Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 16Cob/24/2013 z 30. 5. 2013
Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 30. mája 2013, sp. zn. 16Cob/24/2013, ECLI:SK:KSTN:2013:3112216366.1
Krajský súd Trenčín | 16Cob/24/2013 | ECLI:SK:KSTN:2013:3112216366.1 | 2013-05-30 | Rozsudok
Citované ustanovenia: § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb., § 4 ods. 2 písm. za) zákona č. 71/1992 Zb.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/2d12ee9e-e66f-4e5c-afad-cd2ffb920421
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2013:3112216366.1

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16Cob/24/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112216366
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3112216366.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci žalobcu: UNIKOV Tr. Turná spol. s r.o. so sídlom Vysoká 258, 913
21 Trenčianska Turná, IČO: 31 418 929, právne zastúpeného Advokátska kancelária E.. G. L., s.r.o. so
sídlom J. XX, V., IČO: 36 837 857, proti žalovanému ZSE Energia, a.s. so sídlom Čulenova 6, Bratislava,
IČO: 36 677 281, o zaplatenie 3 642,93 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu
Okresného súdu Trenčín č.k. 39Cb/93/2012-42 zo dňa 7. januára 2013 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa   p o t v r d z u j e .

Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania   n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením rozhodol tak, že konanie zastavil a že žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania.  Rozhodnutie odôvodnil ust. § 10 ods. 1 zák.č. 71/1992 Zb.
keď konštatoval, že žalobca nezaplatil súdny poplatok z návrhu vo výške 218,50 eur ani po tom,
čo bol na jeho zaplatenie vyzvaný výzvou doručenou jeho právnemu zástupcovi dňa 29.11.2012, v
ktorej mu bola uložená lehota na zaplatenie 10 dní od doručenia výzvy a o následku nezaplatenia
bol poučený. Pokiaľ žalobca na výzvu na zaplatenie súdneho poplatku reagoval tvrdením, že toto
konanie, v ktorom sa od žalovaného domáha vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 3 642,93
eur s príslušenstvom je  oslobodené od súdneho poplatku podľa § 4 ods. 2 písm. za) zák.  č. 71/1992
Zb., lebo je v ňom v pozícii spotrebiteľa ako právnická osoba nakupujúca výrobky a využívajúca služby
pre svoju vlastnú potrebu a z tohto dôvodu argumentoval tým, že súdny poplatok nie je povinný platiť,
s týmito dôvodmi sa súd prvého stupňa nestotožnil. Uviedol, že z listín pripojených k žalobe zistil,
že v záväzkovom vzťahu so žalovaným mal žalobca postavenie podnikateľa, dohodnutým odberným
miestom pre dodávku elektriny bolo odberné miesto č. 3106085401, ul. Bánovská 1010, Trenčianska
Turná, cena predstavovala cenu za distribúciu, prenos elektriny a ostatné sieťové služby a bola určená
rozhodnutím ÚRSO. Súd prvého stupňa sa stotožnil s tvrdením žalobcu o tom, že predmetom obchodnej
činnosti žalobcu nie je obchodovanie s elektrinou, resp. jej poskytovanie tretím osobám, avšak zdôraznil,
že vzhľadom na predmet činnosti žalobcu nemožno žalobcu bez ďalšieho označiť za spotrebiteľa bez
ohľadu na to, že zmluvy o dodávke elektrickej energie uzavreté medzi účastníkmi majú povahu typových
zmlúv, a že žalobca nemal možnosť zasahovať do ich obsahu, ani ich žiadnym spôsobom meniť (ide o
tzv. formulárové zmluvy). Súd prvého stupňa totiž poukázal na skutočnosť, že elektrinu, ktorú žalovaný
žalobcovi dodáva, využíva žalobca pri svojej podnikateľskej činnosti. Cena za dodávku elektriny je réžiou
žalobcu, ktorá je v konečnom dôsledku súčasťou ceny, za ktoré žalobca svoje výrobky a služby (ak ide
aj o montáž) predáva a dodáva. Spotreba účtovaná žalovaným je pre žalobcu výdavkovou položkou, o
ktorú si žalobca znižuje svoj príjem, a teda ako taká vstupuje do jeho účtovníctva vedeného v súvislosti
s podnikaním.  Súd prvého stupňa vyvodil záver, že žalobca v plnom rozsahu napĺňa definíciu výrobcu a
predajcu podľa zákona o ochrane spotrebiteľa, lebo využíva služby a nakupuje výrobky, ktoré sú určené



pre jeho podnikateľskú činnosť. Z tohto dôvodu na predmetný vzťah nemožno aplikovať, pokiaľ ide o
splnenie poplatkovej povinnosti z návrhu, ustanovenie § 4 ods. 2 písm. za/ poplatkového zákona, v
zmysle ktorého by bol žalobca ako spotrebiteľ oslobodený od poplatkovej povinnosti. Výrok o náhrade
trov konania odôvodnil ust. § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, by odvolací súd napadnuté
uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Bol názoru, že toto konanie je
oslobodené od súdneho poplatku podľa § 4 ods. 1 pís. za) zák.  č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch,
v zmysle ktorého je od poplatku oslobodený spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva podľa
osobitného predpisu, ktorým je v danom prípade zák. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Poukázal
na to, že v zmysle § 2 písm. a) zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa je spotrebiteľom aj
právnická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre osobnú potrebu, alebo pre potrebu
príslušníkov svojej domácnosti. Zdôraznil, že aj v danom prípade vzťah jeho a žalovaného je vzťahom
spotrebiteľa a dodávateľa v zmysle platnej právnej úpravy, lebo zmluvy o dodávke elektrickej energie
uzavreté medzi majú povahu adhéznych, typových zmlúv, a on, žalobca, nemal možnosť zasahovať do
ich obsahu, resp. meniť ich obsah. Okrem toho predmetom jeho obchodnej činnosti nie je obchodovanie
s elektrickou energiou, resp. poskytovanie elektrickej energie tretím osobám. Elektrickú energiu využíva
len pre vlastné účely, pričom predmetom jeho činnosti je výroba kovových konštrukcií a kovospracujúcich
výrobkov, zámočníctvo, zváranie, kovoobrábanie, výroba kovových prefabrikátov pre stavby, výroba
zámkov a a kovaní, výroba kovového tovaru, prípravné práce pre stavbu - asfaltovanie a kúpa tovaru
za účelom jeho ďalšieho predaja a predaj, avšak nie distribúcia elektrickej energie. Z uvedeného je
nepochybné, že on je v pozícii spotrebiteľa a s poukazom na túto skutočnosť má byť v konaní od
poplatkovej povinnosti oslobodený.

Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2
O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, a že napadnuté rozhodnutie je potrebné
potvrdiť ako vecne správne podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p.

Predmetom odvolacieho konania je posúdenie, či žalobca ako podnikateľ (obchodná spoločnosť s
ručením obmedzeným s vyššie uvedeným predmetom činnosti) je v tomto konaní v pozícii spotrebiteľa
domáhajúceho sa ochrany svojho práva podľa zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, a teda či
je osobne oslobodený od súdneho poplatku podľa § 4 ods. 2 písm. za) zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch.

Súd prvého stupňa vyvodil názor, že aj keď predmetom podnikateľskej činnosti žalobcu nie je priamo
obchodovanie s elektrinou a zmluva uzavretá medzi účastníkmi o dodávke elektriny má charakter typovej
zmluvy, vzhľadom na rozsah a charakter predmetu činnosti žalobcu, pri ktorom žalobca využíva elektrinu
pri výrobe a montážach (teda využíva ju pri podnikateľskej činnosti, a nielen pre osobnú potrebu), žalobca
nie je v tomto spore v postavení spotrebiteľa, teda niet dôvodu, pre ktorý by mu nemal byť s poukazom
na ust. § 4 ods. 2 písm. za) zák.  č. 71/1992 Zb. vyrubený súdny poplatok z návrhu.

Odvolací súd sa s týmto právnym záverom prvostupňového súdu v plnom rozsahu stotožňuje. Súd
prvého stupňa správne poukázal na to, že ak žalobca elektrinu využíva pri výrobe a cena za dodávku
elektriny je jeho réžiou, ktorá sa premieta do cien výrobkov a služieb predávaných a dodávaných jeho
odberateľom a zároveň je pre žalobcu výdavkovou položkou v účtovníctve vedenom v súvislosti s
podnikaním, žalobca napĺňa definíciu výrobcu a predajcu v zmysle zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa a v predmetnom spore so žalovaným nemá postavenie spotrebiteľa, z ktorého dôvodu by sa
v tomto konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia v dôsledku nesprávnej fakturácie naňho vzťahovalo
osobné oslobodenie od poplatkovej povinnosti v zmysle § 4 ods. 2 písm. za) zák. č. 71/1992 Zb. o
súdnych poplatkoch.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie o zastavení konania pre nesplnenie poplatkovej
povinnosti potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správne, lebo nevzhliadol žiadne dôvody, pre
ktoré by sa vo veci malo konať bez zaplatenia súdneho poplatku z návrhu na začatie konania.



Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere hlasov tri ku nule.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.