e-b941-399b16137476:4f2733e0-78d9-4668-9044-d0de512d5504", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2014:5312210156.1", "spisova_znacka": "6Co/383/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 6Co/383/2014 z 17. 6. 2014", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Žilina z 17. júna 2014, sp. zn. 6Co/383/2014, ECLI:SK:KSZA:2014:5312210156.1", "identifikacne_cislo": "5312210156", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "Mgr. Miroslav Šepták", "sudca_id": 1428, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-miroslav-septak-1428", "datum_vydania": "2014-06-17", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4f2733e0-78d9-4668-9044-d0de512d5504", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2014:5312210156.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2014:5312210156.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2014:5312210156.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Žilina\nSpisová značka: 6Co/383/2014\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 5312210156\nDátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2014\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miroslav Šepták\nECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5312210156.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n\nKrajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miroslava Šeptáka\na členov senátu JUDr. Yvetty Dzugasovej a JUDr. Jany Urbanovej, v právnej veci navrhovateľa:\nPOHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného spoločnosťou\nFridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: Slovenská\nrepublika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné námestie\n13, v konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku\nOkresného súdu Čadca č. k. 5C/231/2012-97 zo dňa 10. 09. 2013, takto\n\nr o z h o d o l :\n\nRozsudok Okresného súdu Čadca č. k. 5C/231/2012-97 zo dňa 10. 09. 2013                                   p\no t v r d z u j e.\n\nOdporcovi náhradu trov odvolacieho konania   nepriznáva.\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nNapadnutým rozsudkom okresný súd zamietol v celom rozsahu navrhovateľov návrh v hore uvedenej\nveci. Tiež zamietol návrh navrhovateľa na prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti pre porušenie práva navrhovateľa na zákonného sudcu\na na nestranný súd. Odporcovi náhradu trov konania nepriznal.\nVo svojom odôvodnení dospel k záveru, že navrhovateľ v konaní neuniesol dôkazné bremeno v celom\nrozsahu, keď nepreukázal zákonné predpoklady pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú\nnesprávnym úradným postupom. Navrhovateľ nepreukázal ním tvrdený nesprávny úradný postup, na\nzáklade ktorého sa domáhal priznania náhrady škody. Z uznesenia  Okresného súdu Čadca sp. zn.\n5Er/669/2010 zo dňa  21. 01. 2011 mal súd za preukázané, že exekučný súd žiadosť súdneho exekútora\no udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa         20. 10. 2010 zamietol. Pokiaľ ide o v zákone\nstanovenú lehotu 15 dní na vydanie poverenia, súd konštatoval, že z ustanovenia § 44 ods. 2 zákona\nč. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) vyplýva,\nže zákon upravuje procesnú lehotu 15 dní na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre prípad, že\nexekučný súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo\nexekučného titulu so zákonom. Táto lehota sa nevzťahuje na prípad, keď súd poverenie nevydá. Vyplýva\nto z gramatického a logického výkladu citovaného ustanovenia. Navrhovateľ ani ničím hodnoverným\nnepreukázal majetkovú škodu ani nemajetkovú ujmu. Tvrdená škoda nemá bezprostrednú a priamu\npríčinnú súvislosť s rozhodnutím exekučného súdu, tvrdenými prieťahmi. Navrhovateľ nepreukázal, že\nbez vydania rozhodnutia exekučného súdu, bez tvrdených prieťahov exekučného súdu by nebolo došlo\nk vzniku tvrdenej škody.\nNávrh navrhovateľa na prerušenie konania okresný súd zamietol preto, lebo v skutočnostiach\nuvádzaných žalobcom, že podal ústavnú sťažnosť pre porušenie základného práva na zákonného sudcu\n\na nestranný súd, nevidel dôvod na prerušenie konania či už podľa       § 109 ods. 1 písm. b) a c)\nObčianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“).\nOdporca bol úspešný, ale trovy si nevyčíslil a ani súd nezistil vznik trov na jeho strane, a preto mu ich\nnepriznal (§ 142 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 151 ods. 1 O. s. p.).\n\nProti rozsudku okresného súdu podal odvolanie v zákonnej lehote navrhovateľ. Žiadal, aby odvolací súd\nnapadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na opätovné prejednanie.\nNamietal, že riadne a včas požiadal o zrušenie pojednávania, uviedol dôležité dôvody a predložil súdu\nlistiny spájané s označenými dôvodmi. Súd nemohol vec prejednať v neprítomnosti navrhovateľa. V\nďalšom poukázal na to, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca. V tejto súvislosti upozornil i na právny\nnázor vyslovený Krajským súdom v Trnave, v rozhodnutí sp. zn. 11NcC/46/2012 zo dňa 17. 10. 2012,\nkde v právne a skutkovo zhodnej veci vylúčil všetkých sudcov Okresného súdu Dunajská Streda a\nprikázal vec na prejednanie a rozhodnutie Okresnému súdu Galanta. V konkrétnostiach uviedol, že súd\nsa mal dopustiť viacerých omylov. Rozhodol bez toho, aby  umožnil navrhovateľovi ovplyvniť rozhodnutie\nvšeobecného súdu vyjadriť sa k skutkovým a právnym otázkam veci. Navrhovateľ ako strana v konaní\nnebol oboznámený s obsahom dôkazov a prednesov, nemal možnosť sa k týmto dôkazom a prednesom\nvyjadriť, pričom sám nemal možnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení.\n\nK podanému odvolaniu sa odporca nevyjadril.\n\nKrajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu\nvyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods.\n2 O. s. p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O. s. p. tento rozsudok podľa ust. § 219 ods. 1 O. s. p. ako\nvecne správny potvrdil.\n\nPokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v tomto\nsmere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto\nprípade nie je potrebné opakovať (ust. § 219 ods. 2 O. s. p.), keďže ani zo strany odvolateľa neboli\nv priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevysporiadal súd prvého\nstupňa v dôvodoch napadnutého rozhodnutia.\n\nZ odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov\nna strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Okresný súd neporušil právo účastníkov\nkonania na spravodlivý proces, nakoľko v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná\nskutočnosť alebo okolnosť, naopak okresný súd ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj\nnáležite vyhodnotil.\n\nPrvostupňový súd je vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia\nkoherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné a jeho argumenty podporujú príslušný záver o\nneodôvodnenosti nároku žalobcu. Rozhodnutie prvostupňového súdu je presvedčivé, premisy zvolené\nv rozhodnutí, rovnako ako aj závery, ku ktorým na základe týchto premís prvostupňový súd dospel, sú\npre právnickú, ale i laickú verejnosť prijateľné, racionálne a aj spravodlivé.\nV sporovom konaní, o ktoré ide aj v prejednávanej veci, platí dispozičná a prejednacia zásada.\nPrejednacia zásada spočíva v tom, že tvrdenie skutočností a navrhovanie dôkazov, ktoré ju preukazujú,\nje zásadne vecou účastníkov konania. Úprava vychádza z toho, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov\nleží zásadne na účastníkoch a ukladá im označiť dôkazy k preukázaniu tvrdenia. Účastník má teda\npovinnosť tvrdenia (§ 79 ods. 1 a § 101 ods. 1 O. s. p.) a povinnosť dôkazu. K splneniu tejto povinnosti\nje zaviazaný každý účastník konania. Pokiaľ navrhovateľ poukazuje na ust. § 101 ods. 2 O. s. p. a na\nto, že súd nepostupoval správne, keď vykonal pojednávanie bez prítomnosti navrhovateľa, odvolací súd\nuvádza, že súd prvého stupňa postupoval správne, keď nepristúpil na rôzne konštrukcie navrhovateľa,\nktoré iba sťažujú priebeh konania a postup súdu v ňom. Ustanovenie § 101 ods. 2 O. s. p. predpokladá\npre prejdnanie                     v neprítomnosti takého účastníka skutočnosť, že sa účastník nedostaví na\npojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie. Navrhovateľ v danom prípade nepožiadal\no odročenie z dôležitého dôvodu. Z návrhu na zrušenie nariadeného pojednávania z dôvodu porušenia\nnestrannosti súdu a sudcu je možné pri jeho obsahovom posúdení dôjsť k záveru, že týmto úkonom\nby navrhovateľ mohol požiadať o odročenie pojednávania, no zároveň vzhľadom na uvedený dôvod -\nnestrannosť sudcu, súdu - nie je možné v danej situácii vyhodnotiť takýto dôvod ako dôležitý, nakoľko\no nestrannosti súdu už rozhodované v predmetnom konaní bolo.\n\nOdvolací súd zdôrazňuje, že nebolo porušené právo na kontradiktórne konanie. Podľa ust. § 115 ods. 1, 2\nO. s. p., ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, súd nariadi na prejednanie veci samej\npojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná. Predvolanie sa\nmusí účastníkom doručiť tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej päť dní pred dňom,\nkeď sa má pojednávanie konať.\n\nPrávo účastníka, aby jeho vec bola prejednávaná verejne a v jeho prítomnosti, zaručené čl. 48 ods.\n2 Ústavy SR, je potrebné chápať tak, že súd je povinný umožniť účastníkovi uplatnenie práva konať\na rozhodnúť v jeho prítomnosti. Dokazovanie je časťou občianskeho súdneho konania, v ktorej si súd\nvytvára poznatky potrebné na rozhodnutie vo veci. Účastníci konania majú procesnú dôkaznú povinnosť,\nteda povinnosť uviesť dôkazy na preukázanie tvrdených skutočností. Procesný dôsledok spojený s\ndôkaznou povinnosťou môže mať za následok neunesenie dôkazného bremena. Dôkaznú povinnosť\nmôže účastník plniť od začiatku konania,               v návrhu na začatie konania, vo vyjadrení k nemu, mimo\ntýchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania pri odročovaní pojednávania. Jej cieľom je\nunesenie dôkazného bremena    v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania\nbez ohľadu na jeho procesné postavenie. Za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť\nstav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov fyzických osôb a\nprávnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch svedkov. Podľa ust. § 129 ods. 1 O. s. p. možno vykonať\ndokazovanie listinami tak, že predseda senátu (samosudca) na pojednávaní listinu alebo jej časť prečíta\nalebo oboznámi ich obsah. Podľa ust. § 122 ods. 1 O. s. p. súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní,\nak neboli splnené podmienky na vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania.\nV danej veci bolo nariadené pojednávanie na deň 10. 09. 2013 o 7:30 hod na Okresnom súde\nČadca, pričom navrhovateľ bol riadne na toto pojednávanie predvolaný, no bez ospravedlnenia sa\nnedostavil,  keď zároveň podal návrh na zrušenie pojednávania z dôvodu objektívneho porušenia zásady\nnestrannosti súdu a sudcu.  Krajský súd poukazuje na skutočnosť, že v zmysle § 18 O. s. p. majú\núčastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké\nmožnosti na uplatnenie ich práv, teda právo vykonávať procesné úkony, vo formách stanovených\nzákonom nazerať do spisu, robiť si výpisy, vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a všetkým dôkazom,\nktoré sa vykonali § 123 O. s. p., byť predvolaní na súdne pojednávanie. Na pojednávaní sa súd\noboznámil s obsahom spisu a obsahom exekučného spisu súdu (sp. zn. 5Er/669/2010). Pokiaľ teda\nokresný súd na pojednávaní dňa 10. 09. 2013 vykonal dôkazy navrhované navrhovateľom a poskytol\nmožnosť obom účastníkom zúčastniť sa pojednávania, čím mali možnosť vyjadriť sa k dôkazom, resp.\nnavrhnúť ďalšie dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, tak týmto postupom okresného súdu nedošlo k\nporušeniu princípov kontradiktórnosti a princípu rovnosti zbraní ako základných definičných prvkov práva\nna spravodlivé súdne konanie. K právu účastníka konania vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom\nzodpovedá aj povinnosť súdu umožniť účastníkovi, aby sa vyjadril ku každému dôkazu, ktorý súd\nvykonal a ktorý môže aj obsahovať zistenie významné pre rozhodnutie súdu. Tento postup bol zo strany\nokresného súdu postupom podľa § 122 ods. 1 v spojení s § 123 O. s. p. dodržaný. Okresný súd dodržal i\nzásadu priamosti a ústnosti vykonávania dôkazov ako jednu zo základných zásad občianskeho súdneho\nkonania, ktorú zaručuje nielen ústava (čl. 48 ods. 2), ale aj Dohovor (čl. 6 ods. 1), keďže táto zásada je\nsúčasťou práva účastníkov konania na spravodlivé prejednanie veci, týkajúce sa ich občianskych práv a\nzáväzkov a je aj zároveň špecifickým vyjadrením zásady kontradiktórnosti sporového konania. Práve zo\nstrany prvostupňového súdu dodržanie práva účastníka konania vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným\ndôkazom je v zhode i               s judikatúrou, o ktorú sa opiera aj ESĽP, ktorý vyslovil, že súčasťou koncepcie\nspravodlivého súdneho konania je zásada kontradiktórnosti, v súlade s ktorou musia mať účastníci nielen\nprávo navrhnúť všetky dôkazy, ktoré považujú za nevyhnutné na preukázanie svojich tvrdení, ale aj\nprávo byť oboznámený a vyjadriť sa ku všetkým dôkazom a vyjadreniam predloženým s cieľom ovplyvniť\nrozhodnutie súdu. Vo vzťahu k princípu rovnosti zbraní, ktorý bol prvostupňovým súdom dodržaný, bola\nposkytnutá obom účastníkom konania primeraná možnosť predložiť svoje návrhy. Pokiaľ okresný súd v\nrámci vykonávaného dokazovania vytvoril procesný priestor obom sporovým stranám na navrhovanie\ndôkazov, oboznámenie sa a vyjadrenie sa k nim, tak neodňal navrhovateľovi ako účastníkovi konania\nmožnosť konať pred súdom, teda rešpektoval judikatúru ústavného súdu a ESĽP. Postupom okresného\nsúdu nedošlo k porušeniu práva vyjadriť sa ku každému z vykonaných dôkazov v zmysle čl. 48 ods. 2\nÚstavy SR, k porušeniu zásad priamosti a ústnosti vykonávania dôkazov a kontradiktórnosti sporového\nkonania, teda zásad obsiahnutých              v príslušných ustanoveniach O. s. p., v práve na spravodlivý\nproces, ako ho vykladá ústavný súd a ESĽP.\n\nPokiaľ navrhovateľ spochybňoval v konaní zákonného sudcu s poukazom na ust. § 15 ods. 1 O.\ns. p., odvolací súd zdôrazňuje, že o vylúčení zákonného sudcu už rozhodoval v uznesení č. k.\n9NcC/297/2013-16 zo dňa 14. 03. 2013, ktorým nebola z prejednávania a rozhodovania vo veci vylúčená\nsudkyňa JUDr. Anna Plichtíková, keďže u nej neboli zistené okolnosti, ktoré by ju vylučovali. Odvolací súd\nv aktuálnom konaní takisto nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by spochybňovali nestrannosť zákonného\nsudcu.\nUstanovenie Občianskeho súdneho poriadku (§ 14 a nasl. O. s. p.) predstavuje výnimku              z\nvýznamnej ústavnej zásady, že nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (čl. 48 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky). Vzhľadom na to možno vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania\npridelenej veci len celkom výnimočne a len zo skutočne závažných dôvodov, ktoré sudcovi zjavne\nbránia rozhodnúť v súlade so zákonom, objektívne, nezaujato a spravodlivo. Samotný subjektívny\nnázor účastníka konania, že v osobe určitého sudcu sú dané okolnosti vylučujúce ho z prejednávania\na rozhodovania veci, nezakladá ešte bez ďalšieho dôvod pre legitímne obavy z jeho nestranného a\nnezaujatého rozhodovania.\nDôvod na vylúčenie sudcu nezakladá ani skutočnosť, že sudca má prejednať a rozhodnúť vec, v ktorej\nžalovaným je súd, na ktorom tento sudca vykonáva súdnictvo (viď napríklad uznesenie Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky z 31. mája 2010 sp. zn. 3 Nc 14/2010). Pre účely preskúmavanej veci odvolací súd\nkonštatuje, že dôvodom na vylúčenie sudcu nie je bez ďalšieho ani to, že vykonáva súdnictvo na súde,\nktorý údajne (podľa tvrdenia navrhovateľa) svojím nesprávnym úradným postupom v inej právnej veci\nzaložil zodpovednosť odporcu  za majetkovú a nemajetkovú ujmu v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z.\n\nOkresný súd vykonaným dokazovaním nemal za preukázaný nesprávny úradný postup ako jeden z\npredpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom\na taktiež ani tvrdenú škodu a priamu príčinnú súvislosť s rozhodnutím exekučného súdu, s ktorým\nkonštatovaním sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil, preto v ďalších podrobnostiach poukazuje na\ndôvody napadnutého rozhodnutia.  Za vecne správny považoval odvolací súd aj výrok, ktorým bol návrh\nnavrhovateľa na prerušenie konania zamietnutý, lebo v skutočnostiach uvádzaných navrhovateľom, že\npodal ústavnú sťažnosť pre porušenie základného práva na zákonného sudcu a nestranný súd, tiež\nnevidel dôvod na prerušenie konania či už podľa § 109 ods. 1 písm. b) a c) O. s. p..\n\nOdvolací súd tiež poukazuje na názor Ústavného súdu SR, podľa ktorého porušenie práva na\nprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nemožno vyvodzovať len zo skutočnosti, že štátny orgán\ndôsledne nepostupoval v zákonom ustanovených lehotách (nález Ústavného súdu SR z 07. 05. 2013,\nsp. zn. IV. ÚS 471/2012-75). Ďalej je nutné zdôrazniť, že súd vo svojej rozhodovacej činnosti na zákonom\nustanovené lehoty síce prihliada, ale ich nedodržanie automaticky nevyvoláva porušenie základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky konkrétne\nokolnosti posudzovanej veci. Porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle\ncitovaného článku ústavy nemožno preto vyvodzovať len zo skutočnosti, že štátny orgán dôsledne\nnepostupoval v zákonom ustanovených lehotách (pozri napr. I. ÚS 86/02). Ústavný súd už v tejto\nsúvislosti uviedol, že pojem „zbytočné prieťahy\" obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy (obdobne aj pojem v\n„primeranej lehote\" obsiahnutý v čl. 6 ods. 1 Dohovoru) je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať a\naplikovať len s ohľadom na v zákone ustanovené lehoty na vykonanie toho-ktorého úkonu súdu alebo\niného štátneho orgánu (I. ÚS 70/02).\n\nO trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O. s. p. v spojení s                  §\n224 ods. 1 O. s. p.. V odvolacom konaní bol úspešný odporca, ktorý si však náhradu trov odvolacieho\nkonania postupom podľa § 151 ods. 1 O. s. p. neuplatnil, resp. mu ani žiadne trovy nevznikli, preto\nrozhodol krajský súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.\n\nToto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5C/231/2012", "guid": "fb83e156-4c1d-4f12-8ee3-5098b5c6739c:372a8088-31eb-4251-96ad-77b2484e86b3", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:a2178222-e663-4ee7-887b-7ec02b22f6b8", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 471/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 471/2012 z 7. 5. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-05-07", "citacie_n": 1099, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a2178222-e663-4ee7-887b-7ec02b22f6b8"}, {"guid": "ussr:f383d230-bc5f-4c1e-a8dc-b26624e91050", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 70/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 70/02 z 16. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-16", "citacie_n": 864, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f383d230-bc5f-4c1e-a8dc-b26624e91050"}, {"guid": "ussr:e08b12b7-073b-4c8a-bc36-e67d21214f2b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 86/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 86/02 z 28. 8. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-08-28", "citacie_n": 1075, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e08b12b7-073b-4c8a-bc36-e67d21214f2b"}, {"guid": "8a29c37b-bb16-4359-9b6f-666138984ad9:c42657e1-8837-470a-af2b-0afc70e38277", "ecli": null, "spisova_znacka": "5Er/669/2010", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 5Er/669/2010 z 22. 11. 2013", "sud": "Okresný súd Považská Bystrica", "datum_vydania": "2013-11-22", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/8a29c37b-bb16-4359-9b6f-666138984ad9:c42657e1-8837-470a-af2b-0afc70e38277"}], "citovane_v": [{"guid": "2e92361c-9406-4476-ac7d-86aff800deb0:ce0c8eb0-c8fc-4b3f-aaaf-85114bd294b4", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2015:4213206849.4", "spisova_znacka": "8Co/769/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 8Co/769/2015 z 29. 11. 2015", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2015-11-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2015:4213206849.4"}]}