Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 15CoPr/12/2012 z 27. 5. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 27. mája 2014, sp. zn. 15CoPr/12/2012, ECLI:SK:KSBB:2014:6808899881.4 Krajský súd Banská Bystrica | 15CoPr/12/2012 | ECLI:SK:KSBB:2014:6808899881.4 | 2014-05-27 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Pracovné právo Citované ustanovenia: § 5 ods. 1 písm. c) zákona č. 19/1991 Zb. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/7cfc7ee9-cb47-4a66-b2c3-53bef98eaede Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2014:6808899881.4 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15CoPr/12/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6808899881
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6808899881.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov
JUDr. Oľgy Maľovej a JUDr. Jaroslava Galla v právnej veci, v právnej veci navrhovateľa Igora O., nar.
XX. XX. XXXX, bytom V. B. č. XX, zast. JUDr. Dušanom Antolom, advokátom so sídlom advokátskej
kancelárie Zbrojničná 12, 040 01 Košice, proti odporcovi Slovmag, a. s. Lubeník, Lubeník č. 236, IČO: 31
686 184, zastúpenému JUDr. Jánom Dorkinom, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie Rožňava,
Námestie baníkov č. 17/33, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Sociálnej poisťovne
Bratislava, pobočka Rožňava, Ul. Štítnická č. 12, o odškodnenie choroby z povolania, na odvolanie
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu v Revúcej č. k. 15CoPr/12/2012 - 434, zo dňa 31. 07.
2012, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti vo výroku, ktorým návrh navrhovateľa o zaplatenie 3
450,50 eur (102 444,- Sk) s príslušenstvom titulom doplatenia straty na zárobku zamietol, p o t v r
d z u j e .

Vo výroku, ktorým bol navrhovateľ povinný nahradiť odporcovi trovy konania v sume 7 781,02 eur,
rozsudok okresného súdu m e n í tak, že navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi trovy konania,
a to trovy právneho zastúpenia v sume 778,10 eur na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Jána
Dorkina, advokáta so sídlom advokátskej kancelárie Rožňava, Námestie baníkov 17/33, do 30 dní od
právoplatnosti rozsudku.

Navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi trovy odvolacieho konania vo výške 166,51 eur, na účet
právneho zástupcu odporcu JUDr. Jána Dorkina, advokáta so sídlom advokátskej kancelárie Rožňava,
Námestie baníkov č. 14/33.

Vedľajšiemu účastníkovi trovy odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi sumu 370,90 eur (11
174,- Sk) titulom odstupného spolu s úrokom z omeškania vo výške 16,5% ročne zo sumy 370,90
eur od 10. 08. 2002 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Návrh navrhovateľa
zaplatenie 3 400,50 eur (102 444,-- Sk) s úrokom z omeškania vo výške 16,5 % ročne zo sumy 187,21
eur (5 640,-- Sk) od 10. 08. 2002 do zaplatenia, zo sumy 153,48 eur ( 4 624,-- Sk) od 10. 09. 2002
do zaplatenia, zo sumy 187,21 eur (5 640,-- Sk) od 10. 10. 2002 do zaplatenia, so 16 % úrokom z
omeškania ročne zo sumy 187,21 eur ( 5 640,-- Sk) od 10. 11. 2002 do zaplatenia, s
13 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 202,51 eur (6 101,-- Sk) od 10. 12. 2002 do zaplatenia, zo



sumy 239,62 eur (7 219,-- Sk) od 10. 01. 2003 do zaplatenia, zo sumy 182,40 eur ( 5 495,-- Sk) od
10. 02. 2003 do zaplatenia, zo sumy 187,21 eur (5 640,-- Sk) od 10. 03. 2003 do zaplatenia, zo sumy
182,30 eur (5 492,-- Sk) od 10. 04. 2003 do zaplatenia, zo sumy 171,91 eur (5 179,--
Sk) od 10. 05. 2003 do zaplatenia, zo sumy 164,04 eur (4 942,-- Sk) od 10. 06.
2003 do zaplatenia, zo sumy 221,80 eur (6 682,-- Sk) od 10. 07. 2003 do zaplatenia, zo sumy 165,80
eur (4 995,-- Sk) od 10. 08. 2003 do zaplatenia, zo sumy 165,80 eur (4 995,-- Sk) od 10. 09.
2003 do zaplatenia, s 12,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 165,80 eur ( 4995,-- Sk) od 10. 10.
2003 do zaplatenia, zo sumy 165,80 eur (4 995,-- Sk) od 10. 11. 2003 do zaplatenia, zo sumy 235,17
eur (7 085,-- Sk) od 01. 01. 2004 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 12 % ročne zo sumy
235,17 eur ( 7 085,-- Sk) od 01. 02. 2004 do zaplatenia, titulom doplatenia straty na zárobku, zamietol.
Odporca a vedľajší účastník boli zaviazaní nahradiť spoločne a nerozdielne trovy štátu v sume 3,60 eur
a zaplatiť ich na účet Okresného súdu Revúca v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku s tým,
že splnením povinnosti jedného z nich, zaniká povinnosť druhého. Navrhovateľ bol zaviazaný nahradiť
odporcovi trovy konania v sume 7 781,02 eur, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia v tejto sume
a zaplatiť ich na účet právneho zástupcu odporcu JUDr. Jána Dorkina, advokáta so sídlom advokátskej
kancelárie Rožňava, Námestie baníkov 17/33, do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Vedľajšiemu
účastníkovi náhradu trov konania nepriznal.

Proti tomuto rozsudku čo do výroku, ktorým bol návrh na zaplatenie sumy 3 400,50 eur s príslušenstvom
titulom doplatenia straty na zárobku zamietnutý a proti výroku, ktorým bol navrhovateľ zaviazaný
nahradiť odporcovi trovy konania, podal odvolanie navrhovateľ. Žiadal v tejto napadnutej časti rozsudok
okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Uplatnil si trovy odvolacieho konania, o ktorých
rozhodne súd prvého stupňa po vrátení veci na nové konanie.

Navrhovateľ podľa jeho názoru nesprávne vyhodnotil skutkový a právny stav a následne vo veci
rozhodol. Okresný súd podľa jeho názoru síce rešpektuje sumu vo výške 11 174,- Sk (t. j. 370,90 eur)
podľa uzavretej dohody, ale opomína, že táto sa musí rešpektovať v celom rozsahu a pre akékoľvek
ďalšie úkony sa z nej musí aj vychádzať. Tvorí, ale aj musí tvoriť základ pre ďalšie určovanie straty
na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti vrátane príslušných valorizácií, a to aj po zmene
právnych predpisov k 01. 01. 2004, Zákonom o sociálnom poistení č. 461/2003 Z. z. Okresný súd mal
rešpektovať, že rozhodovacia činnosť Sociálnej poisťovne od 01. 01. 2004 je založená na transformácii
(§ 272 Zákona) pôvodne určenej straty na zárobku a valorizácii (§ 82 Zákona), ktorá zachová kontinuitu
právneho poriadku a v minulosti nadobudnutých práv, ktoré sa v plnom rozsahu aplikujú na všetky dávky
systému sociálneho poistenia. V zmysle toho mal rozhodnúť tak, aby súdom určená strata na zárobku
do 31. 12. 2003 mohla vytvoriť právny základ pre tento postup podľa § 272 Zákona o sociálnej poisťovni.
Okresný súd tieto skutkové a právne otázky nerešpektoval, rozhodol v jeho neprospech, pričom ide o
neprípustný retroaktívny zásah znížením, resp. nerešpektovaním (vrátane nepriznania straty na zárobku
po skončení pracovnej neschopnosti za obdobie do 31. 12. 2003) - už raz priznanej straty na zárobku
po skončení pracovnej neschopnosti v zmysle uzavretej „dohody“, pretože neprípustne zasiahol do
právnych vzťahov, ktoré vznikli ešte pred účinnosťou zákona č. 461/2003 Z. z. Uzatvorením „dohody“
bola teda vyriešená ako otázka právnej povahy poškodenia zdravia žalobcu, tak i otázka, ktorý subjekt
podľa hmotného práva je zodpovedný za škodu touto chorobou spôsobenú, ale aj samotná výška škody.

Najvyšší súd SR vo svojich rozhodnutiach o činnosti Sociálnej poisťovne „upozorňuje“ (napr. sp. zn.
7So 41/2009) . . . „že ani zo zákona, ani zo žiadneho z citovaných rozsudkov nevyplýva oprávnenie
odporkyne rozhodnutím určovať navrhovateľovi výšku náhrady za stratu na zárobku, ktorá mala byť
vyplácaná k 31. 12. 2003 a ani túto žiadnym spôsobom upravovať“, naopak z vyššie citovaného
ustanovenia Zákona o sociálnom poistení vyplýva, že odporkyňa musí rešpektovať výšku náhrady za
stratu na zárobku, ktorá je občanovi vyplácaná k 31. 12. 2003 a ktorá sa od 01. 01. 2004 v rovnakej
výške transformuje na úrazovú rentu podľa zákona o sociálnom poistení, a to bez ohľadu na to, či
výška náhrady za stratu na zárobku bola určená dohodou, čo aj konkludentnou medzi pracovníkom
a zamestnávateľom alebo rozhodnutím súdu. K rovnakým záverom dospel Najvyšší súd Slovenskej
republiky aj v rozhodnutí sp. zn. 7So/31/2009.



Keďže v jeho prípade po strate zamestnania k dátumu 30. 06. 2003 pri určení transformovanej sumy
spôsobilej k výplate po 01. 01. 2004 sa nepostupovalo správne, t. j. nerešpektoval sa jeho zárobok z
rozhodného obdobia pred poškodením zdravia (370,91 eur) vrátane všetkých zmien pomerov po 01. 07.
2003, ako aj po 01. 01. 2004 na jeho strane, predkladá písomnú žiadosť o priznanie úrazovej renty -
doplatok. Prepočet: zákonná valorizácia za rok 2002 v zmysle opatrenia č. 199/2003 Z. z. za rok 2002
o 9,3%, pôvodný zárobok vo výške 11 174,- Sk, t. j. 370,91 eur, zvýšenie o 9,3% rovná sa 12 213,182
Sk (po zaokrúhlení 12 214,- Sk), priemerný zárobok pre rok 2003 po zvýšení 12 214,- Sk, t. j. 405,-
eur. V roku 2003 prostredníctvom žaloby uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie náhrady škody
s príslušenstvom z titulu poškodenia zdravia, spôsobeného priznanou chorobou z povolania dňa 11. 04.
2002. Bolo mu priznané odškodné podľa lekárskeho posudku z bodovým hodnotením bolesti vo výške
150 bodov. Dňa 03. 06. 2003 mu bolo priznané odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia
vo výške 350 bodov v zmysle vyhl. č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní, s hodnotou 60,- Sk, t. j. 2,- eur
za jeden bod. Dňa 16. 11. 2004 mu bolo priznané odškodnenie za sťaženie
spoločenského uplatnenia vo výške 50 bodov z dôvodu zhoršovania zdravotného stavu, ktoré bolo
Sociálnou poisťovňou nesprávne odškodnené v zmysle vyhl. č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní z hodnotou
60,- Sk, t. j. 2,- eur za jednej bod. Správne mal byť uplatnený zákon o odškodňovaní, pretože zistenie
zhoršenia zdravotného stavu a tzv. „ustálenie“ nastalo už za účinnosti nového právneho predpisu § 8
ods. 4 zák. č. 437/2004 Z. z. s hodnotou za jeden bod vo výške 287,30 Sk, t. j. 9,54 eur (posúdenie
rovnakej veci publikované pod R 47/2010). Poukazuje na to, že mal až dňa 16. 11. 2004 priznané
dobodovanie s nutnosťou aplikácie zákona č. 437/2004 Z. z. na stanovenie bodového hodnotenia ako i
stanovenie výšky za 1 bod 287,30 Sk (t. j. 9,54 Eur) a s možnosťou bodovať až do výšky 1.000 bodov.
Za účinnosti vyhlášky č. 32/65 Zb. mal priznaných 350 bodov za sťaženie spoločenského uplatnenia.
Percentuálna úroveň priznaných bodov dosiahla výšku 86 %, ktorá zodpovedá novej hodnote 860 bodov
a nepriznaných výšku 14 %. Tento vzťah potom po zmene právneho predpisu mu umožnil po dátume
účinnosti nového právneho predpisu priznať ešte ostávajúcich 140 bodov do hodnoty maximálnych 1000
bodov. Uvedené aj s poukázaním na stanovisko č. Cpj 9/2006 o odškodňovaní pracovných úrazov a
chorôb z povolania, ako aj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/253/2004 dokazuje, že daná vec
za takto uvedené skutkového i právneho stavu nepatrí (v časti) do právomoci súdov z dôvodu, že pre
tento postup by musela byť najprv splnená hmotnoprávna podmienka zákona č. 437/2004 Z. z. postupom
uvedeným v § 5 ods. 5 a v § 6 ods. 3 zákona. Z uvedeného pohľadu ide o tak závažný jav, že je nutné
v tejto situácii poukázať aj na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Deianv.Rumunsko
(č. 1) zo dňa 6. decembra 2007, kde rozhodol, že vzájomne si odporujúca judikatúra vnútroštátneho
najvyššieho súdu predstavuje porušenie Dohovoru o ochrane ľudských práv.

Pokiaľ okresný súd rozhodol o náhrade trov konania, mal prihliadať na jeho majetkové a osobné pomery
a rozhodnúť v zmysle § 150 O. s. p., nakoľko je tu daný dôvod hodný osobitného zreteľa spočívajúci v
okolnostiach na jeho strane, ktorý je daný tým, že dochádza u neho k výraznému zníženiu majetkovej
sféry, čo rozhodujúcim spôsobom zasahuje do jeho života a s prihliadnutím na výnimočné okolnosti
tohto prípadu je nespravodlivé, aby hradil odporcovi trovy konania. Je dlhodobo nezamestnaný, trpí
následkami choroby z povolania a je invalidný aj pre všeobecné ochorenie, je slabý, takmer trvale trpí
bolesťami a v týchto dňoch iba leží, stráca hlas a nerozpráva. Dňa 12. 09. 2012 bude hospitalizovaný v
bratislavskej nemocnici a podrobí sa závažnému operačnému zákroku.

Odporca žiadal rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť a zaviazať navrhovateľa nahradiť
mu trovy odvolacieho konania vo výške 166,51 Eur. Podľa jeho názoru na rozhodnutie o uplatnenom
nároku nie je príslušná Sociálna poisťovňa, ale o uplatnenom nároku rozhoduje práve podľa osobitného
predpisu súd v občianskom súdnom konaní. Navrhovateľ opomína podstatnú skutočnosť, že v priebehu
celého doterajšieho konania sa domáhal zvýšenia odškodnenia za bolesť a sťaženie spoločenského
uplatnenia a príslušné ním požadované násobky s poukazom na ustanovenie § 7 ods. 3 vyhlášky
č. 32/65 Zb., a to s ním tvrdených prípadov hodných osobitného zreteľa. Právomoc súdov vyplýva z
ustanovenia § 7 a 8 Občianskeho zákonníka a aj po nadobudnutí účinnosti zákona č. 437/2004 Z. z. o
mimoriadnom zvýšení náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia je príslušný rozhodovať výlučne
súd (§ 5 ods. 5) a nie Sociálna poisťovňa. Žalobcovi bola z jeho strany dobrovoľne mimosúdne ešte
pred začatím konania vyplatená strata zárobku za obdobie od júla 2002 do decembra 2003 z titulu
choroby z povolania, ktorá bola u neho zistená dňa 11. 04. 2002 a to v súlade s § 201 ods. 1
Zákonníka práce. Pokiaľ sa navrhovateľ odvoláva na uzavretú dohodu o náhrade straty na zárobku po
skončení pracovnej neschopnosti zo dňa 07. 10. 2002 medzi účastníkmi konania, existenciu tejto



dohody on nespochybňuje, avšak z nej nevyplýva, že by mal navrhovateľovi vyplácať sumu vo výške
jeho priemerného mesačného zárobku, ale bol len vyšpecifikovaný jeho priemerný zárobok vo výške
11.174,- Sk, t. j. 370,90 Eur. Z obsahu tejto dohody a dikcie zákonných ustanovení upravujúcich nárok na
náhradu straty na zárobku vyplýva, že poškodenému - navrhovateľovi sa má poskytovať skutočná škoda,
ktorá mu vznikne a táto mu aj vyplácaná bola. Pokiaľ by navrhovateľ v tomto konaní chcel dosiahnuť
prepočet hodnoty bodov, ktorá bola stanovená Sociálnou poisťovňou na 60,- Sk podľa zákona č. 32/65
Zb. na hodnotu 287,30 Sk, t. j. 9,54 Eur podľa zákona č. 437/2004 Z. z. tak toto nie je možné ani
prípadným zastavením konania a postúpením veci na rozhodnutie Sociálnej poisťovni.

V tomto štádiu je nutné poukázať na to, že navrhovateľ nikdy sa doteraz tohto ani nedožadoval, a pokiaľ
to teraz aj uvádza, už vzhľadom na predchádzajúci právoplatný čiastočný rozsudok prvostupňového
súdu v spojení s rozsudkom krajského súdu ohľadne zamietnutia jeho nárokov na mimoriadne zvýšenie
náhrady za bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia to považuje za bezpredmetné. Sociálna
poisťovňa totiž o tejto otázke už rozhodnutím rozhodla a ak navrhovateľ s tým nesúhlasil, mal možnosť
využiť opravný prostriedok. Keďže tak neurobil, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť.

K návrhu navrhovateľa na aplikáciu ustanovenia § 150 O. s. p. pri rozhodnutí o trovách konania uvádza,
že navrhovateľ bol od začatia konania riadne právne zastúpený advokátom. Napriek tomu, tak ako
to vyplýva z doterajších rozhodnutí, podal zjavne neopodstatnenú žalobu a bez právneho nároku sa
dožadoval plnení, na ktoré zjavne nemá nárok. Okresný súd teda správne rozhodol, keď pri rozhodovaní
o náhrade trov konania aplikoval ustanovenie § 142 ods. 1 O. s. p.

Vedľajší účastník na strane odporcu žiadal rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť.
Poukázal na to, že navrhovateľ podanou žalobou žiadal 50 % zvýšenie náhrady za bolesť a 100 %
zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, o čom však v súlade s § 7 ods. 3 vyhlášky č.
32/65 Zb. rozhoduje výlučne iba súd, z čoho vyplýva, že Sociálna poisťovňa o predmetnom mimoriadnom
zvýšení sťaženia spoločenského uplatnenia nemohla rozhodovať. Sociálna poisťovňa pri odškodnení
náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia vychádzala z platnej právnej úpravy a to zo
zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a vyhlášky č. 32/65 Zb. Navrhovateľ sa voči rozhodnutiu
Sociálnej poisťovne, pobočka Rožňava, ktorým bolo rozhodnuté o náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia vo výške 50 bodov s hodnotou bodu 60,- Sk (2,- Eur za 1 bod), neodvolal. Zastáva preto
názor, že spôsob výpočtu náhrady za stratu na zárobku bol správny. Pobočka Rožňava začala vyplácať
priamo navrhovateľovi náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti na základe
podkladov poskytnutých zamestnávateľom podľa § 201 Zákonníka práce. Po zistení choroby z povolania
bol navrhovateľ preradený na inú, pre neho vhodnú prácu, dňa 03. 07. 2002. Odporca pre účely výpočtu
náhrady za stratu na zárobku po skončení PN stanovil priemerný zárobok pred vznikom škody vo
výške 11.174,- Sk, pričom vychádzal zo zárobkov navrhovateľa za II. štvrťrok 2002 v súlade s § 134
Zákonníka práce. Pri výpočte náhrady za stratu na zárobku vychádzala Sociálna poisťovňa, pobočka
Rožňava z takto určeného priemerného zárobku pred vznikom škody a zo zárobku po preradení za
jednotlivé mesiace, resp. zo zárobku u iného zamestnávateľa od 01. 11. 2003.

V zmysle § 272 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení bola navrhovateľovi transformovaná
strata na zárobku na úrazovú rentu, ktorá sa mu pravidelne vypláca od januára 2004. Táto bola určená
ako priemerná suma mesačnej náhrady za stratu na zárobku za obdobie od júla 2003 do decembra
2013 a vypočítala sa ako podiel súčtu mesačných náhrad za stratu na zárobku, na ktoré mal poškodené
zamestnanec nárok, a počtu mesiacov, za ktoré boli mesačné náhrady vyplatené.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec prejednal v medziach daných ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p. a
bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O. s. p., napadnutý rozsudok okresného
súdu podľa ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O. s. p. ako vecne správny potvrdil.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia okresného súdu,
preto sa v odôvodnení obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia
(§ 219 ods. 2 O. s. p.).



Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku okresného súdu a oboznámení sa s obsahom spisu
okresného súdu dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je opodstatnené.

Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil vo veci skutkový stav, vec správne právne posúdil. Odvolací
súd sa nestotožňuje s názorom navrhovateľa, že okresný súd mal konanie o jeho nároku na náhradu
straty na zárobku a to doplatenie straty na zárobku za obdobie od júla 2002 do decembra 2003 zastaviť
a postúpiť vec Sociálnej poisťovni, pretože podľa jeho názoru nie je daná právomoc súdu rozhodovať
o tomto uplatnenom nároku.

Odvolací súd je toho názoru, že o navrhovateľom uplatnenom nároku vzhľadom na to, že sa domáhal
v konaní zvýšenia odškodnenia za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, kde jeho návrh bol
zamietnutý, mal rozhodovať okresný súd.

Podľa § 272 ods. 3 zákona o sociálnom poistení č. 461/2003 Z. z. náhrada za stratu na zárobku po
skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity a náhrada za
stratu na dôchodku, ktoré sa vyplácali k 31. decembru 2003 a na nárok na ich výplatu trvá aj po tomto
dni, sa považujú od 1. januára 2004 za úrazovú rentu, a to v sume, v akej patrili do 31. decembra
2003. Medzi navrhovateľom a odporcom nebol spor ohľadne toho, že odporca ako zamestnávateľ
navrhovateľovi k 31. decembru 2003 vyplácal náhradu za stratu na zárobku na základe dohody,
ktorá bola pre nich záväzná od okamihu, kedy sa na jej obsahu zhodli, a to vo výške, ktorá je v
tej dohode uvedená. Zo žiadneho ustanovenia zákona o sociálnom poistení nevyplýva vedľajšiemu
účastníkovi právo prepočítavať, opraviť, upraviť výšku náhrady za stratu na zárobku vyplácanú k 31.
decembru 2003. Vedľajší účastník dňom 1. januára 2004 vstúpil do práv a povinností zamestnávateľa
navrhovateľa - odporcu, ktorý zodpovedal za škodu vzniknutú navrhovateľovi chorobou z povolania do
31. decembra 2003. Nemôže len jednostranným právnym úkonom meniť obsah dohody uzavretej medzi
navrhovateľom a odporcom. Len súdnym rozhodnutím by mohol dosiahnuť iné odškodnenie choroby z
povolania než to, na ktorom sa účastníci dohodli.

Vedľajší účastník správne poukazuje na to, že navrhovateľ podanou žalobou žiadal 50% zvýšenie
náhrady za bolesť a 100 % zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, o čom však
v súlade s § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/65 Zb. rozhoduje výlučne iba súd. Okresný súd takúto žalobu
navrhovateľa zamietol čiastočným rozsudkom a v tejto časti rozsudok nadobudol právoplatnosť.
Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom navrhovateľa, že vedľajší účastník nesprávne odškodnil
náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 50 bodov s hodnotu bodu 60,- Sk, t. j. 2,- Eur
za 1 bod, pretože podľa neho hodnota tohto bodu mala predstavovať 9,54 Eur vychádzajúc už zo zákona
č. 461/2003 Z. z. Vedľajší účastník správne odškodnil náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia
vychádzajúc z platnej právnej úpravy. Navrhovateľ sa voči rozhodnutiu vedľajšieho účastníka, ktorý
stanovil hodnotu bodu 60,- Sk neodvolal. Rozhodnutie Sociálnej poisťovne nadobudlo právoplatnosť
vo výške priznanej náhrady za bodové ohodnotenie. Odporca správne poukazuje na to, že judikáty,
na ktoré sa navrhovateľ odvoláva, nie sú použiteľné v tomto konaní, predmetom ktorého boli nároky
na mimoriadne zvýšenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, ktorému návrhu nebolo
vyhovené. Pri rozhodovaní odvolací súd vychádzal z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 7So/241/2008 (R 20/2010-Rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 26. februára 2009).

Z uvedených dôvodov preto krajský súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti ako vecne správny
potvrdil.

Vo výroku o náhrade trov konania odvolací súd zmenil rozsudok okresného súdu, pretože na rozdiel
od okresného súdu dospel k záveru, že je potrebné pri rozhodovaní o tejto náhrade prihliadnuť na
situáciu na strane navrhovateľa, a to na jeho osobné, majetkové pomery, zohľadniť tú skutočnosť, že ide
o spor medzi navrhovateľom a odporcom z titulu odškodnenia choroby z povolania, ktorú navrhovateľ
získal počas výkonu práce u odporcu. Choroba z povolania zanechala trvalé následky u navrhovateľa,
ktorý je z uvedeného dôvodu aj invalidný. Navrhovateľ je dlhodobo nezamestnaný, musí sa podrobovať



ďalšej hospitalizácii, jeho majetkové pomery nie sú také dobré, že by mu umožňovali, i keď v konaní
bol len v nepatrnej časti úspešný pokiaľ ide o náhradu odstupného vo výške 370,90 Eur, aby odporcovi
nahradil trovy konania vo výške určenej okresným súdom, a to 7.781,02 Eur. Z uvedeného dôvodu preto
odvolací súd je toho názoru, že sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, kedy súd nemusí výnimočne
náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Preto zmenil rozsudok okresného súdu vo výroku o
náhrade trov konania tak, že navrhovateľa zaviazal nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 10 %
zo sumy 7.781,02 Eur, teda trovy konania v sume 778,10 Eur a to podľa § 149 ods. 1 O. s. p. na účet
právneho zástupcu odporcu JUDr. Jána Dorkina, advokáta tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa ustanovenia § 224 ods. 1, § 142 ods. 1
a § 151 ods. 1 O. s. p. Odporca a vedľajší účastník mali v konaní plný úspech, žiadne trovy odvolacieho
konania im však nevznikli, preto krajský súd vyslovil, že im trovy odvolacieho konania nepriznáva.

Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.