Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 15Cob/4/2018 z 8. 10. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Nitra z 8. októbra 2018, sp. zn. 15Cob/4/2018, ECLI:SK:KSNR:2018:4216216156.1 Krajský súd Nitra | 15Cob/4/2018 | ECLI:SK:KSNR:2018:4216216156.1 | 2018-10-08 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Ostatné Citované ustanovenia: CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/9bc58ddf-7aba-41d0-9c27-2a2ea860319e Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2018:4216216156.1 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15Cob/4/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216216156
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Balegová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4216216156.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Balegovej a členov senátu
JUDr. Jána Bzdúška a JUDr. Pavla Lukáča, v právnej veci žalobcu: TELERVIS PLUS a. s., so sídlom
Staré Grúnty 7, 841 04 Bratislava, IČO: 35 717 769, zastúpený: JUDr. Alan Strelák, advokát, so sídlom
Plynárenská 1, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 31 819 702, proti žalovanému: I. U.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. XXX/XX, XXX XX O. - A. X., o zaplatenie 720 eur s príslušenstvom, o
odvolaní žalovaného proti I. a III. výroku rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 4Cb/91/2016-66 zo
dňa 13. 09. 2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Komárno č. k. 4Cb/91/2016-66 zo dňa 13. 09. 2017 v
napadnutej časti I. a III. výroku p o t v r d z u j e.

Odvolací súd žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu v
sume 720 eur spolu s 9,05 % ročným úrokom z omeškania od 18. 11. 2014 do zaplatenia, ako aj zmluvnú
pokutu vo výške 0,05 % denne zo sumy 720 eur od 18. 11. 2014 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní po
právoplatnosti tohto rozsudku (I. výrok). V časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,15 % denne zo
sumy 720 eur od 18. 11. 2014 do zaplatenia súd žalobu zamietol (II. výrok) a rozhodol, že žalobca má
proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (III. výrok).

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 1 ods. 1, ods. 2, § 300, § 301, §
365 ods. 1, § 369 ods. 1 § 497, § 504, § 506 Obchodného zákonníka, § 544 ods. 1, ods. 2 Občianskeho
zákonníka, § 179 ods. 1, § 191 ods. 1, ods. 2 a § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len
„CSP“).

3. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia
sumy 720 eur s príslušenstvom. Žalobca v podanej žalobe uviedol, že ako veriteľ mal uzatvorenú so
žalovaným ako dlžníkom zmluvu o úvere č. P120140033 (ďalej len „zmluva“) v zmysle § 497 a nasl.
Obchodného zákonníka, pričom žalovanému poskytol hotovostný, účelový úver na výkon podnikania
alebo povolania v sume 500 eur za podmienok presne špecifikovaných v zmluve. Celková dlžná čiastka
na úhradu predstavovala sumu 910 eur. Dlžná suma mala byť uhrádzaná podľa splátkového kalendára,
prvá splátka 10. deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia až do úplného zaplatenia bola splatná 30.
deň. Po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky bol žalobca oprávnený žiadať
vrátenie celej dlžnej sumy spolu s úrokmi, ak sa nedohodnú zmluvné strany inak. Prevzatie finančnej
hotovosti potvrdil žalovaný podpisom zmluvy. Následne však žalovaný porušil podmienky úverovej
zmluvy, pretože neuhradil splátky z poskytnutého úveru v zmysle splátkového kalendára a po zaslaní



predžalobnej upomienky zo dňa 02. 10. 2014 žalobca upozornil žalovaného na možnosť uplatnenia
práva žiadať zaplatenie celej pohľadávky. Následne v oznámení o zosplatnení záväzku zo dňa 18. 12.
2014 písomne oznámil žalovanému, že celá pohľadávka sa stala splatnou ku dňu 17. 11. 2014. Žalovaný
uhradil žalobcovi celkom 190 eur, a preto bola istina určená sumou 720 eur. Nakoľko došlo k porušeniu
zmluvných podmienok stanovených v článku III. bod 2 zmluvy, žalobcovi vzniklo právo uplatniť si v
predmetnom spore žalovaný dlh, ako aj zmluvne dohodnuté úroky z omeškania a dojednanú zmluvnú
pokutu. Advokát žalobcu predložil súdu listinné dôkazy, ktorými preukazoval dôvodnosť podanej žaloby.
Žalovaný v rámci svojej procesnej obrany neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by spochybnili
nárok žalobcu a súhlasil so zaplatením sumy 720 eur. K príslušenstvu pohľadávky a k zmluvnej pokute sa
nevyjadril. Keďže sa žalovaný dostal do omeškania s plnením svojho dlhu a uplatnený úrok z omeškania
je vyčíslený v súlade s citovaným zákonným ustanovením (§ 369 ods. 1) a dohodou strán konania
vyjadrenou v zmluve, súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná aj v časti úrokov z omeškania dôvodne.
V danom prípade si žalovaný dohodol a následne aj prevzal peňažné prostriedky na základe zmluvy
o úvere, ktoré nesplatil a žalobca mal právo aj na písomne dojednanú zmluvnú pokutu vo výške 0,2
% denne z dlžnej splátky za každý aj začatý deň omeškania. Súd však dospel k záveru, že vyčíslená
zmluvná pokuta je neprimerane vysoká, a preto ju znížil a určil ju v takej sume, ako je to uvedené
vo výrokovej časti tohto rozsudku, využijúc možnosť zasiahnuť a vstúpiť do už uzavretého zmluvného
vzťahu s poukazom na všetky ďalšie sankčné dojednania, ako aj § 301 Obchodného zákonníka. V
predmetnom ustanovení je obsiahnutá úprava tzv. moderačného oprávnenia, ktoré prislúcha súdu.
Podstata tohto oprávnenia spočíva v tom, že súd môže znížiť (nie však odpustiť) neprimerane vysokú
zmluvnú pokutu, a to s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Hranicou takého
zníženia je výška škody, ktorá vznikla do času súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti,
na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje. Súd pritom vychádzal z hodnoty a významu zabezpečovanej
povinnosti a dospel k záveru, že je na mieste použiť tzv. moderačné oprávnenie súdu a zmierniť
neprimerane vysokú zmluvnú pokutu, ktorú si žalobca v spore uplatnil. Súd znížil zmluvnú pokutu
na úroveň, ktorá približne zodpovedá možnej, dohodnutej sankčnej sadzbe, pri zohľadnení skutočne
poskytnutej sumy (500 eur) na základe zmluvy o úvere. V tomto smere súd poukázal na ďalšie sankcie
(formou poplatkov, úrokov z omeškania), ktoré boli žalobcom uplatnené proti žalovanému, a ktoré bez
samotnej zmluvnej pokuty dosahujú výšku viac ako 46 % skutočne poskytnutých finančných prostriedkov
žalovanému.
Nakoľko mal žalobca vo veci plný úspech, súd mu priznal plnú náhradu trov konania vo výške 100
%, pričom prihliadol na skutočnosť, že úspech žalovaného v spore vznikol výlučne iba uplatnením
moderačného práva súdu.

4. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie. Uviedol, že jeho
osobná sloboda je obmedzená a podľa zákona o výkone trestu odňatia slobody odsúdený nemá nárok
na minimálnu mzdu zamestnanca a na iné benefity. Nariadenie vlády SR ustanovilo tabuľku, ktorá určuje
pre obvinených a odsúdených spodnú sadzbu 166 eur, z čoho ešte útvar zoberie na všelijaké fondy plus
pohľadávky a nakoniec odsúdený dostane vreckové v hodnote 5 až 20 eur, hoci popritom nepretržite
robí. Uviedol, že každý človek má životné potreby a musí dodržiavať určité návyky, či už hygienické
alebo iné. Daný stav nie je zohľadnený nikde, len úrok z omeškania je vyšší ako príjem žalovaného.
Podľa žalovaného preambula CSP konštatuje, že súdy sú v prvom rade ochrancovia základných práv
a slobôd, v tomto smere vznikla neistota a je nepochybné, že žalovanému vznikla určitá ujma z toho,
že momentálne nevie splniť záväzok vyplývajúci zo zmluvy, lebo v R. nie je možné dosiahnuť úroveň
ako na slobode. Žiadal bod zmluvy pozastaviť, kým výkon trestu trvá, teda znížiť zaťaženosť na tých
ostatných výdavkoch, úrokoch a zmluvnej pokute podľa § 301 Obchodného zákonníka, ale toto riešenie
nič nevyrieši, lebo dlh bude stále rásť. Uviedol, že nechápe konštatovanie súdu v bode 13. odôvodnenia
rozsudku, lebo nie je podnikateľom podľa § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka a tento zákon momentálne
na neho neplatí, nakoľko je vyradený z ekonomického života a súd ho tlačí do ,,dlhovej pasce“. Žiadal,
aby mu súd uložil povinnosť zaplatiť istinu v sume 720 eur, zastavil platnosť zmluvy od času, kedy bol
obmedzený na osobnej slobode a aby za toto obdobie neplatil žiadny ročný úrok z omeškania. Zároveň
žiadal, aby súd pozastavil aj platenie zmluvnej pokuty vo výške 0,05 % a všetky ostatné benefity s tým,
že po prepustení z výkonu trestu by mal 90 dní po právoplatnosti rozsudku zaplatiť dlžnú sumu. Taktiež
navrhol, aby súd vyzval žalobcu na stanovenie primeraného splátkového kalendára.

5. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.



6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj postup súdu,
ktorý mu predchádzal v medziach odvolania podaného žalovaným (§ 379 CSP, § 380 CSP) a po
preskúmaní napadnutého rozhodnutia zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Rozhodol tak bez
nariadenia pojednávania (§ 385 CSP).

7. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

8. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a svoje rozhodnutie
aj správne odôvodnil. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením vydaného rozsudku v napadnutej
časti I. a III. výroku, a preto sa s poukazom na § 387 ods. 2 CSP v odôvodnení tohto rozhodnutia
obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia bez toho, aby odvolací
súd tieto dôvody opakoval. Na zdôraznenie správnosti vydaného rozsudku odvolací súd uvádza, že
výkon trestu odňatia slobody nie je dôvodom, aby žalovaný počas tejto doby neuhradil veriteľovi svoj
dlh, ktorého výšku v konečnom dôsledku ani nenamietal. Žalovaný v podanom odvolaní len poukázal
na svoju momentálnu finančnú situáciu a nemožnosť dosiahnuť vo výkone trestu taký príjem, ktorý by
mu umožnil súdom priznanú pohľadávku v stanovenej lehote uhradiť. V tejto súvislosti sa domáhal, aby
súd vyzval žalobcu na stanovenie primeraného splátkového kalendára. K uvedenej výzve žalovaného
odvolací súd poznamenáva, že je výlučne na žalovanom, aby požiadal žalobcu o možnosť splácať dlh
v primeraných splátkach, ktoré by zohľadnili jeho aktuálne majetkové a finančné pomery, pričom je len
na žalobcovi, či návrh na splácanie svojej pohľadávky akceptuje a ak áno, v akom rozsahu.

10. V intenciách vyššie uvedených skutočností odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej
časti I. a III. výroku podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

11. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení
s § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. Keďže v odvolacom konaní bol úspešnou stranou žalobca, mal
by proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalobcovi však v odvolacom konaní
žiadne trovy nevznikli, preto mu ich náhradu odvolací súd nepriznal.

12. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen,
ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľ v sporoch s
ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo
zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom



zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec
alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).