Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 4To/109/2019 z 5. 11. 2019 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 5. novembra 2019, sp. zn. 4To/109/2019, ECLI:SK:KSBB:2019:6219010028.2 Krajský súd Banská Bystrica | 4To/109/2019 | ECLI:SK:KSBB:2019:6219010028.2 | 2019-11-05 | Rozsudok Oblasť práva: Trestné právo – Život a zdravie Citované ustanovenia: § 321 ods. 1 písm. e) TP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/70fc3496-9692-444c-8f2b-7362096a10c0 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2019:6219010028.2 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4To/109/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6219010028
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Bednár
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6219010028.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jána Bednára a sudcov JUDr.
Jána Bobora a JUDr. Slavoja Sendeckého, v trestnej veci obžalovaného Y. Y., stíhaného pre prečin
ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, 2 Tr. zák. s poukazom na § 140 písm. b/ Tr.zák. a iné, na verejnom
zasadnutí dňa 6. 11. 2019 o odvolaní obžalovaného a okresného prokurátora proti rozsudku Okresného
súdu Veľký Krtíš, sp. zn. 3T/8/2019, zo dňa 15.05.2019, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 3 Tr.por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš, sp.zn.
3T/8/2019 zo dňa 15.05.2019 vo výroku o treste.

Rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr.por.

o d s u d z u j e

obžalovaného Y. Y., nar. XX.XX.XXXX v I., trvale bytom V. XX/XX, J. U., N. J.,

podľa § 156 ods. 2 Tr.zák. s použitím § 37 písm. m/, h/ Tr.zák., § 38 ods. 2, 4 Tr.zák., § 41 ods. 1 Tr.zák.,
na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 20 (dvadsať) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr.zák. súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 319 Tr.por. odvolanie obžalovaného Y. Y. sa z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš, sp. zn. 3T/8/2019 zo dňa 15. 05. 2019 bol obžalovaný Y. Y.
uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, 2 Tr. zák. s poukazom na § 140 písm.
b/ Tr.zák., prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr.zák. a prečinu nebezpečného vyhrážania
podľa § 360 ods. 1 Tr.zák. na tom skutkovom základe, že

dňa 11. 01. 2018 v J. U., na miestnej komunikácii neďaleko rodinného domu č. XXX, teda na mieste
verejnosti prístupnom, Y. Y. v čase okolo 09.30 h napadol T.. T. T. a to tak, že bez akejkoľvek
predchádzajúcej výmeny názorov pristúpil k jeho motorovému vozidlu v ktorom sedel, otvoril dvere a
udrel ho jedenkrát päsťou do oblasti tváre, na ľavú stranu, pod ľavé oko so slovami „pamätáš si ma ty
frajer“, na čo on odpovedal, že nepamätá, aby prestal a dal mu pokoj, na čo ho začal opätovne udierať
rukou minimálne trikrát na pravú časť tváre so slovami ..nepamätáš si ma z G., kde si do mňa vyskakoval
ty kokot, ak aj dnes budeš do mňa vyskakovať, tak ťa zabijem", čím toto konanie u T.. T. T., nar. XX.
XX. XXXX, trvale bytom O. U. XX, X. X. vzbudilo dôvodnú obavu a strach o jeho život a zdravie, pričom



mu boli podľa lekárskych správ spôsobené zranenia, a to vyvrtnutie a natiahnutie krčnej chrbtice a otras
mozgu, ktoré si vyžiadali lekárske ošetrenie a dobu PN od 11. 01. 2018 do 26. 01. 2018.

Za to mu okresný súd uložil podľa § 156 ods. 2 Tr.zák. s použitím § 37 písm. m/, h/, § Tr.zák., § 38 ods.
2, 4 Tr.zák., § 41 ods. 1 a § 53 ods. 1 Tr.zák. úhrnný trest domáceho väzenia vo výmere 2 rokov.

Podľa § 53 ods. 2 Tr. zák. odsúdený po dobu výkonu trestu domáceho väzenia je povinný zdržiavať
vo svojom obydlí a to v dome na adrese V. č. XX/XX, J. U., vrátane k nemu prináležiacich vonkajších
priestorov a to v dňoch pondelok, streda, piatok v čase od 14.00 h do 06.00 h nasledujúceho dňa, v
utorok, štvrtok, sobotu nepretržite a v nedeľu v čase od 13.00 h do 06.00 h nasledujúceho dňa. Je tiež
povinný viesť riadny život a podrobiť sa kontrole technickými prostriedkami podľa § 4 a § 5 zákona č.
78/2015 Z.z.

Podľa § 53 ods. 4 Tr.zák. po dobu výkonu trestu domáceho väzenia môže odsúdený opustiť svoje obydlie
len po predchádzajúcom súhlase probačného a mediačného úradníka len z naliehavého dôvodu a na
nevyhnutne potrebný čas, tento čas sa započitáva do výkonu trestu.

Súčasne okresný súd v zmysle § 287 ods. 1 Tr.por. obžalovanému uložil povinnosť nahradiť poškodeným
1/ Sociálnej poisťovni, a. s., pobočka Banská Bystrica, Kapitulská 27, IČO: 30 807 484, škodu vo výške
75,30 Eur, 2/ Dôvere zdravotnej poisťovni, a. s., Cintorínska 5. Nitra, IČO: 35 942 436, škodu vo výške
873,96 Eur a 3/ T.. T. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. U. XX, X. X., škodu vo výške 1.144,80 Eur.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie obžalovaný a to prostredníctvom svojej
obhajkyne. Z písomných dôvodov odvolania v podstate vyplynulo, že toto smerovalo proti výrokom o vine
a treste. V tejto súvislosti obhajoba poukázala na to, že v konaní pred prvostupňovým súdom žiadnym
dôkazom nebolo preukázané, že sa stal skutok uvedený v obžalobe. V dôkazoch podľa obhajoby
nastala situácia tvrdenia proti tvrdeniu, t. j. výpoveď poškodeného stála proti výpovedi obžalovaného,
pričom obhajoba spochybňovala vierohodnosť výpovede svedka poškodeného. Ďalej nesúhlasila s
tvrdením súdu, že zranenia, ktoré spôsobil poškodený obžalovanému, nie sú podopreté objektívnym
nálezom, pričom obhajoba poukázala na lekárske správy. Vo vzťahu k námietke zaujatosti voči znalcovi
konštatovala, že obžalovaný si ho zamenil s iným I. menom O. G. a preto nepodal námietku včas. Aj
napriek tomu však nepovažuje znalecký posudok podaný týmto znalcom za dôkaz, ktorý by prispel k
náležitému zisteniu skutkového stavu veci.

Vo vzťahu k výpovediam svedkov L. L. a Y. B. obhajoba konštatovala, že žiadny z nich nevidel
priebeh skutku. V neposlednej rade obhajoba hodnotila dôkazy, predovšetkým výpovede poškodeného,
v ktorých videla rozpory tak, ako vyplynuli z písomných dôvodov odvolania. Súčasne hodnotila prejav
poškodeného na hlavnom pojednávaní pred prvostupňovým súdom.

V závere odvolania opätovne uviedla, že nebol produkovaný ani jeden priamy dôkazy ani nepriame
dôkazy, na základe ktorých by bolo možné konštatovať, že po subjektívnej stránke je jednoznačne a
bez akýchkoľvek pochybností preukázané zavinenie obžalovaného. V tomto smere obhajoba vysvetlila
súdu zásadu in dubio pro reo. Preto požiadala o zmenu napadnutého rozsudku tak, aby obžalovaný bol
v celom rozsahu oslobodený spod obžaloby.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonne lehote odvolanie aj okresný prokurátor a to proti výroku o
treste. Prokurátor v odvolaní v podstate poukázal na osobu obžalovaného, ktorý rozsudkom Okresného
súdu Veľký Krtíš, sp.zn. 3T/22/2017 zo dňa 28.04.2017 uznaný vinným z trestného činu úverového
podvodu podľa § 222 ods. 1 Tr.zák. , za čo bol odsúdený k trestu odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov
podmienečne, so skúšobnou dobou 1 a pol roka, teda do 28.10.2018 a súčasne bol zaviazaný k náhrade
škody. Žalovaného skutku sa dopustil dňa 11.1.2018, teda v skúšobne dobe, pričom týmto konaním sa
dopustil troch úmyselných trestných činov.

V tejto súvislosti prokurátor poukázal na ust. § 38 ods. 4 Tr.zák. a konštatoval, že obžalovaný sa dopustil
v skúšobnej dobe troch úmyselných trestných činov, nemal mu byť uložený trest domáceho väzenia, ale
vzhľadom na závažnosť skutku mu mal byť uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, najmenej vo
výmere 1 rok a 8 mesiacov, so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Súčasne prokurátor uviedol, že neboli splnené podmienky pre prijatie záruky zo strany Q. S. a G. W.,



pretože u obž. Y. nie je záruka, že by sa po uložení takéhoto trestu opakovane nedopustil trestnej činnosti.
V danom prípade sa dopustil trestnej činnosti voči H. W., keď bol účastníkom konania v občiansko-
právnej veci, pričom s jeho vystúpením na súde a celkovým rozhodnutím v tejto veci nebol obžalovaný
Y. spokojný, čo vyústilo k tomu, že dňa 11.01.2018 v J. U., keď uvidel túto osobu kvôli ďalšiemu konaniu,
ktoré sa v tejto obci konalo, kde opäť zastupoval klienta v mene advokáta, ho fyzicky napadol a takýmto
spôsobom sa mu pomstil. Táto skutočnosť by mala byť zohľadnená pri výmere trestu. Preto požiadal,
aby napadnutý rozsudok bol zrušený vo výroku o treste a obžalovanému Y. Y. bol uložený primeraný
nepodmienečný trest odňatia slobody, so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia.

Na verejnom zasadnutí krajský prokurátor sa pridržiaval odvolania okresného prokurátora, z toho
dôvodu konštatoval, že u obžalovaného neprichádza do úvahy uložiť mu žiadny iný trest okrem trestu
odňatia slobody, keďže trestnej činnosti sa dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Je
to agresívny človek, ktorý v tomto prípade napadol H. W., do úvahy neprichádza ani uloženie trestu
domáceho väzenia, keďže na takýto trest nie sú splnené technické podmienky a tak isto neprichádza
do úvahy ani uloženie peňažného trestu, keďže nie je zrejmé, aké má majetkové pomery obžalovaný.
Na verejné zasadnutie sa nedostavil a nie je možné brať do úvahy ani argument obžalovaného, že sa
stará o manželku a svojich rodičov, keďže na dnešné verejné zasadnutie sa ospravedlnil zo zdravotných
dôvodov, že má svrab, z tohto je však možné vyvodiť, že sa o manželku veľmi nestará. Na základe
týchto skutočností potom navrhol zrušiť v rozsudku výrok o treste a uložiť obžalovanému primeraný
nepodmienečný trest odňatia slobody.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí zotrval na podanom odvolaní, N. ochorenie obžalovaný
dostal od svojej J., ktorá pracuje v B. a nie je pravdou, že by sa o manželku veľmi nestaral. Nie je ani
pravdou, že by obžalovaný bol agresívnym človekom, na toto nie je žiadny dôkaz. V minulosti bol L.
Z.. Obžalovaný je toho názoru, že mu nebolo preukázané spáchanie predmetnej trestnej činnosti, z
toho dôvodu navrhol odvolanie okresného prokurátora zamietnuť a zrušiť napadnutý rozsudok v celom
rozsahu a obžalovaného spod obžaloby oslobodiť.

Krajský súd v Banskej Bystrici na podklade podaných odvolaní v zmysle § 317 ods. 1 Tr.
por. preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a a dospel k záveru, že
odvolanie okresného prokurátora je čiastočne dôvodné a odvolanie obžalovaného Y. Y. je nedôvodné.

Z predloženého trestného spisu krajský súd zistil, že okresný súd vo veci vykonal všetky potrebné a
dostupné dôkazy a tieto aj správne vyhodnotil jednotlivo aj vo vzájomnej súvislosti tak, ako mu to ukladá
ust. § 2 ods. 10 a ods. 12 Tr.por., pokiaľ ide o výrok o vine obžalovaného.

V odôvodnení rozsudku sa okresný súd v zmysle § 168 ods. 1 Tr.por. dostatočne vysporiadal s tým,
ktoré skutočnosti vzal za preukázané a o ktoré dôkazy svoje zistenia oprel, ktoré skutočnosti pokladal
so zreteľom na výsledky vykonaného dokazovania za vylúčené alebo pochybné a akými úvahami sa
spravoval pri hodnotení dôkazov, najmä tých, ktoré si vzájomne odporovali.

Krajský súd v Banskej Bystrici preto nemá pochybnosti o správnosti skutkových zistení uvedených
vo výroku napadnutého rozsudku, tieto zodpovedajú výsledkom vykonaného dokazovania na hlavnom
pojednávaní. Obžalovaného zo spáchania trestnej činnosti usvedčuje poškodený, ktorý opísal priebeh
skutku ako aj jeho následné správanie po skutku. Jeho výpoveď korešpondovala so svedeckou
výpoveďou T.. J. T., ktorý ošetroval obžalovaného aj poškodeného a ktorý konštatoval, že poškodený
mu pripadal šokovaný, spomínal, že mal byť napadnutý, pričom aj obžalovaný sa sťažoval na bolesť
hrudníka a hlavy. Člen hliadky, L. L. svedok T.. L. L. zasahoval na mieste činu, pričom aj on
opísal poškodeného , že s ním bola ťažká komunikácia, zajakával sa, bol vystrašený. Poškodený
podľa neho mal očividne strach a na tvári mal zranenia, svedok si pamätal, že na tvári mal stopy
po úderoch. V konečnom dôsledku výpoveď poškodeného korešpondovala so závermi znaleckého
posudku znalca T.. G. G., ktorý konštatoval, že zranenia poškodeného zodpovedajú jeho opisu a
vychádzal len z dokumentácie, priamo osobu zraneného neskúmal. Z uvedeného dôvodu odvolací súd
neprihliadol na námietky obžalovaného súvisiace s napadnutím vierohodnosti výpovede poškodeného a
obhajobu obžalovaného musel hodnotiť ako účelovú, ktorá smerovala k zbaveniu obžalovaného trestnej
zodpovednosti alebo túto obmedziť na minimum. Z uvedeného dôvodu potom prvostupňový súd správne
uznal obžalovaného vinným tak, ako to vyplýva z výroku o vine v napadnutom rozsudku.



Pokiaľ ide o uložený trest obžalovanému, krajský súd v tomto prípade musí konštatovať, že okresný
súd pochybil, keď obžalovanému uložil trest domáceho väzenia. Toto pochybenie však spočívalo v
tom, že neboli správne vyhodnotené technické podmienky pre uloženie trestu domáceho väzenia,
keďže probačný a mediačný úradník nezistil správne technický stav miesta, kde sa mal vykonávať trest
domáceho väzenia. V tomto smere odvolací súd dal preveriť opätovne technické podmienky pre výkon
trestu domáceho väzenia, pričom probačný a mediačný úradník po splnení všetkých svojich povinností
aj za využiteľnosti technika dodávateľskej spoločnosti dospel k záveru, že podmienky pre výkon kontroly
technickými prostriedkami v prípade obžalovaného nie sú splnené a kontrolu technickými prostriedkami
nie je možné vykonať. Miesto nespĺňa požiadavky na monitorovanie technickými prostriedkami, ani za
použitia zariadenia na kontrolu prítomnosti, ani za použitia zariadenia na určenie polohy kontrolovanej
osoby. Tento jednoznačný záver probačnej a mediačnej služby vylúčil možnosť uložiť obžalovanému
trest domáceho väzenia. Z uvedeného dôvodu potom odvolací súd vzhľadom na osobu obžalovaného,
okolnosti prípadu, predovšetkým na tú skutočnosť, že obžalovaný sa dopustil trestnej činnosti v
skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, musel prihliadnuť k argumentom okresného prokurátora a
obžalovanému uložiť úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 20 mesiacov, pričom pre výkon trestu ho
zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. V tejto súvislosti aj odvolací súd
priznal obžalovanému dve priťažujúce okolnosti v zmysle § 37 písm. m/, h/ Tr.zák., teda že spáchal viac
trestných činov a bol už za trestný čin odsúdený, pričom mu nepriznal žiadnu poľahčujúcu okolnosť.

Podľa § 38 ods. 4 Tr.zák. , ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná hranica zákonom
stanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Z uvedeného dôvodu obžalovanému za najprísnejší trestný
čin bolo možné uložiť trest odňatia slobody v trestnej sadzbe od 1 roka až na 3 roky, pričom dolná hranica
trestu, ktorý mu bolo možné uložiť, bola 20 mesiacov. Obžalovaný bol zaradený pre výkon trestu do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, keďže odvolací súd na to mal splnené zákonné
podmienky. Takto uložený trest potom vyhovuje požiadavkám na individuálnu a generálnu prevenciu.

Z vyššie uvedených dôvodov krajský súd nemohol vyhovieť odvolaniu obžalovaného, preto rozhodol
tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.