Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 5To/41/2013 z 10. 7. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 10. júla 2013, sp. zn. 5To/41/2013, ECLI:SK:KSKE:2013:7813010077.1 Krajský súd Košice | 5To/41/2013 | ECLI:SK:KSKE:2013:7813010077.1 | 2013-07-10 | Uznesenie Oblasť práva: Trestné právo – Majetok Citované ustanovenia: § 212 ods. 2 písm. a) TZ, § 212 ods. 3 písm. b) TZ, § 194 ods. 1 TZ, § 319 TP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/b2ff08eb-d792-496e-9e4b-9480baa17161 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2013:7813010077.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5To/41/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7813010077
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 07. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Nemešová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7813010077.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Nemešovej a sudcov
JUDr. Anny Kohútovej a JUDr. Zuzany Homzovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 11. júla 2013, v
trestnej veci proti H. M. obžalovaného pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. b)
Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák. ,
o odvolaní obžalovaného a okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu v Rožňave zo dňa
5.6.2013 sp.zn. 1 T 29/2013 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. zamieta odvolanie obžalovaného H. M. a okresného prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Uvedeným rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný H. M. uznaný vinným prečinom porušovania
domovej slobody podľa § 194 ods. 1,2 písm. a) Tr. zák.č. 300/2005 Zb. v znení zák.č.313/2011 Z.z. s
poukazom na § 138 písm. e) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

v presne nezistený deň v dobe od 13.8.2012 do 31.8.2012 v čase okolo 01.00 hod. v obci Krásnohorské
Podhradie, okr. Rožňava, sa vlámal do rodinného domu č. 226 majiteľky G. Č. L. tak, že preliezol cez
oplotenie dvora rodinného domu, kde k zadnej časti domu pristavil tam uskladnený rebrík do výšky cca
4 m, následne vylištoval jednu časť sklenenej výplne preskleného balkóna, cez takto vzniknutý otvor
vošiel do priestorov domu, kde prehľadal všetky miestnosti, porozhadzoval v nich zariadenie a z domu
odcudzil najmenej 5 fliaš vína, 2 fľaše likérov, 4 ks cestovín, 5 kg múky, 4 ks keksov, 1 kg cukru, 1
balíček papriky, 3 ks posteľného prádla - plachiet, 1 ks kazetový magnetofón zn. Sony CFS W 430 a 2
ks samostaných reproduktorov zn. Sony, 3 ks CD nosičov, 1 ks DVD - prehrávač zn. Nortek s
ovládačom a 2 ks reproduktorov k počítaču zn. Crative, čím pre poškodenú G. Č. L. spôsobil odcudzením
vecí škodu vo výške najmenej 249,10 € a poškodením zariadenia škodu vo výške 50,- €

Za to mu bol podľa § 194 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, § 36 písm. l), § 37 písm. m) Tr. zák.
uložený trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov nepodmienečne, pre výkon ktorého bol
podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd uložil obžalovanému povinnosť uhradiť poškodenej G. Č. L. zast. P. Č.
uhradiť spôsobenú škodu vo výške 114,10 € .

Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. súd poškodenú so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na konanie
o veciach občianskoprávnych.

Proti tomuto rozsudku podali odvolanie obžalovaní H. M. a aj okresný prokurátor.



Obžalovaný H. M. v písomných dôvodoch odvolania, ktoré podal prostredníctvom svojho obhajcu
namieta správnosť výroku o vine a nadväzujúc na to i vo výroku o uloženom treste. Poukazuje na
okolnosť, že jeho prvotným úmyslom obžalovaného bolo odcudzenie veci a súd mal podriadiť konanie,
ktoré k tomu viedlo, preskočenie plota, vylištovanie časti sklenenej výplne preskleneného balkóna, pod
kvalifikačný znak vlámania podľa § 122 ods. 4 Tr. zák. vo vzťahu k prečinu krádeže podľa § 212 Tr. zák.
a jeho konanie mal kvalifikovať tak, ako to urobil prokurátor v obžalobe ako prečin porušovania domovej
slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák. v súbehu s prečinom krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Tr. zák. Ak
by odvolací súd bol toho názoru, že kvalifikácia jeho konania tak, ako ju ustálil okresný súd, je zákonná
poukázal na svoje pomery, predovšetkým na jeho mentálnu zaostalosť, ktorá okolnosť je takou, ktorá
umožňuje uložiť mu trest odňatia slobody s podmienečným odkladom výkonu trestu. S poukazom na
tieto skutočnosti navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil a sám vo veci rozhodol.

Okresný prokurátor v písomných dôvodoch odvolania uvádza, že s právnou kvalifikáciou konania
obžalovaného podľa § 194 ods. 1,2 písm. a) Tr. zák. sa nestotožňuje a má zato, že pri právnom
posudzovaní konania páchateľa, ktorý v úmysle prisvojiť si cudziu vec nachádzajúcu sa v obydlí iného
do tohto obydlia vnikne prekonaním uzamknutia, alebo prekonaním inej zabezpečovacej prekážky,
treba vychádzať z úmyslu páchateľa, ktorý v tomto prípade smeruje k zmocneniu sa cudzej veci a za
tým účelom prekonáva zabezpečovaciu prekážku, čo má prvotný význam pri vyhodnotení subjektívnej
stránky trestného činu. Uvedené násilie , aj keď ním páchateľ naruší domovú slobodu iného, je možné
ako okolnosť podmieňujúcu použitie kvalifikovanej skutkovej podstaty posudzovať iba vo vzťahu k
trestnému činu krádeže podľa § 212 Tr. zák. Preto vyššie uvedené konanie je potrebné právne posúdiť
ako trestný čin krádeže vlámaním v jednočinnom súbehu s trestným činom porušovania domovej slobody
podľa § 194 iba v ods. 1 Tr. zák. Tento právny názor podľa odvolateľa korešponduje aj s rozhodnutím
Najvyšieho súdu SR č. 37/1988 a aj s rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 4 To79/2009
zo dňa 19.8.2009.

S poukazom na uvedené navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a prikázal okresnému súdu
vo veci znovu konať a rozhodnúť.

Na podklade takto podaných odvolaní krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie,
ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním
vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a zistil ,
že odvolanie obžalovaného a okresného prokurátora nie je dôvodné.

Okresný súd na hlavnom pojednávaní vykonal všetky potrebné dôkazy v záujme zistenia k skutkového
stavu veci a objasnenia všetkých skutočností významných pre rozhodnutie. Z vykonaných dôkazov, a to
priznania sa obžalovaného, že sa skutku dopustil tak, ako ho vinila obžaloba, výsluchu svedkyne P. Č.,
listinných dôkazov, a to zápisnice o ohliadke miesta činu a pripojenej fotodokumentácie, potvrdenia o
zaistení vecí, odborného vyjadrenia na stanovenie cien odcudzených vecí a poškodeného zariadenia,
správne zistil okolnosti, za ktorých bol spáchaný skutok uvedený vo výroku napadnutého rozsudku.

V odôvodnení rozsudku , v súlade s ust. § 168 ods. 1 Tr. por. okresný súd vyložil, ktoré skutočnosti vzal
za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia , akými úvahami sa spravoval pri hodnotení
vykonaných dôkazov.

Uvedené dôkazy , na ktoré poukázal okresný súd a tiež odvolací súd v tomto rozhodnutí, bezpečne
preukazujú záver, že skutok spáchal obžalovaný tak, ako je uvedený vo výroku napadnutého rozsudku.

Napokon aj odvolatelia v odvolania správnosť zisteného skutkového stavu nenamietajú.

Okresný súd správne a zákonne upozornil v zmysle ustanovenia § 241 ods. 2 Tr. por. obž. H. M. potom,
ako bola podaná obžaloba a zároveň s vydaným trestným rozkazom, že na rozdiel od obžaloby súd mieni



kvalifikovať jeho konanie popísané v obžalobe ako prečin porušovania domovej slobody podľa § 194
ods. 1,2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na ust. § 138 písm. e) Tr. zák. v súlade so stanoviskom trestného
kolégia NS SR č. Tpj 78/2011. Zároveň poučil obžalovaného, že má možnosť navrhnúť nové dôkazy,
resp. podať vo veci ďalšie návrhy, a to v zákonnej lehote na podanie odporu proti trestnému rozkazu.

Z uvedeného vyplýva, že obžalovaný bol v zmysle zákona riadne poučený o možnosti prísnejšie
kvalifikovať jeho konanie ako okresný prokurátor v obžalobe.

Okresný prokurátor proti trestnému rozkazu podal odpor a preto súd nariadil hlavné pojednávanie na
ktorom vykonal dokazovanie tak, ako je to už vyššie rozvedené.

Okresný súd nepochybil ani pri právnom posúdení skutku zisteného vo výroku napadnutého rozsudku.
Konanie obžalovaného H. M. správne kvalifikoval ako prečin porušovania domovej slobody podľa § 194
ods. 1,2 písm. a) Tr. zák. č. 300/2005 Z.z. v znení zákona č. 313/2011 Z.z. s poukazom na § 138 písm.
e) Tr. zák., pretože obžalovaný neoprávnene vnikol do obydlia iného a tento čin spáchal závažnejším
spôsobom konania a to vlámaním, pričom konal vo forme priameho úmyslu v zmysle ustanovenia § 15
písm. a) Tr. zák.

K námietkam uvádzaným v odvolaniach obžalovaného a aj okresného prokurátora týkajúcich sa právnej
kvalifikácie konania obžalovaného tak, ako ich ustálil okresný súd, krajský súd považuje za potrebné
poukázať na stanovisko trestnoprávneho kolégia NS SR na zjednotenie výkladu zákona v otázkach
právnej kvalifikácie skutku TPj 78/2011. Toto stanovisko okresný súd v dôvodoch rozsudku rozvádza
a preto krajský súd nepovažuje za potrebné skutočnosti v dôvodoch rozsudku okresného súdu znova
opakovať , pretože sú správne, vecné. Rovnako okresný súd veľmi podrobne odôvodňuje právnu
kvalifikáciu konania obžalovaného ako ju ustálil vo výroku napadnutého rozsudku a aj v tomto smere
krajský súd poukazuje na dôvody napadnutého rozsudku, ktoré si v celom rozsahu osvojuje.

Rovnako zákonne postupoval okresný súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu, ktorý uložil
obžalovanému. Uloženým druhom a výmerou trestu zohľadnil všetky kritéria uvedené v ustanovení §
34, § 36, § 37, § 38 Tr. zák. Trest uložený obžalovanému na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej
sadzby, ktorá je 1 až 5 rokov nemožno považovať za prísny, ale zákonu zodpovedajúci. Iný druh trestu
ako nepodmienečný vzhľadom na osobu obžalovaného, ktorý napriek tomu, že už v minulosti bol 2-krát
vo výkone trestu odňatia slobody, pričom posledný krát bol z výkonu trestu prepustený dňa 18.11.2011,
poučenie z vykonaných trestov si nezobral, pretože sa znova v krátkej dobe po prepustení z výkonu
trestu dopustil rovnakej úmyselnej majetkovej trestnej činnosti by bol rozpore s účelom trestu ako to
predpisuje ust. § 34 ods. 1 Tr. zák.

Aj zaradenie obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody do výkonu s minimálnym stupňom stráženia
zodpovedá ust. § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. , pretože predtým vykonané tresty odňatia slobody vykonával
v ústave pre mladistvých.

Keďže krajský súd nezistil žiadne pochybenie v rozhodnutí okresného súdu ani pokiaľ ide o výrok o
náhrade škody, odvolanie obžalovaného H. M. a okresného prokurátora zamietol ako nedôvodné.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.