Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 25Co/158/2014 z 18. 3. 2014 Citácia: uznesenie Krajského súdu Nitra z 18. marca 2014, sp. zn. 25Co/158/2014, ECLI:SK:KSNR:2014:4113221037.1 Krajský súd Nitra | 25Co/158/2014 | ECLI:SK:KSNR:2014:4113221037.1 | 2014-03-18 | Uznesenie Citované ustanovenia: OSP, § 74 ods. 1 OSP, § 102 ods. 1 OSP, § 76 ods. 1 písm. e) OSP, § 219 ods. 1 OSP, § 219 ods. 2 OSP, § 145 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/9cfcd447-59cc-4e0d-a921-5ba7929b72f5 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2014:4113221037.1 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/158/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113221037
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Doležajová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4113221037.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľky: H. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. XXX, zast. Mgr.
Martinou Oravcovou, advokátkou so sídlom Nitra, Farská 25, proti odporcom: 1/ R. N., nar. XX. XX.
XXXX, bytom Q., F. 9, 2/ Z. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. XXX, 3/ D. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom
Q., N. 3, 5/ W., nar. XX. XX. XXXX, bytom U., D. XXX, 6/ J. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. Y. 2, 7/
D. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. Y. 2, 8/ J. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. Y. 2, 9/ W. N., nar.
XX. XX. XXXX, bytom Q. Y. 2, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu
Okresného súdu Nitra zo dňa 24. 01. 2014 č. k. 25C/210/2013-69, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom, doručeným súdu prvého stupňa dňa 21. 06. 2013 sa navrhovateľka voči odporcom domáha
určenia, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností, nachádzajúcich sa v kat. úz. A., zapísaných na LV
č. XX ako parc. č. 112-zastavané plochy a nádvoria o výmere 54 m2 a na nej postavenom dome so
súp. č. XX. V priebehu konania navrhovateľka návrhom, doručeným súdu prvého stupňa dňa 14. 01.
2014, žiadala nariadiť predbežné opatrenie, ktorým by súd zakázal odporcom v 1. až 9. rade nakladať s
predmetnými nehnuteľnosťami, najmä tieto previesť na iného alebo založiť ich v prospech iného, alebo
iným spôsobom zaťažiť alebo zriadiť práva v prospech tretích osôb až do právoplatného skončenia
konania vo veci samej pre dôvodnú obavu z hroziacej ujmy na jej vlastníckych právach.

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa návrh navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia
zamietol. Svoje rozhodnutie právne oprel o ust. § 75 ods. 2 prvá veta, § 76 ods. 1, 102 ods.
1 prvá veta OSP, keď dospel k záveru o neexistencii dôvodnej obavy navrhovateľky z ohrozenia
prípadného budúceho výkonu rozhodnutia. V tejto súvislosti uviedol, že navrhovateľka potrebu
nariadenia predbežného opatrenia odôvodňovala nebezpečenstvom hroziacej ujmy na jej vlastníckych
právach tým, že zo strany odporcov je daná hrozba prevodu predmetných nehnuteľností na iné osoby.
Mal za to, že dedičské konanie po právnych predchodcoch nie je dôvodom na nariadenie predbežného
opatrenia, keďže prebiehajúcim dedičským konaním sa určí okruh právnych nástupcov po neb. T.
N. a neb. T. N., ktorí vstúpia do ich práv a povinností a zároveň budú aj účastníkmi konania vo
veci samej, pričom nie je isté, či odporcovia zdedia predmetné nehnuteľnosti. Rovnako tak fotenie
nehnuteľností neodôvodňuje obavu z neprimeraného nakladania s nehnuteľnosťami a v konečnom
dôsledku nenaznačuje fakt, že odporcovia majú záujem nehnuteľnosti predať alebo iným spôsobom
scudziť. Naviac podľa výpisu z listu vlastníctva, odporcovia nie sú vlastníkmi predmetných nehnuteľností,
a preto s nimi nemôžu disponovať.

Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka, domáhajúc sa ním jeho
zmeny a nariadenia požadovaného predbežného opatrenia. Dôvodila, že dočasnej ochrany svojich
práv prostredníctvom nariadenia predbežného opatrenia sa domáha z dôvodu potreby dočasnej
úpravy pomerov účastníkov konania, nakoľko absencia okamžitej dočasnej úpravy právnych pomerov



predstavuje pre ňu nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy na jej vlastníckych právach tým, že zo
strany odporcov je daná hrozba prevodu predmetných nehnuteľností na iné osoby. Tvrdenie súdu prvého
stupňa o tom, že odporcovia nie sú vlastníkmi predmetných nehnuteľností považovala za irelevantné,
keďže odporcovia môžu zdediť nehnuteľnosti kedykoľvek v priebehu konania vo veci samej a následne
budú zapísaní ako vlastníci nehnuteľností. Poukázala, že odporca v 1. rade verejne prezentuje svoj
zámer predmetné nehnuteľnosti po ich nadobudnutí predať a za tým účelom si zaobstaráva aj fotografie
nehnuteľností. Uzavrela, že v danej veci je daná obava z neprimeraného nakladania s nehnuteľnosťami
a osvedčená potreba úpravy pomerov účastníkov konania.

Odporcovia sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrili.

Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 212 ods. 1 OSP ) prejednal odvolanie
navrhovateľky bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že
jej odvolanie nie je dôvodné.

Podľa § 74 ods. 1 OSP, pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné,
aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia
bol ohrozený.

Ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je
obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne
nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz ( § 102 ods. 1 veta prvá OSP ).

Vychádzajúc z obsahu citovaných zákonných ustanovení je teda zrejmé, že predbežné opatrenie možno
nariadiť pred začatím konania, alebo po začatí konania. V oboch prípadoch podmienky pre nariadenie
predbežného opatrenia sú v zásade rovnaké a v oboch prípadoch je ho možné nariadiť len z dvoch
dôvodov. Jedným je dočasná úprava právnych pomerov účastníkov a druhým je zabezpečenie výkonu
súdneho rozhodnutia, ak by mal byť ohrozený. Zmyslom každého predbežného opatrenia je teda
dočasná úprava pomerov účastníkov (nie s konečnou platnosťou), pod ktorou možno zahrnúť aj dočasné
obmedzenie dispozície s majetkom z dôvodu ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia. Pritom musí byť
poskytnutá ochrana ako tomu, kto o vydanie predbežného opatrenia žiada, tak v rámci ústavných a
zákonných pravidiel aj tomu, voči komu predbežné opatrenie smeruje. Ochrana toho, kto o vydanie
predbežného opatrenia žiada, však nemôže dosiahnuť takú intenzitu, aby prakticky znemožnila ochranu
oprávnených záujmov druhej strany, t.j. toho, proti komu má navrhované predbežné opatrenie smerovať.
Ďalej treba uviesť, že predbežným opatrením nie je prejudikovaný konečný výsledok sporu, len sa ním
zaisťuje, aby konečné rozhodnutie mohlo mať vôbec reálny význam. Jedným z predbežných opatrení,
ktoré zákonodarca vymenúva v ust. § 76 ods. 1 OSP je i predbežné opatrenie, ktorým súd môže
účastníkovi nariadiť, aby nenakladal s určitými vecami alebo právami. (§ 76 ods. 1 písm. e) OSP).

Nakladaním rozumieme disponovanie vecami alebo právami prostredníctvom právnych úkonov,
predovšetkým dvojstranných (zmluvy o nájme, výpožičke, záložné zmluvy, kúpne zmluvy, darovacie
zmluvy, zámenné zmluvy, zriadenie vecného bremena, zabezpečovací prevod práva, atď.), ale aj
jednostranných (závet, opustenie veci). Ochrana poskytovaná predbežným opatrením v zmysle vyššie
cit. zákon. ustanovenia teda spočíva v nenakladaní s vecami alebo právami kvôli tomu, aby súd mohol
poskytnúť ochranu nielen proti nakladaniu právne aprobovanými spôsobmi, ale aj proti nakladaniu
faktickými úkonmi. Podstatným znakom tohto predbežného opatrenia je teda zákaz disponovať s určitou
vecou alebo určitými právami. V tomto smere je však potrebné rešpektovať i existenciu čl. 20 ods. 4
Ústavy Slovenskej republiky, ktorý umožňuje nútené obmedzenie vlastníckeho práva iba v nevyhnutnej
miere. Za nevyhnutnú mieru sa považuje okolnosť, že žalovaný bude obmedzený v nakladaní len vo
vzťahu k veciam alebo právam, ktoré majú súvislosť s osvedčeným nárokom na plnenie záväzku,
na vydanie veci, na určenie vlastníckeho práva a pod. a neužívaním veci žalovanému nevznikne
neprimeraná ujma.

V preskúmavanej veci ide o nariadenie predbežného opatrenia podľa § 102 ods. 1 OSP, keď
navrhovateľka podala návrh na jeho nariadenie po začatí konania, v ktorom sa voči odporcom domáha
určenia, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností, nachádzajúcich sa v kat. úz. A., zapísaných na LV č.
XX ako parc. č. 112-zastavané plochy a nádvoria o výmere 54 m2 a na nej postavenom dome so súp. č.
XX. Podľa navrhovateľky dôvodom nariadenia predbežného opatrenia je obava z hroziacej ujmy na jej



vlastníckych právach, keďže predmetné nehnuteľnosti sú na liste vlastníctva vedené v celosti na T. N.,
nar. XX. XX. XXXX, zomr. dňa XX. XX. XXXX a T. N., nar. XX. XX. XXXX, zomr. dňa XX. XX. XXXX, po
ktorých v súčasnosti prebieha dedičské konanie na notárskom úrade H.. E. N. pod sp. zn. 23D/51/2013,
a teda je predpoklad, že odporcovia po nadobudnutí nehnuteľností v rámci dedičského konania budú
mať záujem tieto v čo najkratšej dobe scudziť.

Odvolací súd posudzujúc danú vec vo svetle zhora uvedených zásad v zhode s právnym názorom súdu
prvého stupňa dospel k záveru, že v tomto konaní nebolo preukázané splnenie všetkých procesných
a materiálnych podmienok pre poskytnutie ochrany navrhovateľke nariadením predbežného opatrenia
v požadovanom rozsahu. Navrhovateľka totiž v konaní neosvedčila potrebu dočasnej okamžitej
úpravy pomerov účastníkov konania a ani reálnu obavu z ohrozenia prípadného výkonu súdneho
rozhodnutia, keď nepreukázala, že odporcovia konajú spôsobom smerujúcim k zmareniu, sťaženiu
alebo znemožneniu výkonu budúceho súdneho rozhodnutia. Samotná existencia dedičského konania
vedeného po poručiteľoch T., ktorí sú na liste vlastníctva vedení ako vlastníci nehnuteľností, ku ktorým
sa navrhovateľka domáha určenia vlastníckeho práva, nezakladá dôvod na nariadenie navrhovateľkou
požadovaného predbežného opatrenia. Za situácie, že dedičské konanie po poručiteľoch nie je doposiaľ
právoplatne skončené, žiaden z odporcov nemá titul, na základe ktorého nadobudol vlastnícke právo
k sporom dotknutým nehnuteľnostiam, umožňujúci im s nimi nakladať právne uznaným spôsobom a
teda niet opory pre záver, že navrhovateľke bezprostredne hrozí ujma na jej právach, ktorých ochrany
sa v tomto konaní domáha. Samotná skutočnosť, že odporca v 1. rade si fotografuje predmetné
nehnuteľnosti a prezentuje verbálne svoj zámer ich odpredať, bez ďalšieho nepreukazuje, že vykonáva
úkony bezprostredne smerujúce k nakladaniu s nehnuteľnosťami. V konaní tak nebolo osvedčené, že ide
o situáciu, ktorú by bolo potrebné riešiť okamžitým zásahom súdu v podobe nariadenia požadovaného
predbežného opatrenia.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods.
1 OSP ako vecne správne potvrdil stotožniac sa s jeho dôvodmi, ktoré považuje za vyčerpávajúce a
presvedčivé, a preto v podrobnostiach na ne len ďalej poukazuje (§ 219 ods. 2 OSP).

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodol, nakoľko predbežné opatrenie, ako
zabezpečovací inštitút občianskeho súdneho konania, predpokladá ďalší procesný postup. V zmysle
ust. § 145 OSP preto o náhrade trov spojených i s týmito procesnými úkonmi súd rozhodne až v konaní
vo veci samej.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.