{"guid": "029111a8-998a-463c-aa96-c1a46911d88b:06336c03-0c85-4425-bf10-640bcb1e65d7", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2016:7112204001.1", "spisova_znacka": "6Co/298/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6Co/298/2015 z 29. 8. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 29. augusta 2016, sp. zn. 6Co/298/2015, ECLI:SK:KSKE:2016:7112204001.1", "identifikacne_cislo": "7112204001", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Peter Priehoda", "sudca_id": 629, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-peter-priehoda-629", "datum_vydania": "2016-08-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-387", "nazov": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-387", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/0/0/#paragraf-387", "judikatura_url": null}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/06336c03-0c85-4425-bf10-640bcb1e65d7", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7112204001.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2016:7112204001.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2016:7112204001.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/298/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112204001
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7112204001.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudcov
JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobcu I. I., O. B. F., X. XX, zastúpeného
Mgr. Richardom Petrovom, advokátom so sídlom v Košiciach, Františkánska 3, proti žalovanej Generali
Poisťovňa, a.s., so sídlom v Bratislave, Lamačská cesta 3/A, IČO: 35 709 332, zastúpenej JUDr. Pavlom
Horovčákom, advokátom so sídlom v Košiciach, Hroncova 3, o zaplatenie 1.054,31 € s príslušenstvom,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 35C 26/2012-78 zo dňa 19.2.2015

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovanej priznáva plnú náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) rozsudkom č.k. 35C 26/2012-78 zo
dňa 19.2.2015 zamietol žalobu (o zaplatenie 1.054,31 € s príslušenstvom). Zaviazal žalobcu nahradiť
žalovanej trovy konania vo výške 277,68 € k rukám jej právneho zástupcu JUDr. Pavla Horovčáka do
troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia 1.054,31 € titulom náhrady škody a
bezdôvodného obohatenia.

3. Vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že dňa 27.4.2009 došlo k dopravnej nehode, ktorú
zavinil J. I. (ďalej aj vinník) a tento mal uzavretú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovanej. Pri dopravnej nehode došlo k poškodeniu
motorového vozidla Š. E. A. : F.-XXXAH, ktorého prevádzkovateľom bol Ľ. B. B.-I. X, F., IČO: 32 367 651
a vodičom tohto poškodeného motorového vozidla bol žalobca. Za opravu poškodeného motorového
vozidla vyúčtoval dodávateľ opravy FLASHAUTO, s.r.o. Ľ. B. 1.200,66 €, z ktorých žalovaná titulom
zákonného poistenia zodpovednosti za škodu vinníka priamo dodávateľovi opravy uhradila sumu 663,27
€. Rozdiel vo výške 537,39 € uhradil dodávateľovi opravy žalobca dňa 12.2.2010. Zo zmluvy o poskytnutí
náhradného motorového vozidla po dobu opravy poškodeného vozidla vzal súd za preukázané, že
táto bola uzavretá medzi spoločnosťou FLASHAUTO, s.r.o. a žalobcom, doba nájmu bola uvedená od
27.4.2009 do 13.5.2009. Za prenájom tohto motorového vozidla bola vyúčtovaná suma 732,90 €, z ktorej
žalovaná zaplatila priamo spoločnosti FLASHAUTO, s.r.o. sumu 197,50 €. Rozdiel oproti fakturovanej
sume vo výške 535,40 € zaplatil žalobca dňa 16.1.2012 prevodom na účet spoločnosti Škodové udalosti,
s.r.o., Košice, ktorej bola postúpená pohľadávka zo spoločnosti FLASHAUTO, s.r.o. Z výpovede žalobcu
vzal súd preukázané, že uvedené sumy, ktoré neboli uhradené žalovanou, žalobca uhradil z toho
dôvodu, že v čase nehody mal požičané motorové vozidlo od jeho vlastníka, resp. prevádzkovateľa a



bol aj jeho vodičom a z toho dôvodu sa vlastník, resp. prevádzkovateľ motorového vozidla do celej veci
nezapájal, vedel  však o dopravnej nehode a žalobcovi dal k tomuto postupu súhlas.

4. Vzhľadom na argumentáciu žalobcu, že je poškodeným v súvislosti so vzniknutou dopravnou
nehodou, a preto má voči žalovanej nárok podľa § 15 zák. 381/2001 Z.z. na náhradu škody, ktorá
mu vznikla zaplatením vyššie uvedených súm, resp. nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia voči
žalovanej, pretože plnil za ňu, čo mala plniť žalovaná ako poisťovateľ, súd prvej inštancie právne
posudzoval vec podľa ustanovení §§ 420, 442, 443, 451, 454 a 456 Občianskeho zákonníka, ako aj
podľa ustanovení §§ 1, 2, 4, 15 zákona 381/2001 Z.z. Námietku premlčania posudzoval v zmysle ust.
§§ 100 ods. 1, 106 ods. 1, 107 ods. 1 a 122 Občianskeho zákonníka.

5. Konštatoval, že ust. § 15 zákona 381/2001 Z.z. upravuje priamy nárok poškodeného voči
poisťovateľovi v rámci povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla, teda základným nárokom je tu škoda, ktorá vznikla poškodenému, a nie
bezdôvodné obohatenie. Osobou poškodenou pritom v prejednávanej veci nebol žalobca, ale
prevádzkovateľ a vlastník poškodeného motorového vozidla Ľ. B.. Iba tomuto poškodenému vznikol
nárok na náhradu škody jednak voči J. I. ako vinníkovi nehody a zároveň aj priamy nárok voči žalovanej
ako poisťovni vinníka v zmysle § 15 zákona 381/2001 Z.z. Z týchto dôvodov uzavrel, že žalobca nie
je aktívne legitimovaný žiadať žalovanú sumu od žalovanej titulom priameho nároku poškodeného
voči poisťovateľovi. Tento priamy nárok vznikol iba prevádzkovateľovi a vlastníkovi poškodeného
motorového vozidla. Vychádzal aj z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3 Cdo 38/2005, v zmysle
ktorého zodpovednostný vzťah v prípade škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla vzniká len
medzi poškodeným, a tým, kto mu škodu spôsobil (poisťovňa ním nie je) a z uvedeného vyplýva, že
žalobca nemôže byť v žiadnom zodpovednostnom vzťahu k žalovanej, nakoľko vo veci nie je priamym
poškodeným a jeho „škoda“ nemôže byť uplatňovaná priamo voči žalovanej. Pokiaľ sa žalovanej sumy
žalobca domáha titulom bezdôvodného obohatenia, súd konštatoval, že žalobca skutočne nemal žiadnu
povinnosť ani právny dôvod tieto sumy uhrádzať, avšak ak tak aj urobil, v zmysle § 454 Občianskeho
zákonníka osobou, ktorá sa bezdôvodne obohatila, je prevádzkovateľ motorového vozidla Ľ. B., a
teda nie žalovaná, ktorá nie je v tomto spore pasívne vecne legitimovaná. Zároveň  konštatoval, že
žalobca nepredložil ani žiaden dôkaz o tom, že zvyšok sumy nájomného za požičanie náhradného
motorového vozidla uhrádzal vlastníkovi pohľadávky, keďže v konaní nepredložil zmluvu o postúpení
pohľadávky. S námietkou premlčania, vznesenou žalovanou, sa súd vysporiadal tak, že táto nie je
dôvodná, pretože žaloba bola podaná v posledný deň dvojročnej subjektívnej lehoty v zmysle ust. § 106
ods. 1 Občianskeho zákonníka, ale aj v zmysle ust. § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka s prihliadnutím
na § 122 ods. 3 Občianskeho zákonníka.

6. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd žalobu zamietol s odôvodnením, že v zmysle § 15 ods. 1
zákona 381/2001 Z.z. nie je dôvodná, nakoľko žalobcovi nesvedčí aktívna vecná legitimácia a v zmysle §
451 Občianskeho zákonníka tiež nie je dôvodná, nakoľko žalovanej nesvedčí pasívna vecná legitimácia.

7. O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 149 ods. 1 O.s.p. a
priznal ich náhradu úspešnej žalovanej proti neúspešnému žalobcovi.

8. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2
písm. c/, d/, f/ O.s.p. účinného v čase podania odvolania a navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania uviedol, že opieral svoj nárok o zákon 381/2001 Z.z.
o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla,
konkrétne o ustanovenie § 2 písm. g/ cit. zák., ktorý vymedzuje pojem poškodeného ako toho, kto utrpel
prevádzkou motorového vozidla škodu a má nárok na náhradu škody podľa tohto zákona v spojení
s § 4 ods. 1, 2 písm. b/ cit. zák. a podľa § 15 cit. zák., v zmysle ktorého je poškodený oprávnený
uplatniť si svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi. Argumentoval, že v prejednávanej
veci škoda bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla a vinníkom nehody bol J. I.. Nesporným
bolo, že J. I. ako poistenému vzniklo podľa § 4 ods. 2 písm. b/ zákona 381/2001 Z.z. právo, aby
za neho poisťovateľ uhradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody. Týmto
poškodeným v prejednávanej veci je žalobca, pretože uhradil dlžné sumy uplatnené žalobou, v dôsledku
čoho mu vznikla škoda v príčinnej súvislosti s prevádzkou motorového vozidla. Žalovaná ako poisťovateľ
bola preto povinná v zmysle § 4 ods. 1, 2 písm. b/ za poisteného vinníka nehody J. I. nahradiť žalobcovi
škodu, spočívajúcu v nákladoch na opravu a nákladoch na nájom náhradného vozidla. Žalobca teda



nepochybne je aktívne legitimovaný na podanie tejto žaloby. Nakoniec počas likvidácie poistnej udalosti
žalovaná považovala žalobcu za poškodeného a náklady na nájom náhradného vozidla na základe
zmluvy uzatvorenej so žalobcom aj čiastočne uhradila. Namietal nepreskúmateľnosť záveru súdu, v
zmysle ktorého poškodeným z dopravnej nehody bol iba prevádzkovateľ a vlastník motorového vozidla.
Za nesprávny považoval aj záver súdu, v zmysle ktorého bezdôvodné obohatenie, spočívajúce v úhrade
sumy za požičanie náhradného vozidla žalobcom, malo vzniknúť prevádzkovateľovi motorového vozidla.
Tento nebol účastníkom  zmluvy o poskytnutí náhradného vozidla, a teda z tohto vzťahu mu nevznikla
ani žiadna povinnosť na plnenie, ktorú by prípadne mohla za neho plniť tretia osoba. Účastníkom
zmluvy ako nájomca bol žalobca a jemu vznikla povinnosť zaplatiť nájomné za dobu nájmu a jej
úhradou vznikla ujma v jeho majetkovej sfére, ktorá predstavuje škodu spôsobenú v príčinnej súvislosti s
poškodením motorového vozidla, za ktoré zodpovedá ako škodca poistený vodič, resp. prevádzkovateľ
vozidla, ktorým bola škoda spôsobená. Náklady na náhradné vozidlo predstavujú škodu, ktorá vznikla v
súvislosti s poškodením motorového vozidla v zmysle § 4 ods. 2 písm. b/ cit. zák.. Z vyššie uvedených
dôvodov žalobca bol oprávnený všetky nároky uplatňovať podľa § 15 cit. zák. priamo proti poisťovateľovi
prevádzky motorového vozidla vinníka, ktorou je žalovaná.

9. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať jej náhradu
trov odvolacieho konania vo výške 69,80 € (odmena za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k
odvolaniu vo výške 61,41 € + režijný paušál za tento úkon 8,39 €). Podľa jej názoru súd vo veci riadne
zistil skutkový stav a z vykonaných dôkazov dospel aj k správnym skutkovým zisteniam a na vec aplikoval
aj ustanovenia správnych právnych predpisov. Stotožnila sa s právnym posúdením nároku žalobcu v
zmysle napadnutého rozhodnutia.

10. Vyjadrenie bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu dňa 4.1.2016.

11. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016,
ďalej len CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a
contrario v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 205
ods. 2 písm. c/, d/ a f/ O.s.p. v spojení s ust. § 470 ods. 2 prvej vety CSP, v CSP odvolacie dôvody v
zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. e/, f/, h/) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

12. Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

13. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 30. augusta 2016 o 12.50 hod. v
pojednávacej miestnosti č. dv. 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
boli zverejnené dňa 23.8.2016 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods.
1, 3 CSP.

14. Žalobca v odvolaní namieta odvolacie dôvody v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. c/, d/ a f/ O.s.p.
účinného v čase podania odvolania, t.j. súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

15. V zmysle CSP účinného v čase rozhodovania odvolacieho súdu (§ 470 ods. 1 CSP) ide o odvolacie
dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 pís. e/, f/ a h/.

16. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. e/ CSP (§ 205 ods. 2 pís. c /O.s.p.) je potrebné
uviesť,  že súd nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy stranami sporu. Najmä nevykoná dôkazy
na preukázanie skutočností, ktoré z hľadiska hmotného práva nie sú významné a dôkazy nadbytočné,
t.j. ku skutkovým okolnostiam, ktoré už boli preukázané iným spôsobom alebo sú založené na zhodnom
tvrdení strán. Neúplné zistenie skutkového stavu je však odvolacím dôvodom len za predpokladu, že
príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou navrhnutý
dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť, avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal
dôkazy stranami navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy
veci vyplýva, že strana, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, súčasne označí dôkaz, ktorý, hoci
bol navrhovaný, nebol vykonaný a uvedie právne významné skutočnosti, ktoré hoci boli tvrdené, súd



prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že musí ísť len
o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie.

17. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.) je v súdnej
praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec
posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové
zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. §
191 CSP ( do 30.6.2016  s ust. § 132 O.s.p.), a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti,
ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo
alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas
konania najavo.

18. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení
dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré
vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,
pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo
malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192,  § 193 a § 205 CSP ( do 30.6.2016  z ust.  §
133 až 135 O.s.p.).

19. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. ) odvolací
súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne
závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením
je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva  ide vtedy,
ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale
nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

20. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

21. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, žeby vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z
vykonaných dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli a ani inak nevyšli za konania najavo, žeby
opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo žeby
v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, žeby výsledok jeho hodnotenia dôkazov
nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. §§ 133 až 135 O.s.p. účinného v
čase jeho rozhodovania, alebo žeby na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenie
alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.

22. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie
skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p., účinného v čase jeho
rozhodovania, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje
rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, preto odvolací súd jeho
rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

23. Správne, podrobné a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v
celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP ). Ani odvolacie námietky žalobcu
nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku a nie sú spôsobilé privodiť  jeho zmenu.

24. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu, v zmysle
ktorého žalobca nie je poškodeným podľa zákona 381/2001 Z.z., a teda nie je aktívne legitimovaným
uplatniť si v zmysle § 15 zákona 381/2001 Z.z. nárok na náhradu škody voči žalovanej, chýba mu teda
aktívna legitimácia na uplatnenie tohto nároku. Zároveň sa stotožňuje aj so záverom súdu prvej inštancie,
že žalovaná nie je subjektom, ktorý sa bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu, z ktorého dôvodu nie je
daná jej pasívna vecná legitimácia titulom uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia.

25. Podstatou odvolacích námietok žalobcu je tvrdenie, že je poškodeným v zmysle § 2 písm. g/ zákona
381/2001 Z.z., a preto žalovanej vznikla povinnosť v zmysle § 4 ods. 1, 2 písm. b/ za poisteného (vinníka
dopravnej nehody) uhradiť žalobcovi ako poškodenému ním preukázané nároky na náhradu škody a
zároveň v zmysle § 15 ods. 1 cit. zák. žalobca ako poškodený je oprávnený uplatniť si svoj nárok na
náhradu škody priamo voči žalovanej ako poisťovateľovi.



26. Súd prvej inštancie sa dôsledne vysporiadal s týmto tvrdením žalobcu a svoje úvahy, ako dospel k
záveru, že žalobca nie je poškodeným v zmysle zákona 381/2001 Z.z. a nemá nárok uplatniť si náhradu
škody voči žalovanej v zmysle § 15 ods. 1 cit. zák., podrobne uviedol v odôvodnení napadnutého
rozsudku aj s poukazom na príslušné zákonné ustanovenia, z ktorých pri tejto úvahe, teda pri právnom
posúdení veci vychádzal. Odvolací súd v podrobnostiach na tieto úvahy odkazuje a v celom rozsahu
sa s nimi stotožňuje.

27. V dôsledku dopravnej nehody zavinenej J. I. vznikla škoda na motorovom vozidle, ktorého vlastníkom
a prevádzkovateľom bol Ľ. B., žalobca bol iba vodičom tohto poškodeného motorového vozidla v
čase nehody. Poškodeným v zmysle § 2 ods. 1 písm. g/ zákona 381/2001 Z.z. o povinnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom, teda tým, kto utrpel prevádzkou motorového
vozidla škodu a má nárok na náhradu škody podľa tohto zákona, je teda Ľ. B., ktorému vznikol nárok na
náhradu škody voči vinníkovi J. I. a zároveň len jemu vznikol aj priamy nárok voči žalovanej ako poisťovni
vinníka na náhradu škody v zmysle ust. § 15 zákona 381/2001 Z.z. Žalobca sa nestal poškodeným
ani za situácie, že uhradil časť nákladov na opravu poškodeného motorového vozidla, hoci tak nebol
povinný urobiť. Týmto plnil bez právneho dôvodu, avšak týmto plnením mu nevznikla škoda v priamej
príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou, ale mu vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia
voči poškodenému Ľ. B., za ktorého plnil, čo mal podľa zmluvy plniť sám, vzhľadom na skutočnosť,
že Ľ. B. bol v zmluvnom vzťahu s dodávateľom opravy, a teda povinnosť zaplatiť náklady za opravu
vznikli priamo Ľ. B.. Samotná skutočnosť, že Ľ. B. má právo na ich náhradu voči vinníkovi nehody,
ako aj voči žalovanej ako poisťovni vinníka nehody, nezakladá zároveň aj nárok žalobcu, ktorý plnil
za poškodeného, na vydanie bezdôvodného obohatenia voči vinníkovi nehody alebo voči poisťovni.
Ak totiž niekto plní za dlžníka (a v prejednávanej veci dlžníkom voči dodávateľovi opravy bol Ľ.T. B.),
bezdôvodné obohatenie vzniká tomuto dlžníkovi, a to bez ohľadu na skutočnosť, že dlžník má nárok na
náhradu tohto plnenia od ďalších subjektov. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalovanej
ako poisťovni by mal iba vinník nehody J. I. v prípade, že by sám uhradil náklady na opravu motorového
vozidla poškodeného pri dopravnej nehode, ktoré za neho mala plniť žalovaná ako poisťovňa. O takýto
prípad však v prejednávanom spore nešlo.

28. V zmysle ust. § 2 písm. g/ zákona 381/2001 Z.z. o povinnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poškodeným je ten, kto utrpel prevádzkou motorového
vozidla škodu a má nárok na náhradu škody podľa tohto zákona.

29. V zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. b/ citovaného zákona poistený má z poistenia zodpovednosti
právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody
vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.

30. V zmysle ust. § 15 zákona 381/1991 Zb. náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.
Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný
tento nárok preukázať.

31. V zmysle ust. § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

32. Podľa ust. § 454 Občianskeho zákonníka bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa
práva mal plniť sám.

33. Vyššie citované ustanovenia zákona 381/2001 Z.z. definujú pojem poškodeného, ako aj nároky, ktoré
majú byť poškodenému uhradené a zároveň ustanovenie § 15 upravuje aj priamy nárok poškodeného
voči poisťovni na náhradu škody.

34. Tieto zákonné ustanovenia súd prvej inštancie správne aplikoval v prejednávanom spore a dospel k
správnemu záveru, že žalobca nie je poškodeným, a preto nemá nárok na náhradu škody voči poisťovni.
Nemožno preto súdu prvej inštancie vytýkať nesprávne právne posúdenie, pokiaľ dospel k záveru o
nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu pre uplatnenie nároku v zmysle § 15 zákona 381/2001 Z.z., z
ktorého dôvodu tento odvolací dôvod nie je naplnený.



35. Pokiaľ si žalobca v tomto konaní uplatnil nárok na zaplatenie nájomného za nájom náhradného
motorového vozidla za dobu opravy poškodeného motorového vozidla, ktoré sám používal, tento nárok
nemožno považovať za škodu vzniknutú poškodenému Ľ. B., na náhradu ktorej by mal nárok voči
vinníkovi nehody, ako aj voči poisťovni, a to bez ohľadu na plnenie uskutočnené poisťovňou.

36. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania a ako to nakoniec aj sám žalobca uvádza v
odvolaní, zmluvu o poskytnutí náhradného motorového vozidla uzavrel sám žalobca so spoločnosťou
FLASHAUTO, s.r.o., a teda prenajal si vozidlo on sám, z ktorého dôvodu mu vznikla aj povinnosť
uhradiť nájomné spoločnosti FLASHAUTO, s.r.o. V tomto prípade nešlo teda o plnenie za iného, preto
mu nemohol vzniknúť nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia či už voči žalovanej alebo voči
akémukoľvek inému subjektu. Ani ohľadne nároku na zaplatenie nájomného vo výške 535,40 € preto
nie je aktívne legitimovaným či už titulom náhrady škody, keďže nie je poškodeným ani titulom nároku
na vydanie bezdôvodného obohatenia, keďže bol povinný plniť sám a zároveň nie je daná v tejto časti
ani pasívna legitimácia žalovanej, keďže sa na jeho úkor neobohatila, ako to správne uzavrel aj súd
prvej inštancie.

37. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov je rozhodnutie súdu prvej inštancie vecne správne, preto ho
odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP  potvrdil, vrátane výroku o trovách konania.

38. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté v zmysle ust. § 396 ods. 1 CSP v
spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP. Odvolací súd teda rozhodol len o nároku na náhradu
trov odvolacieho konania s tým, že o výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

39. Žalovaná bola v odvolacom konaní plne úspešná, preto jej odvolací súd priznal plnú náhradu trov
odvolacieho konania proti neúspešnému žalobcovi.

40. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak



a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie  (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "35C/26/2012", "guid": "026c1a87-5022-4619-82d4-bbf0291803c1:cbc06864-21de-46be-832a-6a3d1f4a5ba5", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}