Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 21CoE/115/2014 z 29. 1. 2015 Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 29. januára 2015, sp. zn. 21CoE/115/2014, ECLI:SK:KSPO:2015:8805208237.1 Krajský súd Prešov | 21CoE/115/2014 | ECLI:SK:KSPO:2015:8805208237.1 | 2015-01-29 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 109 ods. 1 písm. c) OSP, § 22 ods. 2 OZ, § 39 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/40c979da-a7a9-4aed-97e0-7d6501bca92b Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2015:8805208237.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21CoE/115/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8805208237
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8805208237.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava,
IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., Grősslingova č. 4, Bratislava, IČO: 36 864
421, proti povinnej E. Y., nar. XX.XX.XXXX, J. R. XXX/XX, L. V. B., o vymoženie 225,05,-eur s prísl.,
o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 6Er/552/2005-32 zo
dňa 25.09.2013 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. Zamieta návrh na prerušenie konania.

II. P o t v r d z u j e sa uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len ,,súd prvého stupňa“) vyhlásil
exekúciu v celom rozsahu za neprípustnú a následne ju zastavil. Žiadnemu z účastníkov nepriznal
právo na náhradu trov konania. O trovách exekúcie rozhodne po právoplatnosti napadnutého
uznesenia.

V odôvodnení uviedol, že oprávnený podal exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie pre vymoženie
225,05,-eur s prísl. na základe notárskej zápisnice N 4149/2005, NZ 40074/2005, NCRLs39538/2005
spísanej dňa 29.08.2005 v Bratislave notárom JUDr. Ondrejom Duriačom so sídlom Notárskeho úradu
v Partizánskom. Následne súdny exekútor požiadal o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré
mu bolo udelene pod č. 5713 004972 dňa 14.12.2005.

Citoval ust. § 41 ods. 2 písm. c), § 57 ods.1 písm. g), § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej
len Exekučný poriadok), § 22 ods. 1 a 2, § 23 § 31 ods. 1, § 39 Občianskeho zákonníka a poukázal
na rozsudok Najvyššieho súdu SR 3Cdo/164/1996 z 27.01.2007 publikovanom v Zbierke stanovísk
a rozhodnutí pod č. R 58/1997.

Z predloženej žiadosti o udelenie poverenia a jej príloh súd prvého stupňa zistil, že oprávnený a povinný
uzavreli dňa 08.04.2005 zmluvu o úvere č.8210886 na základe ktorej poskytol oprávnený povinnému
úver vo výške 5000,-Sk (165,97,-eur). Povinný sa zaviazal vrátiť uvedenú čiastku oprávnenému spolu s
príslušným poplatkom vo výške 6.780,-Sk (225,05,-eur) v 3 mesačných splátkach po 2.260,-Sk (75,02,-
eur) počnúc dňom 22.04.2005. Keďže povinný bol v omeškaní s plnením svojho záväzku, Mgr. Tomáš
Kušnír, splnomocnený zástupca povinného uznal do predmetnej notárskej zápisnice v mene povinného
dlh vo výške 10.063,-Sk (334.03,-eur) a zároveň súhlasil, aby v prípade nesplnenia povinnosti zo strany
povinného bola notárska zápisnica exekučným titulom v zmysle ust. § 41 ods. 2 Exekučného poriadku.

Ďalej zistil, že notárska zápisnica, ktorá je v tomto konaní exekučným titulom, bola spísaná na žiadosť
Mgr. Tomáša Kušníra, advokáta splnomocneného dlžníkom splnomocnením uvedeným v predmetnej



zmluve o úvere. Cely text splnomocnenia, vrátané osoby splnomocnenca, bol v štandardnej
formulárovej zmluve o úvere predtlačený. Mgr. Tomáš Kušnír bol splnomocnený nato aby, v mene
dlžníka uznal záväzok z úveru uvedeného v zmluve, tak aby notárska zápisnica sa stala vykonateľným
titulom pre súdny výkon rozhodnutia alebo exekúciu na cely majetok dlžníka do výšky vzniknutej
pohľadávky a jej prísl..

Súd prvého stupňa mal za to, že splnomocnenie, ktoré udelil povinný v zmluve o úvere, je koncipovane
široko a všeobecne a preto nie je možné zistiť konkrétny rozsah oprávnení, ktoré z neho zástupcovi
vyplývajú a následné posúdiť či splnomocnenec konal v medziach oprávnenia zastupovať. Ďalej
uviedol, že povinný splnomocnil tretiu osobu, aby v jeho mene uznala záväzok, ktorého výšku nebolo
možne predpokladať a tým sa povinný vzdal svojho práva uznať alebo neuznať prípadný záväzok, ktorý
vznikne alebo nevznikne v budúcnosti. Zástupca povinného navyše určil lehotu, dokedy ma byť dlh
zaplatený, pričom tým dlžníka zaviazal k povinnosti splatiť dlh v lehote, o ktorej nemohol mať vedomosti.

Poukázal na zjavný rozpor záujmov povinného a splnomocneného zástupcu pri uzatváraní zmluvy o
úvere, nakoľko povinný nemal možnosť výberu zástupcu, pretože zo zmluvy o úvere, ktorú povinný
uzavrel, bolo zrejmé, že v tejto zmluve bola použitá už predtlač, ktorá sa používala pri uzatváraní
zmlúv a už obsahovala meno splnomocnenca, čo spochybňovalo základný predpoklad pri slobodnom
rozhodovaní o udelení plnej moci, teda to, že splnomocnenec bude hájiť záujem povinného, ako aj
slobodná voľba pri výbere svojho splnomocnenca.

Vzhľadom na uvedené uviedol, že všetky tie skutočnosti ako i každá sama o sebe majú za následok
vyslovenie absolútnej neplatnosti udeleného plnomocenstva. Dospel k záveru, že ak plna moc uvedená
v zmluve o úvere nie je platná, nespĺňa notárska zápisnica materiálne podmienky vykonateľného
exekučného titulu, pretože bola spísaná neoprávnenou osobou, nevyplynuli právne účinky vykonaného
právneho úkonu pre osobu ,, v mene“ ktorej splnomocnenec konal, a teda neobsahuje záväzok povinnej
osoby a jej vyhlásenie o súhlase s vykonateľnosťou tejto notárskej zápisnice.

Na základe uvedených skutočnosti súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu v celom rozsahu za neprípustnú
v zmysle ust.§ 57 ods.1 písm. g) a následne je zastavil.

Zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Oprávnenému
nevznikol nárok na náhradu trov konania, vzhľadom na to, že bol neúspešný a úspešnému povinnému
preukázateľné nevznikli žiadne trovy.

O trovách exekúcie súd prvého stupňa rozhodne po právoplatnosti predmetného rozhodnutia, nakoľko
nemal k dispozícii vyúčtovanie trov exekúcie.

Uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom.

V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie oprávnený. Namietal, že súd prvého
stupňa rozhodol nad rámec zverenej právomoci, zároveň svojím postupom odňal možnosť účastníkovi
konať pred súdom, nedostatočne zistil skutkový stav a vec nesprávne právne posúdil. Následne dôvody
odvolania bližšie konkretizoval. Žiadal odvolací súd, aby napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil
a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

V rámci podaného odvolania oprávnený navrhol s poukazom na ustanovenie § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p.
a čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie konanie prerušiť a predložiť Súdnemu dvoru Európskej
únie prejudiciálne otázky v nasledujúcom znení:

1./ Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať jednostranný právny úkon spotrebiteľa,
ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať, a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie
notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky
vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej
z tejto zmluvy?



2./ Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie také rozhodnutie vnútroštátneho,
ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/
EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?

Zákonný sudca podanému odvolaniu nevyhovel v súlade s ust. § 374 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok (ďalej len O.s.p.).

Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad
vyplývajúcich z ust. § 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a
dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku, súd konanie preruší, ak rozhodol, že
požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej
zmluvy.

Na margo návrhu na prejudiciálne konanie, aby Súdny dvor rozhodol o otázke, či ide o neprijateľnú
zmluvnú podmienku, odvolací súd poukazuje na judikatúru Súdneho dvora, ktorá nepodporuje právny
názor oprávneného, a to napr. rozsudok Súdneho dvora Pannon C- 243/08, rozsudok Súdneho
dvora Asturcom C- 40/08, rozsudok Súdneho dvora Freiburger Kommunalbauten C-237/02, rozsudok
Súdneho dvora Mostaza Claro C-168/05.

Je vecou členských štátov, aby sa vysporiadali s otázkou, či v konkrétnom prípade ide o
neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve (Rozsudok Súdneho dvora EÚ C-243/08
Pannon : ,,Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka spĺňa kritériá požadované na to,
aby ju bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS ako nekalú“).

Za tohto stavu odvolací súd návrh oprávneného na prerušenie konania v zmysle ust. § 109 ods. 1 písm.
c) O.s.p. zamietol.

Odvolací súd so zreteľom na skutkové a právne okolnosti v predmetnej veci sa zaoberal otázkou, či
označená zmluvná podmienka predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku.

V danom prípade ide o rozpor právneho úkonu zastupovania so zákonom.

Podľa § 22 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto
sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami
zastúpeného.

Právny úkon zastupovania vzhľadom na kolíziu záujmov je v rozpore so zákonom (§ 39 Občianskeho
zákonníka). Z tohto dôvodu nevznikol právny priestor na súdnu kontrolu časti o zastupovaní podľa
inštitútu neprijateľnosti zmluvnej podmienky v zmysle generálnej klauzuly (§ 53 ods. 1 OZ).

Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. 11. 2010, sp. zn. 3Cdo 63/2009: „Aj pri
posudzovaní notárskej zápisnice sa preto uplatňuje tzv. prezumpcia správnosti. Notárska zápisnica je
spôsobilým exekučným titulom vtedy, ak mimo formálnych podmienok vykonateľnosti spĺňa podmienky
materiálnej vykonateľnosti. Jednou z podmienok materiálnej vykonateľnosti je, aby notárska zápisnica
obsahovala právny záväzok (stanovenie konkrétnej povinnosti zo záväzkového právneho vzťahu
vzniknutej na základe určitej právnej skutočnosti), ďalšími sú označenie oprávnenej osoby, povinnej
osoby, právneho dôvodu, predmetu a času plnenia a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej
zápisnice.“

Pri zastupovaní povinného pri spisovaní notárskej zápisnice došlo k zjavnému porušeniu zákona,
pretože za povinnú osobu uznala záväzok osoba, ktorej záujmy sú v rozpore so záujmami
zastupovaného, v danom prípade záujmami povinného. Aspekt zjavnosti vyplýva už len zo samotnej
skutočnosti, že oprávnený predformuloval Mgr. Tomáša Kušníra vo formulárovej zmluve, a teda nešlo
o výber zástupcu zo strany povinného. V tejto súvislosti došlo aj k verejnému napomenutiu zo strany
stavovskej komory (Bulletin SAK č. 7-8/2009). Zástupca konal zákonom nedovoleným spôsobom, ak
podpísal zápisnicu za povinného.



Keďže ide o neplatné splnomocnenie, povinný nemohol plnomocenstvo kedykoľvek odvolať. Neplatný
právny úkon sa neodvoláva, pretože nemá žiadne účinky.

Prvostupňový súd správne zastavil exekúciu a na splnenie podmienok exekúcie je treba prihliadať v
každom okamihu exekúcie (porov. napr. rozsudok z 27. januára 2007 vydaný pod sp. zn. 3Cdo/164/1996
publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 „súdna exekúcia môže byť nariadená
len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa
titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu
konania i bez návrhu zastavená.“ Aj v tomto smere sú odvolacie námietky neopodstatnené (tiež II. ÚS
499/2010 a II. ÚS 498/2010).

Na podporu záveru odvolacieho súdu odvolací súd poukazuje na početné rozhodnutie rôznych súdov,
ktoré neuznali za obdobných skutkových podmienok notársku zápisnicu ako exekučný titul (uznesenia
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 12CoE 152/2010, 14CoE 303/2010, 14CoE 307/2010).
Odvolací súd taktiež poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7ECdo
35/2013 zo dňa 11.09.2013 týkajúce sa obdobnej veci.

Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd
so zreteľom na nevykonateľnosť notárskej zápisnice nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými
odvolacími námietkami.

Prvostupňový súd rozhodol správne, a preto odvolací súd uznesenie potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.