{"guid": "02363698-b678-442d-a143-d86c00e32488:9fd23d7a-d517-4a28-8eff-1dd6f26c2005", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2017:3810212829.2", "spisova_znacka": "5Co/132/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 5Co/132/2016 z 14. 3. 2017", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trenčín z 14. marca 2017, sp. zn. 5Co/132/2016, ECLI:SK:KSTN:2017:3810212829.2", "identifikacne_cislo": "3810212829", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Drahomíra Dibdiaková", "sudca_id": 39, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-drahomira-dibdiakova-39", "datum_vydania": "2017-03-14", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Neplatnosť právnych úkonov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "nazov": "§ 387 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9fd23d7a-d517-4a28-8eff-1dd6f26c2005", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2017:3810212829.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2017:3810212829.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2017:3810212829.2/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/132/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3810212829
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3810212829.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a sudcov
JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD., v právnej veci žalobcu Investment Force
B.V., so sídlom Floridalaan 8, 3404WV, IJsselstein Ut, Holandsko, číslo 23061934, právne zastúpený
Advokátskou kanceláriou Machová s.r.o., IČO: 36 864 544, so sídlom Čulenova 2A/2621, Skalica,
konajúca prostredníctvom JUDr. Svetlany Machovej proti žalovaným: 1/ BL Consulting, s.r.o., IČO: 35
821 132, so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou SOUKENÍK
- ŠTRBKA, s.r.o., IČO: 36 862 711, so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava a JUDr. Vladimírom Ľuptákom,
advokátom, so sídlom Nám. Slobody č. 10, Prievidza, 2/MALES, s.r.o., IČO:36 624 071, so sídlom SNP
16, Žiar nad Hronom, 3/ Správca konkurznej podstaty Mgr. Lubomír Kadura, Dolný val 7, Žilina ( predtým
Ul. Republiky 16, Žilina ) úpadcu Prievidza SC Tulip, s.r.o., IČO: 44 134 282, so sídlom Bagarova
30, Martin, o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby konanej dňa 07.06.2010, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 20. novembra 2015, č. k. 4C/143/2010 - 413, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie    p o t v r d z u j e .

Žalovaní 1/, 2/, 3/    m a j ú    nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca  domáhal určenia
neplatnosti dražby zo dňa 07.06.2010 uskutočnenej spoločnosťou BL Consulting, s.r.o. ako
dražobníkom, predmetom ktorej bola dražba nehnuteľností vo vlastníctve spoločnosti Prievidza SC Tulip
s.r.o., zapísaných na LV č. XXXX, vydaného Katastrálnym úradom Trenčín, Správa Katastra Prievidza,
katastrálne územie Prievidza.

2. V odôvodnení uviedol, že na základe vykonaného dokazovania mal zistený nasledovný skutkový
stav. Dňa 18.5.2010 podala spoločnosť STAVEKO SK s.r.o. v likvidácii ako navrhovateľ dražby
( pôvodne v konaní označený ako žalovaný 1/) dražobníkovi BL Consulting, s.r.o. ( pôvodne v konaní
označený ako žalovaný 2/) návrh na vykonanie opakovanej dražby. Vlastníkom predmetu dražby bola
spoločnosť Prievidza SC Tulip s.r.o. ( pôvodne označená v konaní ako žalovaný 4/) a predmetom
dražby boli nehnuteľnosti vo vlastníctve dlžníka zapísané v katastri nehnuteľností SR na LV č. XXXX,
katastrálne územie Prievidza. Dôvodom, pre ktorý bolo navrhované konanie opakovanej dražby bolo,
že dňa 8.9.2008 bola medzi dlžníkom spoločnosťou Prievidza SC Tulip, s.r.o. ako objednávateľom a
navrhovateľom dražby ako zhotoviteľom uzatvorená  Zmluva o dielo č. SCTP 2008/001, dňa 30.11.2008
zmluvné strany k nej uzatvorili Dodatok, na základe čoho navrhovateľ vystavil dlžníkovi faktúru č.
XXXXXXXX z 03.11.2008, splatnú dňa 03.12.2008, na sumu 18.692.102,50 SK t.j. XXX.XXX,XX EUR
a faktúru č. 01032009 zo dňa 03.03.2009, splatnú dňa 03.04.2009 na sumu X.XXX.XXX,XX EUR. Dňa
25.03.2009 dlžník a navrhovateľ ako veriteľ uzatvorili Dohodu o uznaní záväzku, predmetom ktorej



bolo uznanie záväzku dlžníka voči navrhovateľovi z titulu Zmluvy o dielo v znení Dodatku vo výške
1.938.176,07 EUR a jeho zaplatenie do 30.04.2009. Dňa 30.03.2009 uzatvoril navrhovateľ dražby
ako záložný veriteľ a dlžník ako záložca Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, na
základe ktorej došlo k zriadeniu záložného práva v prospech navrhovateľa dražby k predmetu dražby.
Navrhovateľ a dlžník dňa 22.09.2009 uzatvorili Dohodu o uznaní záväzkov vzniknutých na základe
Zmluvy o dielo a Dodatku. Následne navrhovateľ a dlžník podpísali postupne dňa 02.10.2009 Dodatok
č. 1 k dohode, dňa 13.10.2009 Dodatok č. 2 a dňa 02.12.2009 Dodatok č. 3, ktoré postupne upravili
splátkový kalendár, na základe ktorého bol dlžník povinný splatiť svoj dlh uznaný v dohode dňa
02.12.2009 v splátkach v lehote do 23.09.2009 sumu 500.000 EUR, do 16.10.2009 150.000 EUR do
19.11.2009 sumu 150.000 EUR a do 08.12.2009 zvyšnú dlžnú sumu. Dlžník čiastočne uhradil dňa
25.09.2009 sumu 500.000 EUR, dňa 19.10.2009 sumu 150.000 EUR a dňa 19.11.2009 sumu 150.000
EUR. Dlžník neuhradil navrhovateľovi celý dlh v zmysle Dohody, preto podal navrhovateľ dňa 9.2.2010
návrh na exekúciu voči dlžníkovi ako povinnému. Na základe návrhu na vyhlásenie dražby a vyhlásenia
navrhovateľa, ktoré navrhovateľ dňa 28.05.2009 doručil dražobníkovi a zmluvy o vykonaní dobrovoľnej
dražby zo dňa 28.05.2009 uzatvorenej medzi navrhovateľom dražby a dražobnou spoločnosťou BL
Consulting, s.r.o. sa dňa 28.8.2009 na Šoltésovej ul. č. 14 v Bratislave o 9:00 hod. uskutočnila dobrovoľná
dražba, ktorej priebeh bol riadne osvedčený notárskou zápisnicou Mgr. Tomáša Leškovského č. N
2762/2009, Nz 29212/2009, pričom na dražbu sa nedostavila žiadna osoba, ktorá by splnila podmienky
účastníka dražby podľa Zákona o dobrovoľných dražbách, na dražbe tak nebolo urobené ani najnižšie
podanie. Na základe návrhu na vyhlásenie opakovanej dražby a vyhlásenia navrhovateľa, ktoré dňa
09.09.2009 doručil dražobníkovi a zmluvy o vykonaní dobrovoľnej dražby zo dňa 09.09.2009 uzatvorenej
medzi navrhovateľom dražby a dražobnou spoločnosťou BL Consulting s.r.o. sa dňa 03.03.2010 na
tej istej adrese ako prvýkrát uskutočnila  o 9:00 hod. dobrovoľná dražba, jej priebeh bol osvedčený
notárskou zápisnicou Mgr. N., na opakovanú dražbu sa nedostavila žiadna osoba, ktorá by splnila
podmienky účastníka dražby podľa zákona a z tohto dôvodu nebolo na opakovanej dražbe urobené
ani najnižšie podanie. Na základe návrhu na vyhlásenie opakovanej dražby a vyhlásenia navrhovateľa,
ktoré navrhovateľ dňa 10.03.2010 doručil dražobníkovi a zmluvy o vykonaní dobrovoľnej dražby zo
dňa 10.03.2010 uzatvorenej medzi navrhovateľom dražby a dražobnou spoločnosťou  BL Consulting,
a.s. sa dňa 12.05.2010 na ul. Šoltésovej č. 14 v Bratislave o 9:00 hod. uskutočnila dobrovoľná dražba
( 2. Opakovaná dražba ), nedostavila sa žiadna osoba, ktorá by splnila podmienky účastníka dražby
podľa zákona a nebolo urobené ani najnižšie podanie. Navrhovateľ dražby prehlásil, že pohľadávka
mu vznikla voči dlžníkovi vo výške 2.737.074,05 EUR ku dňu 17.05.2010 na základe Zmluvy o dielo
v znení Dodatku zabezpečená Zmluvou o zriadení záložného práva a je pravá. Ku dňu 17.05.2010
pohľadávka predstavujúca sumu 2.737.074,05 EUR pozostávala z istiny 1.551.298,72 EUR , úroku 0,2 %
denne zo sumy 233.586,78 EUR od 20.11.2009 do zaplatenia, úroku 0,2 % denne zo sumy 1.317.711,94
EUR od 04.04.2009 do zaplatenia, z nákladov spojených s uplatnením pohľadávky 20.000 EUR a trov
právneho zastúpenia v exekúcii 4.262,90 EUR. Dňa 07.06.2010 sa konala v Bratislave, na U. ulici č.
XXX dobrovoľná opakovaná dražba so začiatkom o 9:00 hod., ktorej predmetom boli nehnuteľnosti
nachádzajúce sa v katastrálnom území Prievidza, obec Prievidza, okres Prievidza, zapísané na LV č.
XXXX, navrhovateľom dražby bol záložný veriteľ t.j. pôvodne žalovaný 1/, vlastníkom predmetu dražby
žalovaný 3/ ( pôvodne žalovaný 4/), dražobníkom žalovaný 1/ (pôvodne žalovaný 2/). Zistená cena
predmetu dražby bola 3 040 000,00 EUR, najnižšie podanie 1 520 000,00 EUR, minimálne prihodenie 3
000 EUR, dražobná zábezpeka 49 790,88 EUR vydražiteľom sa stal žalovaný 2/ ( pôvodne označený ako
žalovaný 3/) a to spoločnosť MALES s.r.o. so sídlom v Žiari nad Hronom, bol udelený príklep. Vlastníkom
dražených nehnuteľností sa na základe udelenia príklepu a zaplatenia ceny dosiahnutej vydražením
stal žalovaný 3/. Dňa 26.06.2010 teda pred podaním žalobného návrhu spoločnosť STAVEKO SK
s.r.o. v likvidácii so sídlom K cintorínu, Žilina  bola dobrovoľne vymazaná z obchodného registra
bez právneho nástupcu. Žalobca na pojednávaní dňa 08.10.2014 v konaní výslovne konštatoval, že
nedošlo k porušeniu žiadneho z ustanovení Zákona o dobrovoľných dražbách a preto ani nenamietal ich
porušenie. Rovnako v konaní tunajšieho súdu sp.zn. 16C/142/2011 v písomnom podaní z 05.09.2011
žalobca uviedol, že podal žalobu o určenie neplatnosti dražby, avšak nenamieta porušenie ustanovení
zákona o dobrovoľnej dražbe, nakoľko nie sú pochybnosti o vykonaní dobrovoľnej dražby z procesného
hľadiska v súlade so zákonom o dobrovoľných dražbách.

3. Súd po právnej stránke vec posúdil podľa § 21 ods. 2 a 4  zák.č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných
dražbách, §§ 90, 91, 104  Občianskeho súdneho poriadku.



4. Súd vychádzajúc zo skutkových zistení v predmetnej veci a zhodnotiac vykonané dôkazy, opierajúc
sa o citované ustanovenia zákona návrh ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol. Dospel k záveru, že
v konaní nie je splnená podmienka nerozlučného procesného spoločenstva, vzhľadom ku skutočnosti,
že žalobca v konaní za pasívne legitimovaného teda žalovaného 1/ ako navrhovateľa dražby síce
označil spoločnosť STAVEKO SK s.r.o. v likvidácii, ktorá spoločnosť už v čase podania žalobného
návrhu na súd bola vymazaná z obchodného registra. V zmysle § 104 O.s.p. súd s týmto subjektom
v konaní nemohol konať, keď výmazom z obchodného registra bez právneho nástupcu zanikla jeho
spôsobilosť byť účastníkom konania. Ide o taký nedostatok, ktorý nie je možné odstrániť, preto súd voči
tejto spoločnosti konanie uznesením zastavil. Podľa § 21 ods. 4 zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných
dražbách sa z hľadiska vecnej legitimácie na strane žalobcu/žalobcov ( aktívne procesné spoločenstvo )
alebo žalovaného/žalovaných ( pasívne procesné spoločenstvo ) musia zúčastniť navrhovateľ dražby,
dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba. Na strane žalovaných je potrebné
týchto účastníkov považovať za nerozlučné procesné spoločenstvo, pričom ide o taký druh procesného
spoločenstva, kedy sa rozhodnutie týka všetkých spoločníkov s rovnakým výsledkom, práva a povinnosti
spoločníkov sú nerozlučné, ide o tzv. nútené spoločenstvo, kedy sa procesný úkon jedného zo
spoločníkov týka všetkých spoločníkov. V prípade žaloby o neplatnosť dobrovoľnej dražby sa účinok
rozhodnutia o tejto žalobe musí vzťahovať na všetkých, ktorých práva a povinnosti sa výsledok dražby
týka, čo si vyžaduje, aby sa tohto konania vždy zúčastnili navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ,
predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba, ktorá tvrdí, že bola dotknutá na svojich právach porušením
ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách. Z ustanovenia § 21 ods. 4 cit. zákona je zrejmý taxatívny
výpočet účastníkov súdneho konania, z čoho následne možno vyvodiť, že ak niektorá z označených
osôb v konaní nie je žalobcom, musí byť žalovaným v konaní. V prípade viacerých žalovaných ide o ich
nerozlučné spoločenstvo podľa § 91 ods. 2 O.s.p. a toto spoločenstvo musí existovať v čase vyhlásenia
rozsudku o neplatnosť dobrovoľnej dražby. Súd s poukazom na uvedené dospel k záveru, že žalobný
návrh je potrebné zamietnuť jednak pre nedostatok pasívnej legitimácie v spore, keď  pre výmaz jedného
v zákone  taxatívne vymenovaných účastníkov súdneho konania, konanie trpí neodstrániteľnou vadou
a jednak pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Okruh účastníkov nemohol byť žalobcom
určený správne, ktorá skutočnosť - nedostatok pasívnej vecnej legitimácie je samostatným dôvodom
na zamietnutie návrhu v celom rozsahu. Na základe vykonaného dokazovanie súd dospel k záveru, že
žalobca sa nemohol s úspechom domáhať určenia neplatnosti dražby, keď už v čase podania žalobného
návrhu na súd dňa 03.09.2010 aj samotnému žalobcovi bolo s poukazom na záhlavie žalobného
návrhu kde uviedol, že spoločnosť STAVEKO SK s.r.o. v likvidácii bola dňom 26.06.2010 vymazaná z
obchodného registra zrejmé, že u tohto žalovaného absentuje spôsobilosť byť účastníkom predmetného
súdneho konania. Ďalším zákonným predpokladom úspešného určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby
je preukázanie porušenia zákona o dobrovoľných dražbách žalobcom ako osobou, ktorá tu tvrdí, že
bola pre porušenie ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách dotknutá na svojich právach. Zákon
výslovne neurčuje, ktoré ustanovenia majú takú povahu, že ich porušenie zakladá právo na podanie
žalobného návrhu o neplatnosť dobrovoľnej dražby, preto s použitím extenzívneho výkladu možno
vychádzať z toho, že porušenie ktoréhokoľvek ustanovenia zákona o dražbách môže byť dôvodom
pre podanie žalobného návrhu, musí však existovať príčinná súvislosť medzi porušením niektorého
ustanovenia či ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách a vznikom ujmy na právach žalobcu.
Povinnosť tvrdenia a dôkazné bremeno je na žalobcovi, ktoré v predmetnom konaní neuniesol, keď
nielenže nepoukázal na porušenie čo i len jedného z ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách, k
preskúmaniu ktorých by súd následne mohol pristúpiť, naopak sám pred súdom potvrdil, že k porušeniu
ustanovení zákona o dražbách  nedošlo. Z toho potom možno vyvodiť záver, že žalobca nemôže byť a
ani nie je osobou dotknutou na svojich právach porušením ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách
a teda nie je  aktívne vecne legitimovaným subjektom pre podanie žalobného návrhu. Pre nedostatok
vecnej aktívnej aj pasívnej legitimácie v konaní tak neboli v spore splnené základné zákonné podmienky,
preto súd žalobný návrh o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby konanej dňa 7.6.2010 zamietol.

5. O trovách konania súd rozhodol podľa § 151  ods. 3  O.s.p. a to  tak, že v lehote 30 dní po právoplatnosti
rozsudku o nich  rozhodne samostatným  uznesením.
6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, v ktorom žiadal, aby odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedol,
že z obsahu súdneho spisu je zrejmé. že obchodná spoločnosť STAVEKO SK, s.r.o. v likvidácii
(ďalej aj ako ,,STAVEKO SK“) bola účastníkom Dražby v postavení navrhovateľa dražby. Z obsahu
súdneho spisu je tiež zrejmé, že STAVEKO SK bola vymazaná z obchodného registra dňa 26.06.2010,
čím de iure stratila právnu subjektivitu. Táto právna skutočnosť pritom nastala iba 19 dní, teda



prakticky bezprostredne po uskutočnení Dražby. Hoci Zákon o dobrovoľných dražbách určuje, že
účastníkom konania o neplatnosť dobrovoľnej dražby má byť navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ,
predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba, žalobca má za to, že na tejto procesnej podmienke nemožno
v prejednávanej veci v celom rozsahu trvať, a to z dôvodu, že takéto skonštatovanie súdu vedie
k neudržateľným záverom, ktoré nemajú oporu v ratio legis. V predmetnej veci teda nie je, a ani
počas celého konania nebolo subjektu, ktorý by bol právnym nástupcom STAVEKO SK a ktorý by
mohol byť v postavení účastníka konania ako navrhovateľ dražby. Z hľadiska žalobcu ide o objektívnu
skutočnosť, ktorú žalobca nemohol svojim konaním ovplyvniť. Na strane druhej je tu však zrejmá
potreba prejednania merita veci súdom, nakoľko je žalobca dôvodne názoru, že došlo k porušeniu
právnych predpisov. Zastáva názor, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nesprávnym, a to z dôvodu,
že výkladom príslušných ustanovení Zákona o dobrovoľných dražbách súd vychádzal z prílišného
formalizmu, keď opomenul podstatu a účel tohto súdneho konania a žaloby podanej žalobcom. Súd
prvej inštancie sa bez bližšieho preskúmania veci obmedzil iba na skúmanie existencie procesných
podmienok, pričom neposudzoval proporcionalitu medzi ustanoveniami o procesných podmienkach a
nutnosťou preskúmania merita veci, a skutkový stav bližšie neskúmal. Je totiž zrejmé, že podmienka
účasti navrhovateľa dražby v tomto konaní nemôže byť splnená, keď STAVEKO SK vstúpila do likvidácie
bezprostredne po uskutočnení dražby, a vlastným konaním znemožnila ostatným účastníkom konania
domáhať sa ochrany svojich práv na nezávislom a nestrannom súde. Odôvodnenie rozhodnutia súdu
prvej inštancie je pritom neúplným a nepostačujúcim, pretože aj za predpokladu dôvodnosti zamietnutia
žaloby súdom z dôvodu neexistencie jedného z účastníkov dražby súd v odôvodnení neuviedol,
či posudzoval proporcionalitu striktnej a formalistickej aplikácie ustanovení Zákona o dobrovoľných
dražbách a potreby vydania meritórneho rozhodnutia, ktorým by sa autoritatívne rozhodlo o tom, či pri
uskutočnení Dražby došlo k porušeniu právnych predpisov alebo nie. Súd prvej inštancie sa naopak,
obmedzil iba na citovanie ustanovení Zákona o dobrovoľných dražbách a skonštatovanie nedostatku
pasívnej legitimácie zaniknutého účastníka Dražby, a bez ďalšieho žalobu zamietol. Rovnaké stanovisko
zastáva žalobca i vo vzťahu k posúdeniu aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, kde bezvýhradné
trvanie na formalistickom výklade ustanovení Zákona o dobrovoľných dražbách rovnako považuje za
nepomerné vo vzťahu k prejednávanej veci. Nemožno trvať na prísnom splnení procesných podmienok,
ak je zrejmé, že tieto podmienky nemôžu byť z príčin nevyvolaných žalobcom splnené a potreba
meritórneho rozhodnutia prevažuje nad procesnými podmienkami tohto súdneho konania. V tejto
súvislosti uviedol, že návrh na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby podľa ust. § 21 Zákona o
dobrovoľných dražbách je jediným prostriedkom právnej ochrany dotknutej osoby, ktorým je možné
predchádzať protiprávnemu stavu. Zamietnutím takéhoto návrhu z dôvodov výlučne formalistických
dochádza k odopretiu spravodlivosti, čo je v zásadnom rozpore nielen s Čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky, ale aj s Čl. 6. Dohovoru. Ďalej uviedol, že má za to, že v takomto prípade je i napriek
neexistencii STAVEKO SK okruh účastníkov konania uzavretý a nie je ďalšieho subjektu, ktorý by
musel nutne do konania vstúpiť. Meritórne rozhodnutie súdu by totiž aj bez účasti STAVEKO SK
obsahovalo okruh všetkých subjektov, ktorých sa predmetný právny vzťah týka a ktoré by mohli byť
rozhodnutím súdu dotknuté. Poukázal aj na skutočnosť, že súd prvej inštancie sa bližšie nezaoberal
trestným konaním vedenom proti p. Martinovi Y., ktorý vykonával v dotknutom čase funkciu štatutárneho
orgánu žalovaného 3/. Je názoru, že súd sa tiež nedostatočne vysporiadal s týmto trestným konaním ako
otázkou predbežnou pre posúdenie merita veci v tomto konaní, a to z dôvodu, že predmetom obžaloby
podanej prokurátorom proti p. Y. majú byť skutky obžalovaného ako konateľa žalovaného 3/, ktorými
mal uzatvoriť so STAVEKO SK zmluvu o dielo za odmenu vo výške 845 273,40 EUR bez DPH, ktorá
v bode 5.2 a 5.3 pojednávala o úplnosti a nemennosti dojednanej ceny, a následne mal uzatvoriť s
uvedenou spoločnosťou dodatok k zmluve, v ktorom mal bez opodstatnenia dojednať so zhotoviteľom
vykonanie prác nad rozsah dojednaný zmluvou o dielo, za čo sa mal zaviazať uhradiť zmluvne dojednanú
cenu vo výške 779496,116 EUR, a následne ako konateľ spoločnosti mal akceptovať faktúry vystavené
spoločnosťou STAVEKO SK na sumu 620464,13 EUR, následne mal túto sumu uznať aj Dohodou o
uznaní záväzku a to všetko napriek tomu, že všetky vyfakturované práce byť vykonané nemali, čím
mal svojej spoločnosti spôsobiť škodu vo výške 932300,71 eur, a teda také konanie p. Y., ktoré v
prípade uznania ho vinným zakladá dôvody neplatnosti Dražby a ktoré by mohli byť dôvodom určenia
Dražby za neplatnú. Zo súdneho spisu a z dôkazov predložených súdu v tomto konaní je totiž zrejmé,
že predmetom tohto konania je Dražba, ku ktorej malo dôjsť na základe konania p. Y. ako konateľa
obchodnej spoločnosti Prievidza SC Tulip s.r.o., ktoré malo bezprostredne predchádzať a byť jednou z
príčin uskutočnenia Dražby. Zo znenia žaloby je zrejmé, že žalobca sa domáha neplatnosti Dražby práve
z tých istých dôvodov, pre ktoré je p. Y. ako štatutárny orgán jedného z účastníkov Dražby obžalovaný z
trestnej činnosti, a teda, že malo dôjsť k zmene odmeny za zhotovenie diela nielen v dodatku k zmluve



o dielo, ale aj v následnej akceptácii faktúry vystavenej spoločnosťou STAVEKO SK v dohode o uznaní
záväzku zo dňa 25.03.2009 a napriek skutočnosti, že dohodnuté práce nikdy vykonané neboli, žalobca v
dobrej viere uznal a pristúpil k záväzku žalovaného 3/, aj keď takýto záväzok nemá z dôvodu neplatnosti
Dražby právne opodstatnenie. Napriek zjavnej spojitosti vyššie uvedeného trestného konania a tohto
súdneho konania však súd prvej inštancie existenciu tohto trestného konania vôbec nevzal do úvahy,
hoci je nesporné, že vyslovenie viny p. Y. v trestnom konaní by bolo skutočnosťou svedčiacou o tom, že
Dražba je nezákonná a je nevyhnutné určiť jej neplatnosť.
7. Žalovaný 1/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že rozsudok považuje v celom
rozsahu sa zákonný a spravodlivý, súd prvej inštancie vec skutkovo a právne správne posúdil, a rovnako
tak rozsudok po formálnej stránke spĺňa všetky náležitosti. Čo sa týka aktívnej legitimácie v súvislosti
s § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách poukázal na odbornú právnickú literatúru, ako i na
uznesenie  Najvyššieho súdu SR zo dňa 16.12.2010, sp. zn. 3Cdo 186/2010; Nález Ústavného súdu
zo dňa 29.10.2015, sp. zn. II. ÚS 722/2015; rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 04.09.2014,
sp. zn. 19Co/62/2012; rozsudok Krajského súdu Prešov zo dňa 15.10.2014, sp. zn. 9Co/126/2013;
rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 16.09.2015, sp. zn. 17Co/767/2014. Z citovaného ustanovenia
zákona o dobrovoľných dražbách ako aj konštantnej judikatúry týkajúcej sa posúdenia otázky aktívnej
vecnej legitimácie v súdnom konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby nepochybne vyplýva, že
žalobu o neplatnosť dobrovoľnej dražby je oprávnená podať len osoba, ktorá bola dotknutá na svojich
právach porušením ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách, t.j. aktívne vecne legitimovanou
osobou na podanie žaloby o neplatnosť dobrovoľnej dražby je osoba, ktorá bola dotknutá na svojich
právach porušením ustanovení o dobrovoľnej dražbe, pričom k takémuto porušeniu ustanovení zákona
o dobrovoľných dražbách došlo v čase konania dobrovoľnej dražby, ktorej neplatnosť má dotknutá
osoba záujem namietať. Žalobca sa opakovane v konaní pred súdom prvej inštancie vyjadril, že
nenamieta porušenie zákona o dobrovoľných dražbách, nakoľko k jeho porušeniu pri konaní predmetnej
dobrovoľnej dražbe nedošlo. Okrem iného tak žalobca výslovne konštatoval na pojednávaní konanom
dňa 08.10.2014. Žalobca po celú dobu vedenia prvostupňového súdneho konania neoznačil žiadne
z ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách, ktoré mali byť porušené, práve naopak žalobca sám
svojimi vyhláseniami potvrdil, že k porušeniu zákona o dobrovoľných dražbách nedošlo. Okrem konania
pred prvostupňovým súdom žalobca obdobne konštatoval v súvisiacom súdnom konaní vedenom
Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 16C/142/2011 vo veci určenia, že záložné právo k nehnuteľnostiam
nevzniklo a o určenie vlastníckeho práva. S ohľadom na vyššie uvedené najmä s ohľadom na taxatívne
vymedzené podmienky stanovené zákonom ohľadom oprávnenia podať žalobu o určenie neplatnosti
dobrovoľnej dražby (ust. § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách) a s ohľadom na opakované
vyhlásenia žalobcu, že pri konaní dobrovoľnej dražby, ktorej neplatnosti sa žalobca domáha, nedošlo
k porušeniu žiadneho z ustanovení o dobrovoľných dražbách, je zrejmé, že žalobca v prvostupňovom
súdnom konaní nedisponoval aktívnou vecnou legitimáciou, t.j. nebol oprávnený podať žalobu, na
základe ktorej bolo vedené súdne konanie v tejto právnej veci. Vzhľadom na vyššie uvedené má za to,
že konštatovanie súdu prvej inštancie, že žalobca nie je osobou dotknutou na svojich právach, t.j. nie
je osobou aktívne vecne legitimovanou na podanie žalobného návrhu v tejto veci, je vecne a právne
správne, pričom správnosť rozsudku jednoznačne vyplýva aj z konštantnej judikatúry ako aj odbornej
právnickej literatúry, na ktoré v tejto časti svojho vyjadrenia poukázal, a preto odvolací dôvod, na ktorý
sa v tejto súvislosti žalobca odvoláva, nemôže v žiadnom prípade obstáť. Čo sa týka pasívnej vecnej
legitimácie uviedol, že navrhovateľom dražby bola spoločnosť STAVEKO SK s.r.o, ktorá bola ku dňu
26.06.2010 vymazaná z obchodného registra a zanikla bez právneho nástupcu. V dôsledku uvedeného
konajúci súd uznesením zo dňa 09.03.2015, sp. zn. 4C/142/2010-137 zastavil konanie voči spoločnosti
STAVEKO SK. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 21 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách ako i na
odbornú právnu literatúru, rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.06.2009, sp. zn. 2Cdo 66/2008;
rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 23.06.2010, sp. zn. 5Cdo 51/2009; rozsudok Najvyššieho súdu
SR zo dňa 19.03.2014, sp. zn. 5Co/201/2014. Tak ako aj v prípade aktívnej vecnej legitimácie, tak aj v
prípade pasívnej vecnej legitimácie odborná právnická literatúra ako aj konštantná judikatúra zastáva
jednoznačný právny názor, a to že účastníkom súdneho konania o neplatnosť dobrovoľnej dražby musí
byť každý, koho zákon o dobrovoľných dražbách označuje za účastníka súdneho konania, a to buď na
strane žalobcu alebo na strane žalovaných s tým, že ak je na strane žalovaných viacero osôb vytvárajú
tieto nerozlučné procesné spoločenstvo. Každý z účastníkov dražby, ktorý je taxatívne označený v ust.
§ 21 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách musí byť účastníkom konania o neplatnosť dobrovoľnej
dražby, v opačnom prípade, t.j. v prípade, ak niektorá osoba z takto vymedzeného okruhu účastníkov
konania, nebude označená v žalobe, resp. nebude zúčastnená na konaní vo veci samej, dané súdne
konanie bude trpieť neodstrániteľnou vadou, ktorá bude brániť v ďalšom konaní vo veci samej (nebude



splnená podmienka pasívnej vecnej legitimácie). Čo sa týka posúdenie splnenia procesných podmienok
vedenia súdneho konania poukázal na § 103 O.s.p., pričom na uvedené je zrejmé, že konajúcemu súdu
vyplýva zákonná povinnosť skúmania splnenia procesných podmienok, ktoré sú viazané vo vzťahu k
danému súdnemu konaniu. A keďže zákon o dobrovoľných dražbách jednoznačne ustanovuje, kto musí
byť účastníkom súdneho konania o neplatnosť dobrovoľnej dražby, resp. jasne definuje, kto disponuje
aktívnou vecnou legitimáciou v tejto veci a kto pasívnou vecnou legitimáciou, je zrejmé, že konajúci súd
bol povinný sa touto otázkou zaoberať. Je logické, že konajúci súd pri skúmaní týchto procesných otázok
nemohol dospieť k iným záverom, keďže žalobca nielenže nepreukázal v konaní svoje oprávnenie na
podanie žaloby o neplatnosť dražby (svoju aktívnu vecnú legitimáciu), ale navyše sám potvrdil, že táto
procesná podmienka z jeho strany splnená nie je. Čo sa týka posúdenia samotných úkonov týkajúcich
sa konania dobrovoľnej dražby nie je pravda, že konajúci súd sa pri rozhodovaní vo veci zaoberal len
procesnými podmienkami konania a len na základe ich nesplnenia dospel k rozhodnutiu vo veci samej,
keďže na základe výzvy konajúceho súdu bol žalovaný v 1. rade povinný predložiť konajúcemu súdu
doklady o konanej dobrovoľnej dražbe a súd prvej inštancie skúmal ich súlad so zákonom. T.j. konajúci
súd sa v súdnom konaní zaoberal aj samotnou otázkou, či pri konanej dobrovoľnej dražbe nedošlo k
porušeniu ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách. Akákoľvek argumentácia žalobcu týkajúca sa
nim spochybňovaných úkonov, ktoré mali predchádzať konaniu o neplatnosť dobrovoľnej dražby a s
ktorými žalobca spája neplatnosť dražby, nemôže obstáť, a to s poukazom na ust. § 7 ods. 2 zákona o
dobrovoľných dražbách v spojení s ust. § 16 zákona o dobrovoľných dražbách. Akákoľvek argumentácia
žalobcu o neznalosti danej situácie v čase pristúpenia k spornému záväzku vo forme notárskej zápisnice
č. N 442/2009 zo dňa 02.10.2009, čo malo podľa žalobcu spôsobiť jej neplatnosť, je absolútne účelová
a zavádzajúca, keďže za žalobcu bola notárska zápisnica podpísaná JUDr. Bohunickým, ktorý bol
právnym zástupcom aj žalovaného 3/ počas celej doby riešenia vzniknutej situácie. V súdnom konaní, v
ktorom sa žalobca tiež v postavení žalobcu domáhal neplatnosti právnych úkonov, na ktorých neplatnosť
poukazoval aj v konaní pred súdom prvej inštancie v tejto právnej veci a obdobne aj v odvolaní,
bolo vedené osobitné súdne konanie, ktoré bolo právoplatne skončené rozsudkom Krajského súdu v
Žiline, zo dňa 17 06 2015, sp. zn. 13Cob/465/2014, a to tak, že odvolací súd rozsudok Okresného
súdu Žilina zo dňa 03.06.2014, sp. zn. 10 Cb/201/2011-507, ktorým bola žaloba žalobcu zamietnutá,
potvrdil. V súdnom konaní, v ktorom sa žalobca v postavení žalobcu domáhal určenia, že záložné
právo k nehnuteľnostiam nevzniklo a o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, bolo tiež právoplatne
rozhodnuté, a to rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 12.09.2013, sp. zn. 16C/142/2011-135
v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne, zo dňa 22.05.2014, sp. zn. 4Co/397/2014, ktorým
bola žaloba žalobcu zamietnutá. Čo sa týka súdneho konania vedeného voči p. Y. Y. uviedol, že
keďže k porušeniu zákona o dobrovoľných dražbách pri konaní dobrovoľnej dražby, ktorej neplatnosti
sa žalobca domáha v tomto súdnom konaní, nedošlo, vedenie trestného konania voči p. Y. je v tejto
súvislosti absolútne irelevantné (vedenie trestného konania voči p. Y. Y. nezakladá zákonný dôvod, resp.
nerozširuje zákonom stanovený okruh dôvodov pre podanie žaloby o určenie neplatnosti dražby, a preto
medzi uvedeným trestným konaním a súdnym konaním v tejto právnej veci nie je žiadna súvislosť, tak
ako sa mylne domnieva žalobca); p. Y. Y. bol konateľom žalovaného 3/, t.j. bol oprávnený v celom rozsahu
konať v mene žalovaného 3/, a teda bol oprávnený podpísať všetky dokumenty predchádzajúce konaniu
predmetnej dobrovoľnej dražby s tým, že v prípade, ak jeho konanie bolo obmedzené akýmikoľvek
obmedzeniami zo strany žalobcu ako spoločníka žalovaného 3/, takéto obmedzenie je v zmysle ust. §
133 Obchodného zákonníka vo vzťahu k tretím osobám neúčinné a žalobca sa takého obmedzenia vo
vzťahu k tretím osobám, resp. vo vzťahu ku konanej dobrovoľnej dražbe nemôže dovolávať. V prípade,
ak sa žalobca domnieva, že došlo k spáchaniu trestného činu zo strany p. Y. Y. pri výkone jeho funkcie
konateľa v spoločnosti žalovaného 3/, v ktorej je žalobca spoločníkom, toto nemôže mať žiadny vplyv na
konanú dobrovoľnú dražbu, a v prípade ak takýmto konaním mala byť žalobcovi spôsobená akákoľvek
škoda, resp. iná ujma, žalobca je oprávnený si ju uplatňovať v osobitnom konaní voči p. Y. Y. avšak nie v
rámci konania o neplatnosť dražby, ktorá s tým žiadnym spôsobom nesúvisí. Žalobca v celom rozsahu
pristúpil k záväzkom žalovaného 3/ voči spoločnosti STAVEKO SK, na základe pristúpenia k tomuto
záväzku, žalobca spoločnosti STAVEKO SK zaplatil sumu vo výške 880.000 EUR, pričom za osobu
žalobcu podpísal notársku zápisnicu, ktorej predmetom bolo uvedené pristúpenie k záväzku, právny
zástupca žalobcu, a preto je vylúčené, aby sa žalobca dôvodne odvolával na akýkoľvek omyl, do ktorého
mal byť p. Y. Y. uvedený, pričom je absurdné, aby takýto omyl mal akýkoľvek vplyv na konanú dobrovoľnú
dražbu, ktorej platnosť sa posudzovala v tomto súdnom konaní. Posúdenie viny resp. neviny (spáchania
resp. nespáchania trestného činu) p. Y. Y. v súdnom konaní v tejto právnej veci vo forme predbežnej
otázky, ktoré žalobca namieta v súvislosti s postupom prvostupňového súdu, je tak ako aj iné námietky
žalobcu vo vzťahu k postupu súdu prvej inštancie absolútne nesprávne a v rozpore s platným právnym



poriadkom, nakoľko posúdenie takejto skutočnosti vo forme predbežnej otázky priamo vylučuje ust. §
135 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého takáto otázka môže byť posúdená len v rámci trestného konania.
Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, je možné konštatovať, že rozhodnutie okresného súdu
v tejto právnej veci je zákonné a spravodlivé, rozsudok spĺňa všetky zákonom požadované náležitosti, a
preto navrhoval, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a zároveň
si uplatnil náhradu trov konania.
8. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného 1/ uviedol, že z obsahu jeho odvolania je
zrejmé, že v odvolaní vôbec nespochybňuje súlad uskutočnenej dražby so Zákonom o dobrovoľných
dražbách, ani súdu prvej inštancie nevytýkal toto jeho konštatovanie, avšak svoje odvolacie dôvody
dôvodí najmä tým, že súd prvej inštancie mu odňal možnosť konať pred súdom, keď postupoval prílišným
formalistickým výkladom Zákona o dobrovoľných dražbách bez toho, aby sa akokoľvek zaoberal
posúdením proporcionality medzi striktnou aplikáciou procesných podmienok konania a potrebou
prejednania merita veci a ochrany práv dotknutých strán, a teda výkladom príslušných ustanovení
Zákona o dobrovoľných dražbách vychádzal z prílišného formalizmu, keď opomenul podstatu a účel
tohto súdneho konania a žaloby ním podanej. V tejto súvislosti odkázal na svoje odvolanie, kde túto
absenciu posúdenia proporcionality v rozsudku výslovne namietol. Žalovaný 1/ sa teda v tejto časti
vyjadrenia obmedzil iba na skonštatovanie záverov súdu prvej inštancie o súladnosti uskutočnenej
dražby so Zákonom o dobrovoľných dražbách uvedené v rozsudku, hoci tieto skutočnosti žalobca
v odvolaní v zásade ani nenamietal, a naopak, k relevantným skutočnostiam uvedeným žalobcom
v odvolaní sa v tomto bode ani nevenoval. Rovnako čo sa týka vyjadrenia žalovaného 1/ v bode,
zaoberajúcej sa pasívnou vecnou legitimáciou zaniknutej obchodnej spoločnosti STAVEKO SK, s.r.o.,
sa venoval iba posúdeniu formálnych procesných podmienok podľa O.s.p., avšak vôbec sa nevyjadril
ku skutočnosti, či považuje za spravodlivé, aby bol žalobcovi odopretý jediný možný prostriedok súdnej
ochrany iba z dôvodu, že Zákon o dobrovoľných dražbách, resp. Občiansky súdny poriadok nepamätá
na prípady, ako je ten prejednávaný v tomto konaní. Rovnako sa žalovaný 1/ nevyjadril k posúdeniu ratia
legis Občianskeho súdneho poriadku uvedenom žalobcom v bode IV. odvolania. Rovnako nesúhlasí
ani s tvrdeniami žalovaného 1/ v tom zmysle, že trestné konanie vedené voči bývalému konateľovi
žalovaného 3/, nemá pre toto konanie relevanciu. Už viackrát v konaní na súde prvej inštancie a
opätovne v odvolaní uviedol, že p. Y. Y. je v dotknutom trestnom konaní obžalovaný presne pre tie
isté skutkové okolnosti, ktoré v tomto konaní zakladajú neplatnosť uskutočnenej dražby pre rozpor
so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Je teda evidentné, že v prípade vyslovenia viny p. Y.
v horeuvedenom trestnom konaní by práve táto osoba ako jediná osoba oprávnená konať v mene
spoločnosti konala spôsobom, ktorý by odôvodňoval neplatnosť Dražby. Vyslovenie viny p. Y. Y. ako
konateľa žalovaného 3/ v trestnom konaní by teda znamenalo, že preukázateľne došlo k porušeniu
zákona v skutočnostiach bezprostredne predchádzajúcich a zakladajúcich uskutočnenie dražby ako
takej. Z tohto dôvodu by bolo nutné nevyhnutne skonštatovať aj neplatnosť dražby, síce nie pre rozpor
so Zákonom o dobrovoľných dražbách, ale s ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Vyslovenie neplatnosti
dražby pre rozpor so všeobecne záväzným právnym predpisom iným ako Zákonom o dobrovoľných
dražbách teda výslovne pripúšťa Občiansky zákonník, a nakoľko výrok o určení neplatnosti dražby
súdom v rozhodnutí by bol totožný bez ohľadu na to, či je neplatnosť spôsobená rozporom so Zákonom
o dobrovoľných dražbách alebo Občianskym zákonníkom, je možné bezpochyby pripustiť názor, že
dražbu ako právny úkon je možné určiť ako neplatnú aj z dôvodov uvedených v ust. § 39 Občianskeho
zákonníka. Nakoľko by bolo v rozpore s princípom právnej istoty, aby orgány verejnej moci dospeli
k záverom o skutkovom stave odlišne v civilnom a odlišne v trestnom konaní, je otázka posúdenia
viny, resp. neviny Y. Y. otázkou zásadnou a kľúčovou aj pre zistenie skutkového stavu v tomto konaní.
Vyslovenie viny p. Y. Y. by navyše nesporne preukazovalo skutočnosť, že v súvislosti s uskutočnením
dražby došlo k porušeniu zákona, čo by zakladalo neplatnosť dražby podľa vyššie uvedeného
ustanovenia Občianskeho zákonníka. Súd v tomto konaní je povinný vychádzať zo záverov iných
štátnych orgánov o tom, či došlo k spáchaniu trestného činu a túto otázku je nevyhnutné zodpovedať
pred rozhodnutím v tomto konaní vo veci samej. Tiež nesúhlasí s argumentáciou žalovaného 1/, podľa
ktorého nemá byť pravdou, že súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní vo veci zaoberal len procesnými
podmienkami konania a len na základe ich nesplnenia dospel k rozhodnutiu vo veci samej, keďže
podľa skutočností uvádzaných žalovaným 1/ mal súd skúmať aj súlad dokladov o dobrovoľnej dražbe
so zákonom. V tomto kontexte pripomenul, že súlad dobrovoľnej dražby so Zákonom o dobrovoľných
dražbách je samotnou procesnou podmienkou, čo znamená, že ak súd posudzoval súlad dokladov o
dobrovoľnej dražbe so Zákonom o dobrovoľných dražbách, tak len znovu skúmal procesné podmienky
ako také, a nie meritum veci. V nadväznosti na argumentáciu žalovaného 1/, podľa ktorej dražobník
v zmysle ust. § 7 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách nemá mať povinnosť skúmať platnosť,



resp. neplatnosť úkonov, z ktorých vznikla pohľadávka, ktorej uspokojenie má byť zabezpečené
prostredníctvom konanej dobrovoľnej dražby, toto žalobca nespochybňuje, avšak predmetom odvolania
nebolo namietanie porušenia povinností dražobníkom, ale súdom prvej inštancie. Povinnosti dražobníka
uvádzané žalovaným 1/ teda neboli predmetom námietok žalobcu a preto sú pre účely odvolania
irelevantné. Nespochybňuje, a ani v odvolaní nevytýkal, že sa súd zaoberal procesnými podmienkami
súdneho konania. Naopak, v celom rozsahu súhlasí s názorom žalovaného 1/, že súd je počas celého
konania povinný skúmať, či sú splnené procesné podmienky. Z tohto dôvodu nerozporuje skutočnosť,
že sa súd prvej inštancie zaoberal procesnými podmienkami. Žalobca však rozporuje skutočnosť, že
súd prvej inštancie po preskúmaní formálnych procesných podmienok tieto neposudzoval v pomere
k potrebe spravodlivého meritórneho rozhodnutia, t. j. neposudzoval proporcionalitu medzi odopretím
práva z dôvodu nesplnenia procesných podmienok a potrebou poskytnutia ochrany práv stranám sporu
napriek nedostatočnej formalistickej právnej úprave. Ďalej uviedol, že návrh na určenie neplatnosti
dobrovoľnej dražby podľa ust. § 21 Zákona o dobrovoľných dražbách je jediným prostriedkom právnej
ochrany dotknutej osoby, ktorým je možné predchádzať protiprávnemu stavu. Zamietnutím takéhoto
návrhu z dôvodov výlučne formalistických dochádza k odopretiu spravodlivosti, čo je v zásadnom
rozpore nielen s Čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ale aj s ČI. 6. Dohovoru. V ďalšom
poukázal na svoje odvolanie a navrhoval, aby odvolací súd po preskúmaní veci rozhodol v zmysle petitu
navrhovaného v odvolaní.
9. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec v zmysle ust. § 380 ods. 1 CSP v spojení s § 470 CSP
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej
inštancie je potrebné v konečnom dôsledku ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.
10. Podľa § 21 ods. 2  zák.č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách ( v znení ku dňu dobrovoľnej
dražby dňa 07.06.2010 ) v prípade, ak boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí,
že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa
určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu,
ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo
bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa
osobitného predpisu; v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty.
V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka.
11. Podľa § 21 ods. 4  zák.č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách v znení ku dňu dobrovoľnej dražby
účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby podľa odseku 2 sú navrhovateľ dražby, dražobník,
vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa odseku 2.
12. Podľa § 21 ods. 4 zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách sa z hľadiska vecnej legitimácie
na strane žalobcu/žalobcov ( aktívne procesné spoločenstvo ) alebo žalovaného/žalovaných ( pasívne
procesné spoločenstvo ) musia zúčastniť navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci
vlastník a dotknutá osoba. Na strane žalovaných je potrebné týchto účastníkov považovať za nerozlučné
procesné spoločenstvo, pričom ide o taký druh procesného spoločenstva, kedy sa rozhodnutie týka
všetkých spoločníkov s rovnakým výsledkom, práva a povinnosti spoločníkov sú nerozlučné, ide o tzv.
nútené spoločenstvo, kedy sa procesný úkon jedného zo spoločníkov týka všetkých spoločníkov. V
prípade žaloby o neplatnosť dobrovoľnej dražby sa účinok rozhodnutia o tejto žalobe musí vzťahovať na
všetkých, ktorých práva a povinnosti sa výsledok dražby týka, čo si vyžaduje, aby sa tohto konania vždy
zúčastnili navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba, ktorá
tvrdí, že bola dotknutá na svojich právach porušením ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách.
Z ustanovenia § 21 ods. 4 cit. zákona je zrejmý taxatívny výpočet účastníkov súdneho konania, z
čoho následne možno vyvodiť, že ak niektorá z označených osôb v konaní nie je žalobcom, musí byť
žalovaným v konaní. V prípade viacerých žalovaných ide o ich nerozlučné spoločenstvo podľa § 91
ods. 2 O.s.p. a toto spoločenstvo musí existovať v čase vyhlásenia rozsudku o neplatnosť dobrovoľnej
dražby. Z ustanovení zákona č. 527/2002 Z. z. vyplýva, že dobrovoľná dražba je originálnym spôsobom
nadobudnutia vlastníckeho práva, v ktorom prípade dražbou dochádza k prechodu vlastníckeho práva,
pretože udelením príklepu a uhradením ceny, dosiahnutej vydražením, sa vydražiteľ stáva vlastníkom
predmetu dražby za predpokladu, že sú splnené podmienky ustanovené zákonom o dobrovoľných
dražbách. V zmysle citovaného ustanovenia § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách v prípade, ak
dražba nebola uskutočnená v súlade s týmto zákonom, môže ju súd na návrh osoby, práva ktorej boli
týmto dotknuté, vyhlásiť neplatnou. Z citovaného ustanovenia tiež vyplýva, že len v prípade porušenia
ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách môže sa osoba, ktorej práva boli dotknuté, domáhať
vyslovenia neplatnosti dražby, pričom zároveň musí ísť o také porušenie, ktorými je táto domáhajúca
sa osoba priamo dotknutá na svojich právach, nepostačuje akékoľvek porušenie ustanovení zákona
o dobrovoľných dražbách. Teda v prípade, ak boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba,



ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Aktívnu
legitimáciu na podanie žaloby o neplatnosť dražby má každá osoba (fyzická osoba, právnická osoba
i Štát), ktorá tvrdí, že bola dotknutá na svojich právach porušením ustanovení zákona o dobrovoľných
dražbách. Zákon výslovne neurčuje, ktoré jeho ustanovenia majú takú povahu, že ich porušenie zakladá
právo podať žalobu o neplatnosť dražby. Preto je potrebné vychádzať z extenzívneho výkladu, že
porušenie ktoréhokoľvek zákonného ustanovenia môže byť dôvodom pre podanie žaloby. Je však
potrebné spresniť, že nepostačí akékoľvek porušenie ustanovenia zákona, ale musí ísť o také porušenie,
ktorým je zároveň osoba, ktorá porušenie namieta, aj dotknutá na svojich právach. To znamená, že tu
musí existovať príčinná súvislosť medzi porušením niektorého z ustanovení ZoDD a vznikom ujmy na
právach žalujúcej osoby. Povinnosť tvrdenia a dôkazné bremeno znáša žalobca.
13. Odvolací súd preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci správne
rozhodol, keď pre nedostatok vecnej aktívnej legitimácie na strane žalobcu zamietol žalobu, ktorou
sa žalobca  domáhal určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby, avšak nesprávne zamietol žalobu aj pre
nedostatok pasívnej legitimácie v spore.
14. Z obsahu spisu je zrejmé, že obchodná spoločnosť STAVEKO SK, s.r.o. v likvidácii (ďalej
ako ,,STAVEKO SK“) bola účastníkom Dražby v postavení navrhovateľa dražby. Z obsahu spisu je tiež
zrejmé, že STAVEKO SK bola vymazaná z obchodného registra dňa 26.06.2010, čím de iure stratila
právnu subjektivitu. Táto právna skutočnosť pritom nastala iba 19 dní, teda prakticky bezprostredne po
uskutočnení Dražby. Hoci Zákon o dobrovoľných dražbách určuje, že účastníkom konania o neplatnosť
dobrovoľnej dražby má byť navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá
osoba, odvolací súd má zhodne so žalobcom za to, že na tejto procesnej podmienke nemožno v
prejednávanej veci v celom rozsahu trvať, a to z dôvodu, že takéto skonštatovanie súdu vedie k
neudržateľným záverom, ktoré nemajú oporu v ratio legis. V predmetnej veci teda nie je, a ani počas
celého konania nebolo subjektu, ktorý by bol právnym nástupcom STAVEKO SK a ktorý by mohol
byť v postavení účastníka konania ako navrhovateľ dražby. Z tohto hľadiska ide aj podľa odvolacieho
súdu o objektívnu skutočnosť, ktorú žalobca nemohol svojim konaním ovplyvniť. Je totiž zrejmé, že
podmienka účasti navrhovateľa dražby v tomto konaní nemôže byť splnená, keď STAVEKO SK vstúpila
do likvidácie bezprostredne po uskutočnení dražby, a ktorá  by tak vlastným konaním znemožnila
ostatným účastníkom konania domáhať sa ochrany svojich práv na nezávislom a nestrannom súde.
15. Čo sa týka zamietnutia žaloby pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu, v
tejto časti je rozhodnutie súdu prvej inštancie správne. Odvolací súd po preskúmaní veci teda v tejto
časti dospel k záveru, že súd prvej inštancie vec po právnej stránke správne posúdil a v konečnom
dôsledku aj správne vo veci rozhodol, keď pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu
zamietol žalobu, ktorou sa žalobca  domáhal určenia neplatnosti dražby zo dňa 07.06.2010 uskutočnenej
spoločnosťou BL Consulting, s.r.o. ako dražobníkom, predmetom ktorej bola dražba nehnuteľností vo
vlastníctve spoločnosti Prievidza SC Tulip s.r.o., zapísaných na LV č. 9696, vydaného Katastrálnym
úradom Trenčín, Správa Katastra Prievidza, katastrálne územie Prievidza. Odvolací súd v tejto súvislosti
uvádza, že zákonným predpokladom úspešného určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby je preukázanie
porušenia zákona o dobrovoľných dražbách žalobcom ako osobou, ktorá tu tvrdí, že bola pre porušenie
ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách dotknutá na svojich právach. Zákon výslovne neurčuje,
ktoré ustanovenia majú takú povahu, že ich porušenie zakladá právo na podanie žalobného návrhu o
neplatnosť dobrovoľnej dražby, preto  s použitím extenzívneho výkladu možno vychádzať z toho, že
porušenie ktoréhokoľvek ustanovenia zákona o dražbách môže byť dôvodom pre podanie žalobného
návrhu, musí však existovať príčinná súvislosť medzi porušením niektorého ustanovenia či ustanovení
zákona o dobrovoľných dražbách a vznikom ujmy na právach žalobcu. Povinnosť tvrdenia a dôkazné
bremeno je na žalobcovi, ktoré v predmetnom konaní ani podľa odvolacieho súdu neuniesol, keď
nielenže nepoukázal na porušenie čo i len jedného z ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách, k
preskúmaniu ktorých by súd následne mohol pristúpiť, naopak sám pred súdom potvrdil, že k porušeniu
ustanovení zákona o dražbách  nedošlo. Z toho potom možno vyvodiť záver, že žalobca nemôže byť a
ani nie je osobou dotknutou na svojich právach porušením ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách
a teda nie je  aktívne vecne legitimovaným subjektom pre podanie žalobného návrhu. V tejto súvislosti
odvolací súd ešte podčiarkuje, že v sporovom konaní účastníci majú povinnosť tvrdenia a dôkaznú
povinnosť. Tieto povinnosti spočívajú v tom, že žalobca musí jednak tvrdiť konkrétne skutočnosti,
ktoré uplatnený nárok odôvodňujú a jednak označiť dôkazy, preukazujúce jeho tvrdenia. Účastník,
ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe
takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných
dôkazov. V zásade platí, že skutočnosti, od ktorých sa odvíja uplatnené právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ
čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Bolo teda na žalobcovi, aby za účelom



dosiahnutia úspechu v konaní tvrdil rozhodujúce skutočnosti a na preukázanie ich tvrdení označil, alebo
predložil dôkazy. Pokiaľ žalobca v konaní tvrdil, že k porušeniu ustanovení zákona o dražbách  nedošlo,
z toho potom možno vyvodiť záver, že neuniesol dôkazné bremeno, že je osobou dotknutou na svojich
právach porušením ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách.

16. Čo sa týka námietky žalobcu uvádzanej v odvolaní, že súd prvej inštancie sa bližšie nezaoberal
trestným konaním vedenom proti p. Y. Y., ktorý vykonával v dotknutom čase funkciu štatutárneho orgánu
žalovaného 3/ a tiež sa nedostatočne vysporiadal s týmto trestným konaním ako otázkou predbežnou
pre posúdenie merita veci v tomto konaní,  túto odvolací súd nepovažoval za opodstatnenú.  Čo sa týka
súdneho konania vedeného voči p. Y. Y. odvolací súd uvádza, že vedenie trestného konania voči p. Y. Y.
nezakladá zákonný dôvod, resp. nerozširuje zákonom stanovený okruh dôvodov pre podanie žaloby o
určenie neplatnosti dražby, a preto medzi uvedeným trestným konaním a súdnym konaním v tejto právnej
veci nie je žiadna súvislosť, tak ako sa mylne domnieva žalobca. Pán Y. Y. bol konateľom žalovaného
3/, t.j. bol oprávnený v celom rozsahu konať v mene žalovaného 3/, a teda bol oprávnený podpísať
všetky dokumenty predchádzajúce konaniu predmetnej dobrovoľnej dražby s tým, že v prípade, ak jeho
konanie bolo obmedzené akýmikoľvek obmedzeniami zo strany žalobcu ako spoločníka žalovaného 3/,
takéto obmedzenie je v zmysle ust. § 133 Obchodného zákonníka vo vzťahu k tretím osobám neúčinné
a žalobca sa takého obmedzenia vo vzťahu k tretím osobám, resp. vo vzťahu ku konanej dobrovoľnej
dražbe nemôže dovolávať. V prípade, ak sa žalobca domnieva, že došlo k spáchaniu trestného činu
zo strany p. Y. Y. pri výkone jeho funkcie konateľa v spoločnosti žalovaného 3/, v ktorej je žalobca
spoločníkom, toto nemôže mať žiadny vplyv na konanú dobrovoľnú dražbu, a v prípade ak takýmto
konaním mala byť žalobcovi spôsobená akákoľvek škoda, resp. iná ujma, žalobca je oprávnený si ju
uplatňovať v osobitnom konaní voči p. Y. Y. avšak nie v rámci konania o neplatnosť dražby. Posúdenie
viny resp. neviny (spáchania resp. nespáchania trestného činu) p. Y. Müllera v súdnom konaní v tejto
právnej veci vo forme predbežnej otázky, ktoré žalobca namieta v súvislosti s postupom súdu prvej
inštancie, je tak ako aj iné námietky žalobcu vo vzťahu k postupu súdu prvej inštancie nesprávne.

17. Na záver odvolací súd k odvolacej námietke žalobcu uvádzanej v odvolaní, že návrh na určenie
neplatnosti dobrovoľnej dražby podľa ust. § 21 Zákona o dobrovoľných dražbách je jediným prostriedkom
právnej ochrany dotknutej osoby, ktorým je možné predchádzať protiprávnemu stavu a zamietnutím
takéhoto návrhu z dôvodov výlučne formalistických dochádza k odopretiu spravodlivosti, čo je v
zásadnom rozpore nielen s Čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ale aj s Čl. 6. Dohovoru, uvádza,
že tieto námietky žalobcu taktiež nepovažuje za opodstatnené. V zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a slobôd (ďalej „dohovor“), každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,
verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Do
práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby všeobecný súd sa stotožnil s jeho
právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani
právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté
v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi. Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods.
1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej „ústava“) a práva na spravodlivý proces podľa cit. čl. 6 ods. 1
dohovoru nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých
dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov,
resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecných záväzných právnych predpisov,
ktorý predkladá účastník konania. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci teda nemusí byť totožné
s očakávaniami, a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre
(limity) zákonného rozhodnutia, pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné (zásadné)
otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné rozhodnutie
ovplyvňujúcich súvislostiach. Právo (účastníka) a povinnosť (súdu) na náležité odôvodnenie súdneho
rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou
každého jurisdikčného aktu (rozhodnutia). Citované zákonné ustanovenie sa totiž chápe aj z hľadiska
práv účastníka na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ktorého imanentnou súčasťou je aj právo
na súdne konanie spĺňajúce garancie spravodlivosti, a toto ustanovenie treba vykladať a uplatňovať
aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva [(ďalej len „ESĽP“), tak, že
rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené. Rozsah
tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej
veci. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď
v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa
špecifická odpoveď práve na tento. Ústavný súd vo svojom uznesení z 23. júna 2004, sp. zn. III. ÚS



209/04 vyslovil, že „Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj
právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva
odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j.
s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď
na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia“. Preskúmaním veci odvolací
súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá vyššie uvedeným požiadavkám
kladeným na odôvodnenie rozhodnutí. Z odôvodnenia jeho rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká
aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich
účelu, podstaty a zmyslu. Vo vzťahu k tomuto rozsudku teda odvolací súd nezistil, že by tento mohol
byť vnímaný ako svojvoľný, arbitrárny, a teda ústavne neakceptovateľný. V odôvodnení napadnutého
rozsudku dal súd prvej inštancie žalobcovi podrobnú a akceptovateľnú odpoveď na to, prečo žalobu
zamietol. Skutočnosť, že sa žalobca s právnym názorom okresného súdu nestotožňuje, nemôže sama
osebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti tohto názoru. Pokiaľ teda ide
o namietaný zásah do základného práva na súdnu ochranu žalobcu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy,
odvolací súd uzatvára, že rozsudok okresného súdu je vnútorne logický, nie je prejavom aplikačnej a
interpretačnej svojvôle konajúceho všeobecného súdu, rešpektuje zákonné požiadavky na odôvodnenie
(skutkové a právne) rozsudku, nie je arbitrárny a zrozumiteľným spôsobom dáva odpoveď na otázku,
prečo súd prvej inštancie rozhodol tak ako rozhodol. V súvislosti so žalobcovým prejavom nespokojnosti
s namietaným rozsudkom okresného súdu odvolací súd opätovne konštatuje, že obsahom základného
práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie
je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Podstatou je,
aby postup súdu bol v súlade so zákonom, aby bol ústavne akceptovateľný a aby jeho rozhodnutie bolo
možné kvalifikovať ako zákonné, preskúmateľné a bez znakov arbitrárnosti.
18. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v konečnom dôsledku ako
vecne správny potvrdil.
19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s §
262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešným žalovaným 1/, 2/, 3/ odvolací súd priznal
nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.
20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho  súdu jednohlasne.

Poučenie:

P o u č e n i e :    Proti tomuto rozsudku odvolanie      n i e     j e     p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4C/143/2010", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:dfd3fa13-b260-495d-b69c-8edd8b2f660f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.722.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 722/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 722/2015 z 29. 10. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-10-29", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.722.2015.1"}, {"guid": "c266c8d2-bcfb-40d3-a84b-5ff983542b51:79236de2-4907-4f05-9f5c-38c00d783275", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2015:3213204470.2", "spisova_znacka": "17Co/767/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17Co/767/2014 z 15. 9. 2015", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2015-09-15", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2015:3213204470.2"}, {"guid": "99b8f599-1294-4ec2-bf55-c4ed02605b03:5f5426a0-7efc-4d42-8bb1-089bc9f2dc57", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2015:7712216079.1", "spisova_znacka": "4Co/397/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 4Co/397/2014 z 11. 3. 2015", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2015-03-11", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2015:7712216079.1"}, {"guid": "4329a980-74c3-49c7-abd0-6c858fc2f669:bc7a5690-4046-4815-a657-89a9a624362b", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2014:3110209871.2", "spisova_znacka": "19Co/62/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19Co/62/2012 z 3. 9. 2014", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2014-09-03", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2014:3110209871.2"}, {"guid": "e24494c3-4eae-4adb-8aac-d5e6781b7dc9:1f2c27cd-9d31-48e2-b45d-4c8b3957e61d", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2014:2111218128.2", "spisova_znacka": "9Co/126/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 9Co/126/2013 z 20. 1. 2014", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2014-01-20", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2014:2111218128.2"}, {"guid": "39d7e5d6-5293-4d38-b143-e8e83c3cab5d:e1900bfe-a48c-4fb2-8206-0380bd8c0e9a", "ecli": null, "spisova_znacka": "10Cb/201/2011", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. 10Cb/201/2011 z 30. 11. 2011", "sud": "Mestský súd Bratislava IV", "datum_vydania": "2011-11-30", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/39d7e5d6-5293-4d38-b143-e8e83c3cab5d:e1900bfe-a48c-4fb2-8206-0380bd8c0e9a"}], "citovane_v": [{"guid": "02363698-b678-442d-a143-d86c00e32488:0ff213c7-6d5b-4b9e-b8cb-25cb94e0e5f7", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2017:3810212829.2", "spisova_znacka": "5Co/132/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 5Co/132/2016 z 14. 3. 2017", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2017-03-14", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2017:3810212829.2"}]}