Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1XObdo/222/2018 z 1. 10. 2018 Citácia: uznesenie Najvyššieho súdu SR z 1. októbra 2018, sp. zn. 1XObdo/222/2018, ECLI:SK:NSSR:2018:6712215792.1 Najvyšší súd | 1XObdo/222/2018 | ECLI:SK:NSSR:2018:6712215792.1 | 2018-10-01 | Uznesenie Oblasť práva: Obchodné právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 424 CSP, § 429 ods. 2 písm. b) CSP, § 470 ods. 4 CSP, § 447 CSP, CSP, § 443 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/5946c07d-ba6b-49d0-ae5a-103f9c790861 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:6712215792.1 Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1XObdo/222/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712215792
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hullová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:6712215792.1

Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné nám. č. 13, o náhradu majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy, vedenom na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 14C/237/2012 (spoločné
konanie o veciach sp. zn. 14C/237/2012, 14C/239/2012, 14C/240/2012, 14C/241/2012, 14C/242/2012,
14C/243/2012, 14C/244/2012, 14C/245/2012, 14C/246/2012, 14C/247/2012, 14C/248/2012,
14C/249/2012, 14C/250/2012), o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici
č. k. 15Co/683/2014-188 z 12. augusta 2014, takto

r o z h o d o l :

I. Dovolanie žalobkyne o d m i e t a .

II. Žalovaná m á voči žalobkyni n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen (ďalej aj „súd prvej inštancie“) spojil trinásť skutkovo a právne takmer totožných
vecí sp. zn. 14C/237/2012, 14C/239/2012, 14C/240/2012, 14C/241/2012, 14C/242/2012, 14C/243/2012,
14C/244/2012, 14C/245/2012, 14C/246/2012, 14C/247/2012, 14C/248/2012, 14C/249/2012,
14C/250/2012 na spoločné konanie pod sp. zn. 14C/237/2012.

2. Okresný súd Zvolen (ďalej aj „súd prvej inštancie“) uznesením č. k. 14C/237/2012-17 zo 6. júna
2013 uložil žalobkyni, aby v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia zaplatila na účet súdu súdny
poplatok za námietku zaujatosti vo výške 858,- eur (66,- € za každú z trinástich právnych vecí spojených
na spoločné konanie) podľa položky č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb. o
súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej aj „zákon o súdnych poplatkoch“).

3. Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj „odvolací súd“) uznesením č. k.
15Co/683/2014-188 z 12. augusta 2014 napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne
potvrdil podľa ust. § 219 ods. 1, 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení
neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“). V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že žalobkyňa priamo
v žalobe žiadala, aby nadriadený súd prikázal predmetnú vec inému súdu z dôvodu, že sudcovia
Okresného súdu Zvolen sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci vzhľadom na ich pomer k
veci a účastníkom konania. Súd prvej inštancie túto žiadosť posúdil ako námietku zaujatosti a žalobkyni
vyrubil súdny poplatok podľa položky č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona
o súdnych poplatkoch.

4. Odvolací súd sa nestotožnil ani s argumentáciou žalobkyne, podľa ktorej jej nemožno vyrubiť
poplatok za vznesenie námietky zaujatosti, pretože konanie o náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom je v zmysle ust. § 4
ods. 1 písm. k/ zákona o súdnych poplatkoch oslobodené od platenia súdnych poplatkov. Odvolací



súd v tejto súvislosti poukázal na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej sa
vecné oslobodenie konania od súdneho poplatku podľa ust. § 4 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch
nevzťahuje na súdny poplatok za vznesenie námietky zaujatosti podľa položky č. 17a Sadzobníka
súdnych poplatkov (sp. zn. II ÚS 124/2011). Od povinnosti zaplatiť tento poplatok možno účastníka
oslobodiť iba postupom podľa ust. § 138 OSP.

5. Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadla žalobkyňa dovolaním z dôvodu, že: a/ súdy
rozhodovali napriek tomu, že sa nepodal návrh na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný (§
237 písm. e/ OSP) - nepodala totiž námietku zaujatosti, ale návrh na postup podľa ust. § 12 ods. 1 OSP,
b/ odvolací súd jej odňal možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ OSP) tým, že jeho rozhodnutie je
nielen „absolútne prekvapivé“, ale aj nepreskúmateľné, c/ rozhodoval vylúčený sudca, resp. súd nebol
správne obsadený (§ 237 písm. g/ OSP), keďže o jej povinnosti zaplatiť súdny poplatok rozhodol sudca
súdu, ktorého nezákonný postup jej spôsobil majetkovú a nemajetkovú ujmu, ktorej náhrady sa v konaní
domáha. Z týchto dôvodov žalobkyňa (ďalej aj „dovolateľka“) žiadala napadnuté uznesenie odvolacieho
súdu, ako aj ním potvrdené uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť, a to bez náhrady. Zároveň navrhla
odložiť vykonateľnosť napadnutého uznesenia odvolacieho súdu.

6. Zo spisu vyplýva, že dovolanie žalobkyne bolo súdu prvej inštancie doručené dňa 18. septembra 2014.
Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“),
ktorý v ustanovení § 473 zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších
predpisov. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v
konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento
zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať
ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a
sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany (§ 470 ods. 2 CSP). Konanie začaté
do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do
30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo (§ 470 ods. 4 CSP).

7. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd funkčne príslušný na dokončenie predmetného
dovolacieho konania (ďalej aj „dovolací súd“), ktoré sa začalo do 30. júna 2016 (§ 470 ods. 4 CSP) po
zistení, že dovolanie podala včas strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP) a
v mene ktorej koná zamestnanec s vysokoškolským právnickým vzdelaním druhého stupňa (§ 429 ods.
2 písm. b/ CSP), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP) najskôr skúmal, či dovolanie
smeruje proti rozhodnutiu, ktoré je prípustné napadnúť týmto opravným prostriedkom.

8. Vzhľadom na prechodné ustanovenie § 470 ods. 2 CSP, podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré
v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované, dovolací súd
prípustnosť dovolania žalobkyne posudzoval v zmysle ustanovení § 236 a nasl. OSP, teda procesnej
úpravy platnej a účinnej v čase, keď žalobkyňa toto dovolanie podala a dospel k záveru, že dovolanie
treba odmietnuť.
9. V danom prípade ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká už bola aspoň v piatich prípadoch
predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania tej istej dovolateľky -
viď konania vedené na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 14XCdo 19/2015, 14XCdo
37/2015, 14XCdo 39/2015, 14XCdo 45/2015, 14XCdo 49/2015. Dovolací súd sa s odôvodneniami
rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach v celom rozsahu stotožňuje, poukazuje na ne, a preto
ďalšie dôvody už neuvádza (§ 452 ods. 1 CSP).
10. Vzhľadom k tomu, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesných vád tvrdených
dovolateľkou (§ 237 písm. e/, f/, g/ OSP) a nevyšli najavo ani iné vady konania uvedené v ust. § 237
OSP, pričom prípustnosť dovolania nevyplýva ani z ust. § 239 OSP, dovolací súd podľa ust. § 447 písm.
c/ CSP odmietol dovolanie žalobkyne ako dovolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie
je dovolanie prípustné.

11. Vzhľadom k tomu, že dovolací súd odmietol dovolanie žalobkyne ako (objektívne) neprípustné, je
neopodstatnený tiež návrh žalobkyne na odklad vykonateľnosti napadnutého uznesenia a dovolací súd
nie je povinný o ňom rozhodnúť osobitným výrokom (k uvedenému porovnaj uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky z 31. marca 2016, sp. zn. 3Cdo/616/2015).



12. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods.
3 veta druhá CSP; § 453 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP). O výške náhrady trov konania žalovanej
rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).
13. Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.