Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 13CoE/18/2011 z 5. 10. 2011
Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 5. októbra 2011, sp. zn. 13CoE/18/2011, ECLI:SK:KSTN:2011:3810216976.1
Krajský súd Trenčín | 13CoE/18/2011 | ECLI:SK:KSTN:2011:3810216976.1 | 2011-10-05 | Uznesenie
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/187920b7-f6b2-4e38-9247-1a8fba53b6ba
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2011:3810216976.1

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 13CoE/18/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3810216976
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Vašková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2011:3810216976.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: P. A. a.s., so sídlom Námestie SNP XX, Banská
Bystrica, IČO: 36 618 268, zast.: Q. & Y. advokátska kancelária s.r.o., Nám. SNP XX, Banská Bystrica, v
mene ktorej koná JUDr. Martin Q., PhD. advokát, proti povinnému: Z. P., nar. XX.XX.XXXX, O. XXX/X, V.
Y., o vymoženie istiny vo výške 222,59 Eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Prievidza zo dňa 24. mája 2011, č.k. 9Er/3105/2010-15, jednohlasne v senáte, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd uznesenie Okresného súdu v Prievidzi zo dňa 24. mája 2011, č.k. 9Er/3105/2010-15     p
o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa žiadosť súdnej exekútorky JUDr. Evy C., Exekútorský úrad
so sídlom O., V. T. X/XX, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 22. novembra 2010 v celosti
zamietol. V odôvodnení uviedol, že návrhom zo dňa 8. novembra 2010 sa oprávnený domáhal vykonania
exekúcie  na základe exekučného titulu, ktorým je Rozhodcovský rozsudok Rozhodcovského súdu pri
Slovenskej arbitrážnej komore, s.r.o., sp. zn. VK 380/2010 zo dňa 7. mája 2010, ktorý bol vydaný jediným
rozhodcom JUDr. R. L.. B. rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 10. júna 2010 a vykonateľnosť
dňa 13. júna 2010. Záväzkovo právny vzťah medzi účastníkmi vznikol dňa 24. augusta 2009 na základe
Dohody o uznaní záväzku a uzavretí splátkového kalendára, na základe ktorej povinný uznal, čo do
dôvodu a výšky záväzok voči veriteľovi, ktorý vznikol na základe zmluvy uzatvorenej s pôvodným
veriteľom Home Credit Slovakia a.s., číslo zmluvy 2020810158. Súčasťou Dohody je rozhodcovská
doložka, na základe ktorej bola založená právomoc rozhodcovského súdu. Podľa ustanovenia § 52
ods. 1 - 4  Občianskeho zákonníka je spotrebiteľskou zmluvou každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom  alebo účelom  je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.  Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej  činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti. Súd v prvom rade skúmal samotnú Dohodu, ktorá vytvára právny rámec
vzťahu medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom.  Podľa bodu 1 písm. g/ prílohy k
Smernici Rady  93/13/EHS za nekalé podmienky možno považovať podmienky, ktorých  zmyslom alebo
účinkom je: neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo
podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory upravené
právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať
mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať
na inej zmluvnej strane. Preskúmaním bodu 4 Dohody, vzhliadol súd v takto ustanovenom zmluvnom
dojednaní  nekalú podmienku.

Existujúca, ale neplatná rozhodcovská doložka nemôže byť potom základom právomoci
rozhodcovského súdu. Ak si rozhodca svoju právomoc z takto uzavretej doložky odvodil, na ktorom
základe následne vydal exekučný titul, nemožno takéto rozhodnutie považovať za rozhodnutie vydané
osobou na to oprávnenou. Uvedené spôsobuje, že pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie



neprebehlo riadne rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom by bol rozhodcovský rozsudok, na
podklade ktorého by mohla byť vedená exekúcia. S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti, súd v
tomto štádiu zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celosti.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnom stanovenej lehote, prostredníctvom právneho
zástupcu  odvolanie oprávnený, ktorý navrhol napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a vrátiť
mu vec na ďalšie konanie. Mal za to, že súd v prejednávanej veci vychádzal z nesprávneho právneho
posúdenia veci v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.,  a § 205 ods. 2 písm. a/  v spojitosti s §
221 ods. 1 písm. f/  O.s.p. s tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne
zistil skutkový stav. Uviedol, že v prejednávanej veci aplikoval na zistený skutkový stav ustanovenia na
ochranu spotrebiteľa, avšak konal tak bez toho, aby mal preukázané podmienky vzniku spotrebiteľského
právneho vzťahu, pričom súd konštatuje, že exekučný titul nereflektuje ustanovenia právneho poriadku
Slovenskej republiky zamerané na ochranu spotrebiteľa a z toho dôvodu súd aplikoval na prejednávanú
exekučnú vec ustanovenia § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších
predpisov. Ďalej uviedol, že povinný dohodu o uznaní záväzku uzatvoril slobodne a vážne, pričom sa
zaviazal uhrádzať mesačné splátky vo výške 20 Eur mesačne vždy k 25. dňu v mesiaci. Pohľadávku
Oprávneného uznal čo do dôvodu a výšky. Pred podpisom tejto Dohody sa mal možnosť s ňou riadne
oboznámiť a prečítať si ju. Dohodou potvrdil už existujúci právny vzťah vzniknutý z úverovej zmluvy, preto
sa domnieval, že ju nemožno považovať za samostatnú spotrebiteľskú zmluvu. Rozhodcovská doložka
nebola obsiahnutá priamo v úverových  zmluvných podmienkach. Povinný k rozhodcovskej doložke
pristúpil až podpísaním Dohody o uznaní záväzku, kde s ňou vyjadril súhlas na samostatnej listine a v
samostatnom bode Dohody a tiež až potom, čo medzi  stranami vznikol spor. Dohodou o uznaní záväzku
došlo k uznaniu dlhu, ktorý vznikol na základe úverovej zmluvy, pričom ide iba o podporný a dobrovoľný
úkon zo strany dlžníka. Domnieval sa preto, že súd sa konformným výkladom a zlou aplikáciou smernice
Rady č. 93/13/EHS privodil stav právnej neistoty a odníma ním možnosť konať oprávnenému pred súdom
a domáhať sa svojich práv zákonnou cestou.

Vyjadrenie k odvolaniu písomne podané nebolo.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že
napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť. Rozhodol bez
nariadenia pojednávania odvolacieho súdu zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p.

Preskúmaním veci odvolací súd nezistil, že by súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec ani v
jednej z namietaných okolností odvolateľom a teda ani dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm.
f/ O.s.p.. Dôvodom na odvolanie podľa citovaného zákonného ustanovenia je mylná aplikácia a výklad
právnej normy na zistený skutkový stav, alebo použitie právnej normy, ktorú na skutkový stav vôbec
nemožno použiť.

V danom prípade súd prvého stupňa vo veci dôvodne aplikoval ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku,
ako aj ust. § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov
a vykonal aj správny výklad citovaných zákonných ustanovení. Ustanovenie § 45 ods. 2 zák. č. 244/2002
Z.z. umožňuje súdu príslušnému na výkon rozhodnutia alebo exekúciu zastaviť výkon rozhodcovského
rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa
§ 45 ods. 1 písm. b/ alebo c/, t.j.,  ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm.
a/, b/, alebo ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje  účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré
je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.  V danom prípade  súd
prvého stupňa zistil nedostatky v rozhodcovskom konaní podľa § 45 ods. 2 v spojení s      § 45 ods. 1 písm.
c/ v čase pred udelením poverenia. Exekučný poriadok v ust. § 44 ods. 2 tretia veta v takomto prípade
ukladá súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnuť. Podľa ods. 3 citovaného
zákonného ustanovenia, ak je uznesenie, ktorým sa žiadosť zamieta právoplatné, súd exekučné konanie
aj bez návrhu zastaví, pričom proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie. Za nesprávne právne
posúdenie nie je možné  považovať tú skutočnosť, že procesná forma výroku rozhodnutia - zamietnutie
žiadosti o udelenie poverenia nie je v tomto štádiu konania totožná so zákonným znením ust. § 45 ods.



2 zákona č. 244/2002 Z.z., pretože uvedeným postupom sa v konečnom dôsledku docieli zastavenie
exekučného konania.

Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa
má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného
rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi
s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu
rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v
akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných
opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť
všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby
spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

Za správny odvolací súd považuje právny názor súdu prvého stupňa, že predmetná Dohoda vytvára
právny rámec vzťahu medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom a teda bola medzi
účastníkmi konania uzavretá spotrebiteľská zmluva, teda, že medzi oprávneným a povinným bol
založený na jej základe spotrebiteľský vzťah. Námietky oprávneného, že absentuje postup súdu,
na základe ktorého dospel k záveru o aplikácii spotrebiteľského práva, a vôbec sa nezaoberal so
splnením podmienok pre vznik spotrebiteľského vzťahu, t.j. existencia spotrebiteľa a dodávateľa,
považoval odvolací súd za neopodstatnené. Odvolací súd má rovnako ako súd prvého stupňa za to,
že povinný v zmluvnom vzťahu vystupoval ako spotrebiteľ. Na daný vzťah je preto potrebné aplikovať
ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, čo rozhodcovský súd neurobil. Ak
by bol rozhodcovský súd v zmysle § 33 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov
postupoval podľa § 52 a § 54 Občianskeho zákonníka, musel by dospieť k záveru, že rozhodcovská
doložka v Dohode je neplatná, pretože predstavujú neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré stavajú
spotrebiteľa do nevýhodného postavenia. Súd prvého stupňa preto postupoval správne, keď ustálil, že
v danom prípade ide o spotrebiteľský vzťah.

Odvolací súd uzatvára, že súd prvého stupňa v danom prípade správne právne posúdil rozhodcovský
rozsudok ako nulitný, vydaný rozhodcom, ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie a rozhodnutie na
základe neplatnej rozhodcovskej doložky, teda nejde o spôsobilý exekučný titul podľa ust. § 41 ods. 2
písm. d/ Exekučného poriadku a správne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie  zamietol
(§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku).

Odvolací súd preto uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie    n i e      j e     p r í p u s t n é .