Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 5CoE/20/2012 z 22. 2. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 22. februára 2012, sp. zn. 5CoE/20/2012, ECLI:SK:KSPO:2012:8309206647.1 Krajský súd Prešov | 5CoE/20/2012 | ECLI:SK:KSPO:2012:8309206647.1 | 2012-02-22 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/93b74965-9fc5-42da-8cc2-aa7a31168661 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2012:8309206647.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5CoE/20/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8309206647
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8309206647.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom
Mliekarenská 10, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea
Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, proti povinným 1/ C. U., nar.
XX.XX.XXXX, 2/ D. U., nar. XX.XX.XXXX, 3/ C. U., nar. XX.XX.XXXX, všetci bytom E. XXXX/XX, XXX
XX H., o vymoženie 1 178,29 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného
súdu Humenné č. k. 15Er/537/2009-16 zo dňa 03.11.2011 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu 1. stupňa.

Oprávnenému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora Mgr. Jána Harvana o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 41 ods. 2 písm. d) a § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, § 45
ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní, § 2 písm. a), b) zákona o spotrebiteľských úveroch, §§ 52
ods. 1, 2; 53 ods. 1, 4 písm. r), 5; 54 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka a aplikoval Smernicu
Rady 93/13/EHS.

Konštatoval, že po preskúmaní žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie a
exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcom JUDr. Michalom Krnáčom,
rozhodcom so sídlom Mydlárska 185, Žilina, zistil, že oprávnený ako dodávateľ a povinný ako spotrebiteľ
uzavreli dňa 05.12.2006 zmluvu o revolvingovom úvere. Táto má povahu spotrebiteľskej zmluvy.

Súd prvého stupňa ďalej konštatoval, že zmluvy, uzavretá medzi oprávneným a povinným, obsahuje
neprimerané podmienky, a to dojednania o sankciách - zmluvných pokutách, a to v bode 14
Zmluvných dojednaní, ktoré neboli individuálne dojednané a spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ide o neprimerané podmienky, ktoré sú
absolútne neplatné a z tohto dôvodu v tejto časti exekučný titul - rozhodcovský rozsudok zaväzuje na
plnenie, ktoré je právom nedovolené a je v rozpore s § 53 ods. 1, 4 písm. k) Občianskeho zákonníka a
aj v rozpore s dobrými mravmi podľa § 39 a § 3 tohto zákona a tiež v rozpore so Smernicou rady 93/13/
EHS. Výška pokút nie je dohodnutá priamo v zmluve, ale dohody a podmienky sú obsiahnuté v súčasti
zmluvy, a to v Zmluvných dojednaniach. Tieto sú na predtlačenom tlačive a sú všeobecne koncipované
pre veľký počet dlžníkov - spotrebiteľov, teda nie individuálne dojednané. Je nepochybné, že dlžník
nemal možnosť ich zmeniť, pričom sú v jeho neprospech a spôsobujú nerovnováhu. Ide o rozpor so
zákonom, resp. minimálne o snahu obísť právne normy o spotrebiteľských právnych vzťahoch.



Prvostupňový súd ďalej zistil, že rozhodcovská doložka je súčasťou obsahu formulárovej zmluvy. Jej
dojednanie v spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5
Občianskeho zákonníka neplatná. O neprijateľnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej
má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo
rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému
konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Ani v tejto
veci spotrebiteľ nemal možnosť podstatným spôsobom ovplyvniť obsah zmluvy, nakoľko jej súčasťou
sú aj všeobecné obchodné podmienky. Povaha zmluvy je adhézna a spotrebiteľ ju mohol prijať buď
ako celok alebo odmietnuť. V rozhodovanej veci naviac nielenže nerozhodoval všeobecný súd, ale
rozhodoval rozhodca zvolený oprávneným. Oprávnený zmluvy uzatvára v rámci svojej podnikateľskej
činnosti, pričom za prejednanie veci v rozhodcovskom konaní zaplatil rozhodcovi poplatok. Záujmom
rozhodcu teda zrejme bude, aby bol ustanovený na rozhodovanie v čo najväčšom množstve prípadov, za
prejednanie ktorých bude prislúchať odmena. Uvedená okolnosť môže mať vplyv na jeho rozhodovanie.
Rozhodca opomenul aplikovanie kogentných vnútroštátnych a európskych predpisov, týkajúcich sa
ochrany spotrebiteľa. Exekučnému súdu ani nebolo známe, či povinný vedel o prebiehajúcom
rozhodcovskom konaní a či došlo k zákonnému doručeniu rozhodcovského rozsudku. Z tohto je zrejmé,
že o podaní žaloby povinný nebol informovaný. Stalo sa tak až zaslaním rozhodcovského rozsudku
spolu so žalobou, pričom podľa bodu 18.2.1. písm. g) zmluvných dojednaní, všetky písomnosti v
rozhodcovskom konaní sa doručujú doporučenou zásielkou na poslednú známu adresu adresáta s
použitím fikcie doručenia.

Súd prvého stupňa zároveň konštatoval, že dojednanie sankcie 50% z celkového úveru za neplnenie
zmluvnej povinnosti, v žalobnom návrhu uplatnená ako 50% z nesplatenej časti úveru, v tejto výške
je nielen v rozpore s právnymi predpismi na ochranu spotrebiteľa, ale pre rozpor s dobrými mravmi
je aj v príkrom rozpore so zásadou ekvity. Tým došlo k prehĺbeniu už aj tak nerovného stavu
medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred
rozhodcovským súdom viedli vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana,
ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, Smernice 93/13/EHS, je
neprimeranou podmienkou a spotrebiteľ ňou nie je viazaný.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Namietal, že z
ustanovení § 44 ods. 2 a § 45 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že rozsah preskúmavacej právomoci
exekučného súdu je daný a vymedzený na preskúmanie materiálnej a formálnej vykonateľnosti
exekučného titulu, na posúdenie rozporu plnenia priznaného exekučným titulom ako plnenia objektívne
možného, právom dovoleného alebo plnenia v súlade s dobrými mravmi. Posúdenie hmotnoprávneho
základu plnenia je obmedzené len na nachádzacie konanie ako také, čo je dané § 35 zákona o
rozhodcovskom konaní, § 51 ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní ku § 159 ods. 3 O.s.p., § 40 ods.
1 zákona o rozhodcovskom konaní a oddelením nachádzacieho konania a konania exekučného.

Poukazujúc na rozhodnutie C-40/08 vo veci Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodríguez
Nogueira, oprávnený ďalej namietal, že ako jeden z dôvodov pre podanie žaloby o zrušenie
rozhodcovského rozsudku je ustanovenie § 40 ods. 1 písm. c) zákona o rozhodcovskom konaní. V čase
vydania rozhodcovského rozsudku a po ňom tento dôvod bol v zákone výslovne vymedzený. Pri podaní
žaloby žalobca musí dodržať zákonnú lehotu a vymedziť niektorý z dôvodov podľa tohto ustanovenia.
Dôsledkom postupu exekučného súdu je, že opomenutie alebo zmeškanie lehoty nahradí exekučný
súd svojím postupom ex offo, hoci ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní a ani ustanovenia
Exekučného poriadku ho neoprávňujú iniciovať konanie a posudzovanie o dôvodoch v uvedenom
ustanovení. Exekučný súd konal nielen bez zákonnej opory, ale v hrubom rozpore s právom EÚ. Súd
prvého stupňa mal v konaní rozhodovať ako exekučný súd a vychádzať z povahy konania, ktorá mu
rozsah jeho právomoci jednoznačne určuje.

Citujúc ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, oprávnený ďalej namietal, že článok 18
ods. 18.1 a 18.2 takéto ustanovenia neobsahuje. Prejednanie veci v rozhodcovskom konaní je upravené
len ako alternatíva. Z uvedeného ustanovenia a z ust. Písm. q) v prílohe Smernice 93/13/EHS vyplýva,



že prejednanie spotrebiteľskej veci v rozhodcovskom konaní je prípustné a z dôvodovej správy k zák.
č. 568/2007 Z. z. vyplýva, že ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) OZ v žiadnom prípade nespôsobuje
neplatnosť celej rozhodcovskej doložky.

Oprávnený vo svojom odvolaní tiež uviedol, že pochybenie súdu je aj v tom, že prehliadol podstatnú
skutočnosť, ktorou je právna povaha vymáhaného plnenia. Predmetom vymáhania je nárok z vlastnej
zmenky, vystavenej povinným v 1. rade.

Na základe uvedeného oprávnený žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.

Oprávnený si zároveň uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 91,48 eur vrátane
DPH, a to za 2 úkony - prevzatie a príprava zastúpenia a podanie odvolanie zo sumy 1 178,29 eur vo
výške á 36,85 eur vrátane DPH - 30,71 eur + 20% DPH + 2 x paušálna náhrada nákladov vo výške á
8,89 eur vrátane DPH - 7,41 eur + 20% DPH.

Napadnuté uznesenie vydal vyšší súdny úradník. V spise sa nachádza vyjadrenie zákonného sudcu, že
sa s rozhodnutím vyššieho súdneho úradníka stotožňuje a nariadil predložiť vec odvolaciemu súdu na
rozhodnutie o odvolaní (§ 374 ods. 4 O.s.p.).

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v rámci kompetencií podľa § 10 ods. 1 O.s.p. preskúmal
napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia
§ 212 ods. 1, O.s.p. bez nariadenia pojednávania ( § 214 ods. 2 O.s.p. ) a dospel k záveru, že odvolanie
oprávneného nie je dôvodné.

Prvostupňový súd správne zistil skutkový stav, správne vo veci aplikoval právne predpisy a správne aj
vo veci rozhodol. Odvolací súd v celom rozsahu sa stotožňuje so správnymi závermi rozhodnutia súdu
prvého stupňa, na ktoré v celom rozsahu poukazuje.

Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia prvostupňového súdu odvolací súd len dopĺňa, že exekučný
súd nie je z materiálnej stránky právoplatnosti viazaný rozhodcovským rozsudkom. Pri postupe podľa
§ 45 Zákona o rozhodcovskom konaní je oprávnený hľadieť na rozhodcovský rozsudok tak, ako by
materiálne právoplatný nebol a môže ho podľa § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní riadne preskúmať.
Exekučný súd teda môže teda skúmať či sú dôvody na zastavenie uvedené v § 268 O.s.p., resp. § 57
Exekučného poriadku, či sú tu nedostatky uvedené v § 40 písm. a/ alebo b/ Zákona o rozhodcovskom
konaní alebo či rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré
je objektívne nemožné, právom nedovolané, alebo odporuje dobrým mravom. Ide o zákonné zmocnenie,
ktoré správne použil exekučný súd, keď skúmal aj materiálnu právoplatnosť rozhodcovského rozsudku.

Súd môže v konaní o výkon rozhodnutia alebo v exekučnom konaní kontrolovať zákonnosť postupu
rozhodcovského súdu v rozhodcovskom konaní.

Vo vzťahu k odvolacej námietke oprávneného, že rozhodcovská doložka a konanie pred rozhodcom
je len alternatívne, odvolací súd k tejto odvolacej námietke uvádza, že o doložku, ktorá vyžaduje, aby
spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní, ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má
možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa tejto doložky začalo
rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému
konaniu. Právna veda na tento problém reaguje Kristiánom W.: „Z pohľadu spotrebiteľa je totiž
rovnocenné, či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu „vnúti“ štandardná
zmluvná klauzula, alebo dodávateľ svojím konaním. Spotrebiteľ má byť chránený pred oboma. Práve
proti možnosti dodávateľa diktovať svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol vytvorený celý mechanizmus
spotrebiteľsko-právnej ochrany pred štandardnými zmluvami.“ Štandardné zmluvy, str. 214, Vydavateľ



Aleš Čeněk). Odvolací súd v tejto súvislosti zastáva názor, že možnosť voľby pre spotrebiteľa je len
iluzórna, pretože mu je z jeho činnosti známe, že rozhodcovské žaloby podávajú takmer vždy len
veritelia.

Pokiaľ preto prvostupňový súd preskúmaval rozhodcovskú doložku, postupoval v súlade s ustanovením
§ 45 Zákona o rozhodcovskom konaní. Správne tiež posúdil, že rozhodcovská doložka spôsobuje
značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Spotrebiteľská doložka nebola individuálne dojednaná, spotrebiteľ nemal reálnu možnosť obsah
formulárovej zmluvy ovplyvniť, ani individuálne dojednať rozhodcovskú doložku. Rozhodcovská doložka
je napísaná písmom, ktoré je ťažko čitateľné a husto popísané v kontexte s inými zmluvnými
podmienkami. Spôsob, akým je samotný text písaný, sťažuje spotrebiteľovi riadne sa oboznámiť s
obsahom dotknutého dojednania, preto takéto dojednanie rozhodcovskej doložky už aj v kontexte
na obsah rozhodcovskej doložky a na ďalšie podmienky vyplývajúce z rozhodcovskej doložky je
neplatné zmluvné dojednanie. Pretože rozhodcovský rozsudok bol vydaný rozhodcovským súdom na
základe neplatne dojednanej zmluvnej doložky, nemôže byť spôsobilým exekučným titulom, teda takým,
na základe ktorého by povinnému vznikla povinnosť a oprávnenému právo v súvislosti s vydaným
rozhodcovským rozsudkom.

Uvedený postup bol v kompetencii exekučného súdu aj napriek tomu, že spotrebiteľ v rozhodcovskom
konaní svoje práva nebránil opravnými prostriedkami. Povinnosť exekučného súdu preskúmať
rozhodcovský rozsudok vyplýva priamo zo zákona a pokiaľ exekučný súd zistil, že exekučný titul
nebol vydaný kompetentným orgánom, žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie správne zamietol.

Vo vzťahu k odvolacej námietke oprávneného, že predmetom vymáhania je zmenkový nárok z vlastnej
zmenky, odvolací súd len dopĺňa, že namietané na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia nemá
žiaden vplyv. Exekučným titulom v prejednávanej veci je bez akýchkoľvek pochybností rozhodcovský
rozsudok, možnosť preskúmania ktorého priamo pripúšťa, tak ako už odvolací súd uviedol vyššie,
osobitný právny predpis, a to zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v ust. § 45 ods. 1 a
2. Podľa tohto ustanovenia súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných
predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku
konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví:

a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,

b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a), b) alebo

c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne
správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1
O.s.p. Vzhľadom na výsledok odvolacieho konania oprávnený nemá nárok na náhradu trov a ostatným
účastníkom v tomto štádiu konania trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.