Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/430/2016 z 18. 9. 2016
Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 18. septembra 2016, sp. zn. 14Co/430/2016, ECLI:SK:KSBB:2016:6416204101.1
Krajský súd Banská Bystrica | 14Co/430/2016 | ECLI:SK:KSBB:2016:6416204101.1 | 2016-09-18 | Uznesenie
Citované ustanovenia: § 328 CSP, § 325 CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/70f4a1c7-639a-4f71-9fd4-65d6d14531d2
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6416204101.1

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/430/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6416204101
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6416204101.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a
členov senátu JUDr. Anny Snopčokovej a JUDr. Petra Priehodu, v právnej veci žalobcu: F. E., narodený
XX.XX.XXXX, bytom XXX XX E. I. K., J. N. XXX/X, proti žalovanému: B. Z., a.s., so sídlom XXX XX
Z., X. I. X IČO: XX XXX XXX, zastúpený splnomocnenou Advokátskou kanceláriou AK Antol, s.r.o.,
so sídlom 902 01 Pezinok, Kupeckého 2542/72, IČO: 47 257 024, o určenie neprijateľných zmluvných
podmienok v zmluve o úvere a o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti
uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom číslo konania 18C/96/2016-25 zo dňa 02.06.2016, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie  okresného súdu   m e n í   tak, že návrh žalobcu  na nariadenie neodkladného opatrenia
z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd vyhovel návrhu žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia
podľa ustanovenia § 102 ods. 1, § 76 ods. 1 písm. f/ a § 76 ods. 2 O.s.p., ktorým súd uložil
zamestnávateľovi žalobcu spoločnosti K. Z. B., a.s., so sídlom XXX XX B., W. M. XX, zdržať sa
vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu v prospech žalovaného na základe Dohody o zrážkach zo mzdy,
uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 31.07.2015, do právoplatného skončenia konania vo
veci samej. Súd v odôvodnení uznesenia konštatoval, že žalobca uzatvoril so žalovaným Zmluvu o
úvere č. XXXXXXXXXX  zo dňa  31.07.2015, ktorou žalovaný poskytol žalobcovi úver za dohodnutých
úverových podmienok a s dohodnutým spôsobom splácania poskytnutého úveru spolu s príslušenstvom.
Na základe predložených listinných dôkazov súd mal za preukázané, že medzi stranami sporu bola
uzatvorená dohoda o zrážkach zo mzdy  na zabezpečenie pohľadávky žalovaného z titulu poskytnutého
úveru, pričom  na základe takejto dohody sa v súčasnosti vykonávajú zrážky zo mzdy žalobcu.
Ako vyplýva z uzatvorenej zmluvy o úvere, ako aj z dohody o zrážkach zo mzdy, oba tieto právne
úkony majú formulárový charakter, ktorý žalobca nemohol podstatným spôsobom ovplyvniť, nakoľko
text  bol predtlačený s tým, že zamestnanec banky len vypĺňa  príslušné údaje o žalobcovi, ako aj
o úvere.  Samotný žalobca mohol  takéto zmluvy buď podpísať, alebo odmietnuť ako celok, pričom
nemohol ovplyvniť spôsob zabezpečenia pohľadávky žalovaného. Súd taktiež konštatoval, že žalobca
má postavenie spotrebiteľa a ide o spotrebiteľsko- právny vzťah. Žalobca vo veci samej namieta platnosť
uzavretej dohody  o zrážkach zo  mzdy z dôvodu porušenia práv spotrebiteľa, pričom je potrebné
na posúdenie platnosti, resp. neplatnosti takéhoto úkonu vykonať ďalšie dokazovanie, pričom však už
zamestnávateľ žalobcu vykonáva zrážky z jeho mzdy. Podľa názoru súdu tak hrozí, že žalobca utrpí
ujmu, čím sa zhorší jeho celkové postavenie, nakoľko je potrebné posúdiť platnosť, resp. neplatnosť
takejto dohody  na podklade ktorej sa zrážky vykonávajú, aj  s poukazom na § 5a ods. 1 písm.
a/ zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Z uvedených dôvodov súd návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia (v zmysle zákonnej terminológie účinnej od 01.07.2016 neodkladného opatrenia)
vyhovel a uložil povinnosť zdržať sa realizovania uvedenej dohody o zrážkach zo mzdy aktuálnemu
zamestnávateľovi žalobcu, nakoľko súd konštatoval, že predbežným opatrením možno podľa § 76 ods.
2 O.s.p. uložiť povinnosť aj inému subjektu ako účastníkovi konania.



2. Proti uzneseniu okresného súdu podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Namietal
predovšetkým, že neboli splnené zákonné predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia tak, ako
vyplývali z ustanovenia § 75 ods. 2 O.s.p.. Žalobca musí preukázať, respektíve osvedčiť, z čoho, z akých
okolností, vyvodzuje svoj nárok na nariadenie predbežného opatrenia. Žalobca musí taktiež deklarovať
opodstatnenie nároku vo veci samej. Musí preukázať, že uplatňovanie nároku vo veci samej obstojí, že z
jeho strany nejde o šikanózne, respektíve zrejme bezúspešné uplatňovanie práva. Už v podanom návrhu
na nariadenie predbežného opatrenia žalobca musí predložiť také dôkazy a osvedčiť také skutočnosti,
ktoré opodstatňujú jeho hmotnoprávny nárok vo veci samej. Žalobca má dôkaznú povinnosť, pokiaľ
ide o skutočnosti preukazujúce, že je daný dôvod na nariadenie predbežného opatrenia a zároveň má
povinnosť tvrdenia, čo sa týka skutočností odôvodňujúcich navrhované predbežné opatrenie. Žalobca
taktiež musí preukázať existenciu hroziacej ujmy. Žalovaný sa domnieva, že v návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia neboli opísané rozhodujúce skutočnosti, ktoré takéto opatrenie odôvodňovali.
Žalovaný má za to, že uzatvoril Dohodu o zrážkach zo mzdy riadne a zákonne, v súlade s účinným
znením zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v čase podpisu Zmluvy o úvere. Zdôraznil,
že Dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzatvorená vo forme osobitnej listiny, teda na samostatnom liste
oddelene od Zmluvy o úvere, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju
odmietnuť. Dlžník však takúto dohodu neodmietol, ale vlastnoručne ju podpísal. Dohoda o zrážkach
zo mzdy nebola podmienkou poskytnutia úveru.  Všetky tvrdenia žalobcu v žalobnom návrhu sú tak
nesprávne, nevychádzajú zo skutkového stavu a rovnako nie sú súladné s právnymi predpismi účinnými
v čase podpisu zmluvy o úvere. Žalobca nijakým spôsobom neosvedčil svoje tvrdenia o nezákonných
zrážkach zo mzdy a neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy v zmysle ustanovenia § 75 O.s.p.. Tvrdenia
o „neindividuálnom dojednaní“ dohody o zrážkach zo mzdy neobstoja, keďže bola dohoda uzatvorená
vo forme osobitnej listiny a súčasne boli splnené aj ďalšie predpoklady uzatvorenia dohody podľa § 5a
písm. a/ zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Žalobca dostatočne neuviedol teda, v čom spočíva
neplatnosť tejto dohody, žalobca taktiež neuviedol, akému zákonnému ustanoveniu odporuje platne
dojednaná dohoda o zrážkach zo mzdy a z akého dôvodu by ňou nemal byť viazaný žalobca, respektíve
jeho zamestnávateľ. Žalovaný zdôraznil, že uplatnenie práva žalovaného je výlučne dôsledkom
nesplnenia zmluvných povinností zo strany žalobcu a žalovaný si predložením Dohody o zrážkach
zo mzdy uplatnil zmluvnú povinnosť žalobcu splácať mesačné splátky zákonom predpokladaným
spôsobom podľa ustanovenia § 551 ods. 1 OZ.  Žalovaný má za to, že uzatvoril dohodu o zrážkach
zo mzdy riadne a zákonne, v súlade s účinným znením zákona číslo 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch, ustanoveniami zák. č.  250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v čase podpisu zmluvy o úvere
a taktiež v súlade s účinným znením Občianskeho zákonníka. Žalovaný opätovne zdôraznil, že so
zrážkami zo svojej mzdy žalobca výslovne a individuálne súhlasil. Žalovaný taktiež poukázal na to, že
žalobca nijakým spôsobom nespochybňuje svoju povinnosť splatiť žalovanému vzniknutý dlh a preto
nedostatočne zdôvodnil svoj naliehavý právny záujem na vydaní predbežného opatrenia tak, ako to
má na zreteli ustanovenie § 80 písm. c/ O.s.p.. Taktiež nie je zrejmé z uznesenia okresného súdu,
v dôsledku čoho bude spôsobená vážna a nenapraviteľná škoda - ujma žalobcovi. Práve naopak,
nevykonávaním zrážok zo mzdy by dochádzalo k navyšovaniu pohľadávky žalobcu voči žalovanému o
úroky z omeškania, nakoľko by sa záväzok žalobcu  neznižoval o vykonané zrážky zo mzdy a žalobca
by tak bol v omeškaní so splatením väčšej sumy. Nevykonávaním zrážok zo mzdy by došlo k ďalšiemu
zhoršovaniu jeho postavenia. Žalovaný je toho názoru, že nariadené predbežné opatrenie neprimerane
zasahuje do práv žalovaného, ako veriteľa a to zásahom do jeho práva na uspokojenie jeho peňažnej
pohľadávky. Momentálne je výrazne poškodený žalovaný, ktorému sa nespláca pohľadávka, hoci si
splnil všetky povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o úvere. Taktiež žalovaný nesúhlasí s tvrdením, že
jeho konanie je v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca žiadnym svojim tvrdením nepreukázal akékoľvek
porušenie povinnosti žalovaného. Žalovaný poznamenal, že je bankovou inštitúciou, ktorá má na území
Slovenskej republiky 20 ročnú tradíciu a jej konanie je neustále pod dozorom príslušných štátnych
orgánov. V závere odvolania namietal tiež odvolateľ nesprávne označenie účastníkov konania, nakoľko
zmluvu o úvere  uzatvorila so žalovaným aj S. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX E. I. K., V. N.
XXX/X, ako spoludlžník, s povinnosťou splniť pohľadávku žalovaného spoločne a nerozdielne, čo podľa
názoru žalovaného zakladá procesné spoločenstvo nerozlučné. Navrhuje preto, aby odvolací súd zrušil
uznesenie okresného súd a zastavil konanie, respektíve zrušil uznesenie okresného súdu a vec mu
vrátil na ďalšie konanie.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného označil uznesenie okresného súdu za spravodlivé a
odôvodnené pre obe strany  a vydané v súlade so zákonom.  Má za to, že sa okresný súd vysporiadal so



skutkovým stavom dostatočne a spravodlivo, na podklade čoho aj vydal predmetné rozhodnutie. Žalobca
preto navrhuje uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdiť.

4. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku - ďalej „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 380 CSP a bez nariadenia
pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1  CSP a contrario uznesenie okresného súdu  podľa
ustanovenia § 388 CSP zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa ustanovenia
§ 328 CSP zamietol, nakoľko neboli splnené zákonné podmienky na jeho nariadenie  podľa ustanovenia
§ 325 ods. 1 CSP.

5. Podľa ustanovenia §  471 ods. 1 Civilného sporového poriadku, predbežné opatrenia nariadené predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa spravujú ustanoveniami tohto zákona o neodkladných
opatreniach a zabezpečovacích opatreniach.

6. Podľa ustanovenia § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku, právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon
použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať
ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a
sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

7. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací,  považuje za potrebné v prvom
Rade  poukázať na to, že od 01.07.2016 nadobudol právnu účinnosť nový procesný predpis -zákon č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý sa v zmysle vyššie uvedených prechodných a záverečných
ustanovení použije aj na predbežné opatrenia nariadené predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona a nariadené predbežné opatrenia sa spravujú ustanoveniami tohto zákona o neodkladných
opatreniach a zabezpečovacích opatreniach.

8. Vychádzajúc z ustanovenia § 324 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd
môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

9. Podľa ustanovenia § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné
bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa ustanovenia § 325 ods. 2, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo
závažných dôvodov nepracuje,
b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde,
c) nenakladala s určitými vecami alebo právami,
d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,
e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia,
f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,
kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú
integritu svojím konaním ohrozuje,
g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne
nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním
ohrozená,
h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná
integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

11. Podľa ustanovenia § 325 ods. 3 CSP, za podmienok ustanovených osobitným predpisom môže súd
nariadiť kontrolu dodržiavania neodkladným opatrením nariadenej povinnosti technickými prostriedkami.

12. Podľa ustanovenia § 60 CSP stranami sú žalobca a žalovaný.

13. Účelom inštitútu neodkladného opatrenia je upraviť pomery medzi stranami sporu a to jednak
ešte pred rozhodnutím súdu vo veci samej v štádiu pred začatím konania a počas konania, ako aj
po jeho skončení a to za predpokladu, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán, alebo ak je



obava, že exekúcia bude ohrozená. Odvolací súd v súvislosti s novou procesnou a právnou úpravou
tohto špecifického inštitútu konštatuje zásadné a významné odlišnosti terajšej úpravy neodkladných a
zabezpečovacích opatrení tak, ako sú obsiahnuté v ustanoveniach § 324 až 344 Civilného sporového
poriadku oproti právnej úprave predbežného opatrenia a zabezpečenia dôkazu podľa ustanovení § 74
až § 78h Občianskeho súdneho poriadku (a to z  hľadiska ich charakteru, sledovaného účelu, dočasnosti
a trvania týchto osobitných zákonných inštitútov, no najmä z hľadiska zákonných podmienok možnosti
ich nariadenia a aj z hľadiska subjektov, vo vzťahu ku ktorých je súd oprávnený ich nariadiť).

14. Vzhľadom na citovanú aktuálnu právnu úpravu zákonných podmienok nariadenia neodkladného
opatrenia odvolací súd ako prvoradú a z hľadiska správnosti preskúmavaného rozhodnutia okresného
súdu aj zásadnú konštatuje skutočnosť, že žalobca sa domáhal nariadiť (a zhodne tak aj okresný
súd nariadil), predbežné opatrenie vo vzťahu k zamestnávateľovi žalobcu - spoločnosti K. Z. B., a.s.,
so sídlom XXX XX B., W. M. XX, teda vo vzťahu k tretiemu subjektu, ktorý nebol v čase nariadenia
predbežného opatrenia a ani v súčasnosti nie je účastníkom - stranou daného súdneho konania. Aj
keď je nutné taktiež konštatovať, že nariadenie predbežného opatrenia aj vo vzťahu k tretej osobe
a nariadiť povinnosť niekomu inému než účastníkovi konania za predpokladu, ak to možno od neho
spravodlivo žiadať, výslovne umožňovala vtedajšia právna úprava a nariadené predbežné opatrenie
bolo v čase rozhodnutia súdu súladné s ustanovením § 76 ods. 2 O.s.p., avšak za predpokladu nutnosti
aplikácie novej procesnej úpravy aj na predbežné opatrenia nariadené pred účinnosťou Civilného
sporového poriadku (§ 471 ods. 1 CSP), už je nevyhnutné zohľadniť zákonné možnosti a predpoklady
nariadenia neodkladného opatrenia vyplývajúce z ustanovení § 324 až 342 CSP. Civilný sporový
poriadok v ustanovení § 325 ods. 2 umožňuje neodkladným opatrením uložiť strane sporu určitú
povinnosť, pričom vo všetkých ustanoveniach týkajúcich sa tohto inštitútu procesná norma upravuje
určité práva a povinnosti len vo vzťahu k stranám sporu. Za daného zákonného znenia, pokiaľ Civilný
sporový poriadok, na rozdiel od Občianskeho súdneho poriadku, ktorý vo svojom ustanovení § 76
ods. 2 výslovne umožnil súdu uložiť určitú povinnosť aj vo vzťahu k tretej osobe, nielen vo vzťahu
k účastníkom konania, výslovne umožňuje nariadiť neodkladné opatrenie výlučne len vo vzťahu k
stranám sporu, je potom  nutné prijať záver, že Civilný sporový poriadok už neumožňuje nariadiť formou
neodkladného opatrenia určitú povinnosť žiadnemu inému subjektu, okrem strán sporu. Civilný sporový
poriadok pokiaľ vo svojom ustanovení § 60 expressis verbis definuje, kto je strana sporu, pričom ide len
a výlučne o žalobcu a žalovaného, niet zákonnej možnosti vzťahovať určité procesné možnosti, práva
a povinnosti na iný subjekt, pokiaľ to zákonná úprava výslovne nepredpokladá. Vychádzajúc dôsledne
zo znenia ustanovenia § 328 ods. 1 CSP, súd je oprávnený nariadiť neodkladné opatrenie, len ak sú
splnené podmienky podľa ustanovenia § 325  CSP a teda len vo vzťahu k stranám sporu - žalobcovi a
žalovanému. Prípadný iný- extenzívny výklad jednoznačného znenia ustanovenia § 328 ods. 1, v spojení
s ustanovením § 60 CSP , by tak široko presahoval zákonnú dikciu a nemal by tak oporu v zákone.

15. Za daného právneho stavu je potom bez právnej relavancie skúmať dôvodnosť nariadenia
neodkladného opatrenia z hľadísk skutkových a právnych tvrdení obsiahnutých v žalobe; rovnako je už
bez právnej relevancie, či boli v čase nariadenia predbežného opatrenia splnené zákonné podmienky
podľa ustanovenia § 76 ods. 2 O.s.p. umožňujúce súdu uložiť určitú povinnosť subjektu odlišnému
od účastníkov konania/strán sporu. Pokiaľ aktuálna právna úpravu neumožňuje nariadiť neodkladné
opatrenie vo vzťahu k žiadnemu inému subjektu, ako stranám sporu, bolo nutné odvolaním napadnuté
uznesenie okresného súdu podľa ustanovenia § 388 CSP zmeniť a návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia podľa ustanovenia § 328 CSP zamietnuť, nakoľko neboli splnené zákonné podmienky na jeho
nariadenie podľa ustanovenia § 325 ods. 1 CSP.
16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov  3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak



a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420  CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP  (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).