{"guid": "02acda83-abbd-4146-8ac8-42b75cb8fc60:6612fbed-172a-4ac2-b302-c2e111c11961", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2019:6215203235.2", "spisova_znacka": "13Co/107/2018", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13Co/107/2018 z 29. 10. 2019", "citacia": "rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica z 29. októbra 2019, sp. zn. 13Co/107/2018, ECLI:SK:KSBB:2019:6215203235.2", "identifikacne_cislo": "6215203235", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Danica Kočičková", "sudca_id": 16, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-danica-kocickova-16", "datum_vydania": "2019-10-29", "forma": "Rozhodnutie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-558", "nazov": "§ 558 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-558", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-558"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-558"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6612fbed-172a-4ac2-b302-c2e111c11961", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2019:6215203235.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2019:6215203235.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2019:6215203235.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/107/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6215203235
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6215203235.2

Rozhodnutie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Kočičkovej a
členov senátu JUDr. Amy Odalošovej a Mgr. Kataríny Katkovej, v spore žalobcu Y. S., nar. XX. XX.
XXXX, bytom I. XXX/XX, XXX XX P. W., zastúpeného JUDr. Jozefom Veselým, advokátom, so sídlom
Mierová 1, 990 01 Veľký Krtíš, proti žalovanej Q. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom P.O. V. XXX/XX, XXX
XX P. W., zastúpenej Mgr. Pavlom Vrškom, advokátom, so sídlom M. R. Štefánika 2, 990 01 Veľký Krtíš,
o zaplatenie 14.729,85 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Veľký
Krtíš č. k. 2C/269/2015-165 zo dňa 23. 11. 2017 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým  okresný súd žalobu vo zvyšku zamietol a vo výroku,
ktorým okresný súd žalovanej voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 77,80 %,
p o t v r d z u je .
II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanej náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške
ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd  konanie v časti o zaplatenie sumy 10 051,85 € s
5,05 % úrokom z omeškania ročne od 28. 03. 2015 do zaplatenia, zastavil.  Žalovanej uložil povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 1 540 € spolu s 5,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1 540 € od 28. 03.
2015 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku; vo zvyšku žalobu zamietol. O trovách
konania  okresný súd rozhodol podľa ustanovenia  § 255 ods. 1 zákona  č. 160/2015 Z. z.,  Civilného
sporového poriadku (ďalej v texte len „CSP“) tak, že žalovanej priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 77, 80 %.

1.1  V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd uviedol, že žalobca sa návrhom na vydanie
platobného rozkazu domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 14.849,85 € s 0,1
% denným úrokom z omeškania od 28. 03. 2015 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. V návrhu
na vydanie platobného rozkazu žalobca uviedol, že dňa 27. 03. 2015 žalovaná dobrovoľne uznala  voči
nemu záväzok (ďalej aj „dlh“) na základe písomného uznania záväzku vo výške 1.660  € s 8 % úrokom
od 14. 11. 2008 do úplného zaplatenia, ďalej dlh vo výške 3.793,34 € a dlh  vo výške 14.094,77 €.
Uznaním záväzku sa žalovaná zaviazala, že dlh voči žalobcovi bude splácať v mesačných splátkach
po 100,- €, splatných najneskôr do 26. dňa v mesiaci s tým, že prvú splátku dlhu poukáže žalobcovi
25. 04. 2015. V predmetnom uznaní záväzku   zobrala žalovaná na vedomie, že v prípade omeškania
niektorej splátky, hoci o jeden deň, sa stane  splatnou celá suma dlhu pod stratou výhody splátok,
pričom sa  zaviazala  žalobcovi zaplatiť aj úrok z omeškania vo výške 0,1 % z dlžnej sumy za každý
deň omeškania odo dňa uznania záväzku až do jeho zaplatenia.  Žalovaná si povinnosti vyplývajúce z
predmetného uznania záväzku nesplnila, preto si žalobca uplatnil svoje nároky  vyplývajúce z uznania
záväzku  voči žalovanej podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu na súd. V návrhu na vydanie
platobného rozkazu žalobca uviedol, že vzhľadom na rodinné vzťahy sa rozhodol vymáhať len časť
žalovanou uznaných záväzkov, a to zo záväzku 14.094,77 €  len 2/3, t.j. sumu 9.396,51 €, ďalej upustil



od  uplatňovania   8 % ročného  úroku zo sumy 1.660 €, a teda  uplatnil  si sumu 1.660 €, ďalej sumu
3.793,34 €  a sumu 9.396,51 €,  t. j. spolu  14.849,85 € s úrokom z omeškania, špecifikovaným v návrhu
na vydanie platobného rozkazu od 28. 03. 2015 do zaplatenia.

1.2 Na žalovanú sumu vydal  Okresný súd Veľký Krtíš dňa 03. 08. 2015 platobný rozkaz č. k.
2C/269/2015-14,  ktorým  uložil žalovanej povinnosť do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu
zaplatiť žalobcovi sumu 14.849,85 € s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy od
28. 03. 2015 až do zaplatenia.  Proti predmetnému  platobnému rozkazu podala žalovaná dňa 19. 08.
2015 odpor, v ktorom uviedla, že tvrdenia, o ktoré sa žalobca v návrhu na vydanie platobného rozkazu
opiera sa nezakladajú na pravde.

1.3 V priebehu konania pred súdom prvej inštancie  zobral žalobca žalobu čiastočne späť a to v časti
o zaplatenie 60 €, ktorú sumu mu  žalovaná zaplatila dňa 04. 05. 2015, v časti o zaplatenie 60 €, ktorú
sumu mu žalovaná zaplatila 04. 06. 2015; následne zobral žalobca žalobu späť v časti týkajúcej sa
zaplatenia sumy 525 € ako aj sumy 9.526,81 €. Na základe uvedených čiastočných späťvzatí žaloby
okresný súd konanie v časti o zaplatenie sumy 10 051,85 € s 5,05 % úrokom z omeškania ročne od
28. 03. 2015 do zaplatenia, zastavil.

1.4 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že  na základe
vykonaného dokazovania mal za preukázané, že dňa  14. 11. 2008 uzatvorila žalovaná Q. B. ako dlžníčka
a Y. S. (veriteľom) zmluvu o pôžičke, v ktorej je uvedené, že žalobca (veriteľ) požičal žalovanej (dlžníčke)
finančné prostriedky vo výške 50.000,- Sk (1. 660 €) s  tým, že zmluvné strany sa dohodli, že žalovaná
vráti požičané finančné prostriedky žalobcovi do 5 dní od podpisu zmluvy. Zmluvné strany sa ďalej v
predmetnej zmluve o pôžičke dohodli, že po uplynutí 5 dní a nevrátení požičanej sumy môže veriteľ
požadovať  z požičanej sumy  aj 8 %-ný  úrok ročne až do vrátenia celej požičanej sumy, prípadne,
že   dlžná suma bude odpočítaná v dedičskom konaní z dedičského podielu žalovanej, a to v plnej
dlžnej výške. Dňa 27.03.2015 žalovaná podpísala, tak ako je  vyššie uvedené, uznanie záväzku, v
ktorom uznaní záväzku sa uvádza, že voči žalobcovi - veriteľovi uznáva  záväzok v sume 1.660  €
(predtým 50.000,- Sk) spolu s 8 % ročným úrokom odo dňa podpísania zmluvy o pôžičke, t. j. od 14. 11.
2008 až do úplného vrátenia peňažných prostriedkov, ktoré si požičala od svojho brata Y. Cudziša. V
predmetnom uznaní záväzku sa ďalej uvádza, že žalovaná uznáva voči žalobcovi záväzok, ktorý vyplýva
z exekúcie  vedenej pod sp. zn. Ex XXXX/XXXX z titulu vymáhania pohľadávky  veriteľom žalovanej
Prvou  stavebnou sporiteľňou, a. s., so sídlom Bajkalská 30, Bratislava, ktorý (veriteľ) poskytol žalovanej
úver  a nebohá T. S. (matka žalobcu a žalovanej) bola v predmetnom úverovom vzťahu ručiteľkou.  V
predmetnom uznaní záväzku sa tiež uvádza, že žalovaná uznáva ako svoj dlh voči žalobcovi aj sumu
3.793,34 €, ktorú stiahli z dôchodku jej matky na úhradu predmetnej exekúcie a   že uznáva záväzok
„vyplývajúci z úplnej úhrady exekúcie vo výške 14.094,77 €“, ktorú sumu  uhradil za ňu jej brat Y. Cudziš
na základe vyčíslenia nákladov a zostatku exekúcie sp. zn. Ex XXXX/XXXX“. Žalovaná v predmetnom
uznaní záväzku ďalej uviedla, že uznáva, že dlh, ktorý bol zahrnutý do dedičstva po poručiteľke Márii
S. je jej a že týmto ukrátila svojich bratov o možný výťažok z predaja matkinho bytu, ktorý bol tiež
predmetom dedičstva. V predmetnom uznaní záväzku zo dňa 27. 03. 2015 sa ďalej uvádza, že „pri
splnení (vyššie uvedených) dohodnutých podmienok“ nebude veriteľ požadovať  úroky; v opačnom
prípade -  pri vynechaní čo i len jednej splátky dlhu sa stane  splatnou pod stratou výhody splátok celá
suma dlhu, pričom sa  žalovaná (dlžníčka) zaviazala zaplatiť žalobcovi (veriteľovi) úrok z omeškania vo
výške 0,1 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa uznania záväzku až do jeho uhradenia
s tým, že dohodnutú sumu splátky vo výške 100  € mesačne bude poukazovať na účet veriteľa  vždy
najneskôr do 26. dňa v mesiaci.  V závere uznania  záväzku sa uvádza, že uznanie záväzku bolo
vykonané slobodne, vážne, zrozumiteľne, bez nátlaku alebo iných nevýhodných podmienok, pričom ho
žalovaná po jeho prečítaní na znak súhlasu s jeho obsahom a bez výhrad „opatrila“ svojim vlastnoručným
podpisom.

1.5 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že z pripojeného spisu
Okresného  súdu Veľký Krtíš  sp. zn. 3Er/650/2011 zistil, že pod touto spisovou značkou sa viedlo
exekučné konanie, kde ako oprávnený vystupovala Prvá stavebná sporiteľná, a. s.  a ako povinní  1/ Y.
B., 2/ Q. B., 3/ Jozef O. a  4/ T. S.. Exekučným titulom bol rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš č. k.
7Cb/55/2009-85 zo dňa 14.12.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 30. 12. 2009 a vykonateľnosť
dňom 04. 01. 2010. Predmetným rozsudkom uložil okresný súd žalovaným  1/, 2/, 3/, 4/ povinnosť
zaplatiť žalobcovi -   Prvej stavebnej sporiteľni, a. s. so sídlom v Bratislave  sumu 8.559,53 € s 12,99



% p. a. úrokom z omeškania zo sumy 8.508,19 € od 01. 12. 2008 do zaplatenia a nahradiť mu trovy
konania vo výške 513,44 €, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Dňa 15. 04. 2015
vrátil súdny exekútor okresnému súdu poverenie na vykonanie exekúcie s tým, že exekučné konanie
skončilo vymožením pohľadávky oprávneného. V podaní zo dňa 06. 06. 2016 (č. l. 84 spisu) súdny
exekútor okresnému  súdu oznámil, že v exekučnej veci sp. zn. Ex XXXX/XX bola od T. S.  vymožená
suma 3.793,34 € a od  žalobcu (Y. S.) bola v predmetnej exekučnej veci vymožená suma 12.552,19 €.
Matka žalobcu a žalovanej, T. S. zomrela dňa 17.12.2014; dedičské konanie po nej sa viedlo pod sp. zn.
3D/11/2015 (Dnot 10/2015). Dňa 24. 03. 2015 bolo vydané osvedčenie o dedičstve, z ktorého okresný
súd zistil, že dedičia uzatvorili dedičskú dohodu s tým, že celé dedičstvo po poručiteľke pripadlo Y. S.,
pričom všeobecná hodnota majetku poručiteľky T. S.  bola stanovená v sume 14.623,88 €. Do dedičského
konania si Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom v Bratislave prihlásila ako veriteľ pohľadávku vo
výške 11.996,19 €; čistá hodnota dedičstva teda predstavovala sumu 2.627,69 €.  Žalobca predložil ako
dôkaz okresnému súdu písomnú výpoveď Y. S. zo dňa XX. XX. XXXX (č. l. 117 spisu), z ktorej vyplýva,
že Y. S. (brat žalobcu a žalovanej) sa ešte za života ich nebohej matky Márie S. dozvedel, že ju sestra
(žalovaná) nahovorila, aby sa stala jej ručiteľkou, pričom v čase, keď matka podpísala ručiteľský záväzok
nevedela čo podpisuje a sestra ju uviedla do omylu. Až neskôr, keď jej súdny exekútor vykonával zrážky
z dôchodku sa dozvedela, čo podpísala, pričom  jej s tým, aby mala z čoho uspokojovať aj svoje potreby
vypomáhal brat Y. S.. Niekedy jej pomáhal aj on, avšak sestra sa nepodieľala na starostlivosti o matku,
iba jej občas navarila. Brat Y. S. zaplatil za sestru sumu 50.000,- Sk (1 660 €) zodpovedajúcu jej „dlžobe“,
pretože vymáhači dlhu vymáhali dlh od matky.  Brat mu tiež povedal, že „na byte, ktorý vlastnila matka
viazne  exekúcia“. Matka mu tvrdila, že jej sestra vždy hovorila, aby sa ničoho nebála, pretože dlžnú časť
pôžičky platí, čo sa však ukázalo, nebola pravda. Y. S. ďalej vo svojom  písomnom prehlásení uviedol,
že  v dedičskom konaní došlo k dohode medzi dedičmi, tak že dedičstvo ako jediný dedič nadobudol Y.
S., ktorý vyplatil exekútora z predaja bytu. Zdôraznil, že  k sestre nemá dobrý vzťah, pretože jej nevie
odpustiť, čo urobila ich matke a ako sa k nej zachovala. Ďalej uviedol, že vie o tom, že počas života
matky jej boli vykonávané zrážky z dôchodku, myslí si, že o túto sumu bola matka poškodená a sestra
by to mala nahradiť, pretože sa splácal dlh aj za ňu. Súhlasil s tým, aby sa byt patriaci do dedičstva po
matke T. S. predal, aby sa vyplatili dlžoby a  aby sa potom suma, ktorú za sestru zaplatil brat vymáhala
od sestry s tým, že on už s tým nechce mať nič spoločné a preto postúpil všetky práva na brata Y. S.. Zo
Zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej medzi Y. S. a Y. S. dňa 26. 03. 2016 okresný súd zistil, že Y.
S. ako postupca postúpil Y. S.  (postupníkovi) „všetky nároky súvisiace s vymáhaním jednej tretiny dlhu,
vyčísleného  voči veriteľovi Prvej  stavebnej  sporiteľni, a. s., vymáhaného  súdnym exekútorom T.. G. U.
so sídlom  Exekútorského  úradu v Prešove s tým, že túto pohľadávku si môže vo vlastnom mene a na
vlastný účet v jednej tretine  podľa celkového vyrovnania uplatňovať za Y. S. Y. S.. „Takéto postúpenie
pohľadávky je bezodplatné a  Y. S. súhlasí, aby v prípade uznania záväzku zo strany Q. B. vystupoval
ako výlučný veriteľ Y. S. na základe postúpenej pohľadávky s príslušenstvom“.

1.6 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku  ďalej uviedol, že pri rozhodovaní
o uplatnenom nároku žalobcu vychádzal z ustanovenia § 558 zákona č. 40/1964 Zb., Občianskeho
zákonníka,  z ustanovenie § 37 ods. 1, § 657 a § 470 Občianskeho  zákonníka, pričom uznanie záväzku,
predložené žalobcom  v konaní ako dôkaz posúdil tak, že toto je neplatné, pretože uznaná suma
nie je riadne špecifikovaná, je tam  uvedených viacero súm, nie je zrejmé, aká suma bola uznaná v
súvislosti s označenou exekúciou, aká je celková dlžná suma  a akú sumu (uvedenú v uznaní ako
„dohodnutú sumu“) sa žalovaná zaviazala žalobcovi splácať v splátkach po  100 € mesačne.  V uvedenej
súvislosti okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že žalovaná nebola
jedinou dlžníčkou  v  úverovom vzťahu s Prvou stavebnou sporiteľnou, a. s., teda nemohla (nemala
dôvod) uznať dlh, vyplývajúci z predmetnej úverovej zmluvy v celej výške. Žalovaná potvrdila existenciu
dlhu voči žalobcovi, vzniknutého v súvislosti so žalobcom poskytnutou pôžičkou, pričom priznala, že
si sumu 1. 660 € (50 000 Sk) od žalobcu požičala  a z tejto sumy žalobcovi vrátila v dvoch splátkach
po 60 € len sumu 120 €.  Pokiaľ ide o ďalšiu časť žalobcom uplatneného nároku, okresný súd v
odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že z rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č. k.
7Cb/55/2009-85 zo dňa 14.12.2009 vyplýva, že žalovaní  1/ až 4/ boli zaviazaní zaplatiť žalobcovi (Prvej
stavebnej sporiteľni, a. s.) sumu 8.559,53 €, avšak neboli zaviazaní spoločne a nerozdielne, takže každý
z nich bol povinný zaplatiť Prvej stavebnej sporiteľni, a. s. z uvedenej sumy 1. V uvedenej súvislosti
okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že aj do dedičského konania po
nebohej T. S. mal byť zahrnutý len dlh v 1/4-ine, v dôsledku čoho by bola iná výška čistej hodnoty
dedičstva. Pokiaľ žalobca nadobudol celé dedičstvo na základe dedičskej dohody s ostatnými dedičmi,
musel si byť vedomý toho, že preberá nielen aktíva, ale aj pasíva, pričom v dedičskom konaní mohol



namietať, že do pasív dedičstva nemal byť zahrnutý celý dlh vzniknutý z úverovej zmluvy uzatvorenej
s Prvou stavebnou sporiteľňou, a. s., o  čom musel mať žalobca vedomosť, keďže tri dni po vydaní
osvedčenia o dedičstve dal žalovanej podpísať uznanie záväzku. V uvedenej súvislosti okresný súd v
odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca podal žalobu aj proti Y. B. a Y. O.,
kde sa voči každému z nich domáha zaplatenia sumy 3.138,04 €. V prípade, že by bol žalobca úspešný
voči žalovanej, Y. B. a Y. O., získal by celkom  sumu 9. 414,12 €, teda časť dlhu, ktorý bol zahrnutý
ako pasíva do dedičstva po poručiteľke T. S. -  okrem toho nadobudol byt, ktorý následne predal. S
prihliadnutím na to, že okresný súd uznanie dlhu vyhodnotil ako neplatné a žalovaná sa vzdala svojho
dedičského podielu v prospech žalobcu, žalobca sa nemôže domáhať voči žalovanej okrem zaplatenia
sumy 1. 540 €  aj zaplatenia sumy 3.138,04 € s prísl.. Z uvedených dôvodov okresný súd žalobe vyhovel
len v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 1.540 € (1.660 € pôžička -120 € ako suma zaplatená žalovanou
žalobcovi po podaní žaloby); vo zvyšku žalobu zamietol. Zároveň okresný súd priznal žalobcovi aj úrok
z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy  1.540 €, pričom uviedol, že keďže ide o omeškanie od
28.  03. 2015 (uznanie záväzku je datované  dňa 27. 03. 2015) výška úroku z omeškania predstavuje
5,05 % a nie 8,05 %, pretože v zmysle ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení
s ustanovením § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu
omeškania s plnením peňažného dlhu predstavovala 0,05 %,  teda úrok z omeškania je v danom prípade
5,05 % z priznanej  sumy ročne.

2. Proti predmetnému rozsudku súdu prvej inštancie sa žalobca odvolal a v odvolaní uviedol, že proti
tretiemu a štvrtému výroku rozsudku súdu prvej inštancie podáva odvolanie (proti výroku, ktorým okresný
súd vo zvyšku žalobu zamietol a proti výroku, ktorým okresný súd priznal žalovanej voči žalobcovi
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 77,80 %). Odvolanie odôvodnil ustanovením  § 365 ods.
1 písm. h) CSP, teda tým, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Pokiaľ ide o posúdenie uznania dlhu súdom prvej inštancie ako neplatného právneho úkonu, žalobca
v odvolaní poukázal na ustanovenie § 558 Občianskeho zákonníka a uviedol, že uznanie dlhu zo dňa
27. 03. 2015, ktoré podpísala žalovaná, považuje v celom rozsahu za právny úkon, ktorý je platný,
keďže žalovaná urobila tento právny úkon slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne. Zdôraznil, že dlh voči
žalovanej vo výške 3 138,04 € (1/4 zo sumy, ktorú uhradil za žalovanú v rámci exekúcie), na úhrade
ktorého  trval aj po čiastočnom späťvzatí žaloby, vyplýva zo skutočnosti, že uvedenú sumu uhradil za
žalovanú   v rámci exekúcie vedenej pod sp. zn. Ex 3565/2011. Tento dlh žalovanej uhradil v zmysle
exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 7Cb/55/2009-85 zo dňa 14. 12. 2009, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 30. 12. 2009 a vykonateľnosť dňa 04. 01. 2010. Predmetným rozsudkom
bola žalovaným 1/ až 4/ Y. B., Q. B., Y. O. a T. S. uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi Prvej stavebnej
sporiteľni, a. s., Bratislava, sumu 8 559,53 € s 12,99 % p. a. úrokom z omeškania zo sumy 8 508,19 €
od 01. 12. 2008 do zaplatenia a  nahradiť mu trovy konania vo výške 513,44 €, a to všetko do troch dní
od právoplatnosti rozsudku. Súd následne uznanie dlhu vyhodnotil ako neplatné, pretože nie je riadne
špecifikované, je tam uvedených viacero súm, kde nie je zrejmé, aká suma bola uznaná v súvislosti
s označenou exekúciou, aká je celková dlžná suma a akú sumu sa žalovaná zaviazala splácať v 100
€ splátkach. V uvedenej súvislosti žalobca v odvolaní uviedol, že  s vyššie uvedeným názorom súdu
prvej inštancie sa nestotožňuje. Zdôraznil, že v prvom rade je potrebné uviesť, že uvedené skutočnosti
žalovaná nenamietala. Žalovaná uviedla len to, že všetky nároky žalobcu považuje za nedôvodné a že
samotné uznanie dlhu podpísala pod nátlakom s čím sa   nemožno stotožniť, pretože  obe podmienky
uznania dlhu sú splnené (existencia platného záväzku dlžníka, existencia právneho úkonu uznania
záväzku).  Pokiaľ súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uvádza, že právny úkon uznanie záväzku
nebol urobený určite a zrozumiteľne, preto je neplatný, tak podľa žalobcu v uznaní  záväzku je dostatočne
špecifikovaný dôvod a výška dlhu, je tam jednoznačne uvedená aká je dlžná suma v rámci predmetnej
exekúcie, ktorá je špecifikovaná dostatočne jasne a zrozumiteľne.  Pokiaľ ide o  dopad existencie dlhu
na  dedičské konanie po poručiteľke T. S., žalobca v odvolaní uviedol, že podľa ustanovenia  § 511 ods.
2 Občianskeho zákonníka, ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu nie je ustanovené alebo
dlžníkmi dohodnuté inak, sú podiely na dlhu všetkých dlžníkov vo vzájomnom pomere rovnaké. Dlžník,
proti ktorému bol uplatnený nárok vyšší než zodpovedá jeho podielu, je povinný bez zbytočného odkladu
upovedomiť o tom ostatných dlžníkov a dať im príležitosť, aby si uplatnili svoje námietky. Môže od nich
požadovať, aby dlh podľa podielov na nich pripadajúcich splnili alebo aby sa v tomto rozsahu dlhu inak
zbavili. Z rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 7Cb/55/2009-85 zo dňa 14. 12. 2009 vyplýva, že
žalovaní 1/ až 4/ boli zaviazaní zaplatiť žalobcovi sumu 8 559,53 € s príslušenstvom  s tým, že vo výroku
predmetného rozsudku nebolo výslovne uvedené, že túto sumu majú zaplatiť spoločne a nerozdielne.



Okresný súd si pre tento spor z toho vyvodil to, že v prípade, ak v rozsudku nie je výslovne uvedené, že
priznanú sumu majú žalovaní 1/ až 4/ zaplatiť spoločne a nerozdielne, tak to znamená to, že každý bol
povinný zaplatiť zo sumy len 1/4. Následne súd prvej inštancie v odôvodnení odvolaním napadnutého
rozsudku uviedol svoje úvahy, že žalobca mal ako jediný dedič v dedičskom konaní namietať to, že do
dedičstva po poručiteľke T. S. bol ako pasívum zahrnutý celý dlh z titulu predmetného úveru, hoci tam
mala byť zahrnutá len 1. S týmto názorom súdu prvej inštancie sa podľa žalobcu nemožno stotožniť.
Súd prvej inštancie v tomto konaní  neskúmal úverovú zmluvu, ktorú žalovaná  uzavrela  s Prvou
stavebnou sporiteľňou, a. s., teda neskúmal to, či spoločný a nerozdielny záväzok nevyplýva z povahy
plnenia. Z praxe bankových inštitúcií je zrejmé, že v prípade viacerých dlžníkov, sú títo považovaní  za
spoludlžníkov. Ručiteľ zodpovedá za celý dlh dlžníka, ak ho tento nezaplatí, čo však nemá dopad na
to, či je uznanie dlhu v tomto prípade platné alebo nie. Na základe uvedených skutočností žalobca v
odvolaní navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie  v odvolaním napadnutých výrokoch
III. a IV.  podľa ustanovenia  § 388 CSP zmenil tak, že  žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 3
138,04 € spolu s 5,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 3 138,04 € od 28. 03. 2015 do zaplatenia,
všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.

3. K obsahu odvolania žalobcu sa žalovaná písomne vyjadria a vo vyjadrení uviedla, že s odvolaním
žalobcu nesúhlasí, nakoľko rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne a právne správne.
Žalobca v odvolaní namieta záver súdu prvej inštancie o neplatnosti uznania záväzku  s prihliadnutím
k dedičskému konania a na základe týchto úvah považuje rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním
napadnutých častiach za vychádzajúci z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie žalobcu je
podľa žalovanej tendenčné, v plnom rozsahu nedôvodné a preto navrhla, aby odvolací  súd rozsudok
súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutých výrokoch III. a IV. ako vecne správny potvrdil.

4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu a z dôvodov daných
ustanovením § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia  § 385 ods. 1 CSP (a
contrário) a rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutých výrokoch III. a IV., ktorými súd prvej
inštancie žalobu vo zvyšku zamietol a žalovanej priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 77,80 % ako vecne správny podľa ustanovenia  § 378 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

5. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti záverov súdu prvej inštancie v rozsahu
a z hľadiska odvolacích námietok žalobcu, ktorý súdu prvej inštancie vytkol, že jeho rozhodnutie v
zamietajúcej časti a v časti trov konania vychádza z nesprávneho právneho posúdenia (§ 365 ods. 1
písm. h) CSP).

6. Podľa ustanovenia  § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený
čo do dôvodu a výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie
tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

7. Podľa ustanovenia  § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a
vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

8. Z obsahu odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že súd prvej
inštancie po vykonanom dokazovaní a posúdení uznania záväzku dospel k záveru, že toto je neplatné,
pretože nespĺňa základnú náležitosť  právneho úkonu vyžadovanú zákonom pre platnosť právneho
úkonu a to je určitosť a zrozumiteľnosť. Žalobca v odvolaní uvedený záver súdu prvej inštancie považoval
za nesprávny, pričom súdu prvej inštancie v uvedenej súvislosti vytkol, že vec nesprávne právne posúdil.

9. Z ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky  vyplýva, čo môžno považovať
za nesprávne práve posúdenie veci. „Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie
skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také
predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci spočíva
konkrétne v tom, že „súd  na zistený skutkový stav aplikoval nesprávnu právnu normu alebo aplikoval
správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval a napokon ak právnu normu správne  interpretoval,
ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval“ (citované z rozhodnutia NS SR sp. zn. 2 MCdo
4/2009). V každom prípade sa však v prípade nesprávneho právneho posúdenia jedná buď o nesprávnu
aplikáciu právnej normy alebo o nesprávnu interpretáciu právnej normy, pričom ani jeden a ani druhý
prípad nemožno subsumovať na daný spor. Súd  prvej inštancie z hľadiska právneho posúdenia veci



v danom prípade správne aplikoval ustanovenie § 558 Občianskeho zákonníka a ustanovenie  § 37
ods. 1 Občianskeho zákonníka; tieto ustanovenia aj správne interpretoval, keď dospel k záveru, že
predmetné uznanie záväzku  (dlhu) nie je možné považovať za platný  právny  úkon, pretože nie je riadne
špecifikované. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že predmetné uznanie
záväzku je v časti týkajúcej sa záväzku, ktorý vyplýva z exekúcie vedenej súdnym exekútorom  T.. G.
U. so sídlom Exekútorskeho úradu v Prešove pod sp. zn. Ex 3565/2011 (v časti dotknutej odvolaním)
neplatné, a to najmä s prihliadnutím k tomu, že žalovaná sa v dedičskom konaní po poručiteľke T. S.
vzdala svojho dedičského podielu v prospech  žalobcu (ako správne v odôvodnení svojho rozsudku
vysvetlil súd prvej inštancie) a tiež s prihliadnutím k tomu, že pokiaľ súdny exekútor  T.. G. U. so sídlom
Exekútorskeho úradu v Prešove v rámci exekúcie vedenej pod sp. zn. Ex XXXX/XXXX vymohol od T. S.
(ručiteľky) zrážkami z jej dôchodku sumu 3 793,34 €, tak nemožno tvrdiť, že sa jednalo o dlh žalovanej
voči žalobcovi, ktorý ako taký nemohol byť predmetom „uznania záväzku“ žalovanej voči žalobcovi.
Záver súdu prvej inštancie, že predmetné uznanie záväzku nie je riadne špecifikované, pretože okrem
iného z jeho obsahu nie je zrejmé, aká je celková dlžná suma tvoriaca predmet uznania záväzku
(dlhu) žalovanej voči žalobcovi, je preto vecne správny a nemožno mu z tohto hľadiska vytknúť žiadne
pochybenie.

10. Z uvedených dôvodov nemožno považovať odvolanie žalobcu za dôvodné a naopak rozhodnutie
súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti za vecne nesprávne. Súd prvej inštancie žalobu
správne vo zvyšku z vyššie uvedených dôvodov zamietol a zodpovedajúc celkovému výsledku sporu
správne na rozhodnutie o trovách prvoinštančného konania aplikoval ustanovenie § 255 ods. 2 CSP. Na
základe uvedených skutočností odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom
III. a IV. výroku ako vecne správny podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

11.        O trovách odvolacie konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia  § 396 ods. 1 CSP v
spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi  uložil povinnosť zaplatiť žalovanej náhradu
trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej (náhrady) rozhodne podľa ustanovenia  § 262
ods. 2 CSP súd prvej inštancie samostatným uznesením.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí  byť  v  dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné  podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "02acda83-abbd-4146-8ac8-42b75cb8fc60:f8d4b11e-3c39-4900-8a50-b5bdbbc13689", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2019:6215203235.2", "spisova_znacka": "13Co/107/2018", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13Co/107/2018 z 29. 10. 2019", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2019-10-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2019:6215203235.2"}, {"guid": "3f5d1454-52f0-4602-b7c5-e09ae4c209b4:48b23104-987c-4db9-aa1d-b58555ce655a", "ecli": null, "spisova_znacka": "7Cb/55/2009", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Piešťany sp. zn. 7Cb/55/2009 z 17. 4. 2014", "sud": "Okresný súd Piešťany", "datum_vydania": "2014-04-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/3f5d1454-52f0-4602-b7c5-e09ae4c209b4:48b23104-987c-4db9-aa1d-b58555ce655a"}, {"guid": "430136d3-8faa-4175-b519-b9aa6d94e6eb:1706393d-8c5e-4b92-ae77-a932013e0d4f", "ecli": null, "spisova_znacka": "3Er/650/2011", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 3Er/650/2011 z 5. 11. 2012", "sud": "Okresný súd Veľký Krtíš", "datum_vydania": "2012-11-05", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/430136d3-8faa-4175-b519-b9aa6d94e6eb:1706393d-8c5e-4b92-ae77-a932013e0d4f"}], "citovane_v": []}