Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 1CoE/195/2013 z 30. 7. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 30. júla 2013, sp. zn. 1CoE/195/2013, ECLI:SK:KSBB:2013:6710216961.3 Krajský súd Banská Bystrica | 1CoE/195/2013 | ECLI:SK:KSBB:2013:6710216961.3 | 2013-07-30 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 50 ods. 1 EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/36ba7032-975f-4ddd-b3f8-41b935600688 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2013:6710216961.3 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 1CoE/195/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6710216961
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6710216961.3

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného: Ľubica Golianová, nar.
23.07.1964, bytom Záhonok 873/13, Zvolen, proti povinnému: P. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/
XX, G., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom, Exekútorský úrad so sídlom vo Zvolene,
Borovianska 17, pod sp. zn. EX 1422/10, na vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 155,68 eura
s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 21Er/1601/2010-72 zo
dňa 26.07.2012, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Zvolen č. k. 21Er/1601/2010-72 zo dňa 26.07.2012 p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Zvolen (ďalej v texte aj „okresný súd“ alebo „exekučný súd“)
vyhovel námietkam povinného proti exekúcii a v časti o vymoženie istiny v sume 155,68 eura vyhlásil
exekúciu za neprípustnú. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že povinný po doručení upovedomenia
o začatí exekúcie, doručil súdnemu exekútorovi podanie, v ktorom vzniesol námietku proti exekúcii
z dôvodu, že celú dlžnú sumu už v minulosti uhradil. Exekučný súd s poukazom na ustanovenie §
50 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Exekučný
poriadok“) a ustanovenie § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka, posúdil podanie povinného a zistil, že
podanie je dôvodné. Súd preskúmal originál listinného dôkazu - potvrdenia o zaplatení dlžnej sumy
podľa rozhodnutia Okresného súdu Zvolen zo dňa 30.11.2000, č.k. 8C 302/00 (exekučného titulu),
ktorým bolo povinnému uložené zaplatiť oprávnenej 4 690,- Sk a trovy konania 200,- Sk. V tejto
súvislosti uviedol, že predmetné potvrdenie je z hľadiska formy v celom rozsahu písané rukou a súd
nezistil, že by na uvedenej listine boli vykonané akékoľvek zmeny, či už písomné alebo mechanické.
Zákon náležitosti ani formu potvrdenia o zaplatení nepredpisuje. Toto potvrdenie súd vyhodnotil ako
dostatočne určité a zrozumiteľné, nakoľko je z neho zrejmé kto plnil (povinný - dlžník), komu plnil
(oprávnenému - veriteľovi), v akej výške plnil (4 690,- Sk), je z neho zrejmý dôvod plnenia - konanie
8C 302/00, čas plnenia (21.05.2008) a obsahuje podpisy veriteľa a dlžníka, ako aj svedka R. E., nar.
XX.XX.XXXX. Z predmetného listinného dôkazu mal teda súd za preukázané, že povinný v čase po
vzniku exekučného titulu oprávnenému splnil dlh vyplývajúci z exekučného titulu. Dlh vymáhaný v
prebiehajúcom exekučnom konaní v časti istiny 155,68 eura (4 690,- Sk) zanikol ešte pred začatím
exekučného konania splnením v súlade s ustanovením § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Na
základe uvedeného exekučný súd námietkam povinného proti exekúcii vyhovel a exekúciu vyhlásil za
neprípustnú v časti o vymoženie istiny v sume 155,68 eura. Súčasne konštatoval, že v ďalšom priebehu
exekúcie je súdny exekútor oprávnený viesť voči povinnému exekúciu ohľadom uspokojenia zvyšku
pohľadávky oprávneného na trovách konania v sume 6,64 eura (200,- Sk).

Proti rozhodnutiu okresného súdu podala v zákonnej lehote odvolanie oprávnená a dožadovala sa
zrušenia napadnutého rozhodnutia okresného súdu a vrátenia veci na nové konanie. V odvolaní uviedla,
že exekučný súd vychádzal pri svojom rozhodovaní najmä z listinného dôkazu - potvrdenia o zaplatení



dlžnej sumy z 21.05.2008, súd však neprihliadol na skutočnosť, že povinný v rozpore so svojim
tvrdením o úhrade dlžnej sumy poslal v roku 2012 oprávnenej poštovou poukážkou sumu 20,- eur,
ktoré mu oprávnená vrátila poštovou poukážkou 24.01.2012. Oprávnená zdôraznila, že sumu 155,68
eura nedostala. Uviedla, že potvrdenie o zaplatení dlžnej sumy bolo vyhotovené povinným, jeho rukou
napísané, vrátane všetkým tam uvedených údajov, ale nebolo podpísané oprávnenou. Ak by povinný v
roku 2008 skutočne plnil, oprávnená by nepodávala návrh na začatie exekučného konania.

Proti rozhodnutiu okresného súdu podal odvolanie aj povinný, v ktorom uviedol, že sa odvoláva
konkrétne proti časti, kde je uvedené, že exekútor je naďalej oprávnený viesť exekúciu ohľadom
pohľadávky na trovách konania v sume 6,64 eura. Povinný uviedol, že 06.11.2012 bol nahliadnuť do
spisu vedeného na Okresnom súde vo Zvolene pod sp. zn. 8C 302/00 a po preštudovaní exekučného
titulu uhradil oprávnenej poštovou poukážkou sumu 6,64 eura (trovy konania vyplývajúce z exekučného
titulu). Vzhľadom na uvedené povinný uviedol, že nevidí dôvod na vykonávanie exekúcie v tejto veci. K
odvolaniu povinný priložil fotokópiu poštového poukazu na úhradu sumy 6,64 eura, kde adresátom je
oprávnená I. F. a odosielateľom povinný, poštový poukaz je zo dňa 06.11.2012.

Odvolanie povinného oprávnená prevzala 16.11.2012, nevyjadrila sa k nemu.

Odvolanie oprávnenej povinný prevzal 16.11.2012. Vo vyjadrení k nemu uviedol, že šek na 20,- eur, ktorý
obdržal od oprávnenej, neprevzatý odovzdal súdu už v minulosti. Ďalej uviedol, že nerozumie, prečo mu
ich oprávnená posielala, keď tvrdí, že jej stále dlží peniaze. Povinný vyslovil domnienku, že prichádza
do úvahy jedine, že by oprávnená zaslala šek v jeho mene sama sebe, lebo pošta nepreveruje, kto šek
vyplnil, ani osobu, ktorá odosiela poukážku. Týmto mohla oprávnená vytvoriť záznam o odoslaní šeku,
následne si sama prevziať peniaze a zaslať ich povinnému naspať.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p., bez
nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p., a uznesenie okresného súdu podľa
ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Zo spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie na vymoženie pohľadávky oprávnenej začalo
27.10.2010 doručením návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Poverenie na vykonanie
exekúcie bolo vydané 02.11.2011. Dňa 06.12.2011 bolo súdu predložené podanie povinného (obrana
proti exekúcii), ktoré exekučný súd posúdil ako námietky proti exekúcii a rozhodol tak, že súd námietkam
povinného vyhovuje a v časti o vymoženie istiny v sume 155,68 eura vyhlasuje exekúciu za neprípustnú.
Krajský súd v Banskej Bystrici v odvolacom konaní (na základe odvolania oprávnenej) toto uznesenie
okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že úlohou exekučného súdu bude
odstrániť rozpor v tvrdeniach oprávnenej a povinného a v prípade zistenia (preukázania) dôvodov pre
zastavenie exekúcie opätovne vo veci rozhodnúť. Okresný súd po doplnení dokazovania uznesením zo
dňa 26.07.2012 (odvolaním napadnutým uznesením) s odôvodnením ako je uvedené vyššie námietkam
povinného proti exekúcii vyhovel a v časti o vymoženie istiny v sume 155,68 eura vyhlásil exekúciu za
neprípustnú.

Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním
exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po
vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho
vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta,
že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky
musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok
exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.

Podľa § 50 ods. 5 Exekučného poriadku proti rozhodnutiu, ktorým sa vyhovelo námietkam, je prípustné
odvolanie.

Podľa § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka splnením dlh zanikne.

Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením napadnutého uznesenia okresného súdu a konštatuje
správnosť dôvodov a právnych úvah, na podklade ktorých prvostupňový súd vyhovel námietkam
povinného a v časti o vymoženie sumy 155,68 eura vyhlásil exekúciu za neprípustnú. Na zdôraznenie



správnosti napadnutého uznesenia uvádza ďalšie dôvody, ktorými zároveň reaguje na relevantné
argumenty odvolania.

Okresnému súdu bol pri rozhodovaní o námietkach proti exekúcii predložený originál listinného dôkazu
označený ako „Vyplatenie dlžnej sumy“, ktorý bol celý napísaný rukou a obsahoval nasledovný text:
„Ja dolu podpísaný P. E....vraciam sumu vo veci 8C 302/00, a to vo výške 4 690 Sk, ktorú odo
mňa preberá osobne I. F....toto prevzatie potvrdzuje svojim vlastnoručným podpisom.“ Pod textom sú
jednotlivo uvedené mená P. E., R. E. a F., ku ktorým sú pripojené podpisy. Povinná uviedla, že doklad
o úhrade bol sfalšovaný - doplnený na počítači, uvedené však z predloženej listiny nevyplýva. Keďže
dokument je písaný rukou a pozostáva z jedného hárku papiera, je možné prisvedčiť zisteniu súdu
prvého stupňa o tom, že listina nevykazuje známky toho, že by na nej boli vykonané akékoľvek zmeny,
či už písomné alebo mechanické. Predmetná listina obsahuje identifikáciu navrhovateľa (oprávnenej)
i odporcu (povinného), určenie, čo sa plní (záväzok priznaný súdnym rozhodnutím č.k. 8C 302/00),
dátum plnenia (21.05.2008) a podpisy zmluvných strán. Možno teda uzavrieť, že povinný preukázal
splnenie dlhu 4 690,- Sk (155,68 eura), ktorý týmto v tejto časti zanikol, a to po vzniku exekučného
titulu (platobného rozkazu Okresného súdu Zvolen zo dňa 30.11.2000, č. k. 8C 302/00) a pred začatím
exekučného konania. Boli teda naplnené zákonné podmienky na to, aby súd námietkam povinného
vyhovel a v časti 155,68 eura vyhlásil exekúciu za neprípustnú. Z tohto pohľadu je tvrdenie oprávnenej,
že povinný jej v roku 2012 (predtým uvádzané, že v roku 1979) uhradil 20,- eur, ktoré mu ona vrátila späť
24.01.2012, bez právneho významu. Keďže táto skutočnosť nemá vplyv na prebiehajúce námietkové
konanie, nebolo potrebným sa ňou osobitne zaoberať pri rozhodovaní o námietkach povinného proti
exekúcii.

V. ide o odvolanie povinného, je potrebné uviesť nasledovné. Zákon (§ 50 ods. 4 Exekučného poriadku)
pripúšťa odvolanie len proti rozhodnutiu, ktorým sa námietkam vyhovelo, z čoho logicky vyplýva,
že osobou legitimovanou na podanie odvolania je oprávnený (postavenie ktorého sa rozhodnutím o
vyhovení námietkam zhoršilo). V danom prípade je z obsahu odvolania povinného zrejmé, že tento sa
odvolával síce proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa, avšak vyslovil nesúhlas len
s tým, aby exekúcia pokračovala za účelom uspokojenia pohľadávky oprávnenej na trovách konania
priznaných exekučným titulom. S prihliadnutím na to, že v prípade námietok platí koncentračná zásada
(čo znamená, že po uplynutí lehoty na podanie námietok nemožno dôvody námietok dopĺňať ani ich
meniť) a súčasne skutočnosť, že suma trov konania (6,64 eura) bola uhradená až po podaní námietok
(dokonca až pri podaní odvolania proti rozhodnutiu okresného súdu), uvedené nie je dôvodom na
zmenu napadnutého uznesenia. Prvostupňový súd pri rozhodovaní o námietkach povinného postupoval
správne, keď exekúciu vyhlásil za neprípustnú len v časti istiny 155,68 eura a v odôvodnení konštatoval,
že exekúcia môže pokračovať za účelom uspokojenia zvyšku pohľadávky oprávnenej na trovách
konania. Podľa ustanovenia § 50 ods. 5 Exekučného poriadku, ak je rozhodnutie, ktorým sa námietkam
vyhovelo, právoplatné, súd exekúciu zastaví. V zmysle uvedeného bude úlohou exekučného súdu pri
rozhodovaní o zastavení exekúcie vyhodnotiť, v akej časti možno exekúciu zastaviť, resp. vyhodnotiť,
či je možné exekúciu zastaviť v celosti. V rámci toho bude môcť exekučný súd prihliadnuť aj na úhradu
trov súdneho konania vo výške 6,64 eura uskutočnenú oprávneným 06.11.2012.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004
Z.z. o súdoch v znení účinnom od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.