{"guid": "024a2e0c-e2fa-491f-bbad-0279cbe5feb9:803f1c24-cbdc-42aa-af0d-8b93ee7530f9", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2015:5112233639.2", "spisova_znacka": "10Co/681/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 10Co/681/2014 z 25. 3. 2015", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Žilina z 25. marca 2015, sp. zn. 10Co/681/2014, ECLI:SK:KSZA:2015:5112233639.2", "identifikacne_cislo": "5112233639", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Viera Koscelanská", "sudca_id": 927, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-viera-koscelanska-927", "datum_vydania": "2015-03-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/803f1c24-cbdc-42aa-af0d-8b93ee7530f9", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2015:5112233639.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2015:5112233639.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2015:5112233639.2/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/681/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112233639
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5112233639.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana
a sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu v právnej veci navrhovateľa POHOTOVOSŤ,
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného spoločnosťou Fridrich
Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, proti odporcovi Slovenská republika, za ktorú koná
Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy,
na základe odvolania navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 6C/250/2012-56 zo dňa
13. decembra 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok  okresného  súdu   p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania   n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom v celom rozsahu zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal
uloženia odporcovi povinnosti zaplatiť mu majetkovú škodu, ako aj nemajetkovú ujmu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom exekučného súdu - Okresného súdu Žilina. Za preukázanú považoval
okolnosť podania žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným
orgánom. Nadväzne mal za to, že k uspokojeniu nároku navrhovateľa v zákonnej lehote nedošlo.
Vychádzal zo skutočnosti, že v dotknutej exekučnej veci, v ktorej bol exekučným titulom rozhodcovský
rozsudok, bola dňa 7.8.2008 exekučnému súdu doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. Exekučný súd po vykonaní súvisiacich úkonov dňa 28.7.2009 vydal predmetné poverenie.
Vzhľadom na uplynutie cca 9 a pol mesiaca od podania žiadosti do vydania poverenia okresný súd
konštatoval, že formálne a izolovane vzaté, s odkazom na § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. sa exekučný
súd dopustil nesprávneho úradného postupu. Zároveň však zdôraznil, že navrhovateľ nepreukázal
ani jeden z ďalších dvoch predpokladov zodpovednosti odporcu za nárokovanú škodu. Navrhovateľ
nekonkretizoval, aké náklady v danej spojitosti vynaložil; v tomto smere ani neoznačil žiaden dôkaz.
Navyše ním tvrdená škoda nevykazuje nijakú príčinnú súvislosť práve s postupom exekučného súdu v
predmetnej exekučnej veci.
V súvislosti s nemajetkovou ujmou okresný súd podrobne poukázal na povinnosť exekučného súdu ex
offo posúdiť plnenie priznané rozhodcovským rozsudkom z pohľadu ochrany spotrebiteľa, vrátane jej
„európskeho rozmeru“. Úkony realizované exekučným súdom pritom smerovali k posúdeniu dotknutých
(relevantných) okolností. Súčasne uviedol, že nie každé nedodržanie zákonných lehôt automaticky
vedie k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. S odkazom na
konkrétnosti dotknutej exekučnej veci okresný súd uzavrel, že samotné konštatovanie nesprávneho
úradného postupu je postačujúce. Dodal, že nešlo o súdne/exekučné konanie, ktoré by malo pre
navrhovateľa existenčný význam.



O trovách konania rozhodol okresný súd s poukazom na § 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p.
tak, že procesne úspešnému odporcovi ich náhradu nepriznal, lebo tento si trovy nevyčíslil a z obsahu
spisu ich vznik (na jeho strane) nevyplýva.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý sa domáhal jeho
zrušenia a vrátenia veci na opätovné prejednanie. Poukazoval na kontradiktórny charakter súdenej veci
a v danej spojitosti namietal, že nebol oboznámený s obsahom dôkazov a prednesov protistrany, nemal
možnosť sa k nim vyjadriť a navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Odvolateľ tvrdil, že okresný súd
nemohol rozhodnúť bez nariadenia pojednávania. Upozornil tiež, že súd vykonal dokazovanie listinami,
ktorých pôvod nie je z odôvodnenia rozhodnutia poznateľný a nie je zrejmé, či išlo o listiny založené
v exekučnom spise.
Navrhovateľ (opakovane) poukázal na svoje tvrdenia o tom, že konajúceho sudcu, bolo potrebné z
rozhodovania vylúčiť. Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na
vylúčenie sudcu, nič nemení na tom, že v jeho očiach a objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto
sudcu považovať za nestranného. Uvedené rozhodnutie krajského súdu bolo podľa odvolateľa vydané v
rozpore s ustálenou praxou iných krajských súdov v skutkovo a právne totožných veciach. Zároveň je v
rozpore s judikatúrou Ústavného súdu SR, či Európskeho súdu pre ľudské práva v oblasti zachovávania
práva na nestranný súd.
Vo vzťahu k vecnému posúdeniu uplatneného nároku odvolateľ vytýkal súdu prvého stupňa viacero
omylov - napr. konštatovanie, že namietané lehoty na vydanie rozhodnutia boli dodržané, hoci v
odôvodnení prezentované časové úseky tomu nenasvedčujú. V otázke nesprávneho úradného postupu
uviedol, že bolo potrebné sa zaoberať všetkými jeho zložkami.

Odporca ostal v odvolacom konaní nečinný.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu vymedzenom ustanovením    § 212 ods. 1, 2
písm. b/ O.s.p. a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 za súčasnej aplikácie § 156 ods. 3 O.s.p.)
napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

Len vo všeobecnosti je akceptovateľná úvaha odvolateľa, že súčasťou kontradiktórneho konania je
právo byť oboznámený s predloženými dôkazmi, vyjadriť sa k nim a podávať dôkazné návrhy. Zásada
kontradiktórnosti totiž pojmovo predvída procesnú aktivitu účastníkov konania. Ťažiskom realizácie
procesných práv účastníkov súdneho konania je pritom práve pojednávanie, na ktoré bol navrhovateľ
riadne a včas predvolaný, avšak  svojim postupom - bezdôvodnou neúčasťou - sa o ich bezprostredné
naplnenie sám obral. V prípade účasti na pojednávaní by sa navrhovateľ zúčastnil vykonávania
dokazovania, mohol by navrhovať jeho doplnenie, resp. sa k vykonanému dokazovaniu sa vyjadriť. V
tejto súvislosti sú potom ďalšie tvrdenia i námietky navrhovateľa dotýkajúce sa odňatia práva konať pred
súdom a porušenia zásady kontradiktórnosti bezvýznamné.
Z obsahu spisu tiež vyplýva, že zároveň s predvolaním na pojednávanie bolo právnemu zástupcovi
navrhovateľa doručené (dňa 4.12.2013 - č.l. 42 spisu) i vyjadrenie odporcu vo veci samej. Tým je
vyvrátená zásadná odvolacia námietka navrhovateľa o tom, že nemal možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam
protistrany.

S poukazom na skutkové okolnosti súdenej veci a riadne a včasné doručenie predvolania obom
procesným stranám, pričom navrhovateľ svoju neúčasť na pojednávaní dňa 13.12.2013 nijako
neospravedlnil, okresný súd náležite vykonal dotknuté pojednávanie v neprítomnosti účastníkov. V
prípade pojednávania bez prítomnosti účastníka za podmienok predpokladaných zákonom nemôže
dôjsť k odňatiu práva konať pred súdom (bližšie napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4
Cdo 116/1993) a zároveň nie je porušená zásada kontradiktórnosti sporového konania. Súčasne je
nepochybné, že v prejednávanom prípade pojednávanie nariadené a vykonané bolo.

Zodpovedá  doterajšiemu priebehu konania a stavu veci, že  zákonný sudca (správne) postupoval v
intenciách záväzného rozhodnutia nadriadeného súdu o jeho nevylúčení. Odvolateľ ani v posudzovanom
odvolaní neuviedol žiadne iné/ďalšie okolnosti, ktoré by mali zakladať jeho vylúčenie, než tie, ktoré už boli
predmetom posúdenia nadriadeného súdu. Zároveň dotknutý záver o nevylúčení rešpektuje aktuálnu
rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR (napr. uznesenia sp. zn. 3 Nc 14/2010 z 31.5.2010; 6 Cdo
201/2013 z 19.6.2013, či 2 Cdo 372/2013 z 27.11.2014) v otázkach posudzovania inštitútu sudcovskej
nestrannosti.



Neopodstatnenými sú tvrdenia odvolateľa, že okresný súd si určil sám okruh a rozsah dokazovania,
resp. že z odôvodnenia rozsudku nie je poznateľné, či išlo o listiny (ktorými bolo vykonané dokazovanie)
založené v exekučnom spise. Zo zápisnice o pojednávaní je nepochybné, že dokazovanie bolo vykonané
oboznámením obsahu exekučného spisu Okresného súdu Žilina sp. zn. 20Er/2548/2008, ktorý dôkaz
výslovne, označením povinného a spisovej značky exekútora (č.l. 2 spisu) požadoval navrhovateľ. Inú
skutočnosť nie je možné vyvodiť ani z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia (č.l. 61 - 62 spisu).  Z
uvedeného vyplýva, že zásadný dôkaz, na základe ktorého okresný súd dospel k svojmu záveru, je
exekučný spis, ktorého pripojenie a oboznámenie žiadal samotný navrhovateľ.

V rámci meritórneho posúdenia veci odvolací súd poukazuje na zodpovednosť navrhovateľa za
obsahové vymedzenie svojho odvolania a na viazanosť odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi
(§ 212 ods. 1 O.s.p.). Odvolací súd nemôže v sporovom/ /kontradiktórnom konaní nahrádzať
nevyhnutnú procesnú aktivitu účastníka/odvolateľa a formulovať namiesto neho odvolacie dôvody, resp.
preskúmavať rozhodnutie na základe iných, než účastníkom konania v odvolaní vznesených, námietok.
Z tohto aspektu je zjavné, že (nepochybne z dôvodu predkladania enormného množstva typových
podaní navrhovateľom na súdy) v odvolaní absentuje akákoľvek úvaha/protiargumentácia ohľadne
konkrétnych vecných dôvodov, ktoré okresný súd viedli k zamietnutiu návrhu.
Inými slovami, odvolateľ rezignoval na relevantnú reakciu na ktorýkoľvek z nosných dôvodov (t.j. najmä
nepreukázanie vzniku škody, zásadu oficiality v exekučnej veci založenej na rozhodcovskom rozsudku
ako exekučnom titule z pohľadu potreby aplikácie spotrebiteľskej ochrany; dostatočnosť konštatovania
porušenia práva z hľadiska prieťahov      v konaní), na ktorých okresný súd založil svoje meritórne
rozhodnutie. Dôsledky takéhoto postupu idú výlučne na ťarchu odvolateľa a musia nevyhnutne viesť k
potvrdeniu meritórneho rozhodnutia. V protiklade s uvedeným, odôvodnenie napadnutého rozhodnutia
ako celok spĺňa všetky parametre zákonného odôvodnenia.

Zároveň platí, že nie je prípustné konfrontovať prvostupňový súd so závermi, ktoré v konaní nevyslovil.
Z tohto pohľadu odvolacie námietky spočívajúce v tvrdení, že okresný súd pochybil „keď konštatoval,
že namietané lehoty na vydanie rozhodnutia boli dodržané“, nekorešpondujú s právnymi dôvodmi a
skutkovými zisteniami okresného súdu. Ide o zjavné pochybenia odvolateľa pri formulovaní odvolacích
dôvodov.
V nemalej miere tendenčne vyznieva vyjadrenie odvolateľa, že je nutné vysporiadať sa nielen so
zbytočnými prieťahmi v postupe exekučného súdu, ale so všetkými zložkami nesprávneho úradného
postupu. Z konkrétností súdenej veci je zrejmé, že okresný súd vyhodnocoval namietaný postup
exekučného súdu komplexne.  Navyše, pojmy nerozhodnutie v zákonnej lehote, či neodôvodnená
nečinnosť sú z obsahového hľadiska súčasťou všeobecnejšieho pojmu prieťahy v konaní.

Nakoľko odvolacie dôvody navrhovateľa boli neopodstatnené a neboli zistené ani nedostatky v postupe
okresného súdu, na ktoré odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti    (§ 212 ods. 3 O.s.p.), potvrdil
napadnutý rozsudok v meritórnej časti ako vecne správny.
Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj odvolaním bezprostredne nenapadnutý, ale od rozhodnutia
vo veci samej závislý, výrok o trovách prvostupňového konania. Okresný súd náležite aplikoval zásadu
úspechu v spore i návrhový charakter rozhodovania o náhrade trov.

O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd tak, že účastníkom ich  náhradu nepriznal.
Odvolateľ - navrhovateľ nebol v tomto štádiu konania úspešný, a preto podľa         § 142 ods. 1 v spojení
s § 224 ods. 1 O.s.p. nemá právo na náhradu jeho trov. Naproti tomu odporca si náhradu trov aktuálneho
odvolacieho konania neuplatnil (§ 151 ods. 1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie   n i e   j e   prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6C/250/2012", "guid": "07fd3709-8acb-4774-bb92-b98f4f65c65f:9ab29651-be9b-43f8-b451-afd43e883130", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "ussr:b730e0c1-a1fc-46ea-88ff-d1a9789d4083", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.499.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 499/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 499/2015 z 18. 11. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-11-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.499.2015.1"}]}