Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 1Sd/18/2016 z 27. 4. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 27. apríla 2016, sp. zn. 1Sd/18/2016, ECLI:SK:KSPO:2016:8016200192.1 Krajský súd Prešov | 1Sd/18/2016 | ECLI:SK:KSPO:2016:8016200192.1 | 2016-04-27 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Dôchodky Citované ustanovenia: zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/cb60fb7e-372e-486e-bc30-616fa6ab12b8 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8016200192.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Sd/18/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8016200192
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8016200192.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Vierou Zoľákovou v právnej veci navrhovateľa T. P., bytom
v X., W. XX proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústredie v Bratislave, ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o
starobný dôchodok dňa 28. apríla 2016 takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 7. januára 2016 č. 520 802 0050 0 podľa § 250j
ods. 2 písm. c), e) v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 a § 250q ods. 2 O.s.p. a vec v r a c i a
odporkyni na ďalšie konanie.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 7. januára 2016 č. 520 802 0050 0 odporkyňa podľa § 65 ods.
1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z.z. zamietla žiadosť
navrhovateľa o starobný dôchodok zo dňa 9. novembra 2015.

Výrok rozhodnutia odôvodnila tým, že navrhovateľ dôchodkový vek dosiahol 2. augusta 2014. K
tomuto dátumu získal 1448 dní obdobia dôchodkového poistenia, t.j. 3 roky a 353 dní obdobia
dôchodkového poistenia, ktorého presný rozpis je uvedený v osobnom liste dôchodkového poistenia. Z
uvedeného vyplýva, že nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia
na vznik nároku na starobný dôchodok, preto bola jeho žiadosť zamietnutá. Ďalej poukázala na to, že
rozhodnutím OSZZ č. GRŽP-76-59/2004 z 18. októbra 2004 mu bol priznaný výsluhový dôchodok od
1. júla 2004 podľa zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Nakoľko pre určenie sumy výsluhového
dôchodku mu bola zhodnotená doba základnej vojenskej služby od 2. apríla 1971 do 10. apríla 1973,
doba služobného pomeru príslušníka Zboru národnej bezpečnosti od 23. mája 1973 do 30. júna 1980,
doba zamestnania v Zbore ozbrojenej ochrany železníc od 5. januára 1982 do 28. mája 1992, ktorá sa
na základe § 44 zákona č. 230/1992 Zb. považuje za služobný pomer v ozbrojenom bezpečnostnom
zbore Českej a Slovenskej federatívnej republiky pred 1. januárom 1993 a doba služobného pomeru
Príslušníka Železničnej polície od 29. mája 1992 do 30. júna 2004, nie je možné považovať uvedené
obdobia za obdobie dôchodkového poistenia pre nárok na starobný dôchodok.

Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ návrh na jeho preskúmanie, ktoré odôvodnil tým, že
rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. 5Sd/3/2009-56 zo dňa 24. apríla 2009 bolo potvrdené
rozhodnutie odporkyne zo dňa 6. novembra 2008 č. 520 802 6050 0, hoci vznik invalidity je datovaný
dňom 09.10.1998 s poklesom pracovnej neschopnosti 55 % a dňom 01.07.2004 došlo iba k zmene na
75 %. Krajský súd potvrdil omyl odporkyne, čím bol porušené jeho práva poistenca podľa § 81 ods.
1 zákona č. 461/2003 Z.z., teda priznanie dávky, poberanie invalidnej dávky a následne prechod na



dávku starobného dôchodku. Odporkyňa keď zistila, že pochybila vyzvala ho, aby požiadal o starobný
dôchodok dovŕšením 55 rokov, ale následne žiadosť zamietla s tým, že služba v Zbore ozbrojenej
ochrany je pracovný pomer a Krajský súd v Prešove rozsudkom č. 4Sd/56/2014 dňa 08.10.2015
napriek dôkazom potvrdil rozhodnutie odporkyne, ktorá ho znovu vyzvala, aby požiadal o starobný
dôchodok dovŕšením 62 rokov. Teraz opätovne preskúmavaným rozhodnutím už dobu zamestnania
v Zbore ozbrojenej ochrany železníc považuje za služobný pomer, keďže zámerne uviedla do omylu
príslušný Krajský súd v Prešove. Ak mu odporkyňa podľa § 65, 82 a 114 ods. 1 zákona č. 461/2003
Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov priznala starobný dôchodok, nemôžu mu
byť na ujmu, ak služobný orgán, alebo štátny orgán zle rozhodne či už vedome alebo nevedome,
lebo odvádzal do Sociálnej poisťovne, a preto mu vznikol aj nárok. Z dôvodovej správy k zákonu č.
222/2003 Z.z. vyplýva, že nárok vznikne dovŕšením dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov
o sociálnom zabezpečení (poistení). Právne predpisy SR pri rozhodovaní výške starobného dôchodku
zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia (poistenia) neupravujú, akým spôsobom zabezpečiť
od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení)
poskytnutie sumy starobného dôchodku len za doby zabezpečenia (poistenia), ktoré sa neprekrývajú
s dobou výkonu služby, za ktorú už bol poskytnutý výsluhový dôchodok. Preto je potrebné podľa čl.
7 ods. 5 a čl. 154c Ústavy Slovenskej republiky pre zachovanie získaných nárokov od dovŕšenia
dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení aplikovať dohovor o
invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128), ktorý bol Československou socialistickou
republikou ratifikovaný 11. januára 1990 a vyhlásený pod č. 416/1991 v Zbierke zákonov. / Uvedený
dohovor má charakter medzinárodnej zmluvy, ktorá priamo zakladá právo fyzických osôb na zachovania
nároku na starobný dôchodok, a preto na jeho vykonanie nie je potrebné prijať osobitný zákon.
Príslušné ustanovenia uvedeného dohovoru majú prednosť pred zákonmi o sociálnom zabezpečení,
preto je nimi Sociálna poisťovňa viazaná pri určení sumy starobného dôchodku poistenca, ktorý je
poberateľom výsluhového dôchodku za tú istú sociálnu udalosť, ktorou je prežitie zákonom stanoveného
dôchodkového veku na vznik nároku na starobný dôchodok. Pretože dovŕšením dôchodkového veku
podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení), ktorý bol určený v súlade so za-
chovaním nárokov vyplývajúcich zo zaradenia zamestnaní vykonávaných v služobnom pomere nastala
situácia, že ml vznikol nárok na starobný dôchodok a tiež výsluhový dôchodok, je potrebné na určenie
sumy starobného dôchodku aplikovať aj čl. 33 ods. 2 Dohovoru. Podľa § 60 ods. 8 Zákona o sociálnom
poistení získal viac ako 31 rokov obdobia dôchodkového poistenia a od 01.07.2004 do dôchodkového
veku je invalidný, a táto doba sa zaratúva, preto navrhol súdu, aby príslušné rozhodnutie po preskúmaní
zrušil a rozhodol v prospech neho.

Odporkyňa v písomnom vyjadrení k opravnému prostriedku uviedla, že rozhodnutím OSZZ č.
GRŽP-76-59/2004 z 18. októbra 2004 bol navrhovateľovi priznaný výsluhový dôchodok od 1. júla 2004
podľa zákona č. 328/2002 Z z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Nakoľko pre určenie sumy výsluhového dôchodku mu
bola zhodnotená doba základnej vojenskej služby od 2. apríla 1971 do 10. apríla 1973, doba služobného
pomeru príslušníka Zboru národnej bezpečnosti od 23. mája 1973 do 30. júna 1980, doba zamestnania v
Zbore ozbrojenej ochrany železníc od 5. januára 1982 do 28. mája 1992, ktorá sa na základe § 44 zákona
č. 230/1992 Zb. považuje za služobný pomer v ozbrojenom bezpečnostnom zbore Českej a Slovenskej
federatívnej republiky pred 1. januárom 1993 a doba služobného pomeru príslušníka Železničnej polície
od 29. mája 1992 do 30. júna 2004, nie je možné podľa citovaných ustanovení považovať uvedené
obdobia za obdobie dôchodkového poistenia pre nárok na starobný dôchodok. K námietke navrhovateľa
tykajúcej sa uplatnenia čl. 33 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach
uvádzame, že vzhľadom k tomu, že navrhovateľ nezískal najmenej 25 rokov obdobia dôchodkového
poistenia a z uvedeného dôvodu mu nevznikol nárok na starobný dôchodok podľa § 21, § 132 zákona
č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a ani podľa § 274 zákona, nie je možné v jeho prípade
rozhodnutie č. 55/11 Najvyššieho súdu SR a určiť sumu starobného dôchodku podľa čl. 33 Dohovoru
č. 128.

Na pojednávaní vo veci navrhovateľ predložil súdu rozhodnutie Ministerstva vnútra SR zo dňa
12.11.2013, z ktorého vyplýva, že pri počítačovom vyhotovení napadnutého rozhodnutia došlo v
dôsledku administratívnej chyby k nesprávnemu údaju o dobe trvania služobného pomeru 16 rokov.
Služobný pomer menovaného vrátane doby výkonu základnej vojenskej služby trval 31 rokov a 234 dní.



Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že vzhľadom na uvedené rozhodnutie odporkyňa pri vydaní
preskúmavaného rozhodnutia vychádzala z nesprávnych údajov v predchádzajúcich rozhodnutiach,
a preto opätovne posúdila jeho nárok vzhľadom na rozhodnutie zo dňa 12.11.2013 č. SPOU-
OEZ-76-37/2013-VZ. Trvá na tom, že vzhľadom na uvedené rozhodnutie má byť posudzovaný podľa čl.
33 Dohovoru č. 128, keďže získal viac ako 25 rokov obdobia dôchodkového poistenia.

Podľa § 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 334/2011 Z.z. obdobie
dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka, ak toto obdobie
policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa
zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný
dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa § 40 až 45 a § 101 zákona č. 328/2002 Z.z. v znení
neskorších predpisov.

Podľa § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení za obdobie dôchodkového poistenia
sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka prípravnej služby získané do
31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v
rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný
invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného
predpisu.

Preskúmaním veci súd dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa je dôvodný. Vzhľadom
na odôvodnenie rozhodnutia Ministerstva vnútra SR zo dňa 12.11.2013 č. SPOU-OEZ-76-37/2013-VZ
možno predpokladať, že pri rozhodovaní o nároku navrhovateľa došlo k takej chybe v konaní, ktorá má
vplyv na zákonnosť rozhodnutia.

Vzhľadom na uvedené súd rozhodnutie odporkyne podľa § 250j ods. 2 písm. c), e) O.s.p. pre
nedostatočne zistený skutočný stav veci a vyššie uvedenú vadu konania, ktorá má vplyv na zákonnosť
rozhodnutia v spojení s ustanovením § 250l a § 250q ods. 2 O.s.p. zrušil a vec vrátil odporkyni na ďalšie
konanie.

Bude povinnosťou odporkyne opätovne preskúmať nárok navrhovateľa, zohľadniť rozhodnutie
Ministerstva vnútra SR zo dňa 12.11.2013 č. SPOU-OEZ-76-37/2013-VZ, dôsledne zistiť skutočný stav
veci a vo veci opätovne rozhodnúť.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 250l ods. 2
O.s.p. a úspešnému navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal, pretože tento si neuplatnil nárok na
náhradu trov konania a odporkyňa zo zákona nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.