Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 10CoE/61/2013 z 19. 6. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 19. júna 2013, sp. zn. 10CoE/61/2013, ECLI:SK:KSPO:2013:8513201357.1 Krajský súd Prešov | 10CoE/61/2013 | ECLI:SK:KSPO:2013:8513201357.1 | 2013-06-19 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: EP, ZRK Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/035b70b5-b011-479c-9ca4-d9bd3e753fed Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2013:8513201357.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10CoE/61/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8513201357
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8513201357.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného COFIDIS, a.s., so sídlom Suché Mýto 1, 811
01 Bratislava, IČO: 36 816 337, zast. Advokátska kancelária Antovszká, s.r.o., Žabotova 2/B, 811 04
Bratislava, IČO: 36 866 881, proti povinným 1/ I. S., nar. XX.XX.XXXX a 2/ I. S., nar. XX.XX.XXXX, obom
bytom na V. XXX/XX, XXX XX Y., o vymoženie 1.761,76 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 7Er 132/2013-128 zo dňa 10.04.2013 jednohlasne
takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa žiadosť súdnej exekútorky o udelenie poverenia zamietol.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že po preskúmaní žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu, či sú v súlade so zákonom, dospel k záveru, že
žiadosti o udelenie poverenia nemožno vyhovieť.

V prejednávanej veci sa oprávnený domáha návrhom na vykonanie exekúcie vymoženia sumy
1.761,76 eur na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok. Rozhodcovský súd
pritom svoju právomoc odôvodnil rozhodcovskou doložkou upravenou v čl. 12 ods. 8 všeobecných
podmienok. Súd ale zistil, že z predložených všeobecných podmienok zmluvy o úvere nevyplýva
žiadne dojednanie rozhodcovskej doložky. Rozhodcovská doložka je upravená v predloženej zmluve o
splátkovom kalendári zo dňa 24.11.2009, pričom nebola osobitne dojednaná a ani osobitne zmluvnými
stranami podpísaná. Rozhodcovská zmluva preto nebola platne dojednaná podľa § 4 ods. 1 zákona
č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Exekučný titul nie je materiálne vykonateľný, nakoľko bol
vydaný orgánom, ktorý nemal právomoc vo veci konať.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený.

Namietal, že prvostupňový súd nesprávne právne posúdil vec, nedostatočne zistil skutkový stav a konal
nad rámec svojej právomoci, ktorá mu bola zverená. Exekučný súd podľa oprávneného prekročil svoje
zákonné oprávnenie, pretože Exekučný poriadok a ani Zákon o rozhodcovskom konaní neumožňujú
exekučnému súdu skúmať platnosť rozhodcovskej doložky. Exekučný súd je oprávnený posudzovať
výlučne splnenie formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Materiálna vykonateľnosť
je v českej právnej úprave zadefinovaná priamo zákonom. Exekučný súd nemôže hmotnoprávne
posudzovať otázky, na ktorých je založený rozhodcovský rozsudok. Oprávnenie exekučného súdu
skúmať platnosť rozhodcovskej doložky nemožno vyvodiť ani z judikatúry ESD, pretože neexistuje
judikát, ktorý by ukladal exekučnému súdu povinnosť bez ďalšieho ex offo posúdiť nekalú povahu



podmienky obsiahnutej v zmluve. Oprávnený taktiež poukázal na výhody rozhodcovského konania v
porovnaní s konaním pred súdom a na to, že rozhodcovským konaním nebola povinnému spôsobená
žiadna ujma, naopak, vzniknuté trovy boli nižšie. Ďalej uviedol, že rozhodcovská doložka nie je
neprijateľnou podmienkou, pretože nie je uvedená vo výpočte nekalých podmienok v smernici a ani v
Občianskom zákonníku a jej nekalosť nemožno vyvodiť zo žiadneho prameňa práva (vnútroštátneho,
komunitárneho, vrátane judikatúry ESD). Ani ustanovenie § 54 ods. 4 písm. r) OZ nestanovuje,
že neplatné sú všetky rozhodcovské doložky. Oprávnený taktiež uviedol, že rozhodcovská doložka
nespĺňa ani pojmové znaky generálnej klauzuly neprijateľnej podmienky, pretože nespôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V tomto prípade sa
zmluvné strany dohodli, že ak žalobca podá žalobu o rozhodnutie sporu na všeobecnom súde, považuje
sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej doložky a teda nejde o prípad podľa §
53 ods. 4 písm. r) OZ.

Na základe uvedeného oprávnený žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v rámci kompetencií podľa § 10 ods. 1 O.s.p. preskúmal
napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia
§ 212 ods. 1, O.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie
oprávneného nie je dôvodné.

Prvostupňový súd správne zistil skutkový stav, správne aplikoval právne predpisy a správne vo veci
rozhodol. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so správnymi závermi, uvedenými v rozhodnutí
súdu prvého stupňa, na ktoré v celom rozsahu poukazuje.

Pokiaľ oprávnený v odvolaní namietal, že exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať platnosť
rozhodcovskej zmluvy, tak Najvyšší súd Slovenskej republiky vo viacerých rozhodnutiach konštatoval
nielen oprávnenie ale aj povinnosť takéhoto postupu zo strany exekučného súdu. Vo veci sp. zn. 3Cdo
146/2011 najvyšší súd judikoval, že cit.: ,,Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za
exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať,
či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu
rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol
vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s
právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský
súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej
okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný“. Obdobne porov. aj uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6Cdo 143/2011, 2Cdo 245/2010, uznesenia Ústavného
súdu Slovenskej republiky vo veciach IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011 a nález Ústavného súdu Českej
republiky sp. zn. II. ÚS 2164/10 zo dňa 01.11.2011.

Vo vzťahu k odvolacej námietke oprávneného, že rozhodcovská doložka má charakter voliteľnej
doložky, odvolací súd konštatuje, že o doložku, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v
rozhodcovskom konaní, ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi
rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na
návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Právna veda na
tento problém reaguje Kristiánom Csachom: „Z pohľadu spotrebiteľa je totiž rovnocenné, či riešenie
jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu „vnúti“ štandardná zmluvná klauzula, alebo
dodávateľ svojím konaním. Spotrebiteľ má byť chránený pred oboma. Práve proti možnosti dodávateľa
diktovať svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol vytvorený celý mechanizmus spotrebiteľsko-právnej ochrany
pred štandardnými zmluvami.“ (Štandardné zmluvy, str. 214, Vydavateľ Aleš Čeněk). Odvolací súd v
tejto súvislosti zastáva názor, že možnosť voľby pre spotrebiteľa je len iluzórna, pretože mu je z jeho
činnosti známe, že rozhodcovské žaloby podávajú takmer vždy len veritelia (dodávatelia).



Ako správne konštatoval prvostupňový súd, rozhodcovská doložka (zmluva) bola súčasťou zmluvy
o splátkovom kalendári (článok II, bod 5) uzatvorenej medzi povinnými (dlžníkmi) a veriteľom
(oprávneným) zastúpeným Dražobnou a vymáhacou kanceláriou, s.r.o.. V tejto súvislosti odvolací súd
poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6CoE 20/2012 zo dňa 28.06.2012 podľa
ktorého „Dohoda o splátkach je typickým formulárovým ošetrovaním vzniknutého krízového stavu,
kedy sa na podpis spotrebiteľom predkladá zdanlivo výhodný formulár o splátkach s podsunutou
rozhodcovskou klauzulou. Pri vyhodnocovaní praktiky veriteľa súd musí operovať priemerným
spotrebiteľom (smernica Rady a EP 2005/29, bod 18 preambuly) a existuje nezanedbateľné
nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ podpíše dokument sledujúc dosiahnutie splátok. V
skutočnosti ide preto podľa citovanej smernice (čl. 5 až 9) o nekalú obchodnú praktiku a nie o odbornú
starostlivosť dodávateľa v záujme vyššej kvality života ľudí. Skutočný cieľ je evidentne o dosiahnutí
arbitráže a aby sa zdanlivo vyvolal pocit, že si to želá spotrebiteľ. Nekalá obchodná praktika je
zakázaná a treba pred ňou chrániť spotrebiteľa. Odvolací súd preto odmieta argumenty oprávneného
o nezodpovednom spotrebiteľovi a prekročení medze s odkazom na českú literatúru vytrhnutú z
kontextu.“

Spotrebiteľská doložka nebola individuálne dojednaná, spotrebiteľ nemal reálnu možnosť obsah
formulárovej zmluvy (v tomto prípade zmluvy o splátkovom kalendári zo dňa 24.11.2009) ovplyvniť,
ani individuálne dojednať rozhodcovskú doložku. Rozhodcovská doložka je napísaná v kontexte s
inými zmluvnými podmienkami. Spôsob, akým je samotný text písaný, sťažuje spotrebiteľovi riadne sa
oboznámiť s obsahom dotknutého dojednania (podľa názoru odvolacieho súdu bolo úmyslom dlžníkov
pri podpise tejto zmluvy dosiahnuť splátky dlhu), preto takéto dojednanie rozhodcovskej doložky už aj v
kontexte na obsah rozhodcovskej doložky a na ďalšie podmienky vyplývajúce z rozhodcovskej doložky
je neplatné zmluvné dojednanie. Pretože rozhodcovský rozsudok bol vydaný rozhodcovským súdom
na základe neplatne dojednanej zmluvnej doložky, rozhodcovský rozsudok nemôže byť spôsobilým
exekučným titulom, teda takým, na základe ktorého by povinnému vznikla povinnosť a oprávnenému
právo v súvislosti s vydaným rozhodcovským rozsudkom.

Neprijateľnú zmluvnú podmienku je povinný exekučný súd skúmať v súlade s ustanovením § 45 Zákona
o rozhodcovskom konaní. Povinnosť exekučného súdu preskúmať rozhodcovský rozsudok vyplýva
priamo zo zákona a pokiaľ exekučný súd zistil, že exekučný titul nebol vydaný kompetentným orgánom,
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie správne zamietol.

V zmysle judikatúry Súdneho dvora Európskej únie vnútroštátny súd musí naplniť ciele smerníc
Európskej únie a vychádza sa z prednosti komunitárneho práva (Simmenthal II, 106/77). Prvostupňový
súd pri svojom rozhodovaní správne interpretoval vnútroštátne právo a znenie a účel Smernice (napr.
Rozsudok Faccini Dori, C - 91/92, 2. výrok in fine).

Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-
I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací
súd so zreteľom na neplatnú rozhodcovskú doložku nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými
odvolacími námietkami.

Preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne
správne potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.