Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 23Co/57/2018 z 29. 1. 2019
Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 29. januára 2019, sp. zn. 23Co/57/2018, ECLI:SK:KSPO:2019:8117223711.1
Krajský súd Prešov | 23Co/57/2018 | ECLI:SK:KSPO:2019:8117223711.1 | 2019-01-29 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy
Citované ustanovenia: CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/4209c1f6-44c2-4fd7-b0a6-01eaddba333e
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2019:8117223711.1

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23Co/57/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117223711
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Kolek
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8117223711.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu
JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej v spore žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35792752, zastúpený: Advokátka kancelária JUDr. Andrea
Cviková, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava proti žalovanej: R. C., nar. X.X.XXXX, bytom E. E., D.
W. XXXX/XX, o zaplatenie 612 Eur a prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov
č. k. 11Csp/283/2017-34 zo dňa 02.03.2018 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o náhrade trov
konania.

Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 572 eur s úrokom
z omeškania, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Rozhodol, že žalobca má voči žalovanej nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 86 %. Rozsudok odôvodnil tým, že žalobca sa podanou žalobou domáhal
zaplatenia sumy 612 eur s úrokom z omeškania titulom zmluvy o úvere. Súd uviedol, že medzi stranami
bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere, pričom v zmluve nebola obsiahnutá povinná náležitosť
takejto zmluvy, a to konečná splatnosť úveru. Súd uviedol, že termín konečnej splatnosti úveru nemožno
nahrádzať matematickým výpočtom jednotlivých splátok. Je to zrejmé aj zo skutočností, že počet splátok
zákonodarca stanovil ako ďalšiu povinnú náležitosť zmluvy. Zmluva o spotrebiteľskom úvere nemusí
byť obsiahnutá v jednom dokumente, ale v zmluve musí byť jasný odkaz na konkrétny dokument, ktorý
by navyše musel byť odovzdaný žalovanej ako spotrebiteľke ešte pred uzavretím zmluvy, čo v prípade
oznámenia veriteľa o schválení úveru nemohlo byť v tomto prípade z časového hľadiska naplnené. Z
uvedeného vyplýva, že úver je potrebné považovať za bezúročný a bezpoplatkový, a preto žalovaná
je povinná vrátiť žalobcovi len sumu reálne poskytnutého úveru. Žalobca poskytol žalovanej 1.500 eur,
pričom si započítal dohodnutý poplatok 50 eur za poskytnutie úveru, na ktorý však vzhľadom na záver
o bezpoplatkovosti úveru nemal nárok. Žalovaná zaplatila žalobcovi 878 eur, a preto jej dlh činí 572 eur.
Žalovaná sa od predčasnej splatnosti dostala do omeškania a je povinná platiť aj úrok z omeškania z
prisúdenej istiny. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie ust. § 255 ods. 2 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca, a to len proti výroku,
ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá a proti výroku o náhrade trov konania. Nesúhlasil
so záverom, že zmluva neobsahovala dojednanie o konečnej splatnosti úveru. S prihliadnutím na
rozhodnutie vo veci Súdneho dvora EÚ C-42/15 úver môže byť bezúročný vtedy, ak ide o takú náležitosť
zmluvy, ktorej neuvedenie je spôsobilé objektívne spochybniť rozsah záväzku spotrebiteľa. Ustanovenie
článku 4 ods. 4 zmluvných dojednaní výslovne vymedzuje deň splatnosti poslednej splátky úveru ako



deň konečnej splatnosti úveru. Údaj o dni splatnosti exaktne vyplýva aj z oznámenia veriteľa o schválení
úveru dlžníkovi. Žalovaný teda trvá na tom, že zmluva obsahuje správny údaj o termíne konečnej
splatnosti. V konaní neboli preukázané žiadne skutočnosti, v zmysle ktorých by mal byť úver bezúročný
a bez poplatkov. Odvolanie proti výroku o trovách konania odôvodnil žalobca tým, že ide o závislý výrok
od rozhodnutia vo veci samej. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok v napadnutom výroku a žalobe
vyhovel aj v ostávajúcej časti a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

3. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

4. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil,
že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. Súd prvej inštancie správne zistil
skutkový stav a správne o veci rozhodol, odvolací súd sa s jeho rozhodnutím stotožňuje. Zmluva je aj
podľa názoru odvolacieho súdu bezúročná a bezpoplatková, pretože neobsahuje dojednanie o termíne
konečnej splatnosti úveru. Túto zákonnú náležitosť nemožno splniť tým spôsobom, že spotrebiteľ si
termín konečnej splatnosti vypočíta z počtu splátok a ich splatnosti, a teda postup podľa bodu 4.5
zmluvných dojednaní neprichádza do úvahy, pretože podľa tohto ustanovenia by si spotrebiteľ termín
konečnej splatnosti úveru musel určovať výpočtom. Nemožno vychádzať ani z oznámenia veriteľa o
schválení úveru, pretože (ako to uviedol súd prvej inštancie) nebolo dokázané, že tento dokument
bol spotrebiteľovi doručený. Pokiaľ by mala byť naplnená zákonná požiadavka, mal byť tento doklad
spotrebiteľovi doručený pred uzavretím zmluvy, čo je vzhľadom na termín uzatvorenia zmluvy a dátum
oznámenia vylúčené. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil postupom podľa
§ 387 ods. 1 CSP. Vecne správny je aj výrok o trovách konania, ktorý zodpovedá výsledku konania.

5. O trovách odvolacieho rozhodol odvolací súd  podľa § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods.
1 CSP. V odvolacom konaní žalobca nebol úspešný, nemá preto nárok na náhradu trov odvolacieho
konania. Úspešnému žalovanému trovy odvolacieho konania nevznikli, a preto odvolací súd rozhodol,
že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

6. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 CSP alebo 421
ods. 1 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za
podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.