{"guid": "0284e54f-87a1-4538-b52c-e9201a5bc20b:91608031-a5d9-434d-9958-68b3a69e24e2", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2014:3812211509.1", "spisova_znacka": "19Co/805/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19Co/805/2013 z 3. 9. 2014", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trenčín z 3. septembra 2014, sp. zn. 19Co/805/2013, ECLI:SK:KSTN:2014:3812211509.1", "identifikacne_cislo": "3812211509", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Viera Koscelanská", "sudca_id": 927, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-viera-koscelanska-927", "datum_vydania": "2014-09-03", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "nazov": "§ 219 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/91608031-a5d9-434d-9958-68b3a69e24e2", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2014:3812211509.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2014:3812211509.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2014:3812211509.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/805/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812211509
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3812211509.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Beáty Čupkovej a sudcov JUDr. Aleny
Záhumenskej a JUDr. Viery Škultétyovej v právnej veci navrhovateľa Z., zastúpený C. proti odporcom
1) V., 2) V. a 3) T., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcov D., zastúpený advokátom Q., o
zaplatenie 8.999,81 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu
Prievidza, č.k. 17C/7/2013-124 zo dňa 5. augusta 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti        p o t v r d z u j e .

Odporcom 1), 2), 3) a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania       n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd rozsudkom rozhodol, že odporca 1) a odporkyňa 3) spoločne                                a
nerozdielne a odporca 2) s tým, že povinnosť každého z odporcov voči navrhovateľovi zaniká v rozsahu
plnenia ostatných odporcov, sú povinní zaplatiť navrhovateľovi                      4.342,79 Eur s úrokom
z omeškania vo výške 9 % ročne z 88,63 Eur od 21.07.2009                    do zaplatenia, z 88,63 Eur
od 21.08.2009 do zaplatenia, z 88,63 Eur od 21.09.2009                      do zaplatenia, z 88,63 Eur
od 21.10.2009 do zaplatenia, z 88,63 Eur od 21.11.2009                      do zaplatenia, z 88,63 Eur od
21.12.2009 do zaplatenia, z 88,63 Eur od 21.01.2010                        do zaplatenia, z 88,63 Eur od
21.02.2010 do zaplatenia, z 88,63 Eur od 21.03.2010                            do zaplatenia, z 88,63 Eur
od 21.04.2010 do zaplatenia, z 88,63 Eur od 21.05.2010                          do zaplatenia, z 88,63 Eur
od 21.06.2010 do zaplatenia, z 88,63 Eur od 21.07.2010                      do zaplatenia, z 88,63 Eur od
21.08.2010 do zaplatenia, z 88,63 Eur od 21.09.2010                       do zaplatenia, z 88,63 Eur od
21.10.2010 do zaplatenia, z 88,63 Eur od 21.11.2010                       do zaplatenia, z 88,63 Eur od
21.12.2010 do zaplatenia, z 88,63 Eur od 21.1.2011                        do zaplatenia, z 88,63 Eur od
21.02.2011 do zaplatenia, z 88,63 Eur od 21.03.2011                       do zaplatenia, z 88,63 Eur od
21.04.2011 do zaplatenia, z 88,63 Eur od 21.5.2011                                                   do zaplatenia,
z 88,63 Eur od 21.06.2011 do zaplatenia, z 88,63 Eur od 21.07.2011                        do zaplatenia, z
88,63 Eur od 21.08.2011 do zaplatenia, z 88,63 Eur od 21.09.2011                       do zaplatenia, z 88,63
Eur od 21.10.2011 do zaplatenia, z 88,63 Eur od 21.11.2011                      do zaplatenia, z 88,63 Eur
od 21.12.2011 do zaplatenia, z 88,63 Eur od 21.01.2012                      do zaplatenia, z 88,63 Eur od
21.02.2012 do zaplatenia, z 88,63 Eur od 21.03.2012                         do zaplatenia, z 88,63 Eur od
21.04.2012 do zaplatenia, z 88,63 Eur od 21.05.2012                              do zaplatenia a z 88,63 Eur od
21.06.2012 do zaplatenia; s úrokom z omeškania vo výške    8,75 % ročne z 88,63 Eur od 21.07.2012
do zaplatenia, z 88,63 Eur od 21.08.2012                                              do zaplatenia, z 88,63 Eur od
21.09.2012 do zaplatenia, z 88,63 Eur od 21.10.2012                              do zaplatenia, z 88,63 Eur od
21.11.2012 do zaplatenia, z 88,63 Eur od 21.12.2012                              do zaplatenia a z 88,63 Eur
od 21.01.2013 do zaplatenia; s úrokom z omeškania vo výške  5,75 % ročne z 88,63 Eur od 21.02.2013



do zaplatenia, z 88,63 Eur od 21.03.2013                       do zaplatenia a z 88,63 Eur od 21.04.2013 do
zaplatenia; s úrokom z omeškania vo výške        5,50 % ročne z 88,63 Eur od 21.05.2013 do zaplatenia,
z 88,63 Eur od 21.06.2013                         do zaplatenia a z 88,63 Eur od 21.07.2013 do zaplatenia, a
to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Odporkyni 3) uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 177,26
Eur s úrokom                           z omeškania vo výške 9 % ročne z 88,63 Eur od 21.05.2009 do
zaplatenia a z 88,63 Eur                od 21.06.2009 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti
rozsudku. V prevyšujúcej časti  návrh zamietol. Žiadnemu  z účastníkov nepriznal náhradu trov konania.
V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že B. ako veriteľ a odporcovia 1) a 3) uzavreli dňa 27.04.2005
zmluvu, na základe ktorej bol odporcom 1) a 3) poskytnutý úver                vo výške 205.000,- Sk, pri
premenlivej úrokovej sadzbe 9,10 % ročne, poplatku                               za poskytnutie úveru 4.000,- Sk,
ktorí sa odporcovia 1) a 3) spolu s úrokom zaviazali vrátiť             v pravidelných mesačných splátkach
vo výške 2.670,- Sk mesačne, splatných vždy do 20. dňa mesiaca, a to pri splatnosti prvej splátky dňa
20.05.2005 a poslednej dňa 20.04.2015.                     Vo všeobecných podmienkach bolo v bode
7.6.1. uvedené, že banka je v prípade definovaného porušenia oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť
úveru, t. j. požadovať splatenie pohľadávky zo zmluvy o úvere a klient je povinný splatiť pohľadávku zo
zmluvy                   o úvere v lehote, ktorú banka určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti. Rovnako bola
banka v takomto prípade oprávnená od zmluvy odstúpiť, alebo ju vypovedať. Odporca 2) ako ručiteľ
s právnym predchodcom navrhovateľa ako veriteľom uzavrel dňa 27.04.2005 dohodu o ručení. B. dňa
10.12.2009 uzavrela s navrhovateľom zmluvu,                   na základe ktorej previedla svoju pohľadávku
voči odporcom na navrhovateľa. Odporkyňa 3), označená ako osoba pristupujúca k záväzku, podpísala
navrhovateľom dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku,. Okresný súd dospel k
záveru, že predmetná  zmluva o úvere mala zrejmý konsenzuálny a nie reálny charakter, na ktorú
sa vzťahuje Obchodný zákonník a popri Obchodnom zákonníku sa na vzťah účastníkov vzťahujú aj
ustanovenia zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Nakoľko z obsahu zmluvy uzavretej
medzi účastníkmi je zrejmé, že sa netýka podnikateľskej činnosti odporcov, na zmluvu sa použijú  aj
ustanovenia § 52 - § 54 Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách.                  Z vykonaného
dokazovania nevyplynuli skutočnosti, z ktorých by bolo možné dospieť                     k záveru, že dlh odporcov
voči navrhovateľovi sa stal splatným v celkom rozsahu.                      Pred začatím konania, ale ani v jeho
priebehu, nielen pôvodný veriteľ, ale ani navrhovateľ              vo vzťahu k odporcom neurobili žiaden úkon,
z ktorého by bolo možné vyvodiť, že by stal celý dlh odporcov voči navrhovateľovi splatným. Nenastala
splatnosť ešte nesplatných splátok úveru. Na základe vykonaného dokazovania mal preukázané , že
odporcovia 1) a 3) dlh riadne nesplácali, čím nepochybne došlo k prípadu porušenia podľa článku
7.6.1 prvá veta obchodných podmienok. Z vyššie uvedených procesných úkonov navrhovateľa, ktoré
navrhovateľ považoval aj za svoje hmotnoprávne úkony, však vôbec nie je zrejmá vôľa navrhovateľa buď
vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, vypovedať zmluvu o úvere, alebo  od nej odstúpiť podľa článku
7.6.1. druhá veta obchodných podmienok. Vyslovil názor, že súd si nemôže vybrať, ako posúdiť tieto
úkony navrhovateľa podľa jeho právnym predchodcom vytvorených obchodných podmienok, keď jeho
úkony nespĺňajú vo svojom označení a formulácii náležitosti ani jedného z možných úkonov, pre ktorý
sa mali aj doposiaľ nesplatné splátky dlhu odporcov stať splatnými. Tieto úkony navrhovateľa považoval
podľa  § 37 Občianskeho zákonníka pre svoju neurčitosť za  neplatné, keďže nie je zrejmé, ktoré
zmluvné dojednanie účastníkov, spôsobujúce splatnosť nesplatných splátok dlhu, sa nimi vykonáva. Vo
vzťahu k odporcom 1) a 2) preto vyhovel návrhu len v rozsahu tých splátok, ktorých splatnosť nastala
od 20.07.2009 do 20.07.2013 a vo vzťahu k odporkyni 3) len                   v rozsahu tých splátok, ktorých
splatnosť nastala od 20.05.2009 do 20.07.2013. Ostatných               21 splátok vo výške 88,63 Eur, od
splátky splatnej 20.08.2013 do splátky splatnej dňa 20.04.2015, sa splatných nestalo, ich uplatnenie v
konaní nebolo dôvodné, a preto súd návrh sčasti o zaplatenie týchto splátok spolu vo výške 1.861,23 Eur
voči všetkým z odporcov zamietol. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľom poskytnuté
peňažné prostriedky mali odporcovia 1) a 3) vrátiť spolu s úrokom v mesačných splátkach vo výške
2.670,- Sk mesačne, splatných vždy do 20. dňa mesiaca, a to pri splatnosti prvej splátky dňa 20.05.2005
a poslednej dňa 20.04.2015. K plynutiu premlčacej doby dochádzalo podľa § 392 ods. 2 Obchodného
zákonníka samostatne vo vzťahu ku každej zo splátok úveru, preto už odo dňa splatnosti každej splátky
samostatne mohol právny predchodca navrhovateľa podľa § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka uplatniť
dlh z každej splátky proti odporcom na súde. Navrhovateľ podal návrh, v ktorom vychádzal zo splatnosti
len čiastkových splátok úveru                na súde až dňa 10.05.2013, teda pred uplynutím štvorročnej
premlčacej doby ku všetkým splátkam, ktorých splatnosť nastala do 10.05.2009. Preto súd na námietku
premlčania zamietol len návrh navrhovateľa proti odporkyni 3), a to sčasti o zaplatenie 21 splátok,
ktorých splatnosť nastala od 20.08.2007 do 20.04.2009 spolu vo výške 1.861,23 Eur. Neboli dôvodné
námietky navrhovateľa, ktorými odôvodňoval to, že jeho návrh proti odporkyni 3) nie je premlčaný, keďže



odporkyňa 3) dlh voči nemu uznala. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že odporkyňa 3) podpísala
navrhovateľovi vo formulári pripravenú a jeho povereným zamestnancom vyplnenú listinu označenú
ako dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, v ktorej je sformulované pristúpenie
odporkyne 3) k dlhu odporcu 1) voči navrhovateľovi vo výške istiny 8.845,39 Eur, nešpecifikovaného
príslušenstva pohľadávky podľa zmluvy a nákladov na inkasné konanie vo výške 150 Eur. Súd uvedený
právny úkon uznania záväzku považoval za neplatný, a to pre jeho neurčitosť podľa § 37 Občianskeho
zákonníka. Uznanie záväzku vyžaduje jasnú identifikáciu uznávaného záväzku v jeho výške, v právnom
dôvode a v subjektoch záväzku. Neurčitosť uznania záväzku spôsobuje celkom nejednoznačný odkaz na
bližšie nešpecifikovanú istinu            vo výške 8.845,39 Eur, hoci je zrejmé, že právnym dôvodom záväzku
nebolo len zaplatenie istiny, ale aj úroku a rôznych v uznaní záväzku bližšie nešpecifikovaných poplatkov.
To, čo je vlastne predmetom uznania záväzku, spochybňuje a robí neurčitým i odkaz                                    na
nešpecifikované príslušenstvo záväzku a zjavne bez právneho dôvodu uznávané náklady  na bližšie
nešpecifikované inkasné konanie. Neurčitá je táto dohoda i s ohľadom na to, že odporkyňa 3) v tejto
dohode vôbec nie je označená ako dlžník, hoci z vykonaného dokazovania je zrejmé, že vo vzťahu k
navrhovateľovi dlžníkom bola, a preto nemala žiaden dôvod na to, aby k dlhu osobitne pristupovala,
uznávala ho a dojednávala sa o jeho splátkach. Úrok z omeškania súd navrhovateľovi priznal len z
nepremlčaných splátok a tých splátok, ktoré sa stali splatnými, pričom pri jeho vyčíslení vychádzal vždy
z návrhu navrhovateľa                   a toho, že z vykonaného dokazovania a tvrdení účastníkov nevyplynulo
osobitné dojednanie  o sadzbe úroku z omeškania. V tých prípadoch, keď navrhovateľom uplatnená
úroková sadzba prekračovala zákonom stanovenú úrokovú sadzbu, súd rozhodol vždy podľa vyššie
uvedeného účinného znenia § 369 Obchodného zákonníka v spojení s § 3 nariadenia                     č. 87/1995
Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.                      V prevyšujúcej
časti, v ktorej si navrhovateľ napriek zmene právnej úpravy uplatňoval úrok               z omeškania v
sadzbe 9 % ročne, resp. uplatňoval úrok z omeškania zo splátok, ktorých splatnosť nenastala, resp.
nastala neskôr, súd návrh zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 a § 150
ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Namietal nesprávne právne
posúdenie veci. Súdu tiež vytýkal, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam. Zásadne nesúhlasil s názorom vysloveným súdom prvého stupňa, že nenastala splatnosť
splátok od 21.07.2013 až po splátku splatnú dňa 20.04.2015. Poukázal na všeobecné obchodné
podmienky bod 7.6.1. Uviedol, že o zosplatnení úveru sa odporca dozvedel z doručeného žalobného
návrhu, keďže z jeho podania je zrejmé, že navrhovateľ prejavil vôľu ukončiť zmluvu a požadovať
vrátenie   poskytnutých finančných prostriedkov. Nesúhlasil ani so zamietnutím žalobného návrhu
vo vzťahu k odporkyni 3) „v splátkach splatných od 20.08.2007 do 20.04.2009“. Uviedol, že dohoda
o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 27.04.2005, uzavretá s odporkyňou v 3.
rade, spĺňa všetky náležitosti, ktoré zákon vyžaduje pre platnosť uznania dlhu zo strany dlžníka a v
tejto zároveň dlžník potvrdil vedomosť o premlčaní a následkoch s tým spojených. Za danej situácie
začala plynúť desaťročná premlčacia doba podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a preto sa
odporca nemôže brániť námietkou premlčania. Uviedol, že v danom prípade upravil žalobný návrh a
voči odporkyni v 3. rade žiada zaplatenie len nepremlčaných splátok (tzn. tri roky späť od podpisu
dohody). Vyslovil názor, že odporkyňa v 3. rade existujúci záväzok voči veriteľovi uznala. Predmetná
dohoda neobsahuje žiadne zložité, ani zavádzajúce právne formulácie. Takáto forma dohody medzi
veriteľom a dlžníkom nie je ničím neobvyklým a nie je ju možné hodnotiť ako nekalú obchodnú praktiku
zo strany veriteľa. Mal za to, že spôsob, akým súd vyhodnotil predložené dôkazy, je zarážajúci. Takéto
vyhodnotenie dokazovania je bezbrehou a ničím neodôvodnenou ochranou odporcu ako spotrebiteľa a
porušenie zásady rovnosti účastníkov konania, čo vedie veriteľov k tomu, že budú nútení neposkytovať
dlžníkom možnosť splácania dlhu v splátkach, ale okamžite pohľadávky uplatňovať na súde. Navrhol
preto, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu zmenil tak, že vyhovie návrhu navrhovateľa,
resp. rozsudok zruší a vráti na ďalšie konanie. Uplatnil náhradu trov konania.

Odporcovia, ani vedľajší účastník, sa k odvolaniu nevyjadrili.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok
okresného súdu je potrebné v napadnutej časti potvrdiť ako vecne správny.



Okresný súd rozsudkom rozhodol o povinnosti odporcu 1) a odporkyne 3) spoločne a nerozdielne a
odporcu 2) s tým, že povinnosť každého z odporcov voči navrhovateľovi zaniká v rozsahu plnenia
ostatných odporcov, aby navrhovateľovi zaplatili 4.342,79 Eur s príslušenstvom, do troch dní od
právoplatnosti rozsudku. Zároveň odporkyni 3) uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 177,26 Eur s
príslušenstvom, do troch dní                             od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti
návrh navrhovateľa zamietol. Nakoľko odvolanie navrhovateľa smerovalo len proti výroku, ktorým bol v
prevyšujúcej časti návrh navrhovateľa zamietnutý, zostávajúce výroky, ktorým bolo návrhu navrhovateľa
vyhovené, nadobudli právoplatnosť (§ 206 ods. 2 O.s.p.).

Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní navrhovateľom
vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa.
Odvolacie námietky navrhovateľa vo veci samej sú totožné s námietkami, ktoré uplatnil pred súdom
prvého stupňa, súd prvého stupňa sa s týmito riadne v odôvodnení svojho rozhodnutia vyporiadal a
tieto preto nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Ani v odvolacom konaní totiž neboli tvrdené
také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Nakoľko odvolací súd
sa s odôvodnením napadnutého rozsudku stotožňuje, v súlade s ustanovením § 219 ods. 2 O.s.p.
na odôvodnenie napadnutého rozsudku odkazuje a v súvislosti s odvolacím námietkami navrhovateľa
dopĺňa:

V podanom odvolaní navrhovateľ zdôrazňuje, že upraveným žalobným návrhom žiadal priznanie
nepremlčaných splátok, a to 70 nepremlčaných splátok v celkovej výške 6.204,10 Eur, počnúc splátkou
splatnou dňa 21.07.2009 do 20.04.2015 vo vzťahu k odporcovi v 1. a 2. rade a 93 nepremlčaných splátok
v celkovej výške 8.242,59 Eur, počnúc splátkou splatnou dňa 21.08.2007 do 20.04.2015 vo vzťahu k
odporkyni v 3. rade.

Súd prvého stupňa, ktorý navrhovateľovi priznal len splátky, k splatnosti ktorých došlo do dňa vyhlásenia
rozsudku, vychádzal z výsledkov vykonaného dokazovania, v dôsledku čoho dospel k záveru, že
navrhovateľ nepreukázal, že dlh odporcov sa stal splatným v celom rozsahu. Uviedol, že pôvodný
veriteľ, ale ani navrhovateľ vo vzťahu k odporcom neurobili žiaden úkon, z ktorého by bolo možné
vyvodiť, že by sa stal splatným celý dlh odporcov voči navrhovateľovi. V dôvodoch svojho rozhodnutia
zdôraznil, že žiaden z úkonov navrhovateľa, resp. pôvodného veriteľa neobsahuje aplikáciu dojednaní
účastníkov z ich zmluvy a obchodných podmienok, keďže v žiadnom z týchto úkonov sa neuvádza,
že sa ním odstupuje od zmluvy o úvere, vypovedá zmluva, alebo vyhlasuje mimoriadna splatnosť
úveru tak, ako to predpokladá dojednanie účastníkov v čl. 7.6 obchodných podmienok. Uviedol tiež,
že úkony navrhovateľa z dojednania podľa obchodných podmienok sú neurčité, a preto sú podľa § 37
Občianskeho zákonníka neplatné.

Navrhovateľ v podanom odvolaní namieta názor súdu, že nenastala splatnosť splátok počnúc splátkou
splatnou 21.07.2013 až po splátku splatnú do 20.04.2015. Tieto námietky odvolateľa nie sú dôvodné.
Prvostupňový, ani odvolací súd nespochybňuje tvrdenie navrhovateľa, že odporcovia boli v omeškaní
nie s jednou splátkou, tzn., že dohodnuté splátky navrhovateľovi neplatili, nestotožnil sa však s tvrdením
odvolateľa, že v posudzovanej veci došlo k zosplatneniu úveru, čo má vyplývať z úkonov navrhovateľa,
ktorými prejavil svoju vôľu ukončiť zmluvu a požadovať zo strany odporcov vrátenie poskytnutých
finančných prostriedkov.

Prvostupňový súd sa v odôvodnení rozsudku náležitým spôsobom vyporiadal s argumentáciou
navrhovateľa, ktorá je totožná s odvolacím dôvodmi.

Názor navrhovateľa, že nastala splatnosť všetkých splátok, nakoľko došlo k zosplatneniu úveru, o
ktorom sa odporcovia dozvedeli najneskôr z doručeného žalobného návrhu, z ktorého má byť zrejmé, že
navrhovateľ prejavil svoju vôľu ukončiť zmluvu a požadovať zo strany odporcov vrátenie poskytnutých
finančných prostriedkov, považuje odvolací súd za nesprávny.



Bod 7.6.1 Všeobecných obchodných podmienok, na ktorý odvolateľ vo svojom odvolaní poukazuje,
upravuje právo banky v prípade akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo zmluvného dojednania zo strany
klienta, ak je klient v omeškaní so splatením jednej splátky istiny alebo úrokov, ktoré trvá viac ako desať
dní a) vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru,              b) vypovedať zmluvu o úvere alebo c) od nej odstúpiť.
Znamená to teda, že veriteľ (banka) má v prípade porušenia akýchkoľvek zmluvných povinností právo
vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru alebo vypovedania zmluvy o úvere alebo odstúpenia od zmluvy.
Odvolateľ argumentuje v odvolaní tým, že úver zosplatnil a odporca sa o zosplatnení úveru dozvedel
najneskôr z doručeného žalobného návrhu. Zástupca navrhovateľa pred prvostupňovým súdom na
pojednávaní dňa 13.05.2013 výslovne uviedol, že veriteľ od zmluvy o úvere                  pred podaním návrhu
neodstúpil, nevypovedal ju, ani nevyhlásil predčasnú splatnosť úveru a o okamžité splatenie celého
úveru požiadal až podaním návrhu. V podanom žalobnom návrhu navrhovateľ tvrdí, že od zmluvy veriteľ
odstúpil a odporcu vyzval na úhradu dlžnej sumy. K odstúpeniu malo dôjsť vzhľadom na to, že odporca
(zrejme správne odporcovia) neplnili v stanovených termínoch splátky, čím porušili svoje povinnosti
podľa zmluvy. Vyjadrenia navrhovateľa tak postrádajú logiku, vyznievajú účelovo, sú protirečivé.

Pokiaľ navrhovateľ mienil požadovať zo strany odporcov vrátenie všetkých poskytnutých finančných
prostriedkov z dôvodu, že žalobným návrhom prejavil svoju vôľu ukončiť zmluvu, nemožno dospieť k
názoru, že navrhovateľ žalobným návrhom uplatnil právo na zaplatenie celej pohľadávky. Žalobný návrh
pre naplnenie predpokladov                           na uplatnenia práva na zaplatenie celej pohľadávky
sa neviaže na konkrétne nezaplatenie splátok, ale je len všeobecným konštatovaním neplnením si
zmluvných povinností odporcov. Takéto uplatnenie práva je preto v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka
neurčité, a preto nemožno z neho vyvodiť, že v danom prípade nastala splatnosť celého úveru.

Správny je aj záver súdu prvého stupňa, pokiaľ ide o konštatovanie neplatností dohody o uzavretí
splátkového kalendára a uznaní záväzku, ktoré je formulované v pristúpení odporkyne k dlhu odporcu
1) voči navrhovateľovi vo výške istiny 8.845,39 Eur.

Ako už bolo viackrát súdmi Slovenskej republiky judikované, takto formulárovú dohodu je možné
kvalifikovať aj ako nekalú obchodnú praktiku, ktorá je zakázaná a napĺňa všetky znaky uvedené v
čl. 5 ods. 2 Nariadenia č. 2005/29/ES. Prvostupňový súd podrobne vyhodnotil preskúmanú dohodu
a jednoznačne stanovil jej neplatnosť, preto je právne bezvýznamná argumentácia odvolateľa, či
predmetný záväzok je záväzkom uznaným podľa              § 558 Občianskeho zákonníka, alebo podľa §
110 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Nakoľko táto dohoda je absolútne neplatná, pre odporkyňu v 3. rade
nezakladá žiadne práva. ani žiadne povinnosti. Premlčacia lehota sa nenahrádza novou desaťročnou
premlčacou lehotou tak, ako to v podanom odvolaní nedôvodne tvrdil navrhovateľ.

Z uvedených dôvodov krajský súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 O.s.p. v spojení                  s §
142 ods. 1 a § 151 ods. 1, 2 O.s.p. Z výsledku odvolacieho konania vyplýva, že odporcovia a vedľajší
účastník boli v odvolacom konaní úspešní, a preto im v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. v zásade patrí právo
na náhradu trov odvolacieho konania. Toto právo si však v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnili, ani
im žiadne trovy zo spisu nevyplynuli, preto odvolací súd rozhodol, že odporcom 1), 2), 3) náhradu trov
odvolacieho konania nepriznáva.

Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie      n i e     j e     p r í p u s t n é .", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "17C/7/2013", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}