Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2S/199/2011 z 3. 12. 2013
Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 3. decembra 2013, sp. zn. 2S/199/2011, ECLI:SK:KSBA:2013:8111211702.1
Krajský súd Bratislava | 2S/199/2011 | ECLI:SK:KSBA:2013:8111211702.1 | 2013-12-03 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Citované ustanovenia: § 250j ods. 1 OSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/bf60a9bb-8a34-41d6-88c6-dcfdfcbd9a22
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:8111211702.1

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/199/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111211702
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:8111211702.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov
senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobcu: H.. Y. K.,
F. XX, R., správca úpadcu H. M., Z.: XX XXX XXX, W. XXX, proti žalovanému: Ministerstvo financií
Slovenskej republiky, Štefanovičova 5, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
MF/013326/2011-243/828 zo dňa 05.04.2011, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu  z a m i e t a.

Účastníkom konania sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania vyššie uvedeného rozhodnutia žalovaného,
ktorým bolo zamietnuté jeho odvolanie a bolo potvrdené odvolaním napadnuté rozhodnutie Správy
finančnej kontroly Košice č. 6/601/2011/119 zo dňa 28.02.2011. Prvostupňovým rozhodnutím bol
žalobcovi uložený odvod za porušenie finančnej disciplíny podľa § 31 ods.1 písm. n/ zákona č.
523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon č. 523/2004 Z.z.“) vo výške XX.XXX,XX eur.
Žalobca uviedol, že úpadca (uvedený v záhlaví rozsudku) bol konečným prijímateľom finančných
prostriedkov určených na použitie poskytnutého nenávratného finančného príspevku (ďalej aj ako
„NFP“) a bola s ním Ministerstvom pôdohospodárstva SR v zastúpení Pôdohospodárskou platobnou
agentúrou uzavretá zmluva o poskytnutí NFP s názvom „Investície do modernizácie a rozšírenia
technologického vybavenia“. Z  tohto titulu mu bola poskytnutá suma X.XXX.XXX,- Sk, t.j. 60% z
celkových oprávnených výdavkov. Následnou finančnou kontrolou realizácie projektu bolo zistené, že
konečný prijímateľ mal získať príspevok na poradenské služby, nákup obrábača KUHN GF 5001, traktora
JOHN DEERE 6220 SE  a mulčovača KUHN VKD 210 vo výške X.XXX.XXX,XX Sk. Bolo zistené, že
spolufinancované poľnohospodárske stroje sa nenachádzali v priestoroch konečného prijímateľa, neboli
evidované v majetku konečného prijímateľa a neboli súčasťou súpisu majetku podstát zverejnených
a aktualizovaných v Obchodnom vestníku vyhotoveného správcom konkurznej podstaty (žalobcom).
Keďže konečný prijímateľ porušil podmienky zmluvy o poskytnutí NFP, došlo z jeho strany k porušeniu
pravidiel a podmienok, za ktorých bol NFP poskytnutý.

Žalobca namietal, že podľa jeho názoru malo byť konanie o uložení sankcie za porušenie finančnej
disciplíny prerušené a to podľa § 47 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon č. 7/2005 Z.z.“).



Ďalej žalobca poukázal na ustanovenie § 72 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z., podľa ktorého majetok,
ktorý nemožno postihnúť súdnym výkonom rozhodnutia alebo exekúciou, nepodlieha konkurzu. Žalobca
dodal, že v čase vyhlásenia konkurzu sa u úpadcu nenachádzali finančné prostriedky poskytnuté v rámci
zmluvy o poskytnutí NFP, ani veci, ktoré mali byť nadobudnuté a spolufinancované z poskytnutého NFP.
Podľa názoru žalobcu bolo správne konanie začaté žalovaným v rozpore s § 47 ods. 4 zák. č. 7/2005 Z.z.,
keďže Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR ako i žalovaný zhodne argumentujú tým,
že finančné prostriedky získané z NFP, resp. veci z neho nenadobudnuté, tvoria majetok nepodliehajúci
konkurzu.

Žalobca poukázal tiež na úpravu obsiahnutú v § 100 zákona č. 7/2005 Z.z., ktorý taxatívne vymenúva,
ktoré pohľadávky sú vylúčené z uspokojenia. Z uspokojenia v konkurze je vylúčené príslušenstvo
prihlásených pohľadávok, na ktoré vznikol nárok po vyhlásení konkurzu. Tento režim neprichádza do
úvahy v tomto konaní, pretože žalovaný svoju pohľadávku v konkurze neprihlásil. Z uspokojenia v
konkurze sú vylúčené aj mimozmluvné alebo zmluvné sankcie postihujúce majetok úpadcu, ak nárok na
ne vznikol, boli uložené alebo prirástli po vyhlásení konkurzu (§ 100 ods. 2 písm. c/). Ak by aj žalobca
pripustil, že správne konanie, výsledkom ktorého je napadnuté rozhodnutie, bolo vykonané v súlade s
§ 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z., ani vtedy by nebolo možné uspokojiť sankcie, ktoré sú predmetom
napadnutého rozhodnutia. Podľa žalobcu súdne a iné konania môžu byť po vyhlásení konkurzu začaté
z podnetu správcu, proti správcovi, avšak len v súlade so zákonom č. 7/2005 Z.z. (incidenčná žaloba,
žaloba o vylúčenie majetku z podstaty), alebo z podnetu orgánu príslušného na konanie voči správcovi. V
každom prípade musí ísť o konanie týkajúce sa majetku patriaceho úpadcovi a podliehajúceho konkurzu.
V tomto prípade, ak by aj takéto konanie po vyhlásení konkurzu začalo, súčasne s jeho začatím má byť
zo zákona prerušené.

Na základe uvedených skutočností žalobca žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu
vrátil na ďalšie konanie.

Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 14.04.2012, zotrval na svojom
právnom názore, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť.

K námietke týkajúcej sa žalobcovej žiadosti prerušiť správne konanie o uložení sankcie za porušenie
finančnej disciplíny z dôvodu, že podľa § 47 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. vyhlásením konkurzu sa
prerušujú súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi
uviedol, že nemohol aplikovať uvedené ustanovenie zákona, pretože správne konanie nebolo začaté
pred vyhlásením konkurzu a teda nemohlo byť ani prerušené. Podľa názoru žalovaného správny orgán
postupoval v súlade s § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z., podľa ktorého súdne a iné konania, týkajúce
sa majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi, je možné začať po vyhlásení konkurzu aj z
podnetu vecne a územne príslušného orgánu, pričom účastníkom konania namiesto úpadcu je správca.
V danom prípade bolo konanie začaté z podnetu vecne a územne príslušného správneho orgánu prvého
stupňa, t.j. Správy finančnej kontroly Košice.

Žalovaný nesúhlasil ani s ďalšou námietkou žalobcu, že zo správneho konania, ktoré vyvrcholilo vydaním
napadnutého rozhodnutia, vyplýva, že bolo začaté z podnetu Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja
vidieka SR , ktoré začalo správne konanie o vrátenie poskytnutého nenávratného finančného príspevku
a konanie o preskúmanie jeho rozhodnutia sa vedie na Okresnom súde v Prešove pod sp. zn. 21S
2/2011. Žalovaný uviedol, že rozhodnutie, na ktoré sa žalobca v žalobe odvoláva, sa týka zmluvy o
poskytnutí NFP, teda ide o odlišné konanie.

K poukazu na § 72 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z.z.  žalovaný uviedol, že predmetné zákonné ustanovenie
poukazuje na povinnosť a konanie správcu v rámci konkurzného konania. Na základe právoplatného
rozhodnutia vznikla pohľadávka štátu, ktorá má byť uspokojená z rozvrhu výťažku. Skutočnosť, že
majetok zakúpený z prostriedkov štátneho rozpočtu nie je možné speňažiť, nemá previazanosť na
uspokojenie pohľadávky.



Pokiaľ žalobca vo svojej žalobe poukázal na § 100 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z.z.,  žalovaný k tomu uviedol,
že v čase vyhlásenia konkurzu pohľadávka na základe právoplatného rozhodnutia neexistovala, i keď
k porušeniu finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z.z. došlo pred vyhlásením
konkurzu. Preto v lehote na prihlásenie pohľadávok túto pohľadávku nebolo možné prihlásiť. Správa
finančnej kontroly Košice ani žalovaný nie je jednou zo zmluvných strán zmluvy o poskytnutí NFP a
odvod nebol uložený ako zmluvná alebo mimozmluvná sankcia postihujúca majetok úpadcu (§ 100 ods.
2 písm. c/).

Záverom žalovaný dal do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sž 27/2000 zo dňa
16.06.2000, kde je uvedené, že vo všetkých sporoch, ktoré sa týkajú podstaty a ku ktorým dochádza
v konkurznom konaní, sa účastníkom sporových konaní stáva správca konkurznej podstaty namiesto
úpadcu. Ak ide o pohľadávky, ktoré sa týkajú podstaty, účastníkom správneho konania podľa § 14 ods.
1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní je správca konkurznej podstaty. Žalovaný uviedol, že v
danom prípade ide o pohľadávku štátu, ktorá sa týka podstaty, preto účastníkom konania správneho
konania je správca konkurznej podstaty, t.j. žalobca.

Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 244 a nasl. O.s.p.
preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2
O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť
podľa § 250j ods. 1 O.s.p., pretože rozhodnutie a postup žalovaného v medziach žaloby boli v súlade
so zákonom.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade
s právnym poriadkom Slovenskej republiky, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi
predpismi.

Súd v intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu.
Postupom správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa
procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom
predpísanom postupe je  správny orgán oprávnený, ale súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu
konania a konanie musí ukončiť vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa
na také konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.

Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že Poľnohospodárska platobná agentúra (ďalej aj
ako „PPA“) vykonala následnú finančnú kontrolu č. K/001/SOP zameranú na overenie, správnosť a
oprávnenosť používania prostriedkov EÚ. Na základe žiadosti o poskytnutie NFP uzatvorili úpadca
ako končený prijímateľ a PPA zmluvu o poskytnutí NFP č. 1212/SOP zo dňa 13.01.2006. Úpadca
ukončil podnikateľskú činnosť dňa 08.12.2008 a činnosť samostatne hospodáriaceho roľníka dňa
18.11.2009. Následná finančná kontrola bola vykonaná voči správcovi konkurznej podstaty z dôvodu, že
na základe vlastného návrhu úpadcu bolo voči nemu dňa 09.12.2009 začaté konkurzné konanie a dňa
20.01.2010 bol vyhlásený na úpadcu konkurz (sp. zn. 1K 71/2009). Na základe zmluvy o poskytnutí NFP
spolufinancované poľnohospodárske stroje (mulčovač, obrábač, traktor) sa nenachádzali v priestoroch
konečného prijímateľa, neboli evidované v majetku konečného prijímateľa a ani neboli súčasťou súpisu
majetku podstát (zverejnených a aktualizovaných v Obchodnom vestníku) vyhotovených žalobcom, čím
došlo zo strany konečného prijímateľa k porušeniu zmluvy o poskytnutí NFP (článok 10). Prvostupňový
správny orgán, Správa finančnej kontroly Košice, začala voči žalobcovi správne konanie o uložení
sankcie podľa  § 31 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z.z.. Listom zo dňa 22.02.2011 sa žalobca vyjadril ku
začatiu správneho konania oznámeného listom č. 6.1-2011/608 zo dňa 18.02.2011, pričom žiadal o
prerušenie začatého správneho konania o uložení sankcie za porušenie finančnej disciplíny s poukazom
na § 47 zákona č. 7/2005 Z.z.



Prvostupňový správny orgán dňa 28.02.2011 pod č. 6/601/2011/119 uložil žalobcovi za porušenie
finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. n/ zák. č. 523/2004 Z.z. odvod v sume XX.XXX,XX eur.

Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č.
MF/013326/2011-243/828 zo dňa 05.04.2011 tak, že odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie
potvrdil. Svoje rozhodnutie žalovaný odôvodnil obdobne ako vyjadrenie ku žalobe.

Podľa § 31 ods.1 písm. n/ zákona č. 523/2004 Z.z. porušením finančnej disciplíny je porušenie pravidiel
a podmienok, za ktorých boli verejné prostriedky poskytnuté.

Podľa § 31 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z.z. za porušenie finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. b)
sa ukladá odvod vo výške porušenia finančnej disciplíny a penále vo výške 0, 1 % zo sumy, v ktorej
došlo k porušeniu finančnej disciplíny, za každý aj začatý deň omeškania s úhradou uloženého odvodu.
Za porušenie finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. c) a d) sa ukladá odvod vo výške porušenia
finančnej disciplíny a penále vo výške 0, 1 % zo sumy neodvedenej v ustanovenej alebo určenej lehote
za každý deň prekročenia lehoty na odvedenie finančných prostriedkov až do dňa ich odvedenia vrátane.
Ak právnická osoba alebo fyzická osoba sama zistí porušenie finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm.
b), c) a d) alebo ak sa porušenie finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. b), c) a d) zistí pri výkone
kontroly alebo vládneho auditu a právnická osoba alebo fyzická osoba protiprávny stav odstráni alebo
odvedie finančné prostriedky vo výške porušenia finančnej disciplíny do dňa skončenia kontroly alebo
vládneho auditu, správne konanie sa nezačne.

Podľa § 31 ods. 7 zákona č. 523/2004 Z.z. subjekt verejnej správy, ktorý porušil finančnú disciplínu podľa
odseku 1 písm. a) až n), je povinný uplatniť voči zamestnancovi zodpovednému za porušenie finančnej
disciplíny postup podľa osobitných predpisov. Ak sa verejné prostriedky poskytli za podmienok, ktorých
nesplnenie je spojené s povinnosťou ich vrátenia, uplatní sa pri porušení týchto podmienok rovnaký
postup vrátane sankcie ako pri porušení finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. b).

Podľa § 47 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. ak tento zákon neustanovuje inak, vyhlásením konkurzu sa
prerušujú všetky súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho
úpadcovi. Lehoty v týchto konaniach ustanovené alebo určené počas prerušenia týchto konaní neplynú.
Na účastníkov konania, ktorí vystupujú na strane úpadcu, prerušenie konania pôsobí len ak ide o
nerozlučné spoločenstvo alebo o vedľajšie účastníctvo.

Podľa § 47 ods. 4 zák. č. 7/2005 Z.z. súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho
konkurzu patriaceho úpadcovi, možno po vyhlásení konkurzu začať len na návrh správcu, návrhom
podaným voči správcovi v súlade s týmto zákonom alebo z podnetu orgánu príslušného na konanie,
pričom účastníkom konania namiesto úpadcu je správca.

Podľa § 72 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. konkurzu nepodlieha majetok, ktorý nemožno postihnúť súdnym
výkonom rozhodnutia alebo exekúciou, colná zábezpeka do výšky colného dlhu, zábezpeka na daň
podľa osobitného predpisu, ani majetok nepodliehajúci konkurzu podľa osobitných predpisov.

Podľa § 100 ods. 2 písm. c/ zákona č. 7/2005 Z.z. z uspokojenia v konkurze sú vylúčené aj mimozmluvné
alebo zmluvné sankcie postihujúce majetok úpadcu, ak nárok na ne vznikol, boli uložené alebo prirástli
po vyhlásení konkurzu.

Súd po preskúmaní žaloby a pripojeného administratívneho spisu žalovaného dospel k záveru, že
žalobným námietkam žalobcu nemožno prisvedčiť. Rozhodnutie žalovaného i prvostupňové rozhodnutie
napadnuté v žalobe boli vydané v súlade s platným právom, pričom sa súd plne stotožnil s právnymi
závermi správneho orgánu a ich odôvodnením.



K jednotlivým žalobným námietkam súd uvádza nasledovné:

Správny orgán prvého stupňa postupoval v súlade so zákonom, keď nevyhovel žalobcovej požiadavke
porušiť konanie o uložení sankcie pre porušenie finančnej disciplíny podľa § 47 ods. 1 zákona č. 7/2005
Z.z. Uvedené ustanovenie zákona je možné aplikovať len na konania súdne a iné konania, ktoré sa týkajú
majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi a ktoré boli začaté pred vyhlásením konkurzu.
Predmetné správne konanie nebolo začaté pred vyhlásením konkurzu. Správny orgán postupoval v
súlade s § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. a konanie viedol so žalobcom - správcom konkurznej podstaty
namiesto úpadcu. K tomu súd dodáva, že vo veci konal orgán na to príslušný podľa zákona č. 440/2000
Z.z. (takýmto orgánom nemohlo byť Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR).

Žalobca považoval rozhodnutie žalovaného za nezákonné odvolávajúc sa pritom vo svojej žalobe na
znenie ustanovení § 72 ods. 1 a § 100 zákona č. 7/2005 Z.z.

Súd súhlasí so žalobcom v tom rozsahu, že § 72 ods. 1 citovaného zákona vylučuje, že majetok
zakúpený z prostriedkov štátneho rozpočtu nie je možné speňažiť. Nebolo ani spochybňované, že v čase
vyhlásenia konkurzu sa na účte úpadcu nenachádzali finančné prostriedky poskytnuté v rámci zmluvy o
poskytnutí NFP a súčasťou súpisu majetku neboli veci, ktoré mali byť nadobudnuté a spolufinancované
z poskytnutého NFP (žalobca na pojednávaní pred súdom uviedol, že predmetné hnuteľné veci boli
odcudzené úpadcovi ešte pred vyhlásením konkurzu). Taktiež súd súhlasí s tvrdením žalobcu, že z
uspokojenia v konkurze je v súlade s § 100 ods. 2 písm. c/ zákona č. 7/2005 Z.z.  vylúčená sankcia
(nezmluvná) vyplývajúca zo žalobou napadnutého rozhodnutia.

Tieto právne skutočnosti však podľa názoru súdu nemohli byť prekážkou vydania žalobou napadnutého
rozhodnutia. Správa finančnej kontroly Košice ani žalovaný neboli zmluvnými stranami zmluvy
o poskytnutí NFP. Účastníkom zmluvy s úpadcom bola PPA a PPA, prípadne Ministerstvo
pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, mohla postupovať v súlade so zákonom č. 7/2005 Z.z., odstúpiť
od zmluvy o poskytnutí NFP (§ 45 ods. 2) a prihlásiť svoju pohľadávku do konkurzu.

Žalovaný i prvostupňový správny orgán konali nezávisle od oprávnení účastníka zmluvy o poskytnutí
NFP a v intenciách kompetencií ustanovených zákonom č. 440/2000 Z.z. o správach finančnej kontroly,
podľa ktorého správa finančnej kontroly vykonáva finančnú kontrolu prostriedkov štátneho rozpočtu a
prostriedkov EÚ poskytnutých právnickým osobám a fyzickým osobám, rozhoduje v konaní o porušení
rozpočtovej disciplíny a vymáha odvod a penále za neoprávnené použitie prostriedkov štátneho rozpočtu
a prostriedkov EÚ. Z tohto hľadiska nemal súd pochybnosti o tom, že žalovaný i prvostupňový správny
orgán konali v súlade so zákonom.

Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že žalobu je potrebné podľa § 250j
ods. 1 O.s.p. zamietnuť, nakoľko napadnuté rozhodnutie bolo vydané v medziach zákona a námietky
žalobcu neodôvodňovali jeho zrušenie.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na neúspech žalobcu
v konaní tomuto nepriznal právo na náhradu trov konania, rovnako ani žalovanému, ktorý v takomto
prípade zásadne podľa ustálenej judikatúry nemá právo na náhradu trov konania.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).

Poučenie:



Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Krajskom
súde v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto  rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ  domáha.