{"guid": "02aa2d0d-ff7d-4f49-9bb1-d5a75c720d89:86cbf79a-75e1-4ef0-af80-a396595ce6d6", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2015:8112231544.1", "spisova_znacka": "9Co/79/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 9Co/79/2014 z 9. 6. 2015", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 9. júna 2015, sp. zn. 9Co/79/2014, ECLI:SK:KSPO:2015:8112231544.1", "identifikacne_cislo": "8112231544", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Edita Szabová", "sudca_id": 13, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-edita-szabova-13", "datum_vydania": "2015-06-09", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/86cbf79a-75e1-4ef0-af80-a396595ce6d6", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2015:8112231544.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2015:8112231544.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2015:8112231544.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/79/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112231544
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Šebeň
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8112231544.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Šebeňa a členov senátu
JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Mareka Kohúta, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so
sídlom Pribinova 25, Bratislava 811 09, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného spoločnosťou Fridrich
Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava 811 09, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: Slovenská
republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava 813 11, Župné námestie
13, ICO: 00166073, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Humenné zo dňa 1.7.2015 č.k. 21C/354/2012-97, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje    rozsudok súdu prvého stupňa.

Nepriznáva   účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom zamietol žaloby na náhradu majetkovej škody, ako aj na
náhradu nemajetkovej ujmy podané na Okresný súd Prešov dňa 27.9.2012 a vedené pod pôvodnými
spisovými značkami   ktoré sa viedli pod sp. zn. 14C/300/2012, 14C/302/2012, 14C/306/2012,
14C/310/2012, 14C/311/2012, 14C/312/2012, 14C/316/2012, 14C/319/2012, 14C/320/2012 a
14C/322/2012. Okresný súd Prešov tieto konania uznesením sp.zn.14C/300/2012-7 z 09.10.2012 spojil
na spoločné konanie a rozhodol, že konanie o týchto veciach sa bude viesť pod sp. zn. 14C/300/2012.

Z dôvodu vylúčenia sudcov Okresného súdu Prešov boli takto spojené veci postúpené Okresnému súdu
Humenné. Tento zo  spisu  zistil,   že v pôvodných exekučných veciach bol
priebeh exekúcie nasledovný:
-  vo veci sp. zn. 8Er/60/2009 (EX 6145/09) proti povinnej A. G., žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie bola podaná  dňa 27.08.2009, súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia uznesením
zo dňa 29.07.2011. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 17.9.2011. Uznesením z 15.5.2012,
právoplatným a vykonateľným 25.5.2012 exekúcia zastavená;
- vo veci sp. zn. 18Er/667/2010 (EX 13102/10) proti povinnej U. P.,  žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie  podaná dňa 05.10.2010, súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia uznesením zo
dňa 27.1.2011. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 2.3.2011;
- vo veci sp. zn. 27Er/255/2010 (EX 3500/10), proti povinnému E. J.,  žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie bola podaná dňa  11.5.2010,  súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia uznesením
zo dňa 29.3.2011. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 3.5.2011. Exekúcia zastavená 15.12.2011;
- vo veci sp. zn. 28Er/709/2010 (EX 11676/10), proti povinnej J. D.,  žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie bola podaná dňa 15.10.2010,  súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia uznesením
zo dňa 21.1.2011. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.2.2011.  Exekúcia zastavená 15.6.2011;



- vo veci sp. zn. 1Er/2167/2011 (EX 11850/11), proti povinnému Y. O., žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie bola podaná dňa  26.8.2011,  súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia
uznesením zo dňa 28.10.2011. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 29.11.2011. Exekúcia
zastavená 30.09.2011;
- vo veci sp.zn. 14Er/974/2010 (EX 16573/10),  proti povinnej H. R., žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie bola podaná dňa 23.12.2010,  súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia uznesením
zo dňa 10.3.2011. Uznesenie právoplatné 28.4.2011. Exekúcia zastavená 14.6.2011;
- vo veci sp. zn. 27Er/710/2010 (EX 12790/10), proti povinnej H. J.,  žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie bola podaná dňa 15.10.2010,  súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia uznesením
zo dňa 28.3.2011. Uznesenie právoplatné 3.5.2011. Exekúcia zastavená 26.7.2011;
- vo veci sp. zn. 12Er/228/2010 (EX 2394/10), proti povinnej A. D.,  žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie bola podaná dňa  27.04.2010,  súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia
uznesením zo dňa 8.10.2010. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 2.12.2010 Exekúcia zastavená
28.6.2012;
- vo veci sp. zn. 11Er/58/2009 (EX 5691/09) proti povinnému K. E.,  žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie bola podaná dňa 27.08.2009, pričom súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia
uznesením zo dňa 4.04.2011. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 27.4.2011. Exekúcia zastavená
21.11.2011.
- vo veci sp. zn. 23Er/1049/2009,  (EX 2538/09) proti povinnej G. F.,  žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie bola podaná dňa  4.06.2009, súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia uznesením
zo dňa 26.04.2011. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 8.5.2011. Exekúcia zastavená 14.9.2011
uznesením právoplatným 14.10.2011.

Pokiaľ žalovaná vzniesla  námietku  premlčania  u  každého  uplatneného nároku, pri
ktorom došlo k uplynutiu 15 dňovej lehoty od doručenia žiadosti o udelení poverenia predo dňom
23.4.2009,  dospel prvostupňový súd k názoru, že právo žalobcu domáhať sa náhrady škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom v týchto prípadoch nie je premlčané - v exekučných konaniach, v
ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu boli doručené žiadosti o udelenie poverenia
až po dni 23.4.2009.  Súd prvého stupňa konštatoval, že žalobcovi neuplynula 3-ročná objektívna
premlčacia lehota na uplatnenie práva na náhrady škody, ktorá začala plynúť, keď sa žalobca dozvedel
o škode t. j. najskôr 15. deň od doručenia žiadosti o udelenie poverenia súdu, právo žalobcu sa
z tohto dôvodu nepremlčalo. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania dospel súd prvého stupňa k
záveru, že v exekučných konaniach, v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu žalobca
nepreukázal nesprávny úradný postup spočívajúci v existencii prieťahov v konaní. Poukázal na to,
že pri potrebe materiálneho prieskumu súladnosti exekučného titulu so zákonom je 15 dňová lehota
na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie veľmi problematickým činiteľom a práve preto zákon /
pri predpokladanom zistení rozporu exekučného titulu so zákonom/ nestanovuje žiadnu lehotu na
zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo na zastavenie exekučného
konania, tak ako sa to stalo v predmetných preskúmavaných veciach, čo je ďalší dôvod na konštatovanie,
že k prieťahom nedošlo. Žalobca sa vo svojej žalobe domáha náhrady materiálnej škody vo výške
nákladov na správu a vymáhanie pohľadávky za obdobie od podania žiadosti o vydanie poverenia do
rozhodnutia. Žalobcom tvrdená majetková škoda však nebola nijako objektívne preukázaná, pričom na
žalobcovi je dôkazná povinnosť. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno ani pri preukazovaní existencie
škody a jej výšky. Žalobca v konaní uplatňuje tzv. majetkovú škodu predstavujúcu náhradu účelne
vynaložených nákladov spojených s činnosťou žalobcu uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania
pohľadávky. Žalobcom tvrdená majetková škoda nebola nijako preukázaná, pričom na žalobcovi je
dôkazná povinnosť. Žalobca svoje tvrdenia o škode v žalobe všeobecne popísané nijako nedokladoval.
Určenie výšky škody v žalobe nie je dôkaz o vzniknutej škode. Žalobca síce predložil znalecký posudok,
ten sa však netýka uplatňovaného nároku, ale preukazuje náklady na administratívne činnosti, ktoré
podľa jeho tvrdení vznikli žalobcovi v dôsledku komunikácie so súdom, účastníkom, exekútorom a
podobne. Žalobca v otázke preukázania škody neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal vynaloženie
uplatnených nákladov na správu a vymáhanie pohľadávky a nepreukázal, že sa jedná o škodu (tieto
náklady mal tak, či tak). Nestačí samotné tvrdenie žalobcu o tom, že mu vznikli náklady, ktoré vyčíslil
bez predloženia dôkazu o vynaložení nákladu. Tu súd poukazuje na to, že žalobca v danom prípade
nepreukázal ani ostatné podmienky na náhradu škody. Ďalšou z nevyhnutných podmienok pre priznanie
nároku žalobcovi je preukázanie tzv. príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a
škodou. V právnej teórii sa týmto vzťahom označuje priama väzba javov /objektívnych súvislostí/, v rámci
ktorého jeden jav /príčina/ vyvoláva druhý jav /následok/. O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi



nesprávnym úradným postupom a škodou, vzťah príčiny a následku. To znamená, že príčinná súvislosť
medzi škodou a nesprávnym úradným postupom je daná len vtedy, ak by škoda pri absencii nesprávneho
úradného postupu nevznikla. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku,
ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu
izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce časové
hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku.  Pre naplnenie  týchto   predpokladov   zodpovednosti
za   škodu   je  potrebné preukázať, či
nedodržanie zákonnej lehoty malo za následok zníženie, či zánik možnosti žalobcu získať z titulu vedenej
exekúcie plnenie. Toto žalobca nepreukázal a nedokladoval. Súd má za to, že žalobca na podporu
svojich tvrdení nepredložil, ani neoznačil žiaden dôkaz a teda v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno
tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 101 O. s. p. Z hľadiska príčinnej súvislosti medzi škodou, ktorá
mala žalobcovi vzniknúť a postupom príslušného súdu, ktorý žalobca považuje za nesprávny, nemožno
ustáliť, že následkom takého postupu súdu vznikla žalobcovi škoda, spočívajúca v rozdiele medzi
reálne a hypoteticky vymoženou sumou. Príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a
škodou nemožno len predpokladať, ale táto musí byť jednoznačne preukázaná. Keďže podmienky
vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom sú stanovené kumulatívne,
v prípade nesplnenia čo i len jednej z nich, nie je táto zodpovednosť daná. Žalobca tiež uplatnil nárok
na nemajetkovú ujmu. Tu zjavne opomína, že pri uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je
potrebné preukázať, že konštatovanie porušenia práva nie je dostačujúcim zadosťučinením. Uvedené zo
žalobného návrhu nevyplýva a z toho dôvodu nie je preukázaný tak vznik nemajetkovej ujmy, ako ani to,
že by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch. Súd prvého stupňa uzavrel, že žalobca nepreukázal
žiadnym spôsobom dôvody pre priznanie nemajetkovej ujmy, o ktorú žiadal. Ani jeden z dôvodov pre
priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch ničím nepodložil a nepreukázal a preto nemožno akceptovať
ako dôvod pre takéto priznanie to, že neskorým ukončením procedúry exekučným súdom mohlo dôjsť
k zániku povinného, k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinností, alebo k insolvencii
povinného, prípadne, že táto situácia si vyžadovala kroky smerujúce k zabezpečeniu vymožiteľnosti
pohľadávky a príslušenstva, pretože samotná žaloba tieto okolnosti udáva len ako možné riziká bez ich
dostatočného podloženia a preukázania. S poukazom na uvedené súd prvého stupňa žaloby zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, tak, žalovanej
trovy konania nepriznal. Žalovaná bola v konaní úspešná, avšak trovy konania v lehote do 3 pracovných
dní od vyhlásenia rozhodnutia si nevyčíslila a zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia jej žiadne trovy
konania nevyplývali.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť
súdu prvého stupňa na opätovné prejednanie. Ako dôvod uviedol, že postupom súdu sa mu odňala
možnosť konať pred súdom, že v konaní došlo k vadám, k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci tým,
že súd nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy. Tieto odvolacie dôvody konkretizoval tým, že súd rozhodol v merite veci
na základe „inšpirácie\" novou právnou úpravou obsiahnutou v § 9 ods. 2 a zákona č. 514/2003 Z. z.. V
právnom štáte nie je možné, aby súd interpretoval hmotné právo platné v čase vzniku právnej skutočnosti
a založenia zodpovednostného právneho vzťahu pomocou hmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou
právneho poriadku až po vzniku právnej skutočnosti a potom, čo už došlo k založeniu zodpovednostného
právneho vzťahu. Súd pri svojom rozhodovaní je viazaný ustanovením § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003
Z. z v znení účinnom pred prijatím zákona č. 412/212 Z. z. a nemohol interpretovať toto ustanovenie
prostredníctvom ustanovenia § 9 ods. 2 zákona a v znení zákona č. 412/2012 Z. z.. Súd svojím
rozhodnutím de jure a de facto aplikoval   princíp   pravej retroaktivity,  čo   je   neprípustné.   Ďalej
uviedol,  že súd vôbec
nevysvetlil, prečo zastáva   názor,  že   účastníkom   nevznikol  stav právnej neistoty. Právna

neistota existuje vždy do času, kým nedôjde ku konečnému rozhodnutiu. V danom prípade zákonodarca
vytvoril legitímnu sféru tolerancie trvania právnej neistoty určením zákonnej lehoty. Exekučný súd však
ignoroval túto legitímnu sféru, na čo zo zákona nemal oprávnenie a posunul trvanie právnej neistoty
do času, ktorý je z hľadiska ochrany základného práva na spravodlivý súdny proces neakceptovateľný.
Tvrdí, že súdu neprislúcha polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konaní zákonnými lehotami. Súd má
aplikovať platné právo a akékoľvek úvahy de lége ferenda sú neprípustným súdnym aktivizmom, na
ktorom nemožno založiť meritórne rozhodnutie. Európsky súd pre ľudské práva opakovane uviedol, že
zodpovednosť štátu za prieťahy v konaní vzniká aj vtedy, ak súdy konajú náležité, ale dĺžku konania
ovplyvňujú mimosúdne faktory ako napr. rozsah nevybavenej agendy a podobne. Nemožno pochopiť,



ako môže mať na výsledok konania dopad skutočnosť, že súd vyjadril svoje presvedčenie o rozpore
exekučného titulu so zákonom. Poslednou odvolacou námietkou poukazuje na to, že ak bol súdu
doručený v čase predchádzajúcom nariadenému súdnemu pojednávaniu návrh žalobcu na prerušenie
konania, bol súd povinný pred samotným rozhodnutím vo veci samej o tomto návrhu osobitne rozhodnúť.
Na základe toho navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie.

Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok na neverejnom zasadnutí, v dôsledku čoho nebolo na
odvolacom pojednávaní priamo zopakované, či doplnené dokazovanie vykonané súdom prvého stupňa.
Právnym dôsledkom takéhoto preskúmavania veci je viazanosť odvolacieho súdu v skutkovým stavom
zisteným súdom prvého stupňa (§213 ods. 1, 3,4,5 a § 214 ods. 2 O.s.p.). Nakoľko však rozsudok vo veci
samej musí byť verejne vyhlásený, bol termín verejného vyhlásenia rozsudku uverejnený v zákonom
stanovenej lehote na úradnej tabuli súdu a na internete (§ 156 ods. l, 3 O.s.p.). Pri preskúmavaní
napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol
oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom
odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci (§212 ods. 1,3 O. s. p.). Po takomto preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré
mu predchádzalo, dospel odvolací súd k závoru, že odvolanie žalobcu v konečnom dôsledku nie je
opodstatnené.

V prvom rade je potrebné uviesť, že nie je dôvodná odvolacia námietka žalobcu, týkajúca sa aplikácie
ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov - ďalej len ZZS v znení účinnom od 1.1.2013 pri interpretácii pojmu
„nesprávny úradný postup\".

Vo všetkých veciach spojených na spoločné konanie preskúmavaných v tomto odvolacom konaní bola
podaná žaloba na náhradu škody a nemajetkovej ujmy dňa 27.9.2012, teda predo dňom účinnosti novely
zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci č. 412/2012 Z. z..  V   súvislosti
s touto novelizáciou neobsahuje zákon žiadne
prechodné ustanovenia. V dôsledku toho možno ustanovenia uvedené v tejto novelizácie aplikovať len
na konania začaté po dni 31.12.2012.

Prvostupňový súd však pri svojom rozhodovaní bol oprávnený a povinný vykladať pojem „nesprávny
úradný postup\" uvedený v zákone v znení účinnom do 31.12.2012, pričom nie je vylúčené, aby sa
„inšpiroval\" novelizovaným znením zákona a prípustnou formou a rozsahom vyložil pôvodné znenie
tohto zákonom stanoveného pojmu.

Podľa § 9 ods. 1 ZZŠ v znení účinnom do 31.12.2012, sa za nesprávny úradný postup považovalo   aj
porušenie  povinnosti   orgánu  verejnej   moci   urobiť  úkon   alebo   vydať rozhodnutie v   zákonom
stanovenej lehote, nečinnosť orgánu   verejnej   moci    pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v
konaní, alebo iný nezákonný zásah do práv, a   právom chránených záujmov fyzických a právnických
osôb.

Podľa obsahu tohto pojmu mohlo ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci určitého
štátneho orgánu. „K nesprávnemu úradnému postupu môže dôjsť nielen pri úkonoch v rámci činnosti, pri
ktorej štátny orgán nerozhoduje, ale aj v rámci rozhodovacej činnosti. Nesprávnym úradným postupom
môže byť aj nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia stanovených alebo
primeraných lehôt vhodného vydania (nie však vydanie rozhodnutia samo), lebo znaky nesprávneho
úradného postupu má aj nečinnosť štátneho orgánu alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonávaná v
stanovenej lehote\"
(rozsudok Najvyššieho súdu SR spisovej značky 4Cdo24/2004 zo dňa 1.1.2011).

Z toho istého rozhodnutia najvyššieho súdu je však možné zistiť, že pokiaľ „...orgány
nepostupovali v rozpore so záväznými právnymi predpismi vzťahujúcimi sa na ... konanie ...,
ich konanie nevykazuje znaky nesprávneho úradného postupu...\"



Odvolací súd zastáva názor, že bez ohľadu na to, či konanie vo veci náhrady škody spôsobenej pri
výkone verejnej moci bolo začaté pred alebo po 1.1.2013, nie je možné považovať za nesprávny úradný
postup v zmysle tohto zákona nedodržanie lehoty 15-tich dní stanovej v § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995
Zb. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - ďalej len Exekučný poriadok v znení účinnom do
31.12.2014, pokiaľ exekučný súd rozhodol o podanom návrhu na začatie exekúcie inak, ako vydaním
poverenia na vykonanie exekúcie na § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Znamená to, že pokiaľ bol návrh
na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutý (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), zastavená
exekúcia podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku alebo bolo exekučné konanie zastavené podľa § 45
zákona č. 44/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014, nejde o nesprávny
úradný postup pre nevydanie rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote.

Nedodržanie zákonom stanovenej lehoty 15 dní uvedenej v § 44 ods. 1 Exekučného poriadku môže byť
nesprávnym úradným postupom len v prípade oneskoreného vyhovenia žiadosti exekútora exekučným
súdom. Aj v takom prípade by však muselo ísť „o zbytočný prieťah\".

V tejto súvislosti možno odkázať na závery Ústavného súdu SR uvedené v nálete IV.ÚS 606/2012 zo
dňa 14.12.2012. Ústavný súd tam, okrem iného, zdôraznil, že „... aj niekoľko mesačná nečinnosť súdu
nemusí zakladať práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\". Poukázal  na  to,  že  žalobca
podával  žiadosti o udelenie poverenia
hromadne, teda zaťažoval súd v rovnakom čase väčším počtom podaní, a preto musel počítať s určitým
technicko-administratívnym zdržaním na strane súdu, ktoré spôsobilo, že o jeho žiadosti bolo rozhodnuté
s určitým časovým odstupom, čo je ústavne akceptovateľné.

Povinnosťou súdu je organizovať procesný postup v súdnom konaní tak, aby so čo najrýchlejšie odstránil
stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so svojím návrhom na rozhodnutie súdu.

Rýchlosť a účinnosť súdneho konania je objektívne podmienená charakterom, právnou a faktickou
zložitosťou prejednávanej veci, legislatívnou úpravou súdneho procesu, správaním účastníkov konania
a v konečnom dôsledku objektívnou možnosťou súdu rozhodnúť vec včas pri zachovaní poradia veci
podľa dátumu ich nápadu na súd.

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom napadnutého rozsudku, že v žiadnej z vecí spojených na
spoločné konanie tvoriacich predmet tohto odvolacieho konania, neboli splnené podmienky pre záver,
že v nich došlo „k zbytočným prieťahom\" spĺňajúcim podmienky nesprávneho úradného postupu podľa
práva platného do 31.12.2012. Naviac v žiadnej z týchto spojených vecí nebola podaná sťažnosť na
prieťahy predsedovi súdu a tento nekonštatoval pri prešetrovaní, že došlo zo strany súdu k zbytočným
prieťahom. Podobne v žiadnej z týchto vecí disciplinárny súd pre zbytočne prieťahy nezistil, že by
sa konajúci sudca dopustil disciplinárneho previnenia. Takýto zbytočný prieťah preskúmavanej veci
nevyplýva zo žiadneho  rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ani z právoplatného rozhodnutia
Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti,  v    ktorej by bolo   konštatované,  že   sa
porušilo   právo   žalobcu    na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Ak žalobca  v žalobe uviedol, že  v exekučnom konaní  podával písomné žiadosti  o informácie o
stave konania,  kde namietal  porušovanie   svojich práv  márnym uplynutím času a požadoval nielen
oznámenie informácie o aktuálnom stave konania, ale aj konkretizovanie prekážky,  ktorá   bráni
rozhodnutiu súdu o žiadosti  súdneho exekútora  na
vydanie poverenia, tieto nie je možné považovať za  sťažnosti podľa § 62 a násl. zák. č. 757/2004 Z. z..

Podľa § 44 ods.  1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti  (Exekučný
poriadok),  exekútor,  ktorému bol  doručený návrh oprávneného  na vykonanie exekúcie, predloží tento
návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu
(§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.12.2014, súd preskúma žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie

a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie, alebo exekučného titulu so zákonom do 15 dní od doručenia žiadosti, písomne



poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2
písm. c/ a d/. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu  so zákonom,  žiadosť
o  udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c/, d/ Exekučného poriadku v znení účinnom od 1.9.2005, podľa tohto zákona
možno vykonať exekúcie aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých
je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná
osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila, ako aj na podklade vykonateľných rozhodnutí
rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených. S účinnosťou od 1.6.2011 sa to týka výslovne
aj rozhodnutí rozhodcovských súdov (z. č. 102/2011 Z. z.). Pretože rozhodcovské komisie na riešenie
pracovných sporov od roku 1991 neexistujú a právo priznané rozhodnutím takejto komisie sa premlčalo
uplynutím 10 rokov (§ 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka), je treba ustanovenie § 41 ods. 2 písm. d)
Exekučného poriadku vykladať podľa medzinárodného práva, ktorým sme viazaní.

Je pravdou, že ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku stanovuje lehotu 15 dní na písomné
poverenie exekútora na vykonanie exekúcie, s výnimkou exekučného titulu podľa § 41 ods. 2 písm.
c/, d/ Exekučného poriadku. Táto legislatívna zmena bola zavedená do exekučného poriadku zákonom
č. 144/2010 Z. z., ktorý novelizoval (okrem iného) Exekučný poriadok a zakotvil s účinnosťou od
1.6.2010 spomínanú okolnosť, že lehota 15 dní na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie neplatí
pre rozhodnutia rozhodcovských komisií a od 1.6.2011 ani pre rozhodcovské rozsudky.

Ustálená súdna prax však umožňuje a usmerňuje súdy aj v smere preskúmania okolností, či neexistuje
rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, pričom ak takýto rozpor súd zistí, je
oprávnený uznesením zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, pričom na takéto
zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia nie je v exekučnom poriadku stanovená žiadna lehota.

Materiálny prieskum súladnosti plnenia z exekučného titulu bol prípustný v prípade splnenia podmienok
stanovených v kontexte zákona č. 244/2002 Z. z., ktorý v zmysle § 45 ods. 1, 2, umožňoval zastaviť
výkon rozhodcovského   rozsudku   alebo   exekučné konanie,  ak   zistí   v    rozhodcovskom
konaní nedostatky podľa § 45 ods. 1 písm. b/ alebo c/, teda ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok
uvedený v § 40 písm. a/ a b/ (rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom
rozhodcovského konania alebo rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým
právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní) alebo
ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne
nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Dôležitou okolnosťou je to, že exekučný
súd bol   oprávnený   na   zastavenie  výkonu  rozhodcovského   rozsudku alebo exekučného
konania aj bez návrhu v prípade zistenia nedostatkov podľa § 45 ods. 1 písm. b/, c/ Zákona o
rozhodcovskom konaní.

Aj keď to má pre konečné rozhodnutie v preskúmavanej veci len doplňujúci význam, je možné súhlasiť
s tým, že žalobca nepreukázal žiadnym spôsobom dôvody pre priznanie uplatnenej náhrady škody a
nemajetkovej ujmy Ani jeden z tvrdených dôvodov žalobca ničím
nepodložil a nepreukázal. Preto nemožno akceptovať ako dôvod pre takéto priznanie to, že neskorým
ukončením procedúry exekučným súdom, mohlo dôjsť k zániku povinného, k zmareniu účelu konania
pre stratu kontaktu s povinným alebo k insolvencii povinného, prípadne, že táto situácia si vyžadovala
kroky smerujúce k zabezpečeniu vymožiteľnosti pohľadávky a príslušenstva, pretože samotná žaloba
tieto okolnosti udáva len ako možné riziká bez ich dostatočného podloženia a preukázania.

Je potrebné zdôrazniť, že nebola preukázaná ani príčinná súvislosť medzi postupom súdu prvého stupňa
v predmetnej exekučnej veci (ktorý v zmysle vyššie uvedeného nie je možné považovať ani za prieťahy
v konaní) a eventuálnym vznikom škody alebo nemateriálnej ujmy.

Taktiež nijakým spôsobom žalobca nepreukázal údajný stav trvania právnej neistoty, ktorá mala byť
spôsobená tým, že súd prvého stupňa v exekučnom konaní nerozhodol v zákonom stanovenej 15 -
dňovej lehote na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.



Za opodstatnený nie je možné považovať ani ďalší žalobcom uvedený odvolací dôvod,  že prvostupňový
súd nevykonal dostatočné dokazovanie oboznámením sa  s predloženým znaleckým posudkom, pretože
zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 1.7.2014 vyplýva, že súd vykonal dokazovanie oboznámením oboch
žalobcom predložených znaleckých posudkov.

Pre úplnosť odvolací súd , k odvolacej námietke žalobcu, že súd mal pred rozhodnutím vo veci samej
rozhodnúť o návrhu na prerušenie konania z dôvodu, že prebieha konanie o prejudiciálnej otázke,
uvádza, že z podaných žalôb, ani následne z ďalších písomností zasielaných prvostupňovému súdu,
nevyplýva, že by bol žalobca takýto návrh podal. Preto ani táto odvolacia námietka žalobcu nie je
opodstatnená.

Z týchto dôvodov odvolací súd v súlade s § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa.

Potvrdený bol aj výrok o náhrade trov prvostupňového konania. Dotknutou osobou oprávnenou podať
odvolanie mohol byť len žalovaný, ktorý takéto odvolanie nepodal.

Úspech v odvolacom konaní mal taktiež žalovaný, preto mu v súlade s § 142 ods. 1 a § 224 ods. l
O.s.p. vzniklo právo na náhradu všetkých účelne vynaložených trov odvolacieho konania. Žalovanému
však žiadne odvolacie trovy nevznikli, ani nepodal návrh na náhradu takýchto trov. Preto odvolací súd
nepriznal náhradu trov odvolacieho konania žiadnemu z účastníkov.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0
(§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "21C/354/2012", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:0bd7ef8a-0abb-4f1e-9c98-8857fcb54031", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 606/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 606/2012 z 14. 12. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-12-14", "citacie_n": 1636, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0bd7ef8a-0abb-4f1e-9c98-8857fcb54031"}, {"guid": "50013918-64c4-48c9-b097-a9684df333e8:cc688bca-4617-4ba7-8cdd-1e865df4be98", "ecli": null, "spisova_znacka": "11Er/58/2009", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Levice sp. zn. 11Er/58/2009 z 22. 7. 2019", "sud": "Okresný súd Levice", "datum_vydania": "2019-07-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/50013918-64c4-48c9-b097-a9684df333e8:cc688bca-4617-4ba7-8cdd-1e865df4be98"}, {"guid": "e55a6c7f-fc9f-4a25-9592-e09676a7f5d8:f6d62cd9-ba2d-48b7-a301-f310b4117ef4", "ecli": null, "spisova_znacka": "18Er/667/2010", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Nitra sp. zn. 18Er/667/2010 z 6. 8. 2018", "sud": "Okresný súd Nitra", "datum_vydania": "2018-08-06", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/e55a6c7f-fc9f-4a25-9592-e09676a7f5d8:f6d62cd9-ba2d-48b7-a301-f310b4117ef4"}, {"guid": "e6a71ab0-14fd-4d3e-9f0e-c3bfa7852a6d:9ceadb7c-1b26-4d14-b6a8-7316838297ad", "ecli": null, "spisova_znacka": "28Er/709/2010", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Zvolen sp. zn. 28Er/709/2010 z 9. 5. 2013", "sud": "Okresný súd Zvolen", "datum_vydania": "2013-05-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/e6a71ab0-14fd-4d3e-9f0e-c3bfa7852a6d:9ceadb7c-1b26-4d14-b6a8-7316838297ad"}, {"guid": "9a81490a-2822-4036-ab43-106f4254044b:55b32e83-a641-43fc-ba58-4258802c56cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "12Er/228/2010", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Komárno sp. zn. 12Er/228/2010 z 29. 11. 2012", "sud": "Okresný súd Komárno", "datum_vydania": "2012-11-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/9a81490a-2822-4036-ab43-106f4254044b:55b32e83-a641-43fc-ba58-4258802c56cb"}, {"guid": "3bc2df8c-d016-4ca3-9768-57f9402857a8:98a367f0-9bfc-4095-8a20-ed75b2684d85", "ecli": null, "spisova_znacka": "14Er/974/2010", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Lučenec sp. zn. 14Er/974/2010 z 2. 5. 2011", "sud": "Okresný súd Lučenec", "datum_vydania": "2011-05-02", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/3bc2df8c-d016-4ca3-9768-57f9402857a8:98a367f0-9bfc-4095-8a20-ed75b2684d85"}], "citovane_v": []}