Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19Co/895/2013 z 28. 1. 2014
Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 28. januára 2014, sp. zn. 19Co/895/2013, ECLI:SK:KSTN:2014:3813200724.1
Krajský súd Trenčín | 19Co/895/2013 | ECLI:SK:KSTN:2014:3813200724.1 | 2014-01-28 | Uznesenie
Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné
Citované ustanovenia: § 219 OSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/03864146-5653-4222-be7c-cd9f0667f49c
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2014:3813200724.1

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/895/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813200724
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3813200724.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa I., so sídlom N., Q. X, IČO XX XXX XXX, zastúpeného
H., so sídlom N., A. X proti odporcom 1) M. Y., bytom C., D. XXXX/X, 2) M. Y., bytom C., D. XXXX/X, za
účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu R., so sídlom A., D. X, IČO XX XXX XXX, odporcovia a
vedľajší účastník zastúpení M.. V. Y., advokát, so sídlom U., M. X/A, o zaplatenie 6.293,74 Eur s prísl.,
na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza, č.k. 6C/22/2013-72 zo dňa 2.
septembra 2013, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu vo výroku o povinnosti navrhovateľa zaplatiť odporcom v 1. a 2. rade a
vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania      p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ je     p o v i n n ý    zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania v
sume 28,56 Eur, do troch dní, na účet jeho právneho zástupcu.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd uznesením zo dňa 02.09.2013 konanie zastavil. Rozhodol o vrátení súdneho poplatku
v sume 370,87 Eur. Navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcom v 1. a 2. rade a vedľajšiemu
účastníkovi náhradu trov konania v celkovej sume 648,06 Eur,  na účet ich právneho zástupcu M.. V.
Y., do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľ
podaný návrh zobral v celom rozsahu späť, v dôsledku čoho súd konanie zastavil a rozhodol o vrátení
súdneho poplatku  pre navrhovateľa podľa § 11 ods. 3 veta prvá zákona č. 71/1992 Zb.  O náhrade
trov konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. Uviedol, že navrhovateľ vzal späť návrh a
z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil, že konanie muselo byť zastavené, a preto je povinný
nahradiť trovy konania odporcov a vedľajšieho účastníka. Vedľajší účastník v konaní riadne hájil práva
odporcov, na strane ktorých vystupuje, vo veci vzniesol námietku premlčania, namietal neprijateľnosť
zmluvných podmienok a následne došlo zo strany navrhovateľa k späťvzatiu návrhu. Z tohto je zrejmé,
že u vedľajšieho účastníka a odporcov šlo o účelne vynaložené trovy konania, a preto súd odporcom
a vedľajšiemu účastníkovi, ktorí boli v konaní zastúpení tým istým právnym zástupcom, priznal trovy
právneho zastúpenia.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý navrhol, aby krajský súd
uznesenie okresného súdu zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania neprizná.
Zároveň uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške                 34,27 Eur. Uviedol, že
cieľom vedľajšieho účastníka je kolektívna ochrana spotrebiteľov. Zastával názor, že vedľajší účastník,
združenie na ochranu spotrebiteľa, musí byť sám                       z podstaty svojej existencie
schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach                        v spotrebiteľských veciach.
Nevidí preto význam v právnom zastúpení vedľajším účastníkom. Samotné združenia majú vo svojich
radoch členov, ktorí majú právnické vzdelanie. Združenia na ochranu spotrebiteľa pritom môžu podľa §
25 zákona č. 250/2007 Z. z. využívať aj podporu ministerstva. Zastával názor, že pokiaľ sa združenie



rozhodne využiť                                pre zastupovanie v konaniach pomoc advokáta, musí trovy
právneho zastúpenia znášať                    z vlastných prostriedkov. V opačnom prípade jeho konanie
vytvára dojem účelovosti. Poukázal na vlastnú skúsenosť, že združenie vstupuje do množstva konaní
bez ohľadu na stav konania a vôľu odporcu, a to oznámením o vstupe do konania, ktoré obsahuje žiadosť
o zaslanie žaloby a návrh na priznanie trov. Združenie nemá tak žiadnu vedomosť o prejednávanom
prípade. Uviedol, že vedľajší účastník viaceré procesné podania nadbytočne opakuje bez uvedenia
nových, významných skutočností, vzťahujúcich sa na predmet sporu. Zastával názor, že paušálny vstup
združenia, zastúpeného advokátom, do konaní, v ktorých pre vstup nebol žiadny dôvod, iba zbytočne
navyšuje trovy konania a navodzuje dojem, že účelom vstupu nebola ochrana práv spotrebiteľa, ale
získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zastúpenia. Upozornil na to, že
nepriznaním náhrady trov konania vedľajšieho účastníka súd neporušuje základné právo na právnu
pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa článku 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, čo vyplýva
aj z Nálezu II. ÚS 78/03. Povinnosťou súdu je, aby sa pri rozhodovaní o priznaní náhrady trov konania
zaoberal jej účelnosťou. Podaným odvolaním zároveň namietal výšku trov právneho zastúpenia, nakoľko
súd priznal vedľajšiemu účastníkovi za jeden úkon právnej služby sumu vo výške 316,22 Eur s tým, že
za správnu považoval odmenu za úkon vo výške 210,81 Eur                   pri hodnote sporu 6.293,74 Eur.

Vedľajší účastník na strane odporcov v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby odvolací
súd uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil a navrhovateľa zaviazal aj na náhradu trov odvolacieho
konania, ktoré uplatnil vo výške 113,22 Eur. Zdôraznil, že združenie ako právnická osoba, zameraná
na ochranu spotrebiteľov, vstúpilo legitímne v súlade s § 93 ods. 2, 3 O.s.p. z vlastného podnetu do
predmetného spotrebiteľského sporu v procesnej pozícii vedľajšieho účastníka na strane žalovaného
spotrebiteľa. Takto zvolený procesný postup vstupu vedľajšieho účastníka do konania je zákonne
rovnocenný so vstupom do konania na základe výzvy niektorého z účastníkov urobenej prostredníctvom
súdu a nepredpokladá súhlas spotrebiteľa so vstupom. Uviedol, že vstup do konania bol opodstatnený,
pretože prvostupňový súd konanie zastavil v dôsledku späťvzatia žaloby navrhovateľom po vstupe
vedľajšieho účastníka do konania a po prednesení argumentácie obsiahnutej v písomnom vyjadrení.
Zdôraznil, že spotrebiteľ bol v predmetnej veci úspešný v dôsledku aktivít vedľajšieho účastníka, a teda
z hľadiska samotného cieľa a poslania činnosti Združenia, ktorým je ochrana spotrebiteľa, sú trovy
konania, náhradu ktorých požaduje, objektívne účelné. Konštatoval, že je to práve navrhovateľ, ktorý
masovo zneužíva poskytovanie právnych služieb pri podávaní formulárových žalôb a písomných podaní
za účelom obohatenia sa na úkor žalovaných, spravidla nemajetných spotrebiteľov.

Krajský súd preskúmal vec podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. v napadnutej časti,                            t. j. vo výroku
o náhrade trov prvostupňového konania a dospel k záveru, že uznesenie okresného súdu je potrebné v
napadnutej časti potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne. O odvolaní navrhovateľa rozhodol
bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p.

Povinnosť nahradiť trovy konania sa spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci (§ 142 O.s.p.).
Ak však súd zastavuje konanie, pri rozhodovaní o náhrade trov konania podľa ust. § 146 ods. 2 O.s.p.
zisťuje, či niektorý z účastníkov konania zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Podľa druhej vety
§ 146 ods. 2 O.s.p. zastavenie konania po späťvzatí návrhu, ku ktorému došlo pre správanie odporcu,
pričom návrh bol podaný dôvodne, zakladá právo navrhovateľa na náhradu trov zastaveného konania.
Dôvodnosť návrhu sa posudzuje procesne. Nerozhoduje, aký by bol výsledok konania, keby nedošlo
k späťvzatiu návrhu, ale to, či odporca splní to, čoho sa navrhovateľ domáha a len preto navrhovateľ
vezme návrh späť. Zavinenie navrhovateľa a právo odporcu na náhradu trov konania podľa vety prvej
§ 146 ods. 2 O.s.p. môže spočívať v tom, že navrhovateľ podal návrh napríklad napriek tomu, že dlh bol
splnený a túto skutočnosť nezistil pred podaním návrhu, alebo v tom, že návrh vzal späť bez toho, aby
odporca splnil to, čoho sa návrhom domáhal, prípadne z iných dôvodov.

V predmetnej veci navrhovateľ svojím písomným podaním vzal návrh v celom rozsahu späť a navrhol,
aby súd konanie zastavil. Vzhľadom na uvedené je nesporné, že dôvodom zastavenia konania voči
odporcom 1), 2) bolo späťvzatie návrhu, pričom navrhovateľ vzal svoj návrh na začatie konania späť
bez toho, že by odporcovia splnili to, čoho sa podaným návrhom navrhovateľ domáhal. V zmysle ust. §



146 ods. 2 veta prvá O.s.p. je preto  navrhovateľ povinný nahradiť trovy konania odporcom 1), 2), ako
aj vedľajšiemu účastníkovi, ktorých zastupoval rovnaký právny zástupca M.. V. Y..

Podľa § 93 ods. 2 O.s.p. ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi
zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného
predpisu. Osobitným predpisom k tomuto zákonnému ustanoveniu je zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa v znení neskorších predpisov. Pokiaľ teda spory majú povahu sporov spotrebiteľských,
môže sa konania zúčastniť na strane spotrebiteľa právnická osoba, ktorou je združenie podľa § 25
zákona č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov. R. má oprávnenie v tomto spore vystupovať ako
vedľajší účastník na strane odporcov, účasť v konaní mu je umožnená podľa ust. § 93 ods. 2 O.s.p.

V danom prípade sa odvolací súd stotožňuje s rozhodnutím súdu prvého stupňa, ktorý uložil
navrhovateľovi zaplatiť trovy konania odporcom 1), 2), ako aj vedľajšiemu účastníkovi na strane
odporcov ako rovnocennému účastníkovi konania, pretože sa jednalo o konanie,               do ktorého
vedľajší účastník vstúpil v záujme ochrany spotrebiteľa (odporcu), čím mu                             v
súlade s § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. nemožno uprieť právo na náhradu trov konania, keďže vedľajší
účastník bol zastúpený advokátom. Z ust. § 93 ods. 4 veta prvá O.s.p. totiž vyplýva, že vedľajší účastník
má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Možno preto súhlasiť s názorom vedľajšieho
účastníka, že vedľajší účastník má právo na právnu pomoc, ktorú je možné v rámci občianskeho
súdneho konania zabezpečiť prostredníctvom právneho zastúpenia advokátom a potom aj právo na
náhradu trov konania v prípade, ak toto právo vznikne tomu účastníkovi, ktorého v konaní podporuje.
Neobstojí preto argumentácia navrhovateľa, že vedľajší účastník ako združenie na ochranu spotrebiteľa
musí byť sám             z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych
konaniach                      v spotrebiteľských veciach. Pokiaľ ide o namietanú účelnosť trov konania,
odvolací súd sa nestotožňuje s námietkami navrhovateľa, že vedľajší účastník   sa vo svojich podaniach
opakuje bez uvedenia nových, významných skutočností vzťahujúcich sa na predmet sporu. Pokiaľ aj
vedľajší účastník vo svojej argumentácii používa argumenty vychádzajúce zo súdnej praxe, Občiansky
súdny poriadok takýto spôsob obrany nevylučuje. Nemožno prehliadnuť, že aj navrhovateľ v obdobných
právnych sporoch na uplatnenie svojho práva používa rovnakú (takmer totožnú) argumentáciu, čo je
odvolaciemu súdu známe z úradnej činnosti.

Odvolací súd v súlade s názorom súdu prvého stupňa za účelne vynaložené považoval trovy spočívajúce
v poskytnutej právnej službe - a to prevzatie a príprava zastupovania podľa § 14 ods. 1 písm. a) a
zhodne ako súd prvého stupňa za účelne vynaložené považoval aj trovy za písomné vyjadrenie zo dňa
12.04.2013 podľa § 14 ods. 1 písm. b) s tým, že podľa                 § 10 ods. 1 a § 13 ods. 2 vyhlášky č.
655/2004 Z. z. základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 50 %, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní
dvoch alebo viacerých osôb, a tak hodnota             1 úkonu právnej služby pri hodnote sporu 6.293,74
Eur je 316,22 Eur (polovičná odmena                 pri základnej sadzbe za 1 úkon = 105,40 Eur x 3 za
zastupovanie odporcov 1), 2) a vedľajšieho účastníka), 2 x režijný paušál po 7,81 Eur, spolu 648,06 Eur.

S ohľadom na vyššie uvedené dôvody krajský súd uznesenie okresného súdu v napadnutej časti, vo
výroku o náhrade trov prvostupňového konania potvrdil.

Odvolaniu navrhovateľa proti výroku o náhrade trov prvostupňového konania odvolací súd nevyhovel.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. za použitia ust. § 224 ods. 1 O.s.p. platí, že úspešný v odvolacom
konaní boli odporcovia 1), 2) a vedľajší účastník na strane odporcov. Prvostupňový súd v súlade s §
209a ods. 1 O.s.p. odvolanie navrhovateľa doručil ostatným účastníkom, a keďže odporcovia 1), 2) a
vedľajší účastník na strane odporcov bol zastúpený tým istým advokátom, odvolanie bolo doručené
len spoločnému advokátovi, M.. V. Y.. Písomné vyjadrenie k podanému odvolaniu zaslal len vedľajší
účastník „na strane žalovaného“ tak, ako to vyplýva z písomného vyjadrenia zo dňa 22.10.2013. Obsah
písomného vyjadrenia k podanému odvolaniu navrhovateľa sa týka len trov vedľajšieho účastníka,
z čoho odvolací súd vyvodil, že vyjadrenie k podanému odvolaniu zaslal len vedľajší účastník na
strane odporcov. Predmetom odvolacieho konania bola suma 648,06 Eur, predstavujúca náhradu trov
prvostupňového konania, a preto vedľajšiemu účastníkovi patrí náhrada trov odvolacieho konania,
spočívajúca v odmene za právne zastúpenie podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 2 písm. b), § 16 ods. 3



vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v platnom znení, vypočítaná z tejto hodnoty za 1 úkon právnej pomoci 41,50
Eur, znížená na jednu polovicu základnej sadzby, t. j. 20,75 Eur za podanie písomného vyjadrenia k
podanému odvolaniu, režijný paušál 7,81 Eur, spolu trovy odvolacieho konania vo výške 28,56 Eur.

Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie      n i e     j e     p r í p u s t n é .