{"guid": "023a8294-4667-4713-be26-84e33a719cae:fb934bbd-b85f-46ed-b0d5-8b20dd728410", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2017:5715201859.1", "spisova_znacka": "11Co/279/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 11Co/279/2017 z 18. 12. 2017", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Žilina z 18. decembra 2017, sp. zn. 11Co/279/2017, ECLI:SK:KSZA:2017:5715201859.1", "identifikacne_cislo": "5715201859", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Jozef Ryant", "sudca_id": 235, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jozef-ryant-235", "datum_vydania": "2017-12-18", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-389.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 389 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-389.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-389"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-389"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/fb934bbd-b85f-46ed-b0d5-8b20dd728410", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2017:5715201859.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2017:5715201859.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2017:5715201859.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/279/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5715201859
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5715201859.1

Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej a
členov senátu JUDr. Roman Tichého a Mgr. Miroslava Šeptáka, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.
r. o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, právne zastúpený spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR s. r. o., so
sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, proti žalovanej: E. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., Ul. E. XX, právne
zastúpená JUDr. Bohdanom Jakubisom, advokátom, so sídlom v P., Ul. E. XX, o zaplatenie 5.825,60 eur
s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 16C/78/2015-192
zo dňa 02.03.2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 5.825,60 eur,
úrok z omeškania vo výške 5 % ročne za obdobie od 13.08.2014 do 29.10.2014 vo výške 62,69 eur a 5
% ročný úrok z omeškania zo sumy 5.825,60 eur od 30.10.2014 do zaplatenia, všetko do troch dní od
právoplatnosti rozsudku a vo výroku o trovách konania    z r u š u j e    a v zrušenom rozsahu    v r a c
i a    okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Výroku, ktorým okresný súd ohľadom sumy 51,97 eur konanie zastavil, sa nedotýka.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalovanej uložil povinnosť zaplatiť  žalobcovi 5.825,60 eur,
úrok z omeškania vo výške 5 % ročne za obdobie od 13.08.2014 do 29.10.2014 vo výške 62,69 eur
a 5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 5.825,60 eur od 30.10.2014 do zaplatenia všetko do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku. Ohľadom sumy 51,97 eur súd konanie zastavil. Žalovanej uložil povinnosť
zaplatiť žalobcovi trovy konania v celom rozsahu.

2. Súd vychádzajúc z vykonaného dokazovania, predovšetkým z výpovedí samotných účastníkov a
predložených listinných dôkazov dospel k jednoznačnému záveru, že návrh žalobcu je dôvodný. Z
výpovede žalobcu a predložených listinných dôkazov bolo jednoznačne preukázané, že pohľadávka
nebola premlčaná, keď bola posledná splátka zo strany žalovanej ešte v roku 2013 a návrh na súd bol
podaný vo februári 2015. Mimoriadnu splatnosť vyhlásila Slovenská sporiteľňa ku dňu 04.06.2014 a až
potom postúpila pohľadávku žalobcovi. Taktiež bolo preukázané omeškanie zo strany žalovanej viac
ako 90 dní, konkrétne 314 dní. Ďalej bolo preukázané, že o postúpení pohľadávky bola informovaná
žalovaná a je tu daná z toho dôvodu aktívna legitimácia žalobcu. Vyhodnotiac všetky dôkazy, a to každý
osobitne, aj v ich vzájomných súvislostiach, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku, lebo mal nepochybne preukázané, že žalovaná dlhuje žalobcovi 5.825,60 eur a ďalej v zmysle
ust. § 517 ods. 2 OZ ju zaviazal aj zaplatiť 5 % ročný úrok z omeškania za obdobie od 13.08.2014 do
29.10.2014 vo výške 62,69 eur a 5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 5.825,60 eur od 30.10.2014 do
zaplatenia, lebo nepochybne bolo preukázané, že žalovaná je so splácaním v omeškaní. V zmysle ust.
§ 145 ods. 2, 3 CSP súd konanie o zaplatenie 51,97 eur zastavil, nakoľko v tejto časti žalobca svoj návrh
zobral späť, s čím súhlasila aj žalovaná. V zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP súd zaviazal žalovanú zaplatiť
žalobcovi trovy konania v celom rozsahu, nakoľko tento mal úspech vo veci.



3. Voči citovanému rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalovaná, čo do výroku, ktorým ju súd
zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 5.825,60 eur s príslušenstvom a čo do výroku o trovách konania. Má za
to, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil postavenie žalobcu ako aktívne vecne legitimovaného
z dôvodu nedodržania podmienok postúpenia pohľadávky. Poukazuje na ust. § 92 ods. 8 zákona
č. 483/2001 Z. z. Poukazuje na to, že medzi výzvou banky a postúpením pohľadávky na žalobcu
uplynulo len 45 kalendárnych dní. Nakoľko ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. vyžaduje pre
platnosť postúpenia lehotu medzi týmito udalosťami dlhšiu ako 90 kalendárnych dní, má za to, že nebola
splnená jedna z dvoch podmienok pre platnosť postúpenia pohľadávky z banky na žalobcu. Predmetné
postúpenie je tak absolútne neplatné, a to pre rozpor s ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z.
a § 39 Občianskeho zákonníka. Žalobca nedokázal, že pohľadávka bola spôsobilá na postúpenie. V
dôsledku toho nemožno považovať za dokázané, že toto postúpenie je platné a že žalobca je oprávnený
pohľadávku voči žalovanému uplatňovať pred súdom. Žalobca tak nedisponuje aktívnou legitimáciou.
Nesprávne súd vyvodil dobu omeškania 314 dní. Súd si zrejme neuvedomil, že ust. § 92 ods. 8 zákona č.
483/2001 Z. z. má na mysli 90-dňové omeškanie od doručenia výzvy a nie ako súčet všetkých omeškaní.
Podľa názoru žalovanej ide o svojvoľný výklad zákona zo strany súdu prvého stupňa. Poukazuje tiež na
ust. § 53            ods. 9 Občianskeho zákonníka, ktoré modifikuje ust. § 565 Občianskeho zákonníka
vo vzťahu k spotrebiteľským zmluvám. Ak sa v spotrebiteľskej zmluve dohodla strata výhody splátok,
má veriteľ právo od dlžníka žiadať zaplatenie celej pohľadávky. Ak chce toto právo uplatniť, môže tak
urobiť len, ak od splatnosti nezaplatenej splátky uplynula najmenej 3-mesačná lehota. Po jej uplynutí
nastane strata výhody splátok upravená v § 565 Občianskeho zákonníka. Uplynutie 3-mesačnej lehoty
od splatnosti nezaplatenej splátky nepostačuje na splatnosť celého peňažného dlhu. Zákon navyše
vyžaduje, aby veriteľ upozornil dlžníka, že si uplatňuje právo na zaplatenie celého dlhu. Veriteľ musí
vopred notifikovať uplatnenie svojho práva aspoň v 15-dňovej lehote. V danom prípade má za to, že
žalobca, resp. jeho právny predchodca úver zosplatnil v rozpore s vyššie uvedeným ustanovením.
Takýto postup odporuje zákonu, a preto je neplatný. Žaloba by bola v časti zosplatnených splátok
podaná predčasne. Osobitne upozorňuje na skutočnosť, že napriek dôkazom predloženým k odpovedi
na výzvu zo dňa 30.11.2015 žalobca nepreukázal doručenie oznámenia o postúpení pohľadávky zo
dňa 04.07.2014 založeného v spise na č. l. 29. Poukazuje na viaceré rozsudky Krajského súdu v
Žiline, ktoré sa zaoberali problematikou nevyhnutnosti dodržania 90-dňovej lehoty po doručení výzvy.
Uvedené závery Krajského súdu v Žiline jednoznačne vyvracajú právny záver súdu prvej inštancie, že
bolo preukázané omeškanie zo strany žalovanej viac ako 90 dní. Žalovaná ďalej namieta, že rozsudok
trpí vadou nepreskúmateľnosti. Vzhľadom na tieto skutočnosti žalovaná navrhuje, aby odvolací súd
rozsudok v jeho napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie alebo rozsudok okresného
súdu zmenil tak, že žalobu zamietne a žalovanej prizná právo na náhradu trov konania voči žalobcovi
v rozsahu 100 %.

4. Žalobca vo vyjadrení poukazuje na skutočnosť, že právny predchodca žalobcu dodržal všetky
podmienky, ktoré mu ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách ukladá. V tejto súvislosti žalobca poukazuje na
to, že žalovaný bol v omeškaní so splnení čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke nepretržite
dlhšie ako 90 kalendárnych dní a zároveň bolo preukázané, že žalovaný bol právnym predchodcom
žalobcu vyzvaný na úhradu omeškaných splátok. Žalobca má za to, že výklad ust. § 92 ods. 8 Zákona
o bankách, ktorý v odvolaní prezentuje žalovaný, je zjavne nesprávny. Zákonodarca v zmysle tohto
ustanovenia požaduje pred postúpením pohľadávky splnenie dvoch kumulatívnych podmienok - zaslanie
výzvy a zároveň omeškanie viac ako 90 dní, splnenie ktorých žalobca preukázal. V žiadnom prípade nie
je možné predmetné ustanovenie vykladať tak, že 90-dňové omeškanie sa vyžaduje od doručenia výzvy.
Žalobca má za to, že pri vyhlasovaní mimoriadnej splatnosti bol postup pôvodného veriteľa v súlade so
zákonom, nakoľko pri zasielaní oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti bol žalovaný nepochybne
v omeškaní viac ako 3 mesiace. Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti si žalovaný prevzal dňa
09.06.2014, čiže mimoriadna splatnosť dlžného zostatku po uplynutí 15-dňovej lehoty na uplatnenie
tohto práva nastala najneskôr 25.06.2014. Žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.

5. Žalovaná vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu poukazuje, že je tu daný odvolací dôvod podľa § 365
ods. 1 písm. f) CSP. Žalobca v konaní na preukázanie platného postúpenia pohľadávky predložil listiny,
konkrétne výzvu zo dňa 13.05.2014, oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 05.06.2014,
ktoré ako žalobca tvrdí, doručil. Ďalej doložil zmluvu o postúpení pohľadávok. Právny zástupca žalovanej
poukazuje na skutočnosť, že medzi výzvou banky a postúpením pohľadávky z právneho predchodcu
žalobcu na žalobcu uplynulo len 45 kalendárnych dní. Predmetné postúpenie je tak absolútne neplatné.



Zákon o bankách stanovuje klientovi banky ochrannú lehotu so splnením si svojich záväzkov voči banke.
Až v prípade, ak je po výzve banky jej klient dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní, môže banka
svoju pohľadávku postúpiť. Ďalej poukazuje na odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. V
danom prípade má žalovaná za to, že súd nesprávne aplikoval § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
ktorý ustanovuje, že postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť
dlžníkovi, keďže pohľadávku možno platne postúpiť novému veriteľovi bez vedomia dlžníka. Zákon v
tomto ustanovení ukladá pôvodnému veriteľovi povinnosť bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi,
že došlo k postúpeniu pohľadávky. Právne účinky postúpenia aj voči dlžníkovi nastanú až okamihom,
keď bol dlžník upovedomený o postúpení pohľadávky. Zo žalobcom predložených listín a taktiež z
vykonaného dokazovania vyplýva, že právny predchodca žalobcu nedoručil žalovanému oznámenie o
postúpení pohľadávky. Pohľadávka nemohla byť platne postúpená.

6. Žalobca sa k vyjadreniu žalovanej nevyjadril.

7. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe odvolania žalovanej v
rozsahu a z dôvodov daných ust. § 379, § 380 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
385 ods. 1 CSP a contrario) postupom v zmysle ust. § 219 ods. 3 CSP rozsudok okresného súdu v
napadnutom rozsahu, t. j. vo výroku, ktorým okresný súd žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 5.825,60 eur s príslušenstvom a vo výroku o trovách konania, zrušil v zmysle ust. § 389 ods. 1
písm. b) CSP a vrátil v zrušenom rozsahu okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Odvolací súd považuje odvolanie žalovanej za dôvodné.

9. Okresný súd svojím postupom porušil právo žalovanej na spravodlivý súdny proces.

10. Ústava Slovenskej republiky v čl. 46 ods. 1, ako aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd
garantujú každému právo na spravodlivý súdny proces, ktorý nachádza svoje vyjadrenie aj v procesných
kódexoch upravujúcich civilné konanie pred súdom. V súčasnosti je týmto procesným kódexom, ktorý sa
na súdenú vec vzťahuje, Civilný sporový poriadok účinný od 01.07.2016, pričom v zmysle ust. § 470 ods.
1 uvedeného procesného predpisu platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované (§ 470 ods. 2 CSP). Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva
len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva, alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní.
Obsahom tohto práva je aj relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Obsahom
základného práva na spravodlivý proces je aj právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Toto
základné právo nemožno interpretovať ako právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným
súdom úspešný, teda, aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami. Odôvodnenie súdneho
rozhodnutia musí však spĺňať kvalitatívne kritériá, ktoré sú definované v ust. § 220 CSP.

11. V zmysle ust. § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal,
aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci
vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil
podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a
ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal
ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax.
Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

12. Pokiaľ ide o napadnutý rozsudok, ten nespĺňa podmienku presvedčivosti jeho odôvodnenia, keď
napadnuté súdne rozhodnutie nedáva jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na všetky právne a skutkovo
relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. uplatneným nárokom a obranou proti
takémuto uplatneniu (rozhodnutie Ústavného súdu SR IV. ÚS 115/03, III. ÚS 119/03-30).

13. Odvolací súd konštatuje, že súčasťou odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je  vyhodnotenie
vykonaného dokazovania, keď v rozsudku úplne absentujú skutkové závery okresného súdu, ktoré
vyplynuli z dokazovania. Právne závery súdu prvej inštancie nie sú nijakým spôsobom odôvodnené.
Okresný súd sa v odôvodení rozsudku vôbec nevyporiadal s rozsiahlou argumentáciou žalovanej,
ktorou sa bránila proti žalovanej pohľadávke. Je absolútne neprijateľné, aby sa súd vôbec nezaoberal



podstatnou skutkovou a právnou argumentáciou spornej strany. Odvolaciu námietku nepreskúmateľnosti
napadnutého rozhodnutia potom odvolací súd vyhodnotil ako dôvodnú.

14. Žalovaná vo svojej argumentácii, ktorú uvádzala už v prvostupňovom konaní, spochybnila aktívnu
vecnú legitimáciu žalobcu na uplatnenie pohľadávky, ktorá je predmetom súdneho sporu, majúc za
to, že nedošlo k platnému postúpeniu. Preskúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej existencie
tvrdeného práva na strane žalobcu alebo pasívnej existencie tvrdenej povinnosti na strane žalovaného,
je imanentnou súčasťou súdneho konania.

15. Základnou normou pre posúdenie aktívnej legitimácie žalobcu je ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001
Z. z. o bankách účinného v čase uzatvorenia zmluvy o postúpení, ktoré síce okresný súd na danú
vec formálne aplikoval, v skutočnosti sa však v odôvodnení rozsudku nezaoberal splnením podmienok
vyplývajúcim z tohto ustanovenia.

16. Podľa § 92 ods. 8 prvá veta zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách účinného v čase postúpenia
pohľadávky, ak je napriek písomnej vyzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite
dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku
voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju
pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj
osobe, ktorá nie je bankou, aj bez súhlasu klienta.

17. Citované ustanovenie sprísňuje zákonné predpoklady postúpenia bankovej pohľadávky inému
subjektu ako je banka, pretože po postúpení pohľadávky už nad pohľadávkou nie je zachovaná kontinuita
dôležitého dohľadu centrálnej banky, ktorá kontrola je osobitne významná v priebehu trvania úverového
vzťahu.

18. Banka tak môže postúpiť iba zosplatnenú pohľadávku, pričom sa vyžaduje
- predchádzajúca písomná výzva banky úverovému dlžníkovi,
- omeškanie dlžníka so splnením postupovanej pohľadávky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní.
Až kumulatívne splnenie týchto dvoch predpokladov spôsobuje, že pohľadávka je spôsobilá na
postúpenie aj inému subjektu ako banke. Okresný súd sa splnením týchto predpokladov v odôvodnení
rozsudku vôbec nezaoberal napriek skutočnosti, že žalovaná naplnenie týchto predpokladov
spochybnila.

19. Dôkazné bremeno na preukázanie týchto predpokladov má žalobca.

20. Z obsahu spisu možno konštatovať, že žalobca v priebehu konania predložil písomnú výzvu svojho
právneho predchodcu - banky adresovanú žalovanej, ako aj zosplatnenie pohľadávky adresované
žalovanej. Žalovaná však v konaní spochybnila doručenie týchto písomností. Napriek tomu okresný
súd nijako nevyhodnotil dôkazy, ktoré boli predložené zo strany žalobcu na preukázanie doručenia
uvedených písomností. Bez vyhodnotenia týchto dôkazov nemohol súd prijať záver o zosplatnení
pohľadávky, ktorá je predmetom sporu, čo je základným predpokladom platného postúpenia bankovej
pohľadávky, a teda aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.

21. Pokiaľ ide o splnenie druhej podmienky, a to omeškanie dlžníka trvajúce nepretržite dlhšie ako 90
kalendárnych dní, okresný súd v rozsudku nevenoval nijakú pozornosť obrane žalovanej čo do uvedenia
je právnej argumentácie, že táto podmienka splnená nebola.

22. V tomto smere z hľadiska hospodárnosti konania odvolací súd uvádza, že sa nestotožnil s
právnou argumentáciou žalovanej, že 90-dňovú lehotu je nutné počítať od doručenia písomnej výzvy do
postúpenia. Takýto výklad vyššie citovaného ustanovenia podľa názoru odvolacieho súdu nezodpovedá
zmyslu a účelu citovaného ustanovenia. Omeškanie dlžníka je časový úsek, ktorý nastal od splatnosti
pohľadávky alebo jej časti, od ktorého dlžník bol povinný plniť a neplnil, až do jej zaplatenia. Táto
podmienka musí byť splnená v čase postúpenia pohľadávky. Omeškanie dlžníka však nemožno počítať
od doručenia výzvy, ale odo dňa, keď omeškanie nastalo, teda od prvého dňa, kedy dlžník mal povinnosť
splniť svoju splatnú pohľadávku alebo jej časť a neplnil.



23. Pokiaľ žalovaná na podporu uvedeného tvrdenia poukazuje na iné rozhodnutia Krajského súdu v
Žiline, odvolací súd konštatuje, že týmito rozhodnutiami nie je viazaný.

24. Vyššie popísané pochybenia v postupe súdu prvej inštancie považoval odvolací súd za také
podstatné, že splnili podmienky pre zrušenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a vrátenia
veci súdu prvej inštancie v zrušenom rozsahu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Nesprávny postup
súdu prvej inštancie v takomto rozsahu by nemal naprávať odvolací súd, ktorý je spravidla určený
na to, aby náležite vykladal a aplikoval právo v opravných konania. Účelom odvolacieho konania nie
je naprávať podstatné pochybenia v postupe prvoinštančného súdu, preto odvolací súd pristúpil k
zrušeniu rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu a vráteniu veci na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie okresnému súdu.

25. V ďalšom konaní bude povinnosťou okresného súdu riadne vyhodnotiť vykonané dokazovanie,
najmä pokiaľ ide o doručenie relevantných listín žalovanej právnym predchodcom žalobcu. Okresný
súd opätovne rozhodne o nároku žalobcu uplatnenom žalobou, vyhodnotiac určitým a zrozumiteľným
spôsobom jeho aktívnu vecnú legitimáciu. Novovydané rozhodnutie odôvodní podľa zásad pre
odôvodňovanie súdnych rozhodnutí, so zameraním na podstatnú argumentáciu strán sporu. Okresný
súd opätovne rozhodne aj o trovách prvoinštančného a odvolacieho konania.

26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces                   (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)



Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,                  z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "16C/78/2015", "guid": "c5e41cd5-bdc4-4097-b84a-0a911066ed9a:4257050d-d31b-42c7-b77d-39665fe8b594", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:af953037-5fc3-4004-a992-f21a7428ce20", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 119/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 119/03 z 16. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-16", "citacie_n": 3589, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:af953037-5fc3-4004-a992-f21a7428ce20"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}], "citovane_v": [{"guid": "023a8294-4667-4713-be26-84e33a719cae:2437de27-3330-4bc3-8cbf-68a3789e8315", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2017:5715201859.1", "spisova_znacka": "11Co/279/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 11Co/279/2017 z 18. 12. 2017", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2017-12-18", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2017:5715201859.1"}]}