{"guid": "027639c9-77b9-4f4b-9a26-1f340fc51fa6:29eb4e35-3259-4187-b8d6-40498bb1a4d6", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2015:5113243847.1", "spisova_znacka": "19CoPr/6/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19CoPr/6/2014 z 18. 8. 2015", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trenčín z 18. augusta 2015, sp. zn. 19CoPr/6/2014, ECLI:SK:KSTN:2015:5113243847.1", "identifikacne_cislo": "5113243847", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Emília Zimová", "sudca_id": 1408, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-emilia-zimova-1408", "datum_vydania": "2015-08-18", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-220", "nazov": "§ 220 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-220", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-220"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-220"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/29eb4e35-3259-4187-b8d6-40498bb1a4d6", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2015:5113243847.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2015:5113243847.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2015:5113243847.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín\nSpisová značka: 19CoPr/6/2014\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 5113243847\nDátum vydania rozhodnutia: 19. 08. 2015\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová\nECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:5113243847.1\n\nUznesenie\nKrajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa JUDr. H. Q., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom E. J. č.\nXX, XXX XX Q., právne zastúpeného JUDr. Q. H., advokátkou so sídlom Na H. č. XXX/XX, XXX XX W.\nproti odporcovi 1/ P. J. v Q. so sídlom F.. sv. I. č. XX, XXX XX Q. a 2/ J. S. - E. J. so sídlom W. F.. XX, XXX\nXX T., v konaní o doplatenie funkčného vzťahu, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného\nsúdu Trenčín zo dňa 03. septembra 2014, č.k. 13Cpr/4/2014-39, takto\n\nr o z h o d o l :\n\nUznesenie  okresného súdu v napadnutej časti, t.j. vo výroku o trovách konania                 m e n í       tak,\nže navrhovateľovi náhradu trov konania      n e p r i z n á v a .\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nOkresný súd napadnutým uznesením zastavil konanie z dôvodu späťvzatia návrhu, samostatným\nvýrokom nepriznal odporcom 1/ a 2/ náhradu trov konania a posledným výrokom vrátil navrhovateľovi\nsúdny poplatok. Rozhodol tak o návrhu navrhovateľa zo dňa 30.12.2013, ktorým sa domáhal doplatenia\nfunkčného platu sudcu za obdobie 1/2011 - 7/2011 z dôvodu, že nevyplatenie žalovanej časti funkčného\nplatu nemá oporu v právnom poriadku a ustanovenia, na základe ktorých k nemu došlo, boli podľa\nrozhodnutia Ústavného súdu SR 11.12.2013 v rozpore s Ústavou SR. Pre späťvzatie návrhu odôvodnené\nzaplatením žalovanej sumy okresný súd konanie zastavil podľa § 96 O.s.p.. O trovách konania rozhodol\npodľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. a konštatujúc, že navrhovateľ nepreukázal ním tvrdené zaplatenie\nžalovanej sumy po podaní návrhu, pričítal mu zavinenie zastavenia konania. Odporcom by tak patrila\nnáhrada trov konania, no žiadne trovy im nevznikli, preto ich okresný súd odporcom nepriznal. O vrátení\nsúdneho poplatku z návrhu rozhodol okresný súd podľa § 11 ods. 3 Zákona o súdnych poplatkoch.\n\nProti uzneseniu okresného súdu, a to výroku o náhrade trov konania podal v zákonnej lehote odvolanie\nnavrhovateľ a žiadal jeho zmenu tak, že odporcov zaviaže k náhrade trov konania spoločne a\nnerozdielne. Nepovažoval za správny záver okresného súdu, že navrhovateľ nepreukázal doplatenie\nfunkčného platu po podaní návrhu, pretože táto skutočnosť bola známa nielen všetkým sudcom a\npracovníkom súdov, ale vďaka mediálnej kampani, ktorá doplatenie funkčných platov sprevádzala, aj\nširokej verejnosti. Jedná sa teda o skutočnosť všeobecne známu, ktorú nebolo potrebné zo strany\nnavrhovateľa preukazovať aby sa stala východiskom rozhodnutia okresného súdu. Napokon, ak mal\nokresný súd pochybnosti o doplatení platu, mohol navrhovateľa vyzvať na preukázanie tejto skutočnosti.\nNavrhovateľ spolu s odvolaním predložil potvrdenie o doplatení funkčného platu a žiadal priznať\nnáhradu trov prvostupňového konania pozostávajúcich zo súdneho poplatku 148,50 eur a trov právneho\nzastúpenia 218,10 eur ako aj náhradu trov odvolacieho konania vo výške 109,28 eur.\n\nOdporca 1/ vo vyjadrení k odvolaniu žiadal rozhodnutie v napadnutom výroku potvrdiť a navrhovateľovi\nnáhradu trov odvolacieho konania nepriznať.\n\nOdporca 2/ vo vyjadrení k odvolaniu považoval napadnuté rozhodnutie za vecne správne a navrhoval\nho potvrdiť. Ani v prípade opodstatnenosti odvolacích dôvodov však nepovažoval priznanie náhrady trov\n\nkonania navrhovateľovi za dôvodné pre okolnosti hodné osobitného zreteľa v zmysle ust. § 150 ods.\n1 O.s.p.. Tie podľa odporcu 2/ spočívajú v tom, že z obdobnej situácie z minulosti, kedy boli sudcom\npo rozhodnutí Ústavného SR doplácané štrnáste platy, mohlo byť navrhovateľovi zrejmé, že aj funkčné\nplaty budú po rozhodnutí Ústavného súdu SR sudcom doplatené. Nebolo potrebné sa preto obracať na\nsúd. Zvlášť nie ešte pred zverejnením nálezu a s využitím právneho zastúpenia advokátom. Potrebu\nprávneho zastúpenia advokátom, a teda účelnosť trov s tým spojených spochybnil odporca 2/ aj z\ndôvodu danosti vysokej právnickej kvalifikácie navrhovateľa. V tejto súvislosti vyjadril aj špekulácie o\nskutočnom účele právneho zastúpenia v tejto veci, keď tá istá právna zástupkyňa zastupuje vo vyššom\npočte obdobných konaní iniciovaných sudcami. Zastupovanie advokátom v takýchto veciach sa podľa\nodporcu 2/ môže javiť ako zneužitie práva na zastupovanie advokátom. Odporca 2/ vo svojom vyjadrení\nk odvolaniu odkázal aj na rozhodnutie Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 211/99 zo 17.10.2000, podľa\nktorého sudcovia majú mať oproti ostatným občanom väčšiu dávku tolerancie a veľkorysosti.\n\nKrajský súd preskúmal napadnuté uznesenie v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. v medziach odvolania\na zistil, že v napadnutej časti je potrebné uznesenie okresného súdu zmeniť podľa ust. § 220 O.s.p.,\npretože nie je vo výroku vecne správne a súčasne nie sú dané podmienky na jeho zrušenie. Rozhodol\nbez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 1 a ods. 2 O.s.p., podľa ktorých možno v tejto\nveci rozhodnúť bez nariadenia pojednávania.\n\nMožno sa stotožniť s navrhovateľom, že nepreukázanie doplatenia funkčného platu bol nesprávny záver\nnapadnutého rozhodnutia. Táto okolnosť bola skutočne všeobecne  známa, zvlášť v prostredí justície\nv ktorom pôsobia všetci účastníci konania. Jej preukazovanie zo strany navrhovateľa preto nebolo\nskutočne potrebné. Vychádzajúc tak z danosti splnenia dlhu  po začatí súdneho konania, prichádzala\nby v otázke trov konania do úvahy aplikácia § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p. a priznanie ich náhrady\nnavrhovateľovi. Nebyť však dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle § 150 ods. 1 O.s.p.. Podľa\nuvedeného ustanovenia, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu\ntrov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa\npriznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,\nak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. I keď citované ustanovenie uvádza\nako dôvody hodné osobitného zreteľa skutočnosti súvisiace s procesnými úkonmi účastníkov, je možné\nza ne považovať aj iné dôvody, pretože procesné úkony sú uvedené iba príkladmo. Do úvahy tak\nprichádza otvorená množina skutočností, na základe ktorých je možné v konkrétnom spore výnimočne\nneaplikovať všeobecné princípy náhrady trov konania (§ 142 - § 148a O.s.p.), najmä princíp úspechu v\nkonaní. Ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p. tak predstavuje priestor na zmiernenie, či vylúčenie nežiaducich\ndopadov inak náležitého rozhodnutia o trovách, pričom jeho použitie je ponechané na úvahe súdu.\nVyužitím možnosti rozhodnutia podľa § 150 ods. 1 O.s.p. tak možno napríklad eliminovať tvrdosť zákona,\nale aj nepriznaním plnej náhrady trov vyjadriť nenáležitosť procesného postupu účastníka v konaní.\nTento druhý uvedený účel je napokon v ustanovení § 150 ods. 1 O.s.p. aj priamo vyjadrený dôrazom na\nefektívne využitie práva na prístup k spravodlivosti.\n\nPráve neefektívne využitie práva na prístup k spravodlivosti je dôvodom hodným osobitného zreteľa,\nktorý v danom prípade odôvodňuje nepriznanie náhrady trov konania navrhovateľovi, i keď by mu inak\nv zmysle všeobecných princípov náhrady trov táto náhrada patrila. Nejedná sa tu iba o neúčelnosť trov\nvynaložených pri inak účelnom uplatnení práva na súde  v zmysle princípu účelnosti vyjadreného v ust.\n§ 142 ods. 1 O.s.p., ako to mal na mysli odporca 2/, majúc za to, že sudca nepotrebuje na konanie\npred súdom advokáta. V záujme zachovania možnosti profesionálneho odstupu od veci, nemožno ani\nprávnikovi profesionálovi  sťažiť zásahom do náhrady trov využitie práva nechať sa zastúpiť advokátom.\nProfesná činnosť právnika vo vlastnej veci so sebou prináša obdobné riziká ako liečba lekára sebou\nsamým.\n\nV tomto prípade sa jedná o neúčelnosť samotného uplatnenia práva, teda neúčelnosť podávania žaloby v\ntomto prípade. Nie, že by navrhovateľ nemal právo žalobu podať, v tom prípade by sa jednalo o odopretie\nspravodlivosti, ale sú tu okolnosti, ktoré odôvodňujú aby náklady na prístup k spravodlivosti, v podobe\nako ho navrhovateľ uplatnil, znášal navrhovateľ sám. Navrhovateľ totiž prístup k spravodlivosti využil\nv takej situácii, kedy sa zo žiadnych okolností veci nejavilo, že by zo strany odporcov nemalo dôjsť k\ndobrovoľnému plneniu a pokiaľ došlo k omeškaniu, malo objektívne známe a pri bežnej miere tolerancie\nospravedlniteľné dôvody.\n\nOmeškanie je nežiaduce za každých okolností, ale nie za každých okolností je adekvátnou reakciou na\nomeškanie uplatnenie práva na súde. Ako uvádza aj odporca 2/ vo vyjadrení k odvolaniu, definitívne bola\ndôvodnosť nároku na doplatenie funkčného platu zrejmá až po rozhodnutí Ústavného súdu SR zo dňa\n11.12.2013. Ak navrhovateľ podal žalobu už dňa 30.12.2013, nedal odporcom reálnu možnosť plniť. Je\npotrebné si uvedomiť špecifiká na strane žalovaných subjektov. Financie ktorými disponujú, predstavujú\nrozpočtové prostriedky, teda prostriedky prísne účelovo viazané a pridelené vo vopred stanovenej\nvýške na vopred určené výdavky. Nakladanie s rozpočtovými prostriedkami a ich získavanie je tak\nmenej flexibilné ako financovanie potrieb subjektov súkromného práva. Preto nemožno situáciu medzi\núčastníkmi prirovnávať k súkromnoprávnemu vzťahu, napr. zamestnaneckému pomeru. V uvedenom\nnemožno vidieť ospravedlnenie omeškania verejnoprávnych inštitúcií. Zvlášť u nich by malo byť prísne\neliminované. Je však potrebné rozlišovať situáciu, kedy je dôvodnosť nároku nesporná a potreba\nvýdavkov z rozpočtu na daný nárok vopred známa, od situácie, kedy sa povinnosť plniť stane objektívne\nzrejmá až rozhodnutím Ústavného súdu SR.\n\nSotva tak bolo v danom prípade objektívne možné, aby bol nárok navrhovateľa, i keď splatný, splnený\npredtým ako navrhovateľ podal žalobu. Súčasne  nehrozilo premlčanie ani iné oslabenie nároku\nnavrhovateľa v dôsledku nepodania žaloby a nehrozili ani riziká postupného vzniku nemajetnosti\nvyskytujúce sa pri súkromnoprávnych subjektoch, zvlášť právnických osobách. Napokon tu na strane\nnavrhovateľa bola i vedomosť o tom, že obdobným povinnostiam odporcovia v minulosti po rozhodnutí\nÚstavného súdu SR dostáli.\n\nZ uvedeného je zrejmé, že objektívne neexistovala pochybnosť o dobrovoľnom poskytnutí\nnavrhovateľom požadovaného plnenia a súčasne sú zrejmé okolnosti, pre ktoré nebolo plnenie\nobjektívne možné už pred podaním žaloby. Za tejto situácie sa tak zo strany navrhovateľa jednalo o\nzjavne neefektívne využitie prístupu k spravodlivosti, ktorého náklady je preto dôvodné ponechať výlučne\nna navrhovateľovi, a to postupom podľa § 150 ods. 1 O.s.p..\n\nČo sa týka požiadavky zdržanlivosti očakávateľnej od osoby sudcu aj v takejto veci, rozhodnutie\nÚstavného súdu ČR citované odporcom 2/ sa týka zdržanlivosti pri ukladaní poriadkových opatrení po\nurážke voči osobe sudcu, teda odlišnej situácie. V tomto prípade sú pre vec rozhodujúce okolnosti platné\nv obdobných situáciách všeobecne bez ohľadu na to, či je navrhovateľom sudca alebo iná osoba, a preto\nnebolo potrebné sa týmto špecifikom veci zaoberať v smere uvádzanom odporcom 2/.\n\nRozhodnutie okresného súdu, ktorým sa navrhovateľovi nedostala náhrada trov konania preto, že by\nna ňu mali nárok odporcovia nebolo vecne správne. I keď do dôsledku rovnako navrhovateľovi náhrada\ntrov konania nepatrí, bolo potrebné napadnuté rozhodnutie zmeniť a uvedené vyjadriť priamo vo výroku\nrozhodnutia, pretože pre nepriznanie náhrady trov konania navrhovateľovi je daný iný právny základ ako\nten, z ktorého vychádzalo napadnuté rozhodnutie, a to ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p. v zmysle jeho\nvýkladu uvedeného vyššie.\n\nToto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto uzneseniu      n i e      j e      odvolanie     p r í p u s t n é .", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "13Cpr/4/2014", "guid": "c8e56974-d9f1-458f-94bd-915bd3c79208:d7138358-5f9d-4b54-bd1d-2a495239584b", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "e7347f10-4d5f-4bc5-a95b-93e522a6b955:0832e7f2-6109-47ce-afeb-b2536a37fa8d", "ecli": null, "spisova_znacka": "13Cpr/4/2014", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Košice II sp. zn. 13Cpr/4/2014 z 23. 3. 2015", "sud": "Okresný súd Košice II", "datum_vydania": "2015-03-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/e7347f10-4d5f-4bc5-a95b-93e522a6b955:0832e7f2-6109-47ce-afeb-b2536a37fa8d"}], "citovane_v": [{"guid": "05eef393-f72e-4bc8-b722-f4331c77e294:c146c435-3e32-4a4c-ae68-fa26c3d99426", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2016:3814207845.2", "spisova_znacka": "5CoPr/4/2016", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 5CoPr/4/2016 z 16. 8. 2016", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2016-08-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3814207845.2"}]}