Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 44Sd/108/2012 z 27. 1. 2013
Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 27. januára 2013, sp. zn. 44Sd/108/2012, ECLI:SK:KSTT:2013:2012200532.1
Krajský súd Trnava | 44Sd/108/2012 | ECLI:SK:KSTT:2013:2012200532.1 | 2013-01-27 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Dôchodky
Citované ustanovenia: § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., § 112 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/716d5b3d-99ba-432d-bb71-ceb8ed8840bd
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2013:2012200532.1

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 44Sd/108/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2012200532
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2013:2012200532.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v konaní pred samosudcom JUDr. Pavlom Laczom v právnej veci navrhovateľa:
P. T., nar.XX.X.XXXX, bytom XXX XX U., R. XX/C, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, Ul.
29 augusta 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne zo dňa 25.6.2012 č. XXX
XXX XXXX X takto

r o z h o d o l :

Krajský súd napadnuté rozhodnutie odporkyne Sociálnej poisťovne - ústredie Bratislava  zo dňa  25.
júna 2012 č. XXX XXX XXXX X   z r  u š u j e  podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. a vec jej vracia na
ďalšie konanie.

Navrhovateľovi  náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím zo dňa 25. júna 2012 č. XXX XXX XXXX X odporkyňa priznala navrhovateľovi
invalidný dôchodok od 18.1.2008 vo výške 3.237,-Sk mesačne, pričom tento invalidný dôchodok bol
postupne zvyšovaný až na sumu 131,- Eur mesačne od 1. januára 2012.

Svoje rozhodnutie odporkyňa odôvodnila tým, že navrhovateľ si uplatnil nárok na invalidný dôchodok
žiadosťou zo dňa 18.1.2011, pričom podľa § 112 ods. 1 zák.č.461/2003 Z.z. sa dávka prizná najviac  tri
roky spätne od uplatnenia nároku. K zvyšovaniu dôchodku dochádzalo v súvislosti s § 82 zák.č.461/2003
Z.z. v súlade s opatreniami Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, ktoré ustanovovali percento
zvýšenia dôchodkovej dávky.

Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ  dňa 9.8.2012 opravný prostriedok, v ktorom namietal, že
nesúhlasí s rozhodnutím odporkyne, nakoľko on žiadal  o priznanie  invalidného dôchodku z mladosti.

Z písomného vyjadrenia odporkyne zo dňa 25.10.2012 súd zistil, že odporkyňa považuje svoje
rozhodnutie za vecne správne, keďže navrhovateľ žiadosťou spísanou dňa 15.3.2011 požiadal sociálnu
poisťovňu o priznanie invalidného dôchodku, ktorý žiadal priznať od 15.1.2004. Podľa posudku
posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne- pobočky Trnava zo dňa 24.5.2012 bolo
zistené, že navrhovateľ je invalidný podľa § 71 ods. 1 zák.č.461/2003 Z.z. od 15.1.2004 s mierou poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 50 % v porovnaní  so zdravou fyzickou osobou.
Zdravotný stav navrhovateľa bol posudzovaný aj posudkovými lekármi dňa 29.9.2012 a 9.10.2012,
pričom posudkoví lekári zotrvali na záveroch predchádzajúceho lekárskeho posudku, podľa ktorého je



navrhovateľ invalidný od 15.1.2004 s  mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo výške
50 % v porovnaní  so zdravou fyzickou osobou.

Na pojednávaní konanom dňa 28.1.2013 navrhovateľ uviedol, že do  sociálnej poisťovne chodil od r.2004
a domáhal sa ústne o priznanie invalidného dôchodku. Nikdy s ním nebol robený žiadny zápis, až v
r.2011. Uviedol, že žiadosťou, ktorú podal na sociálnu poisťovňu dňa 18.11.2011 si uplatnil nárok o
invalidný dôchodok z mladosti.

Poverená zástupkyňa odporkyne uviedla, že navrhovateľ si požiadal v marci 2011 písomne o riadny
invalidný dôchodok, ktorý žiadal priznať od 15.1.2004, takže nežiadal vôbec o invalidný dôchodok
z mladosti. Príslušný na to, odkedy je osoba invalidná je posudkový lekár, ktorý v posudku zo dňa
24.5.2012 uviedol, že podľa predchádzajúceho zákona o sociálnom poistení nebolo možné vzhľadom
na určenú diagnózu uznať navrhovateľa invalidným, pretože nespĺňal kritéria pre priznanie invalidity z
mladosti. Z tohto dôvodu žiadala napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie na pojednávaní podľa § 244 ods. 1, 2 a 3 O.s.p. a § 250l
ods. 1 a 2  O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné, pretože odporkyňa
sa nevysporiadala so všetkými okolnosťami, ktoré uviedol navrhovateľ pri uplatnení svojho nároku a
preto súd  napadnuté rozhodnutie podľa § 250j ods. 2 písm. d) zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie.

Podľa § 70 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení

(2) Fyzická osoba má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je
nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Nárok na invalidný dôchodok
tejto fyzickej osobe vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov veku. Nárok na invalidný dôchodok má
aj fyzická osoba, ktorá sa stala invalidnou počas doktorandského štúdia v dennej forme, nedovŕšila 26
rokov veku a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt.

Podľa § 112 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení

Dávka sa prizná alebo sa zvýši odo dňa, od ktorého dávka alebo jej zvýšenie patrí, najviac tri roky spätne
odo dňa zistenia, že sa dávka priznala alebo sa vyplácala v nižšej sume, ako patrí, alebo najviac tri roky
spätne od uplatnenia nároku na dávku alebo nároku na jej zvýšenie, ak sa dodatočne zistí, že sa dávka

a) priznala v nižšej sume, ako patrí,

b) vypláca v nižšej sume, ako patrí,

c) odoprela neprávom alebo

d) priznala od neskoršieho dátumu, než od ktorého patrí.

Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a pri
použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval.

Krajský súd musí konštatovať, že v predmetnej veci bolo rozhodnutie sociálnej poisťovne už zrušené
a to rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp.zn. 38Sd/26/2011 zo dňa 21.2.2012, pričom súd nariadil
odporkyni, aby v novom rozhodnutí sa v prvom rade vysporiadala s možnosťou či nemožnosťou
priznania invalidného dôchodku z mladosti, na základe žiadosti navrhovateľa podanej v r.2011 a vysvetlí
zrozumiteľným spôsobom odkedy je, či nie je možné na základe takejto žiadosti priznať dôchodkovú
dávku.



Podľa názoru súdu rozhodnutie odporkyne nie je v tomto smere dostatočne odôvodnené, pretože
odporkyňa  sa v napadnutom rozhodnutí vôbec nezaoberala otázkou posudzovania invalidného
dôchodku z mladosti u navrhovateľa. Vo svojom rozhodnutí sa sústredila najmä na vysvetlenie spôsobu
výpočtu dôchodkovej dávky s odvolaním sa na osobný list dôchodkového poistenia a odvolávala sa na
závery lekárskeho posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne- pobočky v
Trnave zo dňa 24.5.2012. Odporkyňa síce na základe záverov tohto  posudku uviedla, že navrhovateľ
je invalidný od 15.1.2004 podľa § 71 ods. 1 zák.č461/2003 Z.z., avšak opätovne sa nevysporiadala s
otázkou prečo nie je možné navrhovateľovi priznať invalidný dôchodok  z mladosti.

Podľa § 250j ods. 6 O.s.p. účinného do 31.12.2012 správne orgány sú viazané právnym názorom súdu.

Keďže krajský súd v predchádzajúcom rozhodnutí jasne stanovil kritéria, ktoré musí správny orgán
pri novom rozhodovaní akceptovať, súd dospel k záveru, že odporkyňa sa vôbec nevysporiadala s
vysloveným právnym názorom súdu  a nepremietla ho do svojho nového rozhodnutia.

Odôvodnenie, ktoré obsahuje napadnuté rozhodnutie je v rozpore s ust. § 47 ods. 3 Správneho
poriadku, pretože nepresvedčivo argumentuje o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti
jeho rozhodnutia, keďže sa nezaoberalo otázkou, či uplatnený nárok možno považovať za uplatnenie
nároku na invalidný dôchodok z mladosti, alebo nie  a ak tento nemožno považovať za takýto nárok,
bolo povinnosťou správneho orgánu jasne a zrozumiteľne vysvetliť z akého dôvodu nedošlo k uznaniu
invalidity z mladosti.

Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti rozhodol súd tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250l ods. 2 O.s.p. v spojení s § 250k O.s.p. tak, že úspešnému
navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal, pretože mu žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.