{"guid": "0278012a-d76f-4da3-8a81-d4635d499b71:85e532b6-df97-4c93-87f7-9a08fedb3ed3", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2013:3211205315.1", "spisova_znacka": "4Co/183/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 4Co/183/2012 z 11. 9. 2013", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trenčín z 11. septembra 2013, sp. zn. 4Co/183/2012, ECLI:SK:KSTN:2013:3211205315.1", "identifikacne_cislo": "3211205315", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Ľudmila Králiková", "sudca_id": 508, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ludmila-kralikova-508", "datum_vydania": "2013-09-11", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "nazov": "§ 219 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/85e532b6-df97-4c93-87f7-9a08fedb3ed3", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2013:3211205315.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2013:3211205315.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2013:3211205315.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/183/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3211205315
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3211205315.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Ivety
Martinákovej a JUDr. Alice Beňovej v právnej veci navrhovateľa: T., a.s., IČO: XX XXX XXX, S. A., I.,
zastúpený Advokátskou kanceláriou W., s.r.o., so sídlom v I., Y. X/B, IČO: XX XXX XXX, proti odporkyni:
F. F., trvale bytom XXX XX I. E.., B. č. XXX/X, zastúpenej O. F., bytom I. nad I., B. XXX/X, o zaplatenie
1.358,63 Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad
Bebravou zo dňa 21. marca 2012, č.k. 3C/4/2012-57, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa    p o t v r d z u j e .

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania    n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal proti
odporkyni zaplatenia sumy 1.358,63 Eur, ktorá pozostáva z úveru vo výške 954,62 Eur,  úroku za
poskytnutie úveru vo výške 237,53 Eur, poistného vo výške 87,89 Eur a poplatkov z omeškania so
splácaním úveru vo výške 78,59 Eur. Ďalej rozhodol, že zmluvná podmienka obsiahnutá v bode 8.4.
Všeobecných obchodných podmienok s názvom \"Skončenie zmluvy o úvere\" spoločnosti T., a.s., U.: XX
XXX XXX, so sídlom I., S. A., podľa ktorej zánikom alebo zrušením zmluvy o úvere nezanikajú nároky
veriteľa zo zmluvy o úvere alebo s ňou súvisiace, ktoré vznikli pred skončením zmluvy alebo v súvislosti
s jej skončením, je neprijateľná. K. zo zistenia, že navrhovateľ a odporkyňa uzavreli dňa 30.01.2008
zmluvu o revolvingovom úvere (ďalej len zmluva). Na základe zmluvy navrhovateľ poskytol odporkyni
úver vo výške 1.450,57 Eur, pri úrokovej sadzbe 2,14 % mesačne a odporkyňa sa zaviazala takto
poskytnuté peňažné prostriedky navrhovateľovi vrátiť spolu s úrokmi z úveru a prípadnými poplatkami
spojenými s poskytnutím a správou úveru, a to v splátkach splatných vždy k 15. dňu v mesiaci. Čerpanie
úverového limitu sa uskutočnilo v súlade s bodom 3.1. všeobecných obchodných podmienok, a to na
základe žiadosti odporkyne poukázaním peňažných prostriedkov na bankový účet určený odporkyňou
v zmluve o úvere. Odporkyňa podpisom zmluvy pristúpila aj k poisteniu schopnosti splácať úver a bola
povinná uhradiť poistné vo výške 0,65 % z aktuálneho dlhu. Keďže odporkyňa neplatila splátky riadne
a včas, porušila ustanovenia zmluvy a všeobecných obchodných podmienok, a preto navrhovateľ v
zmysle ust. čl. 8.4 všeobecných obchodných podmienok odstúpil od zmluvy. Odporkyňa uhradila ku
dňu podania návrhu sumu v celkovej výške 1.544,42  Eur, pričom jeho dlh ku dňu 25.10.2011 z titulu
nesplateného úveru, úrokov z úveru a poistného predstavoval sumu 1.358,63 Eur.  Súd prvého stupňa
dospel k záveru, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi účastníkmi konania na základe Zmluvy o
revolvingovom úvere uzavretej dňa 30.01.2008 je vzťahom občianskoprávnym, na ktorý je potrebné
aplikovať ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd za nesporne preukázané, že medzi účastníkmi konania
bola dňa 30.01.2008 uzavretá zmluva o revolvingovom úvere, pričom zmluvné povinnosti, ku plneniu



ktorých sa odporkyňa  uvedenou Zmluvou zaviazala, si nesplnila riadne a včas. Navrhovateľ z dôvodov
uvedených v čl. 8 VOP  (porušenia zmluvných podmienok odporkyňou) sa rozhodol odstúpiť od zmluvy.
Odstúpenie od zmluvy ako jednostranný právny úkon adresoval odporkyni, pričom ju zároveň vyzval, aby
uhradila dlžnú čiastku na účet navrhovateľa v lehote bezodkladne. Odporkyňa uvedený úkon obdržala,
čo potvrdila do zápisnice v konaní pred súdom. Vzhľadom k tomu, že sa jedná o občianskoprávny
vzťah, na ktorý je potrebné aplikovať ustanovenia občianskeho zákonníka je potom potrebné vyvodiť v
súlade s § 48 Občianskeho zákonníka záver, že zmluva sa doručením odstúpenia od zmluvy od počiatku
zrušila a jej zrušením zanikajú práva a povinnosti strán z nich plynúce. Strany si v takomto prípade
musia vydať vzájomne poskytnuté plnenia, resp. nahradiť škodu, ak niektorej zo strán ich konaním
vznikla. I keď navrhovateľ v návrhu poukazoval na znenie dojednaného ustanovenia obsiahnutého
v čl. 8.4 VOP zmluvy o úvere, teda že v danom prípade sa zmluvné strany dohodli na tom, že v
prípade zániku alebo zrušenia zmluvy o úvere nezanikajú nároky veriteľa zo zmluvy o úvere alebo s
ňou súvisiace, ktoré vznikli pred skončením zmluvy alebo v súvislosti s jej skončením, súd  prvého
stupňa poukázal na tú skutočnosť, že takto koncipovaná podmienka je formulovaná v obchodných
podmienkach zmluvy, ktorá síce tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy, avšak je pripravená na formulári,
ktorého obsah nemala možnosť odporkyňa ovplyvniť individuálne (rovnaké podmienky sú prikladané ku
všetkým zmluvám navrhovateľa), pričom neprimeraným spôsobom zasahuje do postavenia spotrebiteľa
v jeho neprospech. Vo všeobecnosti totiž platí, že akékoľvek rozšírenie záväzkov spotrebiteľa popri
vzájomnej reštitučnej povinnosti po zániku zmluvy s účinkami ex tunc postavenie spotrebiteľa zhoršuje.
Z uvedených dôvodov, keďže súd takúto zmluvnú podmienku (v bode 8.4) považoval za neprijateľnú v
súlade s § 153 O.s.p. jej neprijateľnosť aj vyhlásil vo výroku tohto rozhodnutia. Z uvedených dôvodov
potom súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol, keďže z vykonaných dôkazov
mal súd za preukázané, že odporkyňa uhradila celkovo navrhovateľovi sumu vo výške 1.544,42 Eur, t.j.
viac ako si v skutočnosti od navrhovateľa požičala (1.450,57 Eur). O náhrade trov konania súd prvého
stupňa nerozhodoval vzhľadom k tomu, že o trovách konania súd rozhoduje len na návrh účastníka
konania, pričom v danom prípade odporkyňa, ktorá bola v konaní úspešná si trovy konania neuplatnila.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, domáhal sa jeho zrušenia a
vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Poukázal na tú skutočnosť, že zmluva o úvere bola
uzavretá s odporkyňou v súlade s ustanoveniami zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
v znení neskorších predpisov a ustanoveniami zákona č. 513/1991 Z.z. Obchodného  zákonníka.
Odporkyňa podpisom zmluvy o úvere potvrdila, že sa so zmluvou o úvere oboznámila, súhlasí s ňou
a uzatvára ju v súlade so slobodnou a vážnou vôľou. Dlžník svojim podpisom tiež zobral na vedomie,
že Všeobecné obchodné podmienky, ktoré sú vytlačené na rubovej strane tlačiva zmluvy a prílohy 1
- 4 sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, považuje ich za dostatočne zrozumiteľné a určité a
prejavuje súhlas byť nimi viazaný.  Vyslovil tiež presvedčenie, že odporkyňu dostatočne upozornil na
nevyhnutnosť preštudovania si nielen zmluvy o úvere, ale aj jej neoddeliteľných súčastí. Mal za to,
že súd prvého stupňa na predmetnú právnu vec, konkrétne na otázku odstúpenia od zmluvy o úvere
aplikoval nesprávny právny predpis - Občiansky zákonník, a to aj napriek skutočnosti, že v článku 1.3.1
VOP sa uvádza, že zmluva o úvere je zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere uzavretá medzi
veriteľom a klientom v súlade s ustanoveniami zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v
znení neskorších predpisov a Obchodného zákonníka. Zmluva o úvere je tak absolútnym obchodným
záväzkovým vzťahom, čo znamená, že sa vždy spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka, a
to bez ohľadu na povahu subjektov vzťahu. Z uvedeného vyplýva, že ustanoveniami Obchodného
zákonníka sa v tomto prípade bude riadiť aj odstúpenie od zmluvy o úvere a jeho dôsledky. Účastníci
zmluvy o revolvingovom úvere si dôsledky odstúpenia od zmluvy o úvere upravili odchylne od § 351
ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, a to s poukazom na jeho dispozitívnu povahu (§ 263 Obchodného
zákonníka). Odstúpením od zmluvy podľa Obchodného zákonníka zmluva a s ňou aj všetky práva
a povinnosti zmluvných strán zanikajú okamihom, kedy bol prejav oprávnenej osoby o odstúpení od
zmluvy doručený druhej strane s výnimkami stanovenými v § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka.
Pokiaľ ide o následky porušenia zmluvy, nemá však odstúpenie od zmluvy spätné účinky. Všetky právne
následky porušenia zmluvy, ku ktorým došlo do zániku zmluvy odstúpením, zostávajú zachované.
Dôsledky odstúpenia od zmluvy o úvere priamo zakotvuje článok 8.4 VOP, podľa ktorého zmluva o úvere
zanikne tiež v prípade odstúpenia veriteľa od zmluvy o úvere, ktoré je účinné momentom doručenia
odstúpenia klientovi v súlade s bodom 12.4 VOP. Účinnosťou odstúpenia od zmluvy o úvere sa zmluva
o úvere končí a pokiaľ už došlo k čerpaniu úveru na jej základe, celý do tej doby nesplatený úver klienta,
taktiež aj všetky ďalšie peňažné záväzky zo zmluvy o úvere sa stávajú splatnými a klient je povinný



ich bezodkladne uhradiť veriteľovi v plnej výške. Zánikom alebo zrušením zmluvy o úvere nezanikajú
nároky veriteľa zo zmluvy o úvere alebo s ňou súvisiace, ktoré vznikli pred skončením zmluvy alebo v
súvislosti s jej skončením. S poukazom na uvedené mal za to, že ustanovenie článku 8.4 VOP je platným
dojednaním, nakoľko je v súlade s § 263 Obchodného zákonníka. Z týchto dôvodov je jeho nárok na
zaplatenie celej žalovanej sumy pozostávajúcej z úveru, úrokov z omeškania, poistného a poplatkov z
omeškania so splácaním úveru, po tom ako od zmluvy o úvere platne odstúpil, plne dôvodný. Nakoľko
odporkyňa závažným spôsobom porušila ustanovenia zmluvy o úvere, a to tým, že si nesplnila svoju
povinnosť a neuhrádzala minimálne mesačné splátky úveru vo výške 53,08 Eur, bol oprávnený v súlade
s článkom 8 bodu 4 VOP odstúpiť od zmluvy o úvere, nakoľko zmluva o úvere sa uzatvára na dobu
neurčitú a je možné ju skončiť len výpoveďou, odstúpením od zmluvy o úvere alebo iným spôsobom
podľa podmienok VOP.  Poukázal tiež na článok 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj na článok 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd a mal za to, že súd prvého stupňa svojim rozhodnutím
zasiahol do jeho práva na súdnu ochranu, nakoľko rozsudkom nesprávne posúdil prejednanú vec.

Odporkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedla, že s rozhodnutím súdu prvého
stupňa súhlasí. Stotožnila sa s jeho právnym záverom, že v danej veci sa jedná o občianskoprávny
vzťah a vec je potrebné posúdiť podľa príslušných ustanovení o spotrebiteľských zmluvách. Poukázala
na skutočnosť, že navrhovateľovi uhradila celkom sumu 1.544,42 Eur, čo je v skutočnosti viac ako si
od neho požičala.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
212 ods. 1, § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa
nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa na základe dôkazov, nachádzajúcich sa v danom spise, v otázke posúdenia
dôvodnosti návrhu navrhovateľa dospel k správnym skutkovým záverom a vec správne právne posúdil.
Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a podľa § 219
ods. 2 O.s.p. naň v plnom rozsahu poukazuje.  Na zdôraznenie správnosti a k odvolacím námietkam
navrhovateľa uvádza nasledovné:

Navrhovateľ vo svojom odvolaní považuje za nesprávny záver súdu prvého stupňa o tom, že v
dôsledku odstúpenia od zmluvy zo strany navrhovateľa došlo k  zrušeniu zmluvy o revolvingovom
úvere od začiatku. Uvedený záver vyplýva z ust. § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka s tým, že
momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a povinnosti zo zrušenej zmluvy (bezdôvodné
obohatenie, náhrada škody). Odporkyňa je preto povinná navrhovateľovi vrátiť to, čo na základe zmluvy
o revolvingovom úvere od navrhovateľa dostala. Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktoré na rozdiel
od ustanovení Občianskeho zákonníka zaväzujú spotrebiteľa nad rámec povinností, vzniknutých podľa
Občianskeho zákonníka, vždy evidentne zhoršujú jeho postavenie. Akékoľvek rozšírenie záväzkov
spotrebiteľa, vrátane platenia zmluvnej pokuty a úrokov aj po zrušení zmluvy s účinkami ex tunc,
postavenie spotrebiteľa zhoršuje. Dôsledky odstúpenia od zmluvy podľa zmluvy, dohodnutej medzi
účastníkmi konania, v danom prípade sú nevýhodnejšie, ako dôsledky odstúpenia podľa úpravy v
Občianskom zákonníku. Spotrebitelia môžu právom očakávať, že zmluvné podmienky, koncipované v
rámci štandardnej typovej zmluvy ich nezaväzujú, pokiaľ sú vo svojich dôsledkoch nevýhodnejšie oproti
právnej úprave podľa Občianskeho zákonníka (princíp právnej istoty, dôvery v objektívne právo). Je
potrebné  pritom prihliadať aj na okolnosť, že je to práve dodávateľ - navrhovateľ, ktorý naformuloval
zmluvu a dobrovoľne sa rozhodol využiť ustanovenie zmluvy o odstúpení, aj keď existujú iné inštitúty
súkromného práva, ktoré zmluvu komplexne nerušia, s účinkami od momentu jej uzavretia (napr.
výpoveď, strata výhody splátok). Ustanovenie zmluvy o úvere, podľa ktorého má spotrebiteľ plniť
zmluvné povinnosti aj napriek odstúpeniu od zmluvy, je upravené pre odporcu  nevýhodnejšie práve
v § 48 Občianskeho zákonníka. Súd prvého stupňa preto vec správne posúdil, keď dospel k záveru,
že v dôsledku odstúpenia od zmluvy zo strany navrhovateľa  došlo k zrušeniu zmluvy o úvere od
začiatku. V súvislosti s posudzovaním úveru ako absolútneho obchodu je však potrebné prihliadnuť na
to, že prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej
úpravy v oblasti spotrebiteľského práva, vrátane ustanovení § 52 - § 54 Občianskeho zákonníka. O
tom, že aj v danom prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu, neboli žiadne pochybnosti, a v konečnom



dôsledku tomu zodpovedá aj definícia spotrebiteľskej zmluvy, za ktorú sa považuje každá zmluva, bez
ohľadu na právnu formu, ak ju uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Na posudzovanie platnosti právneho
úkonu, vrátane odstúpenia v spotrebiteľsko-právnej, a teda typickej občianskoprávnej veci, nemôže
dopadať právna úprava, regulujúca vzťahy zásadne medzi obchodníkmi, ak Občiansky zákonník takúto
úpravu má, a je pre nepodnikateľov výhodnejšia (rozsudok Najvyššieho súdu SR 5Ncdo 20/09).
Presadzovanie obchodno-právnej úpravy odstúpenia od zmluvy aj s poukazom na ustanovenia zákona o
spotrebiteľských úveroch je neakceptovateľné, keď tieto ustanovenia odkazujú v súvislosti s odstúpením
od zmluvy na § 48 Občianskeho zákonníka, čo je evidentné z odkazovej poznámky pod čiarou.

Záver súdu prvého stupňa, podľa ktorého na odstúpenie od zmluvy o revolvingovom úvere dopadá
právna úprava občianskeho práva a nie obchodného práva, je správny. Pokiaľ teda súd prvého stupňa
určil zmluvnú podmienku uvedenú v článku 8.4 Všeobecných obchodných podmienok zmluvy o úvere
ako neprijateľnú, bol jeho postup správny. S prihliadnutím k tomu, že odporkyňa uhradila celkom
navrhovateľovi sumu 1.544,42 Eur, t.j. viac ako si v skutočnosti od navrhovateľa požičala (1.450,57 Eur),
postupoval súd prvého stupňa správne, keď návrh navrhovateľa v celom rozsahu ako neodôvodnený
zamietol.

Odvolací súd z týchto dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa §
219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania úspešnej odporkyne bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s
§ 142 ods. 1 a § 151 O.s.p. tak, že úspešnej odporkyni v odvolacom konaní ich náhrada nebola priznaná,
nakoľko si žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnila.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku  odvolanie    n i e     j e    p r í p u s t n é .", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "3C/4/2012", "guid": "3292f363-585b-4b46-87df-c1743beef3d0:f6fa100a-8cfb-4ce2-9eca-d60ecdc1eb48", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}