{"guid": "02701724-a9e6-4e80-a806-a41c2a91c3ca:0b9d52f7-2a23-486e-b89c-efb3c8889425", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2018:2314209600.1", "spisova_znacka": "26Co/154/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 26Co/154/2017 z 26. 2. 2018", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trnava z 26. februára 2018, sp. zn. 26Co/154/2017, ECLI:SK:KSTT:2018:2314209600.1", "identifikacne_cislo": "2314209600", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Ján Baláž", "sudca_id": 1290, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jan-balaz-1290", "datum_vydania": "2018-02-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52", "nazov": "§ 52 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-52"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/861", "nazov": "predpis č. 861/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/861", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/861-2007"}, {"iri": "/SK/ZZ/1950/191/#paragraf-17", "nazov": "§ 17 ZZŠ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1950/191/#paragraf-17", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/191-1950/paragraf-17"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-52", "/SK/ZZ/1950/191#paragraf-17"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0b9d52f7-2a23-486e-b89c-efb3c8889425", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2018:2314209600.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2018:2314209600.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2018:2314209600.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/154/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314209600
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Mačej
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2314209600.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jozefa Mačeja a sudcov JUDr. Daniela
Ilavského a Mgr. Michala Novotného vo veci s nízkou hodnotou sporu navrhovateľa: CD Consulting
s.r.o., ident. č.: 264 29 705, Příkop 843/4, Zábrdovice, Brno, Česká republika, proti odporcovi: I. P., nar.
XX. P. XXXX, J. XXXX/XX, Q. o 387 € s prísl., na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného
súdu Galanta č. k. 23 C 136/2014-109 z 27. februára 2017 takto

r o z h o d o l :

I.    Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.
II.   Odporcovi priznáva voči navrhovateľovi nárok na náhradu 100 % trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom č. k. 23 C 136/2014-109 z 27. februára 2017 súd prvej inštancie I. zamietol
návrh („žalobu“), ktorým navrhovateľ (po čiastočnom späťvzatí) uplatňoval voči odporkyni pohľadávku
na zaplatenie istiny 387 €, zmenkového úroku 0,06% denne zo sumy 387 € od 17. januára 2011 do
zaplatenia, 6 % ročného úroku zo sumy 387 € od 4. apríla 2011 do zaplatenia, zmenkovej odmeny 1/3
% zmenkovej sumy (t.j. 1,29 €) a náhrady trov konania (súdny poplatok v sume 23 € a trovy právneho
zastúpenia) a II. odporcovi („žalovanému“) nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Z  vykonaných dôkazov mal súd prvej inštancie za dokázaný tento skutkový stav:

3.1 Dňa 30. augusta 2010 bola uzatvorená písomná úverová zmluva č. 207400048, ktorou veriteľ
- spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., poskytol v prospech odporcu ako fyzickej osoby - spotrebiteľa
spotrebiteľský úver 200 €, ktorý sa odporca zaviazal splatiť spolu s  poplatkom v 12 mesačných splátkach
po 33 € počnúc 12. septembra 2010. V zmluve nie je uvedený úrok, iba výška poplatku 196 €, bez jeho
konkretizácie, nie je uvedená ani ročná percentuálna miera nákladov (RPMN), ani priemerná hodnota
RPMN, ani údaj o konečnej splatnosti, ani o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov a celkových nákladoch spotrebiteľa. Išlo o formulárovú zmluvu, v  ktorej dlžník vyhlasuje,
že sa oboznámil so všeobecnými podmienkami, ktoré sú vytlačené na zadnej strane zmluvy drobným
písmom. V odseku 17 všeobecných podmietok je obsiahnutá dohoda o vyplnení zmenky, ktorá znie:
„Na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky vyplývajúceho z tejto úverovej
zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková
suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Ručiteľ je z takto vystavenej zmenky zaviazaný ako
zmenkový ručiteľ. Zmluvné strany a ručiteľ sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent
najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď
dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípade uhradí len časti splátok alebo neuhradí včas
poslednú splátku, alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých
peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkov, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum



začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle
bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh.“

3.2 K  tejto zmluve odporca vystavil vlastnú zmenku v Galante 30. augusta 2010 na rad POHOTOVOSŤ,
s.r.o., ako vistazmenku opatrená doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“ a
doložkou „bez protestu“. Ako miesto platenia bolo určené sídlo spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. Na
zmenke bolo uvedené číslo zmluvy 207400048, zmenková suma 387 €,   zmenkový úrok 0,25 % denne
od 17. januára 2011 do zaplatenia, iné údaje vyplnené neboli. Zmenka bola vystavená na vzorovom
tlačive, do ktorého boli rukou vpísané údaje: dátum a miesto vystavenia, identifikačné údaje vystaviteľa,
ako aj jeho podpis, pričom zmenková suma je vyjadrená číslicami, ako aj slovami a dátum začiatku
úročenia je v listine uvedený odlišným tlačeným písmom ako zvyšok vzorového tlačiva.

3.3 Spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., zmenku v  súlade s  ods. 17 všeobecných podmienok vyplnila
na sumu 387 € a  doplnila dátum, odkedy plynie zmenkový úrok, a nároky z  nej uplatnila žalobou
pred Stálym rozhodcovským súdom pri Slovenskej rozhodcovskej, a.s. Ten rozhodcovským rozsudkom
zaviazal odporcu zaplatiť spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., 387 € so zmenkovým úrokom 0,25% denne
z 387 € od 17. januára 2011 do zaplatenia, zákonným úrokom 6% ročne z 387 € od 4. apríla 2011
do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Rozhodcovský rozsudok nadobudol vykonateľnosť 18. augusta
2011 a  POHOTOVOSŤ, s.r.o., na jeho základe navrhla vykonanie exekúcie. Uznesením Okresného
súdu Galanta č. k. 8 Er 1450/2012-15 bola žiadosť súdneho exekútora o  udelenie poverenia v  celom
rozsahu právoplatne zamietnutá z dôvodu, že rozhodcovská doložka, na základe ktorej bol vydaný
exekučný titul, bola v rozpore s dobrými mravmi. Následne súd exekučné konanie zastavil.

3.4 Spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., konajúca konateľom Jaroslavom Fuchsom na zmenku pripojila
doložku „Namiesto nás na rad CD Consulting, s.r.o., K červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha,
ČESKÁ REPUBLIKA, IČO: 264 29 705“.

4. Z  takto zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie uzavrel, že predmetom konania je spor zo
zmenky, ktorá plní zabezpečovaciu funkciu vo vzťahu k peňažnému záväzku odporkyne (vystaviteľky
zmenky) vrátiť poskytnuté finančné prostriedky, vyplývajúce jej zo zmluvy o úvere. V zmluve o úvere
bola odporkyňa v pozícii spotrebiteľa. Zmenka bola vystavená podľa slovenského práva, miesto
vystavenia i platobné miesto sa nachádzajú na území SR a spĺňa všetky formálne náležitosti zmenky.
Podľa judikatúry Súdneho dvora Európskej únie (napr. rozsudok vo veci C -473/00, uznesenie vo
veci C-76/10) bol súd povinný a tiež oprávnený skúmať platnosť zmenky a dohody o jej vyplnení,
oprávnenosť postupu pri vypĺňaní blankozmenky a nekalú povahu zmluvných podmienok, dohodnutých v
spotrebiteľskej zmluve, na základe ktorej vznikol záväzok zabezpečený zmenkou. Pokiaľ je vystaviteľom
zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve v súlade s
právnymi predpismi účinnými v čase, kedy bola zmenka vystavená. Podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch mohol veriteľ zmenku vystavenú dlžníkom - spotrebiteľom prijať, len ak išlo o
zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia bola maximálne vo výške aktuálnej výšky
nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého
úveru. Súd prvej inštancie považoval poskytnutý úver za bezúročný a  bez poplatkov kvôli absencii
podstatných náležitostí zmluvy o  spotrebiteľskom úvere. V  dôsledku toho bola zmenka vo výsledku
vyplnená podstatne vyššou zmenkovou sumou, než pripúšťalo zákonné obmedzenie. Okrem toho
zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne, ktorý nebol medzi účastníkmi individuálne dojednaný, je s
ohľadom na jeho výšku v rozpore s dobrými mravmi, a  teda neplatný. Súd aj bez návrhu považoval
za neprijateľnú zmluvnú podmienku dohodu o vyplnení zmenky ako súčasť všeobecných podmienok
k  zmluve o  úvere, a  to v dôsledku dojednania neprijateľnej sankcie 91,25% ročne (0,25% denne)
v  podobe zmenkového úroku, netransparentného administratívneho poplatku za úver, neprijateľnej
rozhodcovskej doložky a neuvedenia RPMN. S  odkazom na rozsudok NS SR sp. zn. 4 Obo 161/2007
uzavrel, že ak je neplatná dohoda o vyplňovacom práve zmenky, je neplatná aj samotná zmenka. Návrh
navrhovateľa na uplatnenie pohľadávky z tejto zmenky tak nie je dôvodný a  súd ho zamietol.

5. Včas podaným odvolaním sa navrhovateľ domáha zmeny tohto rozsudku tak, že sa jeho žalobe v
celom rozsahu vyhovie. Vytkol súdu prvej inštancie, že vo veci vykonal dokazovanie, ktoré žalobca ani
žalovaný nenavrhli (oboznámením sa s  úverovou zmluvou, exekučným spisom a  ďalšími listinnými
dôkazmi), čo odporuje dispozičnej zásade (§ 120 C. s. p.). Navrhovateľ predložil súdu ako dôkaz o
svojich nárokoch platnú zmenku, ktorá spĺňa všetky formálne a  materiálne náležitosti predpokladané



zákonom zmenkovým a  šekovým č. 191/1950 Zb., čím svoje právo na úhradu zmenkovej sumy a  jej
príslušenstva jasne dokázal. Voči forme a  obsahu zmenky zo strany žalovaného žiadnych námietok
nebolo, a  preto nebol dôvod na vykonanie ďalších dôkazov. Potreba vykonať ďalšie dôkazy musí
vyplynúť zo samotného doterajšieho dokazovania (z doterajších prednesov účastníkov a  vykonaných
dôkazov). V  danej veci súd mohol a  mal rozhodnúť o  práve na náhradu zmenkovej sumy a
jej príslušenstva len z  predloženej zmenky. Z  uskutočnených prednesov sporových strán počas
písomnej fázy konania (koncentračná zásada v  zmysle čl. 5 nariadenia Európskeho parlamentu a
Rady č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s  nízkou hodnotou sporu)
a  vykonaného dokazovania vedeného na základe návrhov sporových strán, nevyplynula potreba
vykonať ďalšie nenavrhnuté dôkazy. Predpokladom vydania rozsudku v  tomto konaní bolo výlučne
predloženie originálu zmenky, ktorá inkorporuje právo navrhovateľa. Odporkyňa mohla na základe čl.
5 ods. 3 a  6 cit. nariadenia vzniesť námietky voči zmenke. Ak to neurobila, musia byť s  odkazom
na cit. koncentračnú zásadu akékoľvek iné námietky odmietnuté. Súd z  vlastnej iniciatívy vykonal
dokazovanie, ktoré údajne preukázalo charakter odporcu ako spotrebiteľa. Súd nevykonal dokazovanie
nad rámec navrhovaných dôkazov v  prospech uplatnenej pohľadávky, teda neobjektívne podporil
odporcu v  tomto konaní, o  čo odporca neprejavil žiaden záujem. Uvedené správanie súdu predstavuje
výrazný zásah do práva na spravodlivý súdny proces. Ďalej vytkol súdu prvej inštancie, že niektoré
skutočnosti považoval za nesporné (uzavretie zmluvy medzi POHOTOVOSŤOU, s.r.o., a  odporkyňou,
zabezpečovací charakter zmenky, charakter odporkyne ako spotrebiteľa), hoci neboli tvrdením ani
jedného z  účastníkov konania, v  dôsledku čoho sa nepovažujú za nesporné. Odporca, ani navrhovateľ
sa však k  týmto skutočnostiam nikdy nevyjadrili, preto ich nemožno považovať za nesporné. Navrhovateľ
ďalej vytkol súdu prvej inštancie nesprávnu aplikáciu právnych predpisov, ako aj práva Európskej únie.
Navrhovateľ je majiteľom zmenky a  nie je účastníkom žiadneho spotrebiteľského vzťahu, zmenka je
perfektná a  platná, predstavuje samostatný záväzok neakcesorickej povahy a  nemožno ju spájať
ani podmieňovať inými okolnosťami než sú na zmenke uvedené. Prvoinštančný súd sa nezaoberal
ustanoveniami zákona zmenkového a  šekového, ale skúmal iný právny vzťah. Navrhovateľ uplatňuje
nárok zo zmenky, súd ho neprípustne skúmal ako úverový záväzok, pričom ignoroval § 17 zákona
zmenkového a  šekového, v  dôsledku čoho je jeho rozhodnutie nesprávne. Súd porušil ustanovenia
o  vykonávaní dokazovania, keď podľa čl. 5 nariadenia 861/2007 nebol dôvod vykonávať dôkazy
bez návrhu. Navrhovateľ poukazoval na judikatúru Najvyššieho súdu ČR, ktorá je aplikovateľná aj na
prerokúvanú veci a  podľa ktorej je zmenka samostatná a  oddelená, takže nemožno hovoriť o  zmenke
„podľa zákona o  spotrebných úveroch“. Zmenka uplatnená v  tomto konaní ja platná a uplatnený nárok je
tak v  celom rozsahu dôvodný. Navrhovateľ tiež namietol, že prvoinštančný súd vychádzal z pripomienok
Európskej komisie k  veci C-558/13, ktoré nie sú verejne prístupné. Ak ich súd chcel použiť v  tomto
konaní, mal nimi vykonať dokazovanie, čo neurobil. Samotné pripomienky sú však len názorom jedného
z  účastníkov prejudiciálneho konania, pričom vo veci C-558/13 poskytli svoje pripomienky aj ostatní
účastníci konania, medzi nimi Nemecko a  Slovenská republika. Ich vyjadrenia boli práve opačné ako
pripomienky Európskej komisie, súd prvej inštancie sa však s  nimi vôbec nevysporiadal. Rozhodnutie
NS SR sp. zn. 4 Obo 161/2007 nepovažoval navrhovateľ za aplikovateľné na prerokúvanú vec, pretože
nešlo o  prípad indosovanej zmenky. Pokiaľ ide o  odkaz na rozhodnutie vo veci C-419/11, bola v  ňom
riešená iná prejudiciálna otázka, ktorá sa týka odlišných právnych predpisov Európskej únie. Odvolateľ
na podporu svojich tvrdení  poukázal na uznesenie Krajského súdu v  Prešove sp. zn. 10 Co 79/2013 a
uznesenie Krajského súdu v  Banskej Bystrici sp. zn. 43CoZm 10/2013.

6. Odporca sa k  odvolaniu doručenému mu 25. februára 2017 nevyjadril.

7. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v  celom rozsahu (čl. 17 nariadenia č. 861/2007 v
spojení s § 379 C. s. p.), ako aj predchádzajúce konanie pred súdom prvej inštancie bez nariadenia
pojednávania, keďže nebolo potrebné opakovať ani dopĺňať dokazovanie a  nevyžaduje to ani verejný
záujem (§ 385 ods. 1 C. s. p. a  contrario). Po jeho preskúmaní v  medziach odvolacích dôvodov a  vád,
na ktoré je potrebné prihliadať z  úradnej povinnosti (§ 380 C.s.p.), dospel k  záveru, že odvolanie nie
je dôvodné.

8. Pred samotným odvolacím prieskumom treba najskôr pripomenúť, že v  prerokúvanej veci navrhovateľ
svoju pohľadávku uplatnil na vzorom tlačive návrhu v konaní s  nízkou hodnotou sporu v  zmysle
nariadenia č. 861/2007 účinného k  danému dňu. Týmto uplatnením sa podľa čl. 4 ods. 1 cit. nariadenia
začalo európske konanie vo veciach s  nízkou hodnotou sporu podľa citovaného nariadenia, čomu
treba prispôsobiť nielen procesný postup, ale aj terminológiu. V  tomto smere nariadenie používa pojem



„navrhovateľ“ a „odporca“, nie „žalobca“ a „žalovaný“, preto ich tak treba označovať aj v  konaní. Podobne
konanie sa nezačína žalobou, ale „návrhom“. Podľa čl. 19 nariadenia č. 861/2007 sa európske konanie
vo veciach s  nízkou hodnotou sporu riadi procesným právom členského štátu, v  ktorom sa konanie
vedie, ak nariadenie neustanovuje inak. V  dôsledku toho treba na konanie v  zásade použiť ustanovenia
čl. 4 až 18 cit. nariadenia a len v prípade absencie výslovnej úpravy treba použiť ustanovenia Civilného
sporového poriadku (resp. do 30. júna 2016 ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku).

9. Navrhovateľ podstatnú časť svojich odvolacích námietok smeruje proti postupu súdu prvej inštancie,
ktorý vo veci vykonal dokazovanie aj bez návrhu. Odkazmi na čl. 5 a  6 nariadenia č. 861/2007 odvolateľ
v  podstate namieta aj rozpor s  citovanými ustanoveniami nariadenia. Podľa ods. 8 preambuly cit.
nariadenia európske konanie vo veciach s  nízkou hodnotou sporu by malo zjednodušiť a  zrýchliť
konanie vo veciach s  nízkou hodnotou sporu v  cezhraničných sporoch a  zároveň znížiť náklady.
Zároveň však podľa ods. 9 preambuly je cieľom tohto nariadenia je podporovať základné práva a
zohľadňovať najmä zásady uznané v  Charte základných práv Európskej únie. Súd alebo tribunál by mal
rešpektovať právo na spravodlivý proces a  zásadu kontradiktórneho procesu najmä pri rozhodovaní
o  potrebe ústneho pojednávania, o  dôkazných prostriedkoch a  rozsahu, v  akom sa vykonajú
dôkazy. Ustanovenie čl. 38 tejto Charty ustanovuje, že politiky Únie zabezpečia vysokú úroveň ochrany
spotrebiteľa. Čl. 47 Charty potom zaručuje právo na účinný prostriedok nápravy a  na spravodlivý
proces. Podľa neho má každý, koho práva a slobody zaručené právom Únie sú porušené, za podmienok
ustanovených v tomto článku právo na účinný prostriedok nápravy pred súdom. Súdny dvor EÚ vo
vzťahu k  citovanému ustanoveniu vyslovil, že povinnosť zabezpečiť efektivitu práv, ktoré jednotlivci
vyvodzujú zo smernice 93/13/EHS o  nekalých podmienkach v  spotrebiteľských zmluvách, je súčasťou
požiadavky súdnej ochrany zakotvenej aj v  čl. 47 Charty (rozsudok zo 17. júla 2014 vo veci C-169/14,
Juan Carlos Sánchez Morcillo, Maía del Carmen Abril García proti Banco Bilbao Vizcaya Argentaria SA,
ods. 35). Podobne podľa SD EÚ vnútroštátny súd musí ex offo nariadiť nariadiť vykonávanie dôkazov
s  cieľom zistiť, či ustanovenie nachádzajúce sa v  zmluve, ktorá bola uzavretá medzi predajcom alebo
dodávateľom a  spotrebiteľom, patrí do pôsobnosti smernice, a  v  prípade, že to tak je, posúdiť  ex offo
prípadnú nekalú povahu tohto ustanovenia (rozsudok z 21. februára 2013 vo veci C-472/11, Banif Plus
Bank Zrt proti C. C., V. C., ods. 24). Právna úprava, ktorá by bránila vnútroštátnemu súdu prihliadať
na prípadné neprijateľné podmienky, by odporovala zásade efektivity uplatňovania práva EÚ (porov. cit.
rozsudok C-169/14, ods. 26 a  27).

10. Citovaná judikatúra sa síce týka konaní upravených vnútroštátnym právom, požiadavky ňou
vyslovené však vyplývajú priamo z  čl. 47 Charty základných práv EÚ. Táto Charta viaže podľa svojho
čl. 51 ods. 1 všetky inštitúcie a  orgány EÚ. Navyše, z  cit. ods. 9 preambuly nariadenia 861/2007
výslovne vyplýva, že v  samotnom nariadení sú zohľadnené požiadavky čl. 47 Charty EÚ na spravodlivý
proces, teda aj požiadavky vyvodené judikatúrou Súdneho dvora EÚ k  cit. článku vo vzťahu k  ochrane
spotrebiteľa pred nekalými podmienkami. Podľa odvolacieho súdu teda nie je možné ustanovenia
nariadenia 861/2007 vykladať takým spôsobom, aby odporovali vyššie citovaným požiadavkám čl. 47
Charty. Aj v  prípade, ak súd koná v  európskom konaní s  nízkou hodnotou sporu, musí ex offo nariadiť
nariadiť vykonávanie dôkazov s  cieľom zistiť, či ustanovenie nachádzajúce sa v  zmluve, ktorá bola
uzavretá medzi predajcom alebo dodávateľom a  spotrebiteľom, patrí do pôsobnosti smernice, a  v
prípade, že to tak je, posúdiť  ex offo  prípadnú nekalú povahu tohto ustanovenia. Z  toho potom celkom
nevyhnutne vyplýva aj požiadavka, aby v  prípade, ak je nárok uplatnený zo zmenky, konajúci súdu ex
offo vykonával dokazovanie na zistenie, či základom takto uplatneného nároku nie sú prípadné nekalé
podmienky v  spotrebiteľskej zmluve. Úlohou súdu je totiž podľa judikatúry SD EÚ, ktorý bez návrhu
dospel ku konštatovaniu o  nekalej povahe podmienky, jednoducho a  úplne neuplatniť túto zmluvnú
podmienku tak, aby nebola záväzná pre spotrebiteľa, a to bez toho, aby počkal, či spotrebiteľ navrhne,
aby uvedená podmienka bola zrušená (rozsudok z 21. decembra 2016 v  spojených veciach C- 154/15,
C- 307/15 a  C- 308/15, Francisco Gutiérrez Naranjo proti Cajasur Banco SAU, Ana María Palacios
Martínez proti Banco Bilbao Vizcaya Argentaria SA, Banco Popular Espanol SA proti Emiliovi Irlesovi
Lópezovi, Terese Torresovej Andreuovej, ods. 57 a 59). Tento účel by nebolo možné dosiahnuť, ak by
bol súd vo svojej možnosti zisťovať nekalosť zmluvných podmienok obmedzený právnym dôvodom, z
ktorého žalobca (navrhovateľ) svoju pohľadávku uplatňuje.

11. Na základe uvedeného nemožno čl. 5 v  spojení s  čl. 7 nariadenia č. 861/2007 vykladať tak, že
by bránili vnútroštátnemu súdu v  európskom konaní o  s  nízkou hodnotou sporu nariadiť vykonanie
dôkazov ex offo na zistenie nekalých podmienok v  zmluve, na ktorej sa zakladá uplatnený nárok.



Súd teda musí mať možnosť podľa čl. 7 ods. 1 cit. nariadenia nariadiť pojednávanie, prípadne vykonať
dokazovanie podľa čl. 9 alebo nariadiť pojednávanie podľa čl. 8 aj v  tých prípadoch, kedy odporca
nedoručil súdu odpoveď v  zmysle čl. 5 ods. 3. Len takým spôsobom totiž možno naplniť požiadavky
vyplývajúce z  citovanej judikatúry Súdneho dvora EÚ k  smernici 93/13/EHS. Súd je zároveň povinný
dodržiavať požiadavku kontradiktórnosti, ktorá takisto vyplýva z  čl. 47 Charty základných práv EÚ a
ktorá priznáva účastníkovi právo oboznámiť sa s  listinami a  pripomienkami predkladanými protistranou,
oboznamovať sa a  vyjadrovať sa k  právnym dôvodom uplatňovaným súdom ex offo. Keď súd konštatuje,
že zmluvná podmienka je nekalá, musí vo všeobecnosti o  tom informovať účastníkov a  vyzvať ich na
vyjadrenie, a  to spôsobom predpokladaným vnútroštátnymi predpismi (porov. cit. rozsudok C-472/11,
ods. 39 a 40). V tejto súvislosti však odvolací súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR sp.
zn. PLz. ÚS 1/2014, z ktorého možno vyvodiť, že princíp kontradiktórnosti je v zásade zachovaný
aj vtedy, keď má strana možnosť vyjadriť sa k hodnoteniu dôkazov a právnej kvalifikácii (podkladom
rozhodnutia) až v odvolacom konaní. V prerokúvanej veci je pritom odvolanie voči prvoinštančnému
rozsudku prípustné bez obmedzenia, navrhovateľ možnosť podať ho aj využil a môže v ňom plne uplatniť
svoje námietky proti skutkovým a právnym záverom súdu prvej inštancie.

12. Na základe uvedeného tak treba uzavrieť, že súd prvej inštancie postupoval správne, ak vo veci aj
bez návrhu vykonával dokazovanie na zistenie, či základom uplatneného nároku (kauzou zmenky) nie
je spotrebiteľská zmluva s  nekalými (neprijateľnými) podmienkami. Navrhovateľovi je vytvorený priestor
na vyjadrenie sa k týmto záverom, čím je zabezpečená kontradiktórnosť konania, a preto  nemožno
namietať, že v konaní došlo k porušeniu jeho právo na spravodlivý proces podľa § 389 ods. 1 písm. b)
C. s. p. takým spôsobom, ktorý by bol v odvolacom konaní neodčiniteľný.

13. Súdom prvej inštancie bol zistený a  pre odvolací súd je podľa § 383 C. s. p. záväzný skutkový
stav reprodukovaný v  odsekoch 3.1 až 3.4 tohto rozsudku. Skutkový stav takto zistený súdom prvej
inštancie aj podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva z  vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej
súvislosti v  súlade s § 191 C. s. p. Súd prvej inštancie vo svojom svojho rozsudku zrozumiteľne opísal,
z  ktorých dôkazných prostriedkov jednotlivé skutkové zistenia urobil. Zistenia urobené z  jednotlivých
dôkazov neodporujú obsahu listín založených v  spise Samotné hodnotenie dôkazov potom zodpovedá
formálnej logike, ako aj všeobecným skúsenostiam. Námietky navrhovateľa proti zistenému skutkovému
stavu nie sú dôvodné, pretože súd prvej inštancie nevychádzal z „nesporných skutočností“, ale z  obsahu
vykonaných dôkazov, ktoré nijako nepreukazovali, že by odporca konal pri uzatváraní zmluvy o  úvere
inak než mimo rámca svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti.

14. Odvolací súd sa stotožňuje aj s  právnymi závermi súdu prvej inštancie o  tom, že zmenka nebola
platne vyplnená, a odkazuje na ním citovaný rozsudok sp. zn. 4 Obo 161/2007. Nie je zrejmé, prečo
navrhovateľ tvrdí nepoužiteľnosť tohto rozsudku na prerokúvanú vec. Zmenka, na ktorej navrhovateľ
zakladá svoje nároky, bola vystavená odporkyňou v  prospech spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., ako
blankozmenka a plnila zabezpečovaciu funkciu vo vzťahu k peňažnému záväzku odporcu zo zmluvy o
úvere č. 207400041. Pravidlá vyplnenia zmenky boli upravené v  ods. 17 všeobecných podmienok, ktoré
sa stali súčasťou uvedenej zmluvy o  úvere. Zmluva o  úvere bola spotrebiteľskou zmluvou v  zmysle
§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase jej podpisu a  ako taká podľa § 53 ods. 1
nesmela obsahovať tzv. neprijateľné zmluvné podmienky. Ak zmenka vznikla na zabezpečenie splnenia
dlhu z takejto spotrebiteľskej zmluvy, ide o spotrebiteľskú zmenku, v rámci ktorej existujú odlišnosti oproti
zmenke z iného právneho vzťahu. Jednou z odlišností spotrebiteľskej zmenky je zohľadnenie kauzy
právneho vzťahu, z ktorého zmenka vznikla, a  to v  súvislosti s  už odôvodnenou kontrolou neprijateľných
podmienok v týchto zmluvách ex offo. Súd prvej inštancie postupoval v súlade s hmotným právom, keď
skúmal kauzu zmenky a zmluvu o úvere posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu obsahujúcu neprijateľné
zmluvné podmienky. Závery súdu prvej inštancie sú v  zhode aj s  názorom vysloveným v  stanovisku
Najvyššieho súdu SR uverejneným ako R 93/2015. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto
skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase,
kedy bola zmenka vystavená.

15. Základnú neprijateľnú zmluvnú podmienku predstavuje dohoda o vyplnení zmenky v  ods. 17
všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Táto podmienka v  spojení s  možnosťou uplatnenia zmenky
ako abstraktného prostriedku totiž vo svojom výsledku prevracia dôkazné bremeno z  navrhovateľa na
odporkyňu, čím je neprijateľnou podmienkou podľa § 53 ods. 4 písm. l) Obč. zák. Ako konštatoval súd
prvej inštancie, zmluvu o úvere kvôli nedostatku zákonných náležitostí treba považovať za bezúročnú



a bez poplatkov podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o  spotrebiteľských úveroch tak ako to
uviedol súd prvej inštancie. Dohoda o  vyplnení zmenky potom umožňovala veriteľovi obísť dôsledky z
toho vyplývajúce vyplnením zmenkovej sumy vrátane úrokov a  poplatkov a uplatniť ich ako abstraktnú
pohľadávku voči dlžníkovi. Ďalšími neprijateľnými podmienkami podľa § 53 ods. 4 písm. k) Obč. zák.,
ktoré sa stali súčasťou uplatneného zmenkového nároku, sú sankcia 91,25 % ročne (0,25 % denne) v
podobe zmenkového úroku, neprimerane vysoká zmluvná pokutá za ,,porušenie zmluvných povinností“
a netransparentný administratívny poplatok za úver. Zmenka bola vo výsledku vyplnená podstatne
vyššou zmenkovou sumou než pripúšťali príslušné zákonné obmedzenia (§ 4 ods. 6 zákona č. 258/2001
Z. z.).

16. Na uvedených záveroch nič nemení ani ustanovenie § 17 zákona zmenkového a  šekového. Vyplýva
z  neho totiž len to, že kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na
jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní
zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Podľa § 77 ods. 1 cit. zákona sa toto ustanovenia vzťahuje aj na
vlastnú zmenku. Nevyplýva z  neho však, že by súd nesmel ex offo skúmať kauzálne námietky (námietky
zakladajúce sa na vlastných vzťahoch dlžníka k  vystaviteľovi zmenky) za rovnakých podmienok, ako by
ich robil dlžník žalovaný zo zmenky. Navrhovateľ v tu prerokúvanej veci vystupuje ako indosatár, ktorý
nadobudol práva zo zmenky formálne platným indosamentom. Je však potrebné skúmať, či navrhovateľ
pri nadobúdaní tejto zmenky nekonal vedome na škodu dlžníkov. Vedomým konaním na škodu dlžníkov
treba rozumieť nielen úmyselné konanie, ale aj konanie vo vedomej nedbanlivosti [porov. definíciu napr.
v § 16 písm. a) Trestného zákona, ktorá je vo svojej všeobecnosti analogicky použiteľná aj v  oblasti
súkromného práva]. Nadobúdateľ zmenky teda koná vedome na škodu dlžníka, ak vie, že môže svojím
konaním spôsobiť dlžníkovi škodu, ale bez primeraného dôvodu sa spolieha, že takú škodu nespôsobí.
Pri posudzovaní konania nadobúdateľa treba vychádzať predovšetkým z  obsahu zmenky, ako aj zo
všetkých okolností. Navrhovateľ v  prerokúvanej veci nadobúdal od spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
tisíce zmeniek, ktoré v súčasnosti uplatňuje na súdoch a ktoré boli vystavené fyzickými osobami, teda
spravidla spotrebiteľmi. Drvivá väčšina týchto zmeniek bola označená číslom zmluvy, takže vedel, že
tieto zmenky sa zakladajú na určitých zmluvách (o úvere), v ktorých môžu byť obsiahnuté aj nároky,
na ktoré indosant nemá nárok. Bolo preto jeho povinnosťou skúmať obsah týchto zmlúv, oboznámiť
sa s okolnosťami ich uzavretia a s obsahom vyplňovacieho práva. Ak to navrhovateľ ako nadobúdateľ
neurobil, bez primeraného dôvodu sa spoliehal, že svojím konaním dlžníkom škodu nespôsobí. Podľa
znenia § 17 zákona zmenkového a šekového v  takomto prípade sú kauzálne námietky zo strany
zmenkového dlžníka prípustné, v dôsledku čoho ich podľa vyššie uvedených zásad môže skúmať ex
offo aj súd, ktorý rozhoduje o  nárokoch uplatnených voči spotrebiteľom z  nich.

17. Z  uvedených dôvodov tak odvolací súd vecne správny rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 C.
s. p. vrátane správneho závislého výroku o  náhrade trov konania (odvolaním napadnutého bez uvedenia
osobitných odvolacích dôvodov) potvrdil (výrok I).

18. V  odvolacom konaní plne úspešnému žalovanému odvolací súd podľa § 255 ods. 1 v  spojení s §
396 ods. 1 C. s. p. priznal aj nárok na náhradu všetkých trov konania (výrok II).

19. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona
č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie za podmienok ustanovených v  § 420 a § 421 C. s.
p. Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozsudku na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne /dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, ak nejde o  prípady § 429 ods. 2 C. s.
p. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "23C/136/2014", "guid": "07f43703-062e-4f45-b5f3-00ccd692f5d9:d753fa0c-de09-40f3-a6dd-2ef66a40b480", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:5a58f9b1-0e01-4f6b-92c3-4d6961a3d2df", "ecli": null, "spisova_znacka": "PLz. ÚS 1/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PLz. ÚS 1/2014 z 7. 5. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-05-07", "citacie_n": 152, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5a58f9b1-0e01-4f6b-92c3-4d6961a3d2df"}, {"guid": "8f41a847-66a3-4c1b-82a8-35a01f94392a:8666e572-d28b-4658-9cd0-5836d2690d47", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2013:5711212272.1", "spisova_znacka": "10Co/79/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 10Co/79/2013 z 30. 10. 2013", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2013-10-30", "citacie_n": 1989, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2013:5711212272.1"}, {"guid": "dd0380bc-c31b-49b1-9e9c-2e1edebc9fca:02f244fe-944b-480f-9c67-132bb77a5001", "ecli": null, "spisova_znacka": "8Er/1450/2012", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Rožňava sp. zn. 8Er/1450/2012 z 9. 10. 2019", "sud": "Okresný súd Rožňava", "datum_vydania": "2019-10-09", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/dd0380bc-c31b-49b1-9e9c-2e1edebc9fca:02f244fe-944b-480f-9c67-132bb77a5001"}], "citovane_v": []}