{"guid": "02ad3bd0-a313-498a-9996-43cb0b2d4b39:285cfd80-4a46-41fc-8c25-4d21a7a3242c", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2015:4113223966.1", "spisova_znacka": "5Co/380/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 5Co/380/2014 z 27. 1. 2015", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Nitra z 27. januára 2015, sp. zn. 5Co/380/2014, ECLI:SK:KSNR:2015:4113223966.1", "identifikacne_cislo": "4113223966", "sud": {"guid": "sud_123", "nazov": "Krajský súd Nitra", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-nitra"}, "sudca": "JUDr. Martin Murgaš", "sudca_id": 211, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-martin-murgas-211", "datum_vydania": "2015-01-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/285cfd80-4a46-41fc-8c25-4d21a7a3242c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2015:4113223966.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2015:4113223966.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2015:4113223966.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/380/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113223966
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4113223966.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr.
Renáty Pátrovičovej a JUDr. Borisa Minksa, v právnej veci navrhovateľa: Z. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom
J. č.., zastúpený Advokátskou kanceláriou Borgulová & Péteriová, s.r.o., so sídlom Nitra, Farská 4, IČO:
46 104 020, proti odporcovi: Q. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom G., B. XXX/XX, zastúpený Advokátskou
kanceláriou Moreno Vlk & Asociados SK s.r.o., so sídlom Bratislava, Cukrová 14, IČO: 47 235 641, o
zníženie výživného na plnoleté dieťa, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa
20. marca 2014, č. k. 18C/224/2013-56, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zamietnutí návrhu navrhovateľa na
zníženie výživného za obdobie od 18. 07. 2013 do 12. 12. 2014                     p o t v r d z u j e.

V časti týkajúcej sa výroku o zamietnutí návrhu za obdobie od 13. 12. 2014 napadnutý rozsudok  m
e n í  tak, že znižuje vyživovaciu povinnosť navrhovateľa na odporcu zo sumy 200 eur mesačne na
sumu 100 eur mesačne, ktorú bude navrhovateľ povinný zasielať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k
rukám odporcu, čím dochádza k zmene rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 21. januára 2013, č.
k. 11P/262/2012-34.

Vo zvyšku návrh navrhovateľa  z a m i e t a.

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Nitra (súd prvého stupňa v zmysle § 9 ods. 1 OSP) rozsudkom zo dňa 20. marca 2014,
č. k. 18C/224/2013-56 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) návrh navrhovateľa na zníženie výživného
pre odporcu zamietol a odporcovi nepriznal náhradu trov konania. V odôvodnení rozsudku poukázal
na to, že navrhovateľ sa písomne podaným návrhom zo dňa 18. 07. 2013 domáhal, aby súd znížil
vyživovaciu povinnosť na odporcu zo sumy 200.- eur na sumu 100.- eur mesačne. Svoj návrh odôvodnil
tým, že u neho nastala zmena pomerov, pracuje ako poštár na Slovenskej pošte a.s., pričom jeho
príjem činí okolo 200.- eur. Pri svojom rozhodovaní vo veci prvostupňový súd vychádzal zo zistenia
z vykonaného dokazovania, majúc za preukázané, že na Okresnom súde Nitra prebiehalo konanie o
zníženie výživného na odporcu pod sp. zn. 11P 262/2012, v rámci ktorého rozsudkom zo dňa 21. 01.
2013, č. k. 11P 262/2012-34, znížil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa zo sumy 260.- eur na sumu
200.- eur. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 05. 02. 2013. Z odôvodnenia tohto  rozhodnutia
vyplýva, že odporca v tom čase študoval na Univerzite v Brne, navrhovateľ bol nezamestnaný, nemal
žiadny príjem, nebol evidovaný na ÚPSVaR a nemal žiadne zdravotné obmedzenia pre zaradenie sa
v pracovnom procese. Navrhovateľ sa dňa 29. 01. 2013 zamestnal u zamestnávateľa Slovenská pošta
a.s., na základe pracovnej zmluvy, s dohodnutým dňom nástupu do práce 30. 01. 2013, na dobu určitú
do ukončenia PN iného zamestnanca pošty. Bol zaradený na pracovnú pozíciu poštového doručovateľa.



V pracovnej zmluve bola dohodnutá mzda základná vo výške 197.- eur. Dňa 11. 06. 2013 bola medzi
Slovenskou poštou a.s., a navrhovateľom uzatvorená Dohoda o vykonaní práce podľa § 226 zákonníka
práce na dobu od 14. 06. 2013 do 28. 06. 2013 s tým, že bola dohodnutá odmena 2,32 eur/hod. Dňa
27. 06. 2013 došlo k uzatvoreniu Dodatku k dohode o vykonaní práce zo dňa 11. 06. 2013, na základe
ktorej sa zaviazal navrhovateľ vykonať prácu do 19. 08. 2013. Navrhovateľ dňa 13. 05. 2013 požiadal
Slovenskú poštu a.s. o ukončenie pracovného pomeru, pričom dňa 15. 05. 2013 došlo k Dohode o
skončení pracovného pomeru podľa § 60 Zákonníka práce ku dňu 17. 05. 2013. Navrhovateľ zároveň
požiadal i o rozviazanie Dohody o vykonaní práce, ku ktorej došlo dňa 18. 07. 2013, s tým, že pracovný
vzťah sa skončil dňom 19. 07. 2013. Z pracovného posudku zo Slovenskej pošty a.s. vyplýva, že
navrhovateľ vykonával funkciu poštového doručovateľa, k práci pristupoval zodpovedne. Pracovné úlohy
si plnil samostatne, neboli na neho zaznamenané žiadne sťažnosti. Navrhovateľ bol zamestnaný i v
spoločnosti Mediderma s.r.o. na základe pracovného pomeru od 02. 05. 2012 do 31. 05. 2012, pričom
pracovný pomer bol ukončený dňa 31. 05. 2012 na základe dohody o ukončení pracovného pomeru, na
podnet zamestnanca. V tomto zamestnaní dosiahol čistý príjem 548,49 eur. Dňa 22. 07. 2013 uzatvoril
pracovný pomer na dobu určitú do 13. 12. 2013 na pozíciu stavebného robotníka v spoločnosti BULLA
s.r.o. Jeho čistý priemerný mesačný príjem za obdobie od júla 2013 do októbra 2013 bol vo výške 302,53
eur. Navrhovateľ nebol evidovaný na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny, čo vyplýva z potvrdenia
zo dňa 05. 02. 2014, manželka navrhovateľa poberá dôchodok. Sestra navrhovateľa Irma Kluková
prehlásila, že navrhovateľ býva v spoločnej domácnosti a mesačne prispieva sumou vo výške 100.- eur.
Dňa 07. 02. 2014 sa navrhovateľ zamestnal v spoločnosti BULLA s.r.o., v pracovnej pozícii stavebný
robotník, na dobu určitú od 10. 02. 2014 do 12. 12. 2014, čo vyplýva z pracovnej zmluvy a základná mzda
bola dohodnutá na sumu vo výške 352.- eur za mesiac. Z výpisu z LV číslo XX vyplýva, že navrhovateľ
je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. úz. J., a to i rodinného domu
súp. číslo 2 na parc. č. 1112/2. Odporca je študentom v 5. semestri na  Masarykovej univerzite, fakulta
Informatiky, v Brne, pričom si hradí cestovné 14,40.- eur, električenku 10.- eur, stravu 210.- eur. Odporca
nepije, nefajčí, domov chodí asi 3 krát za mesiac. Musí nosiť okuliare. Matka odporcu je zamestnaná a
jej čistý príjem za obdobie  od januára 2013 do januára 2014 bol vo výške 10.783,62.- eur. Je vlastníčkou
bytu nachádzajúceho sa v Nitre, na B. XXX/XX, odporca má zriadené právo doživotného bývania a
užívania, čo vyplýva z LV č. XXXX.

Zistený skutkový stav súd prvého stupňa právne posúdil podľa ustanovení § 62 ods. 1 až 4, § 75
ods. 1 a § 78 ods. 1 Zákona o rodine a poukázal na to, že ak dôjde k zmene pomerov musí sa to
odraziť aj v úprave vyživovacej povinnosti. Rozhodujúce sú okolnosti pre stanovenie výživného v čase,
keď sa rozhoduje o novej úprave. Musí ísť o zmenu pomerov závažného, podstatného charakteru v
tých okolnostiach, ktoré tvorili podklad pre vydanie pôvodného rozhodnutia o výživnom, teda musí ísť
o zmenu, ktorá sa výraznejším spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov. Medzi podstatné okolnosti,
ktoré odôvodňujú zmenu výživného je buď odbudnutie alebo pribudnutie vyživovacej povinnosti, pokles
príjmu, vyššie odôvodnené potreby oprávnenej osoby , či už je to nástup na strednú školu, vysokú školu,
ako aj vyšší vek oprávneného, s čím súvisí aj nárast odôvodnených potrieb v dôsledku uplynutia dlhšej
doby. Obaja rodičia majú k svojmu dieťaťu zákonnú vyživovaciu povinnosť, a preto by mali urobiť všetko
preto, aby v rámci zodpovednosti za rozvoj dieťaťa dokázali uspokojiť všetky základné životné potreby, to
znamená nielen fyzické, ale aj potreby duševné . Pri rozhodovaní o zmene výživného musí súd posúdiť
komplexne všetky zmeny pomerov účastníkov, ku ktorým došlo od predchádzajúcej úpravy a musí
taktiež prihliadnuť na vývoj životných nákladov za celé obdobie, ktoré uplynulo od vydania posledného
rozhodnutia o výživnom, tzv. valorizačnú klauzulu zakotvenú v ust. § 78 ods. 3 Zákona o rodine. Pri
rozhodovaní o výživnom sa prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného. Odôvodnené potreby dieťaťa sú závislé predovšetkým od jeho veku,
zdravotného stavu, fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie,
od hodnoty jeho majetku, prípadne výšky vlastných príjmov dieťaťa a sú bezprostredne ovplyvňované
schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodičov. Ak sú tieto obmedzené, sú odôvodnenými
len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných
pre život kultúrneho človeka. V opačnom prípade odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, vrátane
tvorby úspor, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale sú so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu
prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Výživné pre dieťa teda slúži nielen na uspokojovanie všetkých
jeho odôvodnených hmotných potrieb (jedlo, ošatenie, obuv a pod.), ale aj ďalších potrieb dôležitých
pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelávanie, príprava na povolanie, kultúrne, športové, rekreačné potreby,
tvorba úspor a pod.). Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú teda rozhodujúce reálne zárobkové
možnosti, schopnosti a majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi



vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru. V tejto súvislosti je významné i ust. § 75 ods. 1
veta druhá Zákona o rodine, ktorá zakotvuje, že na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,
majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba
berie. Súd prihliada i na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a rovnako tak berie
do úvahy prídavky na deti, ktoré sa sčasti podieľajú na úhrade potrieb detí.

V danej veci súd mal za to, že návrh navrhovateľa nebol podaný dôvodne, pretože nenastala taká zmena
pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného z jeho strany na odporcu. Súd konštatoval, že
na Okresnom súde Nitra prebiehalo konanie pod sp. zn. 11P 262/2012 o zníženie výživného, pričom
vo veci bolo rozhodnuté dňa 21. 01. 2013 a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 05. 02. 2013.
Navrhovateľ podal návrh na zníženie výživného už 18. 07. 2013. V čase, keď bolo návrhu navrhovateľa
na zníženie vyživovacej povinnosti vyhovené, navrhovateľ bol nezamestnaný, nemal žiadny príjem z
výkonu práce, nebol evidovaný na Úrade práce sociálnych vecí rodiny Nitra. Z rozhodnutia sp. zn. 11P
262/2012 vyplýva, že navrhovateľ, aj keď nevedel deklarovať reálny príjem, bol predpoklad, že sa na
výžive odporcu bude podieľať sumou vo výške 200.- eur. Zmena pomerov po predmetnom rozhodnutí
nastala na strane navrhovateľa, ktorý sa zamestnal na Slovenskej pošte a.s., s tým, že pracovný pomer
ukončil z vlastného podnetu, dohodou, následne sa zamestnal na dobu určitú v spoločnosti BULLA,
kde dosahoval príjem 302,53 eur. V súčasnej dobe je zamestnaný a jeho príjem je vo výške 300.-
eur. Podstatná zmena pomerov nenastala na strane odporcu, ktorý naďalej  študuje na vysokej škole
v Brne, s čím má spojené i zvýšené náklady na štúdium. Po zohľadnení všetkých týchto skutočností
súd mal za to, že bude v schopnostiach a možnostiach navrhovateľa plniť si vyživovaciu povinnosť
v takej výške, ako bola určená súdnym rozhodnutím v roku 2013. Odporca sa naďalej pripravuje na
svoje povolanie, a preto vyživovacia povinnosť rodičov trvá i po dobu štúdia, ak v ňom dieťa riadne
pokračuje a to až do jeho ukončenia. Nebolo preukázané, že by na strane navrhovateľa nastala taká
zmena pomerov, ktorá by bola tak závažného a podstatného charakteru, ktorá by opodstatňovala dôvod
na zníženie výživného zo strany navrhovateľa. Nebolo preukázané, že by sa príjem navrhovateľa znížil,
navrhovateľ pracuje, pričom aj keď nepracoval a nemal reálny príjem, súhlasil s výškou 200.- eur. Je
predpoklad, že navrhovateľ je schopný zarobiť dostatok finančných prostriedkov, aby mohol výživné, s
ktorým súhlasil v roku 2013, platiť, i poukazom na tie skutočnosti, že predchádzajúce pracovné pomery
ukončil z vlastných podnetov. Z týchto dôvodov súd nepovažoval návrh za dôvodne podaný, a preto
návrh v plnom rozsahu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že v
konaní úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu v súvislosti s týmto konaním
žiadne trovy nevznikli.

Proti tomuto rozsudku podal odporca v zákonnej lehote odvolanie, domáhajúc sa zmeny napadnutého
rozsudku tak, že krajský súd zníži výživné na sumu 100 eur mesačne. Poukázal na to, že rozsudkom
Okresného súdu Nitra č. k. 10C 171/2008-75 zo dňa 30. 03. 2008 bolo jeho manželstvo s matkou syna
rozvedené a súd určil vyživovaciu povinnosť otca k maloletému dieťaťu sumou 260 eur mesačne. Pri
určení výšky výživného súd vychádzal z dvojmesačného príjmu otca, a to zo sumy 13.000 eur, teda súd
vychádzal zo zárobku, čo zarobil v Rusku. Keď sa vrátil na Slovensko, dlhšiu dobu sa nevedel zamestnať.
Výživné splácal z úspor, ktoré mal ešte z Ruska, ale od roku 2012, keď už minul všetky úspory, nebol
schopný platiť výživné v súdom určenej výške, preto podal návrh na zníženie výživného. Na Okresnom
súde Nitra pod sp. zn. 11P 262/2012 prebiehalo konanie o zníženie výživného na plnoletého syna Q.
N., v ktorom súd znížil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa zo sumy 260 eur na sumu 200 eur. V tom
čase bol odporca nezamestnaný a aj napriek snahe nevedel nájsť si zamestnanie, a preto požiadal o
zníženie výživného. Vo veci sa síce vzdal odvolania voči rozsudku, ale iba nevedome, nakoľko presne
nevedel, čo podpisoval. Bolo mu povedané, že o pár mesiacov znova môže podať návrh na zníženie
výživného, preto po krátkom čase znova podal návrh na zníženie výživného, lebo ani po najlepšej snahe
nebol schopný platiť súdom určené výživné a každý mesiac mu narastal nedoplatok na výživnom. Ako
poštový doručovateľ zarábal mesačne okolo 200 eur, z čoho nemohol platiť na syna výživné určené
súdom, potom sa zamestnal vo firme BULLA, s.r.o., kde o niečo viac zarábal, ale nakoľko ide o stavebnú
firmu, pracovný pomer s ním uzatvorili iba do decembra príslušného roka, takže od decembra 2013 do
07. 02. 2014 nebol zamestnaný. Z toho vyplýva, že mal snahu nájsť si zamestnanie, aby mohol riadne
platiť mesačné výživné ako aj nedoplatok na výživnom. Uvedomuje si, že odporca je jeho synom a je
povinný prispievať na jeho výživu až do času, kým nebude schopný sám sa živiť. Poznamenal, že po
rozvode s matkou odporcu previedol bezplatne svoju čiastku bytu v podiele 1 na syna. Ako zistil z LV č.
XXXX, v roku 2013 tento podiel syn previedol na svoju matku, čo považuje za nezodpovedné konanie



tak zo strany syna, ako aj zo strany matky dieťaťa. Myslí si, že odôvodnené potreby svojho syna po
finančnej stránke dostatočne zabezpečil, keď mu daroval na účte finančné prostriedky vo výške 1.000
eur (v čase keď pracoval v Rusku) a okrem toho po rozvode manželstva nepodal návrh na vyporiadanie
BSM, čiže všetok jeho majetok zostal synovi a jeho matke, vrátane bytu a finančnej čiastky 22.000
eur, čo bolo uložené na účte matky dieťaťa. Momentálne sa nachádza vo veľmi zlej finančnej situácii,
nedoplatok na výživnom mu iba narastá, nakoľko pri svojich momentálnych možnostiach nie je schopný
platiť výživné vo výške 200 eur, keď dosahuje mesačný príjem vo výške 490 eur. Poukázal na to, že pri
rozvode manželstva súd pri určovaní výživného vychádzal z príjmu, ktorý zarábal v tom čase v Rusku, a
to vo výške 13.000 eur za dva mesiace a určil výživné vo výške 260 eur mesačne. Momentálne pracuje
ako robotník v stavebnej firme s mesačným zárobkom 490 eur, čiže táto zmena sa závažným spôsobom
prejaví v pomeroch na jeho strane. Žiadal, aby krajský súd pri rozhodovaní zobral do úvahy tieto okolnosti
a podmienky určovania výživného v čase rozvodu a v terajšom období a zmenil rozsudok okresného
súdu tak, že zníži výživné na sumu 100 eur mesačne.

K odvolaniu sa písomne vyjadril odporca, ktorý žiadal, aby odvolací súd odvolanie navrhovateľa ako
nedôvodné zamietol, pretože na strane navrhovateľa ani odporcu nedošlo k zmene pomerov. Dôvody, o
ktoré navrhovateľ oprel svoje odvolanie považuje za právne irelevantné. Zhrnul doterajšiu chronológiu
súdnych rozhodnutí o výživnom pre odporcu. Vykonaným dokazovaním zo strany Okresného súdu
Nitra bolo preukázané, že navrhovateľ ukončil pracovný pomer na Slovenskej pošte, a.s. z vlastného
podnetu, keďže si našiel lepšie zamestnanie a začal pracovať v spoločnosti BULLA, s.r.o., kde je jeho
aktuálny príjem vo výške 490 eur. Tvrdenie navrhovateľa, že sa vzdal odvolania nevedome s tým, že
veď môže podať nový návrh na zníženie výživného, je zavádzajúce. Možnosť odvolania mal a nevyužil
ju vedome, nechce platiť výživné a tejto povinnosti sa chce vyhnúť. Navrhovateľ má v súčasnosti
dostatočný príjem na to, aby platil odporcovi výživné v takej výške, ako to bolo určené rozsudkom
Okresného súdu Nitra zo dňa 21. 01. 2013, č. k. 11P/262/2012-34. Navrhovateľ v súčasnosti dokonca
neuhrádza odporcovi ani súdom určené bežné výživné a nedoplatky na výživnom k dnešnému dňu
tvoria sumu 3.812 eur. Bežné výživné pritom navrhovateľ neuhrádzal odporcovi už predtým a dlh na
bežnom výživnom a nedoplatkoch bol predmetom vymáhania v exekučnom konaní vedenom u JUDr.
Soni Stodolovej, Exekútorský úrad so sídlom Kmeťkova 25, Nitra a navrhovateľ pod tlakom exekúcie
vyrovnal svoje minulé nedoplatky v decembri 2013. Ako súd správne konštatoval, navrhovateľ sa bez
dôležitého dôvodu vzdal zamestnania a teraz je v novej práci, ktorú prijal a tá musí byť pre neho finančne
výhodnejšia. Tvrdenia navrhovateľa, že odporcu finančne zabezpečil sú nepravdivé, nemajú žiaden
vplyv na prejednávanú vec ani na zmenu pomerov, ktorá by ako jediná bola dôvodom na zníženie
výživného. Tvrdenia navrhovateľa, že daroval odporcovi finančné prostriedky na účte vo výške 1.000
eur v čase, keď pracoval v Rusku a že po rozvode nepodal návrh na vyporiadanie BSM a všetok majetok
zostal odporcovi a jeho matke sú absolútne nepravdivé. V roku 2007 navrhovateľ spolu s matkou odporcu
počas manželstva založili knižku pre odporcu, kde spoločne ukladali odporcovi úspory zo svojich príjmov,
takže to v žiadnom prípade neboli financie, ktoré by navrhovateľ daroval odporcovi. Navrhovateľ si
počas manželstva založil účet v E. K., Q., kam mu chodili peniaze zo zamestnania. Z tohto účtu počas
manželstva s matkou odporcu previedol bez jej vedomia a bez vedomia odporcu finančné prostriedky
vtedy vo výške 500.000,- Sk (teraz 16.596,96 eur) na účet, ktorý patril jeho vtedajšej milenke, terajšej
manželke, ktorá bola aj dôvodom rozpadu manželstva. Navrhovateľ de facto okradol vtedy ešte svoju
rodinu o nemalé finančné prostriedky, čo sa dá overiť prostredníctvom výpisov z účtov. Z tohto účtu v E.
K., Q. navrhovateľ vyberal priebežne finančné prostriedky a míňal aj na letenky do Ruska, a tak vybral
minimálne ďalších približne 6.700 eur. K rozdeleniu BSM došlo na základe dohody, ktorej podpísanie
iniciovala advokátka navrhovateľa B.. E. O., pričom dohoda je vlastnoručne podpísaná navrhovateľom.
V dohode o vyporiadaní BSM sa navrhovateľ, mimo iného, zaviazal, že polovicu G. nachádzajúcej sa
na adrese B. č. XXX/XX, G., 2-izbový byt prevedie darovacou zmluvou na odporcu a tento záväzok
aj uskutočnil. Byt však vôbec nebol navrhovateľov, pretože ho ešte v roku 1982 ako družstevný byt
nadobudla iba matka odporcu a až v dôsledku prevodu v roku 1992 došlo k zápisu dvoch rovnakých
podielov vo veľkosti 1, a to na navrhovateľa v jednej polovici a na matku odporcu v druhej polovici.
Keďže byt nebol vôbec navrhovateľov, potom navrhovateľ následne dohodol počas vyporiadania BSM,
že túto polovicu prevedie na odporcu. Táto skutočnosť v žiadnom prípade nemá vplyv na zmenu pomerov
navrhovateľa od posledného rozhodovania súdu v tejto veci.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. v platnom znení, Občianskeho
súdneho poriadku, ďalej len „OSP“), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP),
vychádzajúc z ustanovenia § 205 ods. 3 OSP, v zmysle ktorého rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda



a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia odvolacej lehoty, na prejednanie odvolania
nariadil odvolacie pojednávanie v zmysle § 214 ods. 1 písm. a/ OSP za účelom doplnenia dokazovania
a dospel k záveru, že  rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zamietnutí návrhu na zníženie
výživného za obdobie od 18. 07. 2013 do 12. 12. 2014 je vecne správny, preto ho v tejto časti podľa
§ 219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil a odvolanie navrhovateľa považoval za dôvodné proti
časti napadnutého rozsudku o zamietnutí návrhu za obdobie od 13. 12. 2014, preto v tejto časti výrok
napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa podľa § 220 OSP zmenil.

Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Podľa § 220 OSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).

Z ustanovenia § 163 ods. 1 OSP vyplýva, že odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo
na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce
pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k
zmene pomerov.

Podľa § 78  ods. 1 ZoR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 78 ods. 3 ZoR pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa § 154 ods. 1 OSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine (ZoR) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov
k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 ZoR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností
a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 ZoR každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je
povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške  30   %   zo   sumy   životného
minima   na   nezaopatrené  neplnoleté  dieťa  alebo  na

nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 62 ods. 4 ZoR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a
v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 ZoR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ZoR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako
aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

V ustanovení § 78 ods. 1 Zákona o rodine, ako aj v ustanovení § 163 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku (OSP) je zakotvená zásada, podľa ktorej už stanovené  výživné je možno zmeniť, ak dôjde
k zmene pomerov. Ak ide o maloleté dieťa, možno tak urobiť i bez návrhu, čo vyplýva z ustanovenia



§ 81 ods. 1 OSP, v zmysle ktorého aj bez návrhu súd môže začať konanie vo veciach starostlivosti o
maloletých.

Z ustanovení § 78 ods. 1 ZoR a § 163 ods. 2 OSP tiež vyplýva, že pre povinnosť platiť stanovené výživné
sa uplatňuje zásada, že stanovené výživné má zodpovedať pomerom, za ktorých bolo stanovené. Ak
dôjde k zmene pomerov, musí sa to odraziť aj v úprave vyživovacej povinnosti. Vzhľadom k povahe
výživného však nedochádza pri zmene pomerov automaticky i k zmene vyživovacej povinnosti, ale
zmena pomerov je iba dôvodom na začatie nového súdneho konania, ktoré sa môže skončiť novou
úpravou výživného. Preto aj dokazovanie súdu sa musí starostlivo orientovať na to, či došlo k zmene
pomerov, t. j. musia byť spoľahlivo zistené okolnosti rozhodujúce pre pôvodne stanovené výživné a
okolnosti rozhodujúce pre stanovenie výživného v čase, keď sa rozhoduje o novej úprave (R 72/65).

Ak k zmene pomerov skutočne došlo, súd musí zmeniť pôvodnú úpravu výživného. Vo výroku nového
rozsudku však musí vyjadriť, že ide o zmenu predchádzajúcej úpravy výživného, ktorú presne označí.
Pokiaľ ide o zmenu pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu výživného stanoveného súdom, musí byť
takej povahy, aby tu bol reálny dôvod meniť už vydané súdne rozhodnutie. Touto zmenou pomerov
nie je akákoľvek zmena v hľadiskách, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného, ale musí ísť o
zmenu pomerov závažnejšieho (podstatného) charakteru v tých okolnostiach, ktoré tvorili podklad pre
vydanie pôvodného rozhodnutia o výživnom, teda musí ísť o zmenu, ktorá sa výraznejším spôsobom
prejaví v pomeroch účastníkov (R 3/67). Z podstatných okolností, ktoré odôvodňujú zmenu výživného
možno uviesť pribudnutie, alebo odpadnutie vyživovacej povinnosti povinnému, podstatný pokles alebo
podstatné dôvodné zníženie príjmov, vyššie odôvodnené potreby oprávnenej osoby, ku ktorým môže
dôjsť buď okamžite, napríklad v dôsledku nástupu do školy, či nástupu na strednú školu, na ktorej sa
pripravuje na štúdium na vysokú školu alebo na svoje budúce povolanie, potom je to tiež vyšší vek
oprávneného, s čím súvisí aj nárast odôvodnených potrieb v dôsledku uplynutia dlhšej doby.

Pre posúdenie predpokladov na zmenu právoplatného rozsudku o výživnom v zmysle § 78 ods. 1 Zákona
o rodine musí byť v konaní o zmene výživného preukázané, že došlo k zmene pomerov a že v dôsledku
toho je treba zmeniť aj výšku výživného. Nepostačí len úvaha o tom, či doterajšie výživné je primerané,
keďže súd nemôže preskúmavať predchádzajúce  právoplatné  rozhodnutie  súdu  o  výživnom,  pretože
by  išlo  o neprípustnú

reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia.

V preskúmavanej veci sa súd prvého stupňa správne zaoberal tým, či oproti stavu existujúcemu v čase
vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku o výživnom došlo k zmene pomerov a či v dôsledku nej je treba
zmeniť výšku výživného pre plnoleté dieťa (odporcu), správne zistil skutkový stav veci a ten aj správne
právne posúdil v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku, preto odvolací súd podľa § 219 ods. 1 OSP
napadnutý rozsudok vo výroku o zamietnutí návrhu navrhovateľa na zníženie výživného za obdobie
od 18. 07. 2013 do 12. 12. 2014 ako vecne správny potvrdil a v zmysle § 219 ods. 2 sa odvolací
súd plne stotožnil s odôvodnením prvostupňového rozsudku, na ktoré ako na svoje vlastné poukazuje.
Odvolací súd na margo vecnej správnosti rozsudku súdu prvého stupňa dodáva, že súd sa nemohol
v tomto konaní zaoberať navrhovateľovými argumentmi ohľadne dohody o vyporiadaní BSM s matkou
odporcu ani finančnou sumou 22.000 eur, ktorú mal údajne zanechať na účte matky odporcu, pretože
týmito námietkami sa mal brániť v konaní o zníženie výživného, ktoré prebiehalo vo veci pred Okresným
súdom Nitra pod sp. zn. 11P/262/2012. Odvolací súd, ale ani súd prvého stupňa v tomto konaní už
nemohol preskúmavať vecnú správnosť rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 21. januára 2013, č. k.
11P/262/2012-34, voči ktorému navrhovateľ nepodal odvolanie, pričom dôvody, prečo odvolanie nepodal
sú v tomto konaní právne bezvýznamné.

Vzhľadom na to, že po vyhlásení napadnutého rozsudku došlo k podstatnej zmene pomerov na strane
navrhovateľa, odvolací súd po doplnení dokazovania napadnutý rozsudok v časti týkajúcej sa výroku o
zamietnutí návrhu za obdobie od 13. 12. 2014 zmenil  tak, že znížil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa
na odporcu zo sumy 200 eur mesačne na sumu 100 eur mesačne, ktorú bude navrhovateľ povinný
zasielať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám odporcu, čím došlo k zmene rozsudku Okresného
súdu Nitra zo dňa 21. januára 2013, č. k. 11P/262/2012-34. Vo zvyšku návrh navrhovateľa odvolací súd
ako nedôvodný zamietol.



Odvolací súd pri vyhlásení svojho rozsudku v druhom odseku výroku rozsudku a do súdnej zápisnice
uviedol: „V časti týkajúcej sa výroku o zamietnutí návrhu za obdobie od 13. 12. 2014 napadnutý rozsudok
m e n í  tak, že znižuje vyživovaciu povinnosť navrhovateľa na odporcu zo sumy 200 eur mesačne na
sumu 100 eur mesačne, ktorú bude navrhovateľ povinný zasielať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred
k rukám odporcu, čím dochádza k zmene rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 30. 03. 2009 č. k.
10C/171/2008-75.“, avšak správne malo byť uvedené: „V časti týkajúcej sa výroku o zamietnutí návrhu za
obdobie od 13. 12. 2014 napadnutý rozsudok  m e n í  tak, že znižuje vyživovaciu povinnosť navrhovateľa
na odporcu zo sumy 200 eur mesačne na sumu 100 eur mesačne, ktorú bude navrhovateľ povinný
zasielať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám odporcu, čím dochádza k zmene rozsudku Okresného
súdu Nitra zo dňa 21. januára 2013, č. k. 11P/262/2012-34.“

Podľa § 40 ods. 3 prvá veta OSP predseda senátu alebo samosudca opraví v zápisnici chyby v písaní
a iné zrejmé nesprávnosti.

Podľa § 211 ods. 2 OSP ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia
primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa.

Vzhľadom k tomu, že odvolací súd pri vyhlásení rozsudku v druhom odseku výroku svojho rozsudku sa
dopustil zrejmej nesprávnosti v zápisnici o odvolacom pojednávaní pokiaľ ide o uvedenie dňa vyhlásenia
a čísla konania rozsudku Okresného súdu Nitra, ktorým bolo naposledy právoplatne znížené výživné
navrhovateľa na odporcu zo sumy 260 eur mesačne na sumu 200 eur mesačne od 01. 01. 2013
(právoplatné dňa 05. 02. 2013), túto zrejmú nesprávnosť s poukazom na ust. 40 ods. 3 a § 211 ods.
2 OSP opravil v zápisnici o odvolacom pojednávaní, takže v tomto písomnom vyhotovení rozsudku
už vychádzal z opravenej zápisnice. Je totiž nesporné, že k predchádzajúcej úprave výživného došlo
rozsudkom Okresného súdu Nitra zo dňa 21. januára 2013, č. k. 11P/262/2012-34, ktorým súd menil
rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 10C 171/2008-75 zo dňa 30. 03. 2009 v časti vyživovacej povinnosti
navrhovateľa na odporcu tak, že vyživovaciu povinnosť navrhovateľa na odporcu znížil zo sumy 260 eur
mesačne na sumu 200 eur mesačne, a to od 01. 01. 2013, pričom navrhovateľ bol povinný platiť výživné
k rukám odporcu vždy do 15-teho dňa príslušného mesiaca vopred a zároveň súd rozhodol o zročnom
výživnom za obdobie od 01. 01. 2013 do 31. 01. 2013.

Súd, ktorý v dôsledku zmeny pomerov mení pôvodnú úpravu výživného, musí vo výroku nového
rozsudku vyjadriť, že ide o zmenu predchádzajúcej úpravy výživného, ktorú presne označí.

Pokiaľ ide o dôvody zmeny napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa od 13. 12. 2014, k tomu
odvolací súd poznamenáva, že v zmysle § 154 ods. 1 OSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase
jeho vyhlásenia, a keďže pre konanie na odvolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní
pred súdom prvého stupňa (§ 211 ods. 2 OSP). V čase po vyhlásení rozsudku súdu prvého stupňa
o zamietnutí návrhu navrhovateľa nastala zmena pomerov na strane  navrhovateľa, čo odvolací súd
zistil z výsledkov doplneného dokazovania na odvolacom súde, a to z Pracovnej zmluvy uzatvorenej
medzi zamestnávateľom Bulla, s.r.o. Nitra a zamestnancom - navrhovateľom, ktorá bola uzatvorená dňa
07. 02. 2014 na dobu určitú od 10. 02. 2014 do 12. 12. 2014. Z tejto skutočnosti vyplýva, že došlo k
skončeniu pracovného pomeru navrhovateľa ku dňu 12. 12. 2014. Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny Nitra zo dňa 30. 12. 2014 odvolací súd zistil, že navrhovateľ bol zaradený do evidencie
uchádzačov o zamestnanie odo dňa 22. 12. 2014. Z doplneného dokazovania na odvolacom súde
teda vyplýva, že navrhovateľ nie vlastnou vinou je od 13. 12. 2014 nezamestnaný, keď predchádzajúci
pracovný pomer mal uzatvorený iba na dobu určitú do 12. 12. 2014 a od 22. 12. 2014 je vedený v
evidencii uchádzačov o zamestnanie ako nezamestnaný, teda bola preukázaná zmena pomerov na
jeho strane spočívajúca v podstatnom znížení jeho príjmu oproti stavu v čase vydania napadnutého
rozsudku a oproti stavu v čase predchádzajúceho právoplatného súdneho rozhodnutia, t. j. rozsudku
Okresného súdu Nitra zo dňa 21. januára 2013, č. k. 11P/262/2012-34, preto odvolací súd čiastočne
vyhovel odvolaniu navrhovateľa a znížil jeho vyživovaciu povinnosť na odporcu zo sumy 200 eur
mesačne na sumu 100 eur mesačne od 13. 12. 2014, kedy sa výrazným spôsobom zmenili pomery na
strane navrhovateľa spočívajúce v podstatnom znížení jeho príjmu oproti stavu v čase existencie jeho
pracovného pomeru a stavu v čas vydania napadnutého rozsudku i právoplatného rozsudku Okresného
súdu Nitra zo dňa 21. januára 2013, č. k. 11P/262/2012-34, ktorý bol týmto rozsudkom odvolacieho súdu
zmenený. Odôvodnené potreby na výživu odkázaného dieťaťa sa odvíjajú od schopností, možností a
majetkových pomerov povinného rodiča a dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Keď
sú však schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča obmedzené či limitované, potom



sa od nich  úmerne odvíja aj výška odôvodnených potrieb na výživu odkázaného dieťaťa. Povinnosťou
súdu, ktorý rozhoduje o novej úprave výživného, je spoľahlivo zistiť, kedy došlo k zmene pomerov a
podľa zistených skutočností určiť počiatok zmenenej, prípadne novo určenej vyživovacej povinnosti, a
keďže pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia (§ 154 ods. 1 OSP), pri rozhodovaní o
výživnom treba brať do úvahy i prípadné zmeny v rozhodujúcich skutočnostiach za celé obdobie, za ktoré
sa rozhoduje o výživnom, pričom súd je v prípade rozhodovania o výživnom pre plnoleté dieťa viazaný
petitom návrhu, a teda aj výškou navrhovaného výživného, ktorú nemôže prekročiť. Vzhľadom k tomu,
že navrhovateľ, ktorý je v súčasnosti od 13. 12. 2014 nezamestnaný, navrhoval výživné na odporcu
znížiť na sumu 100 eur mesačne, odvolací súd nemohol rozhodovať o znížení výživného pod sumu 100
eur mesačne, a preto túto sumu považoval za adekvátnu zmeneným pomerom na strane navrhovateľa.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1, 2 a § 142 ods. 2 OSP
tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože pomer úspechu a neúspechu
účastníkov bol približne rovnaký.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerov hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 posledná veta zák. č.
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11P/262/2012", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}